Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-8-2017.pdf
PDF · 103.29 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci maloletých detí G. G., nar. XX.XX.XXXX, Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti rodičov L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., G. 1, zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné a U. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom B., P. 1, prechodne bytom M. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 19P/123/2016-138 zo dňa 18.01.2017
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 26 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
3. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P 318/2014 zo dňa 21.04.2015. Výživné bolo zvýšené pre maloletú G. na sumu 220 eur mesačne a pre maloletého Z. na sumu 160 eur mesačne od 01.01.2015. Zaostalé výživné vo výške 950 eur mesačne súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur. Na výške výživného sa rodičia dohodli. Do rozhodnutia súdu o návrhu otca na zníženie výživného v predmetnom konaní otec maloletých detí nepredložil súdu žiadne doklady o výške príjmu, ani doklady potvrdzujúce výšku jeho výdavkov. Zo spisu je zrejmé, že v tom čase taktiež pracoval v Rakúsku. Dôvod, pre ktorý podal otec návrh na zníženie výživného bola skutočnosť, že mu nebol zvýšený príjem tak, ako predpokladal, keď súhlasil naposledy s výškou výživného. Zo spisu 10P 318/2014 však nevyplýva, že by dôvodom na zvýšenie výživného bola skutočnosť, že by sa otcovi mal zvýšiť príjem. Žiadne takéto skutočnosti otec maloletých detí neuviedol. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že príjem otca v roku 2015 bol vo výške 932,80 eur a v roku 2016 vo výške 933,68 eur. Na pojednávaní dňa 07.12.2016 uviedol otec detí, že každý polrok má plat navyše. Z toho vyplýva, že príjem otca v roku 2015 bol vo výške 13 059,20 eur (14 platov), čo mesačne predstavuje sumu 1088,26 eur a v roku 2016 bol jeho príjem 13 071,52 eur, čo priemerne mesačne predstavuje sumu 1 089,29 eur. Dokladmi mal súd za preukázané, že za bývanie platí otec celkovo sumu 420 eur mesačne. V spoločnej domácnosti s ním býva priateľka, ktorá mu platí sumu 150 eur mesačne. Keďže v jednom byte bývajú spoločne s priateľkou, bol súd toho názoru, že by sa na nákladoch za bývanie mali obaja podieľať rovnakým dielom a to polovicou zo sumy 420 eur, čo predstavuje sumu 210 eur mesačne. Súd preto zohľadnil otcovi náklady na bývanie vo výške 210 eur mesačne. Súd zobral do úvahy aj náklady na internet vo výške 40 eur mesačne, na
telefón vo výške 30 eur mesačne a na cestovné - náklady na benzín vo výške 50 eur mesačne. Celkové výdavky otca tak v roku 2016 predstavujú sumu 330 eur mesačne. Náklady na výživné sú vo výške 380 eur mesačne. Celkové výdavky teda predstavujú sumu 710 eur mesačne. Po odpočítaní z príjmu 1 089,29 eur, ostáva otcovi na uspokojenie jeho ostatných potrieb ako je strava, náklady na drogériu, obuv a ošatenie, prípadne iné suma 317,29 eur, čo je na úhradu jeho ďalších potrieb dostačujúce. Náklady na pôžičku súd nebral do úvahy, pretože splácanie pôžičky otcom maloletých detí nemôže byť na úkor výživného. Otec maloletých detí nijakým spôsobom nepreukázal, že by došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného. Oproti poslednej úprave výživného sú maloleté deti staršie, maloletá G. navštevuje 5. ročník základnej školy a maloletý Z. predškolské zariadenie. U maloletých detí sú zvýšené náklady na lieky v súvislosti s ich zdravotným stavom, čo matka preukázala dokladmi od lekárov, ako aj dokladmi o cene liekov. Matka maloletých detí je poberateľkou len rodičovského príspevku a má v starostlivosti ďalšie maloleté dieťa. Otec maloletých detí môže svoju finančnú situáciu vylepšiť aj tým, že požiada o rodinné prídavky pre maloleté deti a tým by zabezpečil aj zlepšenie životnej úrovne detí, čo však neurobil s odôvodnením, že nechce tieto finančné prostriedky dávať matke detí, ale na tvorbu úspor. Zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a otec nepreukázal, že by oproti poslednej úprave výživného došlo u neho k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto súd prvej inštancie jeho návrh zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. V ňom uviedol, že podrobne prezentoval výšku svojich mesačných výdavkov, konkrétne výdavky ktoré sú spojené so zabezpečením bývania vo výške 420 eur (nájom vo výške 350 eur a energie vo výške 70 eur), pričom otec maloletých detí na súdnom pojednávaní uviedol, že mu priateľka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti prispieva na bývanie sumou 150 eur mesačne, avšak súd prvej inštancie zohľadnil otcovi maloletých detí výdavky na bývanie len vo výške 210 eur s argumentáciou, že „keďže v jednom byte bývajú spoločne s priateľkou, je súd toho názoru, že by sa na nákladoch za bývanie by sa mali obaja podieľať rovnakým dielom, a to polovicou zo sumy 420 eur, čo predstavuje sumu 210 eur mesačne.“ Podľa názoru otca, súd bez skúmania príjmu priateľky vyhodnotil, že by mala participovať na výdavkoch spojených s bývaním vo výške 210 eur a nezohľadňoval jej reálne možnosti a schopnosti platiť takúto výšku výdavkov. Súd prvej inštancie taktiež nebral do úvahy pôžičku, s odôvodnením, že splácanie pôžičky nemôže byť na úkor maloletých výživného. Otec maloletých detí však na súdnom pojednávaní dňa 07.12.2016 uviedol, že mu zamestnávateľ poskytol pôžičku v celovej výške 4.000 eur, ktorú spláca v intervaloch dvakrát ročne, pričom dôvodom poskytnutia pôžičky bol nedostatok finančných prostriedkov, lebo otec mal. detí pracoval u zamestnávateľa len na skrátený pracovný úväzok, t.j. 10 hodín týždenne, avšak náklady na bývanie a stravovanie nedokázal z tohto príjmu vykryť. Motiváciou otca mal. detí isté časové obdobie pracovať len na 10 hod. pracovný týždeň bolo to, že zamestnávateľ mu prisľúbil pracovnú zmluvu s pravidelným príjmom, aby mohol splácať poskytnutú pôžičku a uhrádzať výživné na mal. deti. Súd prvej inštancie dospel podľa názoru otca k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď do celkových mesačných výdavkov zahrnul náklady na bývanie vo výške 210 eur (aj keď reálne platí sumu 270 eur) a nezapočítal pôžičku, ktorú spláca zamestnávateľovi raz za polrok vo výške 900 eur (150 eur mesačne). Otec maloletých detí je preto toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, pretože podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vzhľadom na mesačný príjem a výdavky otca maloletých detí, a jeho aktuálnu životnú situáciu, nie je schopný platiť výživné v rozsahu 380 eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že podľa názoru súdu prvej inštancie si môže finančnú situáciu vylepšiť tým, že požiada o rodinné prídavky pre maloleté deti v Rakúsku, čím by zabezpečil zlepšenie životnej úrovne maloletých detí. Matka mal. detí oznámila na pojednávaní dňa 07.12.2016, že ona si uplatnila prídavky na mal. deti na príslušnom finančnom úrade v Rakúsku, takže otec mal. deti reálne predpokladá, že matka mal. deti tieto prídavky na mal deti dostáva, a teda sú použité na výchovu a výživu mal. deti. Otec maloletých detí je toho názoru, že ak by súd prvej inštancie znížil výšku výživného na maloleté deti na sumu 250 eur a príslušný úrad v Rakúsku vypláca matke mal. deti prídavky vo výške 300 eur (výška rodinných prídavkov by mala byť v sume cca 150 eur na jedno dieťa), mesačný príjem vo výške 550 eur pre dve maloleté deti zo strany maloletých detí a podpory štátu vo forme vyplácaných rodinných prídavkov dostatočne postačujúce na pokrytie všetkých oprávnených potrieb maloletých deti. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodnutí tento príjem pre mal. deti. Keďže od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, podľa názoru navrhovateľa sú splnené hmotnoprávne podmienky na zníženie výživného pre maloleté deti s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe hore uvedeného má otec za to, že v odvolacom konaní uviedol nové skutkové tvrdenia v zmysle § 63 CMP, na ktoré žiada, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol a je toho názoru, že súd prvej inštancie
v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia § 62 CMP súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa otca preto nie je dôvod na potvrdenie napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia 387 CSP. Otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/318/2014 zo dňa 21.04.2015 zníži pre maloletú G. zo sumy 220 eur na sumu 130 eur a pre maloletého Z. zo sumy 160 eur na sumu 120 eur, s účinnosťou od podania návrhu, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, podľa ktorej z obsahu odvolania otcom tvrdené žiadne nové skutočnosti nevyplývajú. Ide skôr o modifikáciou či účelovú korektúru predošlých tvrdení vyjadrených v konaní pred súdom prvej inštancie a niektorých prípadoch účelové protirečenie k tvrdeniam vyjadreným v prvostupňovom konaní. K výdavkovým zložkám otca uviedla, že tieto menil otec „z vyjadrenia na vyjadrenie a z pojednávania na pojednávanie". Ak otec vytýka súdu prvej inštancie, že nezohľadnil príspevok jeho priateľky - spolubývajúcej na nájomnom vo výške 150 eur a bez skúmania jej príjmových pomerov rozhodol, že sa podieľajú na nájomnom v rovným dielom. Tu podotkla, že vyhlásenie o tom, že jeho priateľka sa podieľa na nájomnom vo výške 150 eur v žiadnom písomnom tvrdení neuvádza (až teraz v odvolaní) a nebolo takéto tvrdenie uskutočnené na pojednávaní dňa 07.12.2016. Uvedená skutočnosť by bola s určitosťou predmetom zápisu v zápisnici z pojednávania, nakoľko priebeh pojednávania bol zaznamenaný na technické zariadenie - diktafón. Z tohto hľadiska považuje spomínané tvrdenie v tejto fáze konania za účelové a nepovažuje ho za nový dôkaz v konaní, ktorý má otcovi zabezpečiť výhodnejšiu pozíciu. Stotožnila sa plne s názorom súdu prvej inštancie, že pôžička resp. jej splácanie nemôže byť na úkor výživného pre maloleté deti. Matka je toho názoru, že prijatie takéhoto dôkazu by do budúcnosti umožňovalo brániť resp. vyhýbať sa vyživovacej povinnosti bez ohľadu na to, či ide o konkrétne toto konanie alebo akékoľvek iné obdobné konanie. Okrem toho otec nepredložil žiaden dôkaz o údajnej pôžičke v konaní pred súdom prvej inštancie počas doby prejednávania veci, či už vo forme zmluvy o pôžičke alebo dohodou o jej splácaní formou zrážok zo mzdy. Práve naopak otcove tvrdenia z pojednávania zo dňa 07.12.2016 a jeho vyjadrenie sa zo dňa 05.01.2017 sa s odvolaním rozchádzajú. Na pojednávaní zo dňa 07.12.2016 zhodne s odvolaním tvrdí, že každý polrok spláca 900 eur (v odvolaní už uvádza aj 150 eur mesačne) z dlžnej sumy. Vo vyjadrení zo dňa 05.01.2017 však tvrdí, že spláca 80 eur mesačne. Všetko je samozrejme bez podloženia listinnými dôkazmi. K tvrdeniam otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že matka maloletých detí si uplatnila v Rakúsku nárok na prídavky na maloleté deti, čím podľa jeho názoru celková suma 550 eur (vypočítaná suma príjmu pozostávajúca z 250 eur výživného a 300 eur rodinných prídavkov), postačujúca na vykrytie potrieb maloletých detí, uviedla, že otec opustil deti vo veku 6 resp. 1,5 roka teda zhruba pred piatimi rokmi. Dva roky o deti vôbec nejavil záujem. Posledného 2,5 roka, teda od podania návrhu na zníženie výživného, sa sporadicky 2 maximálne 3 razy do roka s deťmi stretáva a podľa jeho slov nemieni viackrát sa s nimi vidieť resp. prísť kvôli nim na Slovensko, nakoľko svoj život vidí v Rakúsku. To znamená, že nemá reálnu predstavu, aké náklady na život detí majú a aké sú ich potreby, či z hľadiska osobných vecí, školských pomôcok a potrieb, krúžkov, výdaje na lieky v prípade choroby či stravovanie, ošatenie atď. O rodinné prídavky požiadala ona, nakoľko otec nejavil absolútne záujem sa s týmto zapodievať, nakoľko si myslí, že peniaze idú jej. Ďalej upriamila pozornosť na to, že rodinné prídavky poberal navrhovateľ resp. boli priznané v roku 2013 a to vo výške cca. 4 400 eur. Z uvedenej sumy jej zaslal 2 000 eur a zvyšnú sumu cca 2 400 € si ponechal pravdepodobne na súkromné účely. Z uvedeného vyplýva, že otcovi nejde o zlepšenie situácie jeho detí, ale len o svoje finančné prilepšenie si. Otec si mýli svoju vyživovaciu povinnosť so štátnymi dávkami v podobe rodinných prídavkov. Nakoľko sa dobrovoľne vzdal výchovy detí a odišiel za zárobkom do zahraničia, plnenie vyživovacej povinnosti podľa matky predstavuje jeho podiel na raste detí. Štátna dávka v podobe rodinných prídavkov nemôže „suplovať“ vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedeného má matka za to, že súd prvej inštancie rozhodol z vecnej a právnej stránky správne a nakoľko otec nepredložil žiadne nové dôkazy, nie sú dané dôvody na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
6. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podotkol, že otec so zvýšením výživného pre mal. deti súhlasil len tri mesiace pred tým, ako podal návrh na zníženie výživného. U maloletých detí od posledného rozsudku o zmene výživného došlo k zvýšeniu nárastu nákladov predovšetkým na zdravotnú starostlivosť, pričom u otca nedošlo k preukázateľnej zmene pomerov.
7. Otec na uvedené vyjadrenia, ktoré boli doručené jeho právnej zástupkyni už nereagoval.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.
9. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností (§ 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
10. Otec namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 písm. f/ CSP), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávne právneho posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP, a že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav § 62 CMP). K tomu je potrebné uviesť, že rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená troma príčinami, a to nevykonaním relevantných navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením z vykonaných dôkazov alebo nedostatočnosťou doteraz zisteného stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Odvolací súd má naproti názoru otca za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím dôvodom otca uvádza nasledovné.
12. Námietku otca, že súd bez skúmania príjmu jeho priateľky vyhodnotil, že by mala participovať na výdavkoch spojených s bývaním vo výške 210 eur mesačne a nezohľadnil jej reálne možnosti a schopnosti platiť takúto výšku výdavkov odvolací súd považuje za nedôvodnú. Otcovi nepribudla voči jeho priateľke zákonná vyživovacia povinnosť, ktorá by tak bola dôležitou zmenou pomerov pre novú úpravu výživného, a preto skúmanie schopností priateľky otca, či tá môže primeraným dielom prispievať na uspokojovaní potrieb ich terajšej spoločnej domácnosti, je v tomto prípade bez právneho významu. To, že priateľka otca prispieva na chod ich spoločnej domácnosti sumou 150 eur mesačne vyplýva z otcovej výpovede na pojednávaní dňa 07.12.2016 (čl. 95 str. 2). V tomto smere tak námietka matky, že túto skutočnosť otec uvádza až vo svojom odvolaní, je nedôvodná.
13. K ďalšej námietke otca, že súd prvej inštancie do jeho celkových mesačných výdavkov nezapočítal pôžičku, ktorú otec platí svojmu zamestnávateľovi odvolací súd uvádza, že otec nepredložil relevantný dôkaz o tejto tvrdenej skutočnosti, t.j., že by mal, a ak áno, v akej výške takýto záväzok voči svojmu zamestnávateľovi titulom pôžičky. Aj keby takýto dôkaz predložil, jeho obrana by bola právne irelevantná, pretože v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pre inými výdavkami povinného rodiča. Prípadné splácanie pôžičky môže byť regulované napr. nižšími splátkami, aby nebola ohrozená výživa maloletých detí.
14. Ani námietka otca, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že matke sú vyplácané prídavky na deti nie je spôsobilá zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Takto štátom priznané a vyplácané prídavky sú „prima facie“ určené na úhradu oprávnených potrieb maloletého dieťaťa. Nemožno nimi teda nahrádzať, resp. nemožno si ich zamieňať s vyživovaciu
povinnosť povinného rodiča. Tu taktiež nemožno opomenúť ani fakt, že osobnú starostlivosť o deti výlučne zabezpečuje ich matka.
15. Z obsahu spisu naopak vyplýva, že v prejednávanom prípade došlo jednoznačne k zmene pomerov na starne maloletých, a to v dôsledku tak, že sú staršie, no hlavne v súvislosti s ich zdravotným stavom, čím nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie základných potrieb maloletých, a na strane druhej, nedošlo od poslednej úpravy k závažnej a odôvodenej negatívnej zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
16. Zo strany otca v odvolaní neboli produkované ani žiadne novoty, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
17. Odvolací súd tak potom napadnutý rozsudok s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.
19.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).