Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/265/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker vo veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27. 9. 2012 žalobca sa domáhal voči žalovanému nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to titulom nemajetkovej ujmy sumu 7.178,12 eur a titulom majetkovej ujmy sumu 1.435,62 €.

2. Uznesením č.k. 35C/265/2012-7 zo dňa 8.10.2012 súd konania vedené na Okresnom súde I. pod spis. zn. 35C/265/2012, 35C/266/2012, 35C/267/2012, 35C/268/2012, 35C/269/2012, 35C/270/2012, 35C/271/2012, 35C/272/2012, 35C/273/2012, 35C/274/2012, 35C/275/2012, 35C/276/2012, 35C/277/2012, 35C/278/2012, 35C/279/2012, 35C/280/2012, 35C/281/2012, 35C/282/2012 spojil na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť pod spi. zn. 35C/265/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012.

3. Všetky spojené konania sa týkali údajného a žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Košice I. resp. II. (ďalej len „exekučný súd“) vo veci oprávneného - žalobcu:

- 35C/265/2012: voči povinnému U. - EX 7793/2011 (16Er/3606/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 7.178,12 € + nemajetkovú ujmu 1.435,62 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/266/2012: voči povinnému Y., A. - EX 8435/2011 (48Er/2071/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 1.138,34 € + nemajetkovú ujmu 227,67 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/267/2012: voči povinnému S. - EX 13240/2010 (12Er/2073/10), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 4.335,71 € + nemajetkovú ujmu 867,14 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/268/2012: voči povinnému X. - EX 14330/10 (37Er/2459/10), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 5.707,12 € + nemajetkovú ujmu 1.141,42 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/269/2012: voči povinnému N. - EX 12152/11 (20Er/4106/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 2.933,41 € + nemajetkovú ujmu 586,68 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/270/2012: voči povinnému H. EX 12173/08 (37Er/103/09), EX 10990/2008 (20Er/20/09), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 125,- € + nemajetkovú ujmu 330 €;

- 35C/271/2012: voči povinnému Y. - EX 5772/11 (16Er/2227/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 7.067,17 € + nemajetkovú ujmu 1.413,43 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/272/2012: voči povinnému Y. - EX 10294/10 (12Er/1918/10), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 1.255,50 € + nemajetkovú ujmu 251,10 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/273/2012: voči povinnému F.X - EX 5344/10 (12Er/1413/10), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 125 € + nemajetkovú ujmu 440 €;

- 35C/274/2012: voči povinnému S. - EX 4380/10 (20Er/1114/10), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 125 € + nemajetkovú ujmu 770 €;

- 35C/275/2012: voči povinnému P. - EX 8130/11 (20Er/3834/11), EX 5267/11 (20Er/1884/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 1.683,60 € + nemajetkovú ujmu 336,72 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/276/2012: voči povinnému U.. - EX 18305/10 (20Er/205/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 125 € + nemajetkovú ujmu 413,06 €;

- 35C/277/2012: voči povinnému H. - EX 5116/10 (12Er/1412/10), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 125 € + nemajetkovú ujmu 440 €;

- 35C/278/2012: voči povinnému Y. - EX 779/11 (20Er/552/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 125 € + nemajetkovú ujmu 348,52 €;

- 35C/279/2012: voči povinnému T. - EX 7795/11 (16Er/3605/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 125 € + nemajetkovú ujmu 604,83 €;

- 35C/280/2012: voči povinnému U. - EX 3728/11 (20Er/1140/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 125 € + nemajetkovú ujmu 280,29 €;

- 35C/281/2012: voči povinnému P. - EX 932/11 (16Er/408/11), pričom žalobca v tomto konaní žiada majetkovú škodu 415,78 € + nemajetkovú ujmu 83,16 € (20% z majetkovej škody);

- 35C/282/2012: voči povinnému Y. - EX 960/04 (29Er/1367/2004), pričom žalobca v tomto konaní žiadal majetkovú škodu 175 € + nemajetkovú ujmu 331,92 €.

4. K vzniku ujmy na právach žalobcu malo dôjsť vo vyššie uvedených exekučných konaniach, v ktorých žalobca tvrdil existenciu nesprávneho úradného postupu. Tento odôvodňoval porušením povinnosti exekučného súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, pretože o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd nerozhodol v stanovenej 15-dňovej zákonnej lehote (B - 35C/270/2012, 35C/273/2012, 35C/274/2012, 35C/277/2012), kedy táto podľa tvrdení žalobcu mala vyplývať z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj tým, že exekučný súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, výsledkom ktorej činnosti bolo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (C - 35C/265/2012, 35C/266/2012, 35C/267/2012, 35C/268/2012, 35C/269/2012, 35C/271/2012, 35C/272/2012, 35C/275/2012, 35C/276/2012, 35C/278/2012, 35C/279/2012, 35C/280/2012, 35C/281/2012), konal bez splnenia zákonných podmienok. Podľa tvrdení žalobcu, napriek tomu, že exekučný súd nekoná podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku, nad rámec svojich zákonných kompetencií v exekučných konaniach vykonal úkony opätovného komplexného rozhodovania o veci, preskúmaval právoplatné a vykonateľné rozsudky rozhodcovského súdu, zisťoval skutkový stav vo veci samej a aplikoval právne normy spôsobom, ktorého výsledkom je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd svojím nelegálnym postupom zmaril možnosť uplatnenia práva žalobcu, keď na jednej strane právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty vyplývajúcej z § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, a súčasne je tento rozsudok rozhodcovského súdu materiálne nevykonateľný. Existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je tak vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Žalobca ďalej namietal nesprávny postup exekučného súdu, ktorý nerozhodol o zmene exekútora do 30 dní (A - 35C/282/2012).

5. Žalobca vyčíslil škodu na majetku ako škodu zodpovedajúcu sume istiny s príslušenstvom, ktorá mu vyplývala z právoplatných rozhodcovských rozsudkov, konanie o ktorých už nemôže byť predmetom súdneho konania a nemôže sa ich žalobca z toho dôvodu domáhať. Nemajetkovú ujmu vyčíslil ako 20%-ný percentný podiel majetkovej škody. Nemajetkovú ujmu odôvodnil frustráciou, úzkosťou, pocitmi nespravodlivosti i nedôvery v právo u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu, zánikom plánovaných podnikateľských aktivít v dôsledku vyvolanej straty zisku z už realizovaného obchodu a vznikom neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré by spoločnosť žalobcu mohla prijať.

6. Žalobca na preukázanie žaloby označil dôkazy - spisy exekučného súdu.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, kedy uviedol že poukazujúc na podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca nesplnil súbežne všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu.

8. V prípade nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote (A) je potrebné zobrať do úvahy, či bola exekučnému súdu poskytnutá potrebná súčinnosť zo strany účastníkov konania.

9. V prípade rozhodnutia o poverení exekútora po 15-dňovej lehote (B) prax ukázala, že táto lehota je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, osobitne nekalú povahu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorý záver vyplýva tak z judikatúry Európskeho súdneho dvora vo veci Asturcom C40/08 ako aj judikatúry slovenských súdov.

10. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd je povinný i oprávnený preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a iba v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, či exekučného titulu so zákonom, v 15-dňovej lehote poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Pritom najneskôr s účinnosťou od 1. 6. 2011, keď znenie § 44 ods. 2 explicitne stanovilo, že táto lehota neplatí ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, nemohlo dôjsť porušeniu práv žalobcu. Avšak aj v predchádzajúcom období exekučným titulom na posudzovanie ktorého sa nevzťahovala 15-dňová lehota boli rozhodnutia rozhodcovskej komisie, čo bolo možné primerane vztiahnuť aj na posudzovanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov. Aj v prípade, ak by nedošlo k dodržaniu 15- dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo k odmietnutiu žiadosti o udelenie poverenia, pri posúdení toho, či nedodržaním lehoty mohlo dôjsť k ujme na právach žalobcu je dôležité vychádzať aj z judikatúry Ústavného súdu SR. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom ústavný súd konštatoval, že nedodržanie lehoty ustanovenej v zákone sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ale rozhodujúce sú všetky okolnosti danej veci. Skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, si vyžaduje osobitný prístup aj vzhľadom nato, že sa jedná o právne vzťahy podliehajúce režimu spotrebiteľských zmlúv. Navyše v prípade tých žiadostí o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré boli podané v konaniach po 1. 6. 2011 nemajú námietky žalobcu ani žiadne opodstatnenie.

11. V prípade zamietnutia návrhu na vydanie poverenia poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011, kedy v prípade zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia exekučný súd uznesením zamietne (C). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym postupom je nevyhnutné, aby nezákonnosť bola konštatovaná príslušným orgánom. Všeobecný súd nemá kompetenciu posudzovať existenciu prieťahov v exekučnom konaní. Súd konajúci o náhrade škody vzniknutej z titulu prieťahov v súdnom konaní, môže posudzovať splnenie predpokladov jej náhrady len v prípade, ak by prieťahy boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR, čo v danom prípade absentuje. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2012, ktoré konštatovalo neopodstatnenosť sťažností žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I, okrem iného aj z dôvodu, že doterajšia dĺžka konaní, v ktorých sťažovateľ namietal porušenie svojich práv nebola takej povahy, aby už len na jej základe bolo možné vysloviť porušenie práv sťažovateľa - žalobcu.

12. Vo vzťahu k materiálnej škode žalovaný ujmy poukázal na podmienky jej náhrady ako vyplývajú z ustanovenia § 17 zák. č. 514/2003 Z. z.. žalobca si uplatňuje škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Nie je zrejmé, či tieto vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by žalobca musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti súvisiace s administratívnou činnosťou žalobcu je nesprávne a účelové. Uplatňovanie nároku na majetkovú ujmu je nepodložené a uplatňovanie paušálnej náhrady napr. 125,- eur a pod. za každého dlžníka je premrštené, a aj nepreukázané. V prípade uplatnenia majetkovej škody

vo výške istiny s príslušenstvom žalobca nepreukázal 1/ existenciu dlžníka, 2/ existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia, 3/ nevymožiteľnosť pohľadávky. žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky osôb, pokiaľ ich uspokojenie je možné dosiahnuť iným spôsobom. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia Ústavným súdom SR nie je automatické a podlieha podrobnému preskúmaniu prípadov. Samotná osoba poškodeného, teda žalobca ako obchodná spoločnosť prirodzene vylučuje, aby boli odškodňované pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „ frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“. Ak žalobca tvrdí zánik podnikateľských aktivít, plánov i ovplyvnenie podnikateľských postupov, žiadnym spôsobom tieto skutočnosti nekonkretizoval, nezdôvodnil a spôsob stanovenia nemajetkovej ujmy ako podielu 20% z majetkovej škody, nie je podložený žiadnymi reálnymi skutočnosťami, či rozumovou úvahou.

13. Žalovaný tiež zdôraznil, že nárok uplatnený žalobou je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na dobré mravy, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve v dôsledku jeho obchodných praktík nezlučiteľných so zásadami ochrany spotrebiteľa, o čom svedčil aj rad sťažností spotrebiteľov Európskej komisii. Táto v liste adresovanom Stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii konštatovala, že formulár zmluvných podmienok spoločnosti žalobcu obsahuje také ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa alebo flagrantne spotrebiteľov znevýhodňujú vo viacerých dôležitých aspektoch, pričom celkové náklady úverov predstavujú v niektorých prípadoch náklady takmer 100% ročne zo sumy získanej od spoločnosti žalobcu. Pokiaľ nejaká škoda žalobcovi mohla vzniknúť, vznikla mu práve v súvislosti s jeho spornými a negatívnymi podnikateľskými aktivitami.

14. Žalovaný sa bránil aj tvrdením, že pre uplatnenie nároku na súde neboli splnené podmienky, pretože nárok žalobcu nebol predbežne prerokovaný podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalovaný uviedol, že boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, no žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť na doloženie dokladov preukazujúcich existenciu nároku, preto náhrada škody je uplatnená na súde predčasne.

15. Žalovaný v konaní označil a predložil nasledovné dôkazy: list Európskej komisii, výňatok z www.ekonomika.sme.sk <http://www.ekonomika.sme.sk>.

16. Pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, sa riadne a včas predvolaní účastníci konania nezúčastnili, obaja súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

17. Súd vec právne posúdil nasledovne:

18. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

21. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

22. Podľa § 16 ods. 4, prvá veta zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

23. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

24. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

25. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.

26. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

27. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

28. Podľa § 41 ods. 1,2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných

rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.2.2002 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

30. Podľa § 44 ods. 1,2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

31. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, súd preskúma o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

32. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

33. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o predčasnom uplatnení nároku na súde pre nesplnenie podmienky predbežného prejednania, súd poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, podľa ktorého, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo neuspokojenej časti nároku na súde. Nie je spochybňované, že žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal, samotný žalovaný vo svojom procesom stanovisku doručenom súdu jednoznačne vyjadril, že nárok žalobcu neuznáva, teda ho neuspokojí, čím boli splnené podmienky vyžadované zákonom pre konanie o nároku žalobcu pred súdom.

34. Námietka premlčania vznesená žalovaným rovnako nebola dôvodná. Žaloba bola podaná na súd dňa 27. 9. 2012. Smerovala buď k exekučným konaniam, v ktorých absolútne absentoval základný predpoklad nároku na náhradu škody teda konanie či opomenutie, z ktorého žalobca škodu žiadal, pretože o návrhu žalobcu bolo rozhodnuté v zákonnej lehote resp. žalobca vôbec nevykonal úkon - návrh na zmenu exekútora, alebo sa týkala exekučných konaní v ktorých mohlo dôjsť k vzniku potencionálnej škody až v roku 2010-2011, kedy bol podaný žalobcom návrh do exekučného konania resp. bolo vydané rozhodnutie exekučného súdu. K uplynutiu trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. tak dôjsť nemohlo, okrem prípadu 35C/270/2012, kedy sa o škode žalobca dozvedel

vydaním poverenia dňa 16.1.2009, pričom v tomto prípade žalobca podal žalobu až po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.

35. Z exekučných spisov pripojených k nižšie citovaných súdnym spisom súd zistil nasledovné: Vo veciach náhrady škody za nesprávny úradný postup (C): 35C/265/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 4.8.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 23.2.2012 35C/266/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 4.8.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 19.9.2011 35C/267/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 20.10.2010

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 22.2.2011 35C/268/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 13.12.2010

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 26.4.2011 35C/269/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 25.8.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 26.3.2012 35C/272/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 24.9.2010

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 22.2.2011 35C/275/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 2.5.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 27.9.2011 35C/276/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 21.1.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 21.6.2011 35C/278/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 14.2.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 23.6.2011 35C/279/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 4.8.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 23.2.2012 35C/280/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 17.3.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 24.6.2011 35C/281/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 4.2.2011

- uznesenie o zamietnutí poverenia na vydanie exekúcie vydané dňa 7.4.2011 Ďalej bolo zistené, že exekučným súdom bol po doručení žiadosti o vydanie poverenia žiadaný rozhodcovský spis za účelom posúdenia exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, kedy exekučný súd obdržal tieto rozhodcovské spisy s podstatným oneskorením, niekedy dokonca až na viaceré urgencie súdu.

Vo veciach náhrady škody za nesprávny úradný postup (B): 35C/270/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 12.1.2009

- poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 16.1.2009 35C/273/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 16.7.2010

- poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 8.11.2010 35C/274/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 31.5.2010

- poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 24.6.2011 35C/277/2012:

- konanie bolo začaté žiadosťou o udelenie poverenia dňa 16.7.2010

- poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 8.11.2010 V prvom prípade bola zákonná lehota na vydanie poverenia splnená. V ostatných 3 prípadoch bol exekučným súdom žiadaný rozhodcovský spis za účelom posúdenia exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, kedy exekučný súd obdržal tieto rozhodcovské spisy s podstatným oneskorením, niekedy dokonca až na viaceré urgencie súdu.

Vo veciach náhrady škody za nesprávny úradný postup (A): 35C/282/2012:

- návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009

- výzva súdu, aby sa k tomuto vyjadril exekútor zo dňa 5.8.2009

- urgencia 23.11.2009 + výzva na vyúčtovanie doterajších trov

- odpoveď exekútora doručená dňa 18.12.2009

- uznesenie o zmene exekútora vydané dňa 12.1.2010 Z uvedeného je zrejmé, že uznesenie o zmene exekútora bolo vydané v zákonnej lehote od doručenia riadneho a úplného podania exekútora, ktoré bolo nevyhnutné pre rozhodovanie.

36. Nárok žalobcu vychádza z tvrdenia, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok, čo žalobca označil za nesprávny úradný postup. Za zákonu odporujúci postup exekučného súdu žalobca považuje úplný judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkového stavu, výber právnych noriem a meritórne rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru exekučný súd nemá legitimitu na vykonávanie úkonov smerujúcim k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým výsledkom, že veriteľ stratí možnosť vykonať svoje právo a dostáva sa do situácie, akoby exekučný titul bol zrušený.

37. Konštantnou judikatúrou (IV.ÚS 60/2011, NS SR sp.zn. 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, 3 Cdo 146/2011, 3 Cdo 133/2012) bolo ustálené, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zaoberá aj tým, či k návrhu je pripojený spôsobilý exekučný titul. Súd ex offo skúma, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho rozhodnutie a vydanie, či je vykonateľné po stránke formálnej ako aj materiálnej. Exekučný súd bol teda oprávnený a povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V nadväznosti na rozhodnutia súdneho dvoru (C 40/08 vo veci Asturcom) v súlade s výkladom smernice Rady EHS 93/13 z 5. 4. 1993, exekučný súd bol povinný ex offo preskúmať povahu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v spotrebiteľských zmluvách, či sa nejedná o nekalú podmienku v zmluve a z toho vyvodiť príslušné dôsledky. Rozhodcovský rozsudok na vydanie, ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského rozsudku je nevykonateľný, majúci účinky paaktu-nulitného aktu.

38. Rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, neboli zrušené pre nezákonnosť, nebola konštatovaná ani nesprávnosť postupu exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V tomto konaní súd teda ani nemôže opätovne, či inak, rozhodovať o veci, ktorá už bola predmetom súdneho konania a bolo o nej právoplatne rozhodnuté. Rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom bez toho, aby mal k tomu založenú právomoc platne uzavretou rozhodcovskou doložkou, je ničotným aktom, nemajúcim právne účinky vo vzťahu medzi osobou oprávnenou a povinnou z tohto rozsudku (NS SR sp.zn. 3 Cdo 133/12, KS Trnava sp.zn. 10Co 308/11). Tento právny následok nevyplynul z činnosti exekučného súdu, ale z konania samotného žalobcu, ktorý neplatne rozhodcovské doložky dojednal.

39. Pokiaľ žalobca odôvodňoval nárok na náhradu škody tým, že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, súd ustálil, že sa domáhal ochrany svojich práv v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a podľa článku 6 ods. 1 Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd o práve na prejednanie veci v primeranej lehote.

40. V zmysle článku 127 Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú ratifikovala Slovenská republika a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

41. V súlade s ust. § 18, § 49 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, a konaní pred ním, ústavný súd koná o sťažnostiach fyzických, právnických osôb, ktoré tvrdia, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené ich základné práva alebo slobody, ak ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

42. Žalobca ani netvrdil ani nepreukazoval, aby v exekučných konaniach, z ktorých si uplatňuje nárok na náhradu škody v súvislosti s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, bola konštatovaná Ústavným súdom SR alebo iným orgánom existencia prieťahov v konaní. Konajúci súd, ako súd patriaci do sústavy všeobecných súdov nemá zákonom danú právomoc na konštatovanie prieťahov v inom súdnom konaní, ktorú okolnosť možno dovodiť aj zo skutočnosti, že ústavný súd v konaní o sťažnostiach fyzických i právnických osôb na porušenia článku 48 ods. 2 Ústavy SR rozhoduje aj o prípadnom odškodnení sťažovateľa, ktorému môže priznať tiež náhradu ujmy spôsobenej zistenými prieťahmi v konaní, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto spore. Záveru, že konajúci súd nemá kompetenciu na konštatovanie prieťahov v konaní iného všeobecného súdu, nasvedčuje aj znenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinné od 1.1.2013, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti, právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR.

43. Pre posúdenie dôvodnosti tejto časti nároku žalobcu, tak absentuje základný predpoklad, ktorým je rozhodnutie príslušného orgánu, že exekučný súd nevydal rozhodnutie bez zbytočných prieťahov, resp. v lehote primeranej, čo bol základný (ale nie jediný) dôvod na zamietnutie žaloby.

44. Pre úplnosť súd dodáva, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002, pojem zbytočné prieťahy obsiahnuté v článku 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno vykladať a aplikovať len vzhľadom na lehoty uvedené v zákone. So zreteľom na konkrétne okolnosti veci, sa totiž ani v prípadoch nedodržania zákonných lehôt, postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

45. S účinnosťou od 1. 6. 2010 bolo novelizované znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že 15- dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c,/d/, ktorým exekučným titulom bola notárska zápisnica obsahujúca právny záväzok, v ktorej povinná osoba súhlasila s vykonateľnosťou, a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií. Aj keď zákon o rozhodcovskom konaní zák.č. 244/02 Z. z. nepoužíval pojem „rozhodcovské komisie“, bolo možné analógiou legis vztiahnuť uvedené ustanovenie aj na rozsudky rozhodcovského súdu, teda, že 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa nevzťahuje aj na rozhodnutie rozhodcovského súdu. Výslovne zákonodarca takto upravil znenie zákona s účinnosťou od 1. 6. 2011, keď medzi exekučné tituly podľa § 41 ods. 1 písm. c/, d/, na preskúmavanie ktorých sa nevzťahovala 15-dňová lehota, zaradil aj rozhodnutia rozhodcovských súdov.

46. Bez ohľadu na zmeny v právnej úprave v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, možno nepochybne konštatovať, že primeranosť lehoty na vydanie poverenia je vždy potrebné posudzovať vzhľadom na konkrétnosti prípadu ako to vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu. Ako vyplýva z obsahu súdnych spisov, v exekučných konaniach, ktoré sú predmetom tohto sporu, exekučný súd konal o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na výkon exekúcie, ktorých exekučným titulom boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. vzťahujúcich sa k fyzickým osobám. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom predložený ako exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, a podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podliehal preskúmavaniu exekučného súdu. Exekučný súd bol teda oprávnený a povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V dotknutých exekučných konaniach boli predmetom prieskumu rozhodcovské rozsudky vzťahujúce sa k spotrebiteľským zmluvám, pri ktorých bolo potrebné ex offo preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky z hľadiska existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, preto nedodržanie 15-dňovej lehoty nie je možné považovať za zásah do práv žalobcu.

47. Ako už súd konštatoval, v žiadnom z exekučných konaní ani predseda exekučného súdu ani Ústavný súd SR, ani iný orgán nekonštatoval existenciu prieťahov v konaní, a u každého konania absentuje tiež akákoľvek príčinná súvislosť medzi oneskoreným rozhodnutím exekučného súdu a škodou uplatňovanou žalobcom.

48. Súd uvádza, že v exekučnom konaní nebolo zistené konanie či opomenutie, ktoré by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup, nebola zistená ani existencia nezákonného rozhodnutia, niet tak žiadneho zákonom definovaného dôvodu, na podklade ktorého by žalobca mohol uplatňovať nárok na náhradu škody. Žalobca navyše ani nepreukázal, aby mu vznikla nejaká škoda, a aby táto bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom Okresného súdu Košice I a II v exekučnom konaní.

49. Žalobca poukazoval v súvislosti s návrhmi na vykonanie dokazovania na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom - Ekonomickou univerzitou v Bratislave na preukázanie výšky majetkovej škody, ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu; jedná sa o znalecký posudok č. 1/2014 a ktorý bol založený do spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/204/2012. Súd sa oboznámil s predmetným znaleckým posudkom zo spisu 36C/266/2012 (ktorý súd ho taktiež mal pripojený), pričom zistil, že jeho obsah a závery nesúvisia s predmetom sporu. Znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 obsahuje vyčíslenie nákladov vzniknutých žalobcovi v súvislosti s administratívnymi a inými úkonmi žalobcu v exekučných konaniach ako sú náklady na tlač, poštovné, telefónne poplatky, mzdu zamestnancov a podobne. Predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie činnosti spojenej s vymáhaním pohľadávok spoločnosti žalobcu a ekonomické posúdenie týchto činnosti, ktoré boli uskutočnené v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov SR, pretože tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie ( NZP), neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ( NVP) a neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora (ZE). Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, komunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému stanovil náklady v prípade žalôb „NZP a NVP“ na jednu žalobu vo výške 30,76 eur, čo zodpovedalo mzdovým nákladom na jednu žalobcu vo výške 4,15 eur, nákladom na tlač 5,31 eur, nákladom na úpravu informačného systému 13,86 eur, nákladom na poštovné 3,01 eur a nákladom na telekomunikačné služby 4,43 eur. V prípade žalôb „ZE“ náklady na jednu žalobu predstavovali 31,68 eur, z toho mzdové náklady 5,07 eur, náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,36 eur, náklady na poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur.

50. Ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku predmetom posúdenia, pri neskorom rozhodnutí o nevydaní poverenia a neskorom vydaní poverenia boli nasledujúce činnosti ( strana 16 : overovanie skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci, overovanie skutočností, ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, urgovanie vydania rozhodnutia, urgencia a spracovanie sťažností na postup súdu, úhrada poplatkov, spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovania bonity dlžníka, komunikácia s dlžníkom, overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnosti. V prípade neskorého rozhodnutia o žiadosti o zmenu exekútora, predmetom činnosti, ktorá slúžila ako základ pre vyčíslenie škody boli tieto činnosti: overovanie skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci, urgovanie vydania rozhodnutia, urgencia a spracovanie sťažností na postup súdu, spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu /urgencie/sťažnosti. Posudzovaným obdobím boli roky 2009 až 2012. Aj keď znalecký posudok konštatuje určitý nárast nákladov oproti stavu za rok 2008, z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania i celkový rozsah agendy vykonávanej spoločnosťou žalobcu, nebolo možné jednoznačne individualizovať, v akom rozsahu sa vyčíslené náklady priamo dotýkajú exekučných konaní a vzhľadom na nárast počtu zamestnancov a nákladov sa vychádzalo z predpokladu, aká časť nákladov zodpovedá exekučnej činnosti. Súdu je pritom z jeho činnosti známe, že spoločnosť žalobcu mala predovšetkým zvýšené náklady v súvislosti s podávaním návrhov na všeobecné súdy a podávaním opravných prostriedkov voči rozhodnutiam všeobecných súdov a podávaním dovolaní v exekučných veciach. Pritom „činnosti“, ktoré boli predmetom ohodnotenia v znaleckom posudku, neboli žalobcom vykonané v exekučných konaniach, ktorých sa týka tento spor, resp. išlo o neúčelné úkony. Aj keď teda zo znaleckého posudku vyplýva určitý rozsah nákladov žalobcu, nepreukazuje to existenciu príčinnej súvislosti s napádaným postupom exekučného súdu.

51. Nakoľko žalobca nepreukázal žiadny z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinnú súvislosť), neexistujú ani žiadne dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku odvodil len matematickým výpočtom od výšky spôsobenej škody. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z, nemajetková ujma sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, posudzuje sa závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli. V žalobe žalobcu však absentujú skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, či by vôbec mohlo dôjsť k vzniku nemajetkovej ujmy spoločnosti žalobcu, pričom subjektívne pocity jej riadiacich členov, nie sú právne významné. Potrebné by však bolo prihliadať na samotné správanie sa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. v dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahoch. Kriticky sa k obsahu zmluvných podmienok v zmluvách žalobcu uzavretých so spotrebiteľom vyjadrila aj Európska komisia, ktorá konštatovala, že zmluvné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa, a prostredníctvom inštitútu rozhodcovského konania má veriteľ možnosť uplatniť svoje nároky bez toho, aby boli posúdené podľa týchto relevantných noriem. Aj z uvedeného je zrejmé, že problémy s vymáhateľnosťou nárokov zo spotrebiteľských zmlúv uzavretých spoločnosťou, sú v príčinnej súvislosti s negatívnymi obchodnými praktikami spoločnosti.

52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. V spore bol úspešný žalovaný v rozsahu 100 % a podľa citovaného § 255 ods. 1 mu patrí náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).