Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-4122-2021.pdf
PDF · 79.05 KB
Case nature
Subarea
35Ek/4122/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Tužina, Tužina 76, 972 14 Tužina, IČO: 00 318 523, proti povinnému: F. Š., I.. XX.XX.XXXX, K. XXX/XXX, XXX XX N., o vymoženie 231,86 eur, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Helena Kríková, Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza, IČO: 42 147 735, o podnete na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 08.12.2021, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 231,86 eur, na základe exekučných titulov- Rozhodnutie č. 597/2020 vydané Obcou Tužina dňa 01.04.2020 (ďalej len „exekučný titul č. 1“) a Rozhodnutie č. 714/2021 vydané Obcou Tužina dňa 25.03.2021 (ďalej len „exekučný titul č. 2“).
2. Poverením zo dňa 14.01.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Helenu Kríkovú, so sídlom exekútorského úradu Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza, IČO: 42 147 735, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 34EX 68/22.
3. Dňa 01.02.2022 bol súdu doručený podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. Súdny exekútor v rámci svojho podnetu uviedol, že oprávnený svojím podaním zo dňa 14.01.2022 oznámil splnenie vymáhaného nároku povinným dňa 21.12.2022, t. j. v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené súdny exekútor navrhol, aby súd vydal uznesenie s jedným výrokom, a síce „súd exekúciu zastavuje“. V súvislosti s trovami exekúcie poukázal na znenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého patrí súdnemu exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora, a to v spojení s § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí, to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Súd opätovne preskúmal spisový materiál v exekučnej veci sp. zn. 35Ek/4122/2021 vedenej na vymoženie pohľadávky vo výške 231,86 eur a dospel k záveru, že ďalšie vedenie exekúcie nie je dôvodné.
10. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
11. Exekučným titulom č. 1, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2020 a vykonateľnosť dňa 19.06.2020 a exekučným titulom č. 2, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2021 a vykonateľnosť dňa 09.07.2021 bola povinnému uložená povinnosť uhradiť nezaplatenú daň za roky 2020 a 2021 v celkovej výške 231,86 eur.
12. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
13. Nakoľko si povinný exekučnými titulmi uloženú povinnosť nesplnil v stanovenej lehote, pristúpil oprávnený k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie dňa 08.12.2021, ktorý po odstránení vyzývaných vád neobsahoval žiadne nedostatky, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd poveril jej vykonaním dňa 14.01.2022 súdneho exekútora Mgr. Helenu Kríkovú.
14. Dňa 01.02.2022 bol súdu doručený podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku vymáhaného nároku pred začatím exekúcie. Spolu s vyjadrením súdneho exekútora bolo súdu predložené aj vyjadrenie oprávneného, ktorým oznámil, že predmetný nárok bol uhradený povinným v plnej výške dňa 21.12.2021.
15. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
16. Podľa § 51 ods. 1 Exekučného poriadku, ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. Na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie sa primerane vzťahuje ustanovenie § 48 ods. 7.
17. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
18. V zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, t. j. dňa 08.12.2021. Z vyjadrenia súdneho exekútora a oprávneného vyplýva, že povinný si splnil exekučnými titulmi uloženú povinnosť dňa 21.12.2021. Následne súd dňa 14.01.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorého doručením súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia, t. j. dňa 14.01.2022.
19. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené oprávnenému do jeho elektronickej schránky dňa 14.01.2022 o 09:11 hod. V ten istý deň doručil oprávnený súdnemu exekútorovi (na základe predošlého telefonického rozhovoru) oznámenie o splnení vymáhaného nároku.
20. Súd má tak za to, že oprávnený nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom, keďže mal vedomosť, že po začatí exekučného konania došlo k splneniu vymáhaného nároku, no túto skutočnosť včas neoznámil súdu, a tak nevzal svoj návrh na vykonanie exekúcie späť v zmysle § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho sa exekúcia začala nedôvodne. Túto skutočnosť oznámil oprávnený až v deň začatia exekúcie (po tom čo bol upovedomený o jej začatí a kto ju vedie), a to súdnemu exekútorovi.
21. Súd ďalej konštatuje, že hoci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže v čase jeho podania si povinný povinnosť uloženú vykonateľnými exekučnými titulmi v určenej lehote nesplnil, povinný však splnil vymáhaný nárok v čase po začatí exekučného konania, ale pred začatím exekúcie, v dôsledku čoho po vzniku exekučného titulu, resp. exekučných titulov nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a vedenie exekúcie je tak nedôvodné.
22. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že ďalšie vedenie exekúcie nie je dôvodné, a preto ju súd podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku aj je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
26. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
27. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
28. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa 198 ods. 2 oprávnený.
29. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) náhrada paušálnych výdavkov
patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončením iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
33. Nakoľko súd predmetnú exekúciu zastavil, rozhodoval v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie.
34. Hoci v danom prípade možno pričítať zavinenie zastavenia (a aj začatia) exekúcie oprávnenému, keďže včasne neoznámil splnenie vymáhaného nároku, čoho dôsledkom bolo nedôvodné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prihliadol aj na vyjadrenie súdneho exekútora, ktorý navrhol, aby súd vydal uznesenie o zastavení exekúcie bez toho, aby zaviazal niektorého z účastníkov konania na úhradu trov exekúcie, pričom poukázal na znenie § 198 ods. 2 v spojení s 199c ods. 2 Exekučného poriadku.
35. Na základe vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.