Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/65/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q. XXX, 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Jaroslavou Oravcovou, so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 3.713,81 eura s prísl., o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/58/2014-153 zo dňa 27.08.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku.

Priznáva žalobcovi voči žalovaným, povinným spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.939,20 eura spolu s ročným úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 03.11.2012 v sume 58,04 eura a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.939,20 eura od 04.11.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a čo sa týka trov konania rozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu 3.713,81 eura s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 03.11.2012 vo výške 169,41 eura, s ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 3.713,61 eura od 04.11.2012 do zaplatenia žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu trovy v konaní mu vzniknuté. Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 uzatvorenej medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom bola mu postúpená pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXX, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky ako úver. Žalovaní zmluvné povinnosti neplnili, úver bol žalovaným poskytnutý vo výške 3.319,39 eura, splácaný mal byť v mesačných splátkach po 55,43 eura vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Žalobou boli uplatnené len splátky úveru splatného od 20.06.2010 do 20.12.2015 v počte 67, v celkovej výške 3.713,81 eura, vrátane úroku z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala 5.859,33 eura, ktorá pozostávala z istiny 4.913,68 eura, riadneho úroku 644,36 eura, úroku z omeškania 262,42 eura a ostatného príslušenstva 38,87 eura. Súd konštatoval, že žalovaní potvrdili, že sumu si požičali v roku 2007, platili asi jeden rok, neskôr žalovaný v 1.rade prišiel o prácu, tak platby prestali, poskytnuté peniaze boli poskytnuté na opravu domu. Konštatoval taktiež, že právna zástupkyňa žalovanej v 2.rade namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa nej úver nemohol byť postúpený, nakoľko išlo o tzv. živý úver a žalobca nie je držiteľom bankového

povolenia na poskytovanie bankových úveroch, teda ani na správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úveru, na ktorý je podľa zákona potrebné bankové povolenie. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané a zistené, že žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 09.01.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 55,43 eura k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.12.2015, úroková sadzba predstavovala 13,4 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov bola 16,32 %. Súd konštatoval, že podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasne, podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávku akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca, žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.09.2012 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným. Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným oznámila postúpenie pohľadávky 15.10.2012. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu listom adresovaným žalovanému v 1.rade oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 15.10.2012 s výzvou na okamžité uhradenie dlžnej čiastky v sume 6.030,53 eura do 30.10.2012. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, prihliadajúc ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na premlčanie mal súd prvej inštancie za to, že časť nároku uplatneného žalobou bola premlčanou. Žalobca uplatnil 67 splátok úveru, nepremlčanými boli len splátky splatné 3 roky spätne od podania žaloby, teda splátky splatné po 05.06.2011, pre premlčanie splátok splatných pred týmto dátumom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vo zvyšku mal nárok uplatnený žalobou za dôvodný. Konštatoval nedôvodnosť námietky žalovanej v 2.rade o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nielen s poukazom na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého žalovaní výslovne súhlasili s postúpením pohľadávky na tretiu osobu, pričom toto dojednanie neobsahovalo podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Súd mal teda za to, že banka ako postupca disponovala súhlasom žalovaných na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, na žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie súčasne však boli splnené aj podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle ust.§ 92 ods.8 zákona o bankách, keďže v danej veci bol úver splatný v splátkach, mala banka právo postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru. Žalovaní svoj záväzok riadne a včas nesplnili, v omeškaní boli s úhradou sumy 6.030,53 eura, čo predstavuje podstatne viac ako 3 dojednané mesačné splátky a z uvedeného je zrejmé aj splnenie ďalšej podmienky o omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku boli písomne vyzvaní, čo bolo preukázané výzvou. Podľa názoru súdu prvej inštancie terminologické vymedzenie pohľadávky, ktorú môže banka postúpiť za splnenia uvedených predpokladov predstavuje pohľadávku banky voči klientovi z určitého úverového vzťahu a teda celú pohľadávku, celú sumu istiny, úrokov z úveru, ako aj prípadných iných nárokov, aj poplatkov alebo prípadných sankcií. V opačnom prípade, resp. v prípade vymedzenia pohľadávky na účely ust.§ 92 ods.8 len na splátky, ktoré sa už stali splatnými, teda na tzv. dospelé splátky by sa banka a súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícií, že by dochádzalo k postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcej len sume 90 dňového omeškania. Konštatoval taktiež, že postúpenie pohľadávky nemá vplyv na stratu výhody splátok a rovnako nemá vplyv na plynutie premlčacích lehôt. Pre meškanie žalovaných priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z nepremlčaných splátok úveru, z ktorých súčasne odpočítal aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eura mesačne. Ako už bolo uvedené, čo do zvyšku žalobu zamietol. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 524 ods.1,2, § 525 ods.2, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3,5,§ 517 ods.1,2,, § 100, § 101, § 103 a § 111, z ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 25 ods.1, 2, § 2 písm. a/, § 3 ods.1, 2 § 4 ods. 5, z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. K rozhodnutiu o trovách konania poukázal na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 2.rade, a to proti vyhovujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie majúc za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalovanej v 2.rade žalobca nepreukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a doručenie týmto ustanovením vyžadovanej výzvy žalovaným. Nebolo preukázané, že by sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaných. Žalobca preto

na uplatňovanie pohľadávky v súdnom konaní nebol vecne legitimovaný. Aktivity žalobcu nepodliehajú povoleniam Národnej banky Slovenska, preto je namieste obava o zhoršenie zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom je právne neúčinné. Postupca, Slovenská sporiteľňa, a.s., nepostupovala v súlade s § 92 ods.8 Zákona o bankách a pred postúpením pohľadávky úver nezosplatnila, nebolo preto oprávnená pohľadávku postúpiť a pokiaľ tak postupovala, ide o postúpenie neplatné. Oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru mal len bankový veriteľ a oprávnenie banky v zmysle § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškanie dlžníkom sa viaže len na už splatné, tzv. dospelé splátky. Bez preukázania ukončenia zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu so žalovanými nemožno konštatovať, že by bol žalobca aktívne vecne legitimovaný v konaní. Pokiaľ by sa pripustilo postúpenie tzv.živého úveru na žalobcu, ktorý pre takúto činnosť nemá zodpovedajúce povolenie, tolerovalo by sa tým zjavne obchádzanie Zákona o bankách. Žalovaná v 2.rade preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) vychádzajúc z ust.§ 470 ods.1,2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu v akom bol napadnutý, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 378 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 04.05.2017 a dospel k záveru o tom, že odvolanie opodstatneným nebolo.

5. Podstata odvolacích argumentov vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie bola založená na tvrdení o nesprávnosti právneho posúdenia veci a vyvodení nesprávnych záverov zo zisteného skutkového stavu. Odvolací súd má za to, že odvolacia argumentácia nie je relevantnou. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než ktorý mal použiť alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci vychádzal z dostatočne, na základe výsledkov, ktoré vyplynuli s tvrdení strán sporu a dôkazov navrhnutých na ich preukázanie zisteného skutkového stavu, dôsledne vyhodnotil tvrdené skutočnosti a jeho záver, ktorý z vykonaného dokazovania vyplynul, je správny. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí dal odpoveď na rozhodujúce argumenty a jeho rozhodnutie je výstižné. Odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa:

Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej aj len „Zákon o bankách“), tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účely regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. Podľa § 89 ods. 1 tretej vety pred bodkočiarkou Zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon alebo osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich ustanovení vyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Podľa § 91 ods. 1 veta prvá Zákona o bankách, predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti z toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo obsah ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

6. Postúpenie pohľadávky je inštitútom, prostredníctvom ktorého dochádza v rozsahu predmetu postúpenia k zmene v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne k zmene v osobe veriteľa; zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka. Ako zo spisu vyplýva, žalovaní uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, ktorej súčasťou sú, ako vyplýva z čl. II. bodu 2 Zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. Podľa bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok, klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Takáto dohoda je podľa § 89 ods.1 Zákona o bankách prípustná. Dohoda nevykazuje znaky nevyváženosti, ak veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku a dlžník môže postúpiť svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa, má to základ vo funkcii súhlasu, ktorým je ochrana veriteľa. Záväzok by totiž mohol prevziať taký dlžník/osoba, majetkové pomery ktorého by mohli zhoršiť alebo znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Tak ako Občiansky zákonník, ani Zákon o bankách nevyžaduje súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky. Relevantné nemôže byť to, že postupník nie je subjektom, na ktorý by sa mali vzťahovať požiadavky na podnikanie bánk. Komerčná banka je subjektom, ktorý podniká aj s peňažnými prostriedkami zverenými jej vo forme depozitných produktov, t.j. s cudzími zdrojmi. Vzťahujú sa preto na ňu pravidlá obozretného bankového podnikania a to nielen pri poskytovaní úverov. V konkrétnom prípade úver bankou už za zmluvne dohodnutých podmienok poskytnutý bol, rieši sa len jeho návratnosť. Nie je preto zrejmé prečo by návratnosť úveru, t.j. vymáhanie pohľadávky, nemohol realizovať subjekt nemajúci oprávnenie na podnikanie v bankovom sektore ako mienila žalovaná v 2.rade pokiaľ argumentovala, že banka nemohla postúpiť tzv. živý úver. Pokiaľ mala žalovaná v 2.rade za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 481/2001 Z.z. o bankách, má odvolací súd za to, že s touto námietkou žalovanej v 2.rade, ktorú prezentovala už v priebehu konania, sa súd prvej inštancie vysporiadal taktiež a to podporne, keďže prioritne vychádzal z dohody medzi veriteľom a dlžníkmi ohľadne možnosti postúpiť pohľadávku. Jeho argumentácia ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách je logická, presvedčivá a odvolací súd sa s ňou stotožňuje a tým nepovažoval za potrebné k odvolacej námietke v tomto smere viac dodávať. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil, pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia majúc na zreteli, že v odôvodnení nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 podľa § 255 ods.1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd preto uložil žalovaným, ktorí sú vo vzťahu k žalobcovi povinní spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods.2 C.s.p.

8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1 (§ 389 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.