Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-21-2017.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa I. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B. B., dieťa matky B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. B., Q. XX, zastúpená splnomocnenou F.. I. A., rodenou V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z. O., Q. XX, adresa pre doručovanie: XXX XX X. X, P. XXX/XX, G. J. a otca P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., O. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca zo dňa 23.09.2016 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 32P/321/2015-78 zo dňa 16.08.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd sčasti vyhovel návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti, naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/287/2010-45 zo dňa 15.12.2010 a uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej I. F. G. zvýšeným výživným zo sumy 100,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.12.2015. Súčasne súd určil zročné výživné za obdobie od 01.12.2015 do 16.08.2016 v sume 270,- Eur a povolil otcovi splácať ho v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia a súčasne súd vyslovil, že týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/287/2010-45 zo dňa 15.12.2010 vo výroku o výžive maloletej. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v čase poslednej úpravy o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu bola matka nezamestnaná, poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 86 eur. Otec bol SZČO, dosahoval príjem vo výške 500,- Eur a vlastnil rodinný dom. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali. Maloletá v tom čase navštevovala X. ročník základnej školy, bola vedená v H., T. a H. ambulancii. V čase rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti už maloletá mala XX rokov, ukončila X. ročník Q. Q. R.A. vo I., do ktorej dochádza autobusom a vlakom, pričom cestovné mesačne do školy predstavuje 30 až 40,- Eur. Ďalej súd v odôvodnení rozsudku presne špecifikoval výšku aj ďalších výdavkov, ktoré matka hradí maloletej, pričom zohľadnil taktiež skutočnosť, že maloletá navštevuje špecializovanú R.A., s čím súvisia aj zvýšené výdavky na zakúpenie potrebných pomôcok súvisiacich s jej zameraním. Matka maloletej aktuálne poberá opatrovateľský príspevok (opatruje svoju F.) vo výške 85,06 Eur, pričom žiadny iný príjem nemá. Na maloletú poberá rodinné prídavky. Matka maloletej nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, osobného motorového vozidla, pričom ani maloletá nevlastní nehnuteľnosť, nemá vlastný príjem. Matka za účelom vykrytia výdavkov spojených so štúdiom maloletej si zobrala pôžičku. Následne súd konštatoval aj situáciu otca, konštatoval výšku jeho výdavkov, skutočnosť, že otec býva sám v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom, dlhy u rodiny a známych nemá, má jeden úver, na
ktorom má splátku 500,- Eur a ktorý bol použitý na kúpu vedľajšej nehnuteľnosti. Toho času je otec dieťaťa nezamestnaný, no nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani podporu v nezamestnanosti. Sám si uhrádza zdravotné poistenie vo výške asi 50 až 55,- Eur mesačne, pričom otec uviedol, že toho času žije z toho, čo si ušetril. Podporuje ho jeho priateľka, ktorá má príjem okolo 700,- Eur mesačne. Predtým, než sa otec stal nezamestnaným, bol samostatne zárobkovo činná osoba, podnikal v oblasti A.-Q. a jeho príjem záviselo od zákaziek. V roku 2013 mal veľkú zákazku za 15 000,- Eur, v roku 2014 podľa tvrdenia otca nemal žiadnu zákazku. Je vyučený A., prax má v oblasti J. H. A., J. A. a rôznych stavebných prác okolo rekonštrukcie B.. Je viac ako rok po D., užíva lieky, avšak zo strany lekárov mu nebola doporučená invalidita ani ZŤP. Otec ovláda aktívne T. jazyk, pasívne J. jazyk a trochu lepšie X. jazyk. Je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. S dcérou sa nestretáva, dlh na výživnom nemá, inou formou sa na jej výžive nepodieľa, darčeky nezakupuje. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie vyhodnotil, že bola v danom prípade naplnená hmotnoprávna podmienka pre zmenu výšky výživného v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorou je zmena pomerov. Od poslednej úpravy výživného ubehla doba 5,5 roka, od ktorého času maloletá nastúpila na Q. Q. R.A. vo I., má XX rokov, je tak vo veku blízkemu dospelému a sú tak na ňu odôvodnené obdobné výdavky ako na dospelú osobu. Aj v súčasnosti je maloletá vedená v H. ambulancii, nosí H. a v L. ambulancii v dôsledku akné, pre ktoré sa jej zakupujú prostriedky na ošetrovanie X. v hodnote 30,- Eur mesačne. Toho času maloletá nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. V súvislosti so štúdiom maloletej sú zvýšené výdavky na školské potreby a je taktiež nesporné, že úmerne s vekom maloletej sa matke zvýšili výdavky spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových a kultúrnych potrieb. Prestupom maloletého dieťaťa zo základnej školy na strednú školu v zmysle platnej judikatúry a zaužívanej súdnej praxe je podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Pokiaľ sa otec v konaní bránil, že nie je v súčasnosti zamestnaný a nemá žiadny príjem, súd vyhodnotil, že otec má prax v oblasti ročného opracovávanie A., reštaurátorstva A., rôznych stavebných prác okolo rekonštrukcie B., jeho zdravotný stav mu nebráni byť zaradený do pracovného pomeru, nakoľko zo strany lekárov nebola doporučená invalidita a preto súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, prax a skúsenosti, aby dosiahol príjem úmerne zvýšený od poslednej úpravy výživného o dobu 5,5 roka a zvyšovaniu hodinovej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej a otca súd návrh matky na zvýšenie výživného s poukazom na ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá obsahuje takzvanú valorizačnú klauzulu, považoval za dôvodne podaný. Pri určení samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií upravených ustanovenie § 53 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, teda pri zohľadnení veku, odôvodnených potrieb maloletej a možnosti, schopnosti, majetkových pomerov otca a na základe týchto kritérií potom súd zvýšil výživné otcovi na maloletú o sumu 30,- Eur mesačne. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, z akých dôvodov nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu a to najmä s poukazom na príjem otca, z ktorého súd pri určovaní výšky výživného vychádzal, vzhľadom na poberanie rodinných prídavkov na maloletú a pri zohľadnení len odôvodnených potrieb maloletej zodpovedajúcich jej veku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že výdavky na maloletú spočívajúce v zakupovaní oblečenia, obuvi v priemere mesačne 80,- Eur a drogérie 20,- Eur sú neprimerané a v tomto rozsahu na ne neprihliadol. Vo vzťahu k otcovi však súd poznamenal, že jeho povinnosťou je podieľať sa na výžive maloletej na rozdiel od matky vo väčšom rozsahu z dôvodu, že sa nepodieľa na jej osobnej starostlivosti, čím si nenahrádza plnenie vyživovacej povinnosti vo forme finančného príspevku. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol opätovne, že je nezamestnaný, živnosť zrušil kvôli nedostatku práce a jeho zaradenie do pracovného pomeru nie je jednoduché. Situácia na Slovensku nie je priaznivá pre jeho remeslo. Jeho zdravotný stav mu taktiež nedovoľuje námahu, akú jeho práca vyžaduje. Pred rokom a pol prekonal D. a nevydrží pracovať fyzicky dlhšie ako jednu hodinu v kuse. To by netoleroval žiadny zamestnávateľ. Trikrát do dňa berie lieky na Q.. Za posledných 20 rokov nepracoval približne 2 roky a pokiaľ sa zástupkyňa matky spýtala, z čoho žije, otec naopak namieta, z čoho žije matka maloletej, ktorá nepracovala celých 20 rokov. Otec uviedol, že pokiaľ mal dostatok prostriedkov, dával na dcéru oveľa viac, ako bolo súdom určené. Ale v čase, keď peniaze naozaj nemal, matka maloletej ho udala na polícii. Otec uviedol, že chce, aby súd pri určení výživného vychádzal zo skutočnosti, ktorá je. Nie z toho, čo by malo alebo mohlo byť. Svojej dcére poskytol veľa času a financií. Ona však nevie, kedy má narodeniny, meniny a či vôbec žije. Ďalej otec uviedol, že pokiaľ súd zvýšil výživné zo 100,- Eur na 130,- Eur, teda o 30 %,
bolo by podľa jeho názoru korektné, aby súd pri prvom zvýšení postupoval tak, že by z 50,- Eur zvýšil výživné na 65,- Eur a teraz na 84,50 Eur mesačne. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok a upravil výživné na 85,- Eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov u neho. V závere odvolania otec uviedol zoznam niektorých hnuteľných vecí, ktoré zakúpil pre maloletú v minulosti a platieb, ktoré v minulosti za ňu platil. Poznamenal taktiež, že dôvodom, prečo prestal komunikovať s dcérou bolo, že napriek jeho snaženiu o kontakt s ňou, ona ho vytrvalo ignorovala. Tiež ignorovala snahy jeho rodiny o kontakt s ňou. Prosí preto, aby súd znova prehodnotil situáciu, v ktorej sa nachádza, tiež potreby a výdavky jeho dcéry.
3. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca odporučil súdu vyššej inštancie, aby potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny v celom rozsahu. Výška výživného na maloleté dieťa bola naposledy upravená v roku 2010, pričom od tejto úpravy ubehla doba takmer 6 rokov, maloletá navštevuje toho času už strednú školu, je vo veku, ktorý je blízky dospelosti, na strane maloletej teda došlo ku zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. Má za to, že určené výživné je v záujme maloletého dieťaťa a zohľadňuje jeho potreby.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
7. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Vychádzajúc z ustanovenia § 111 písm. c/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého.
9. Podľa ustanovenia § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 13. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej I. F. G. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/287/2010-45 zo dňa 15.12.2010, ktorým súd uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na jej výživu výživným v sume 100,- Eur mesačne počnúc 15.12.2010, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. P/52/2000-24 zo dňa 20.06.2000 vo výroku o
výživnom na maloleté dieťa. V danom konaní súd preveroval majetkové, osobné a zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov dieťaťa. V čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu otec vykonával živnostenskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosahoval príjem v sume 500,- Eur mesačne, bol výlučným vlastníkom rodinného domu. Matka maloletej v danom čase bola evidovaná ako nezamestnaná a poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 86,- Eur. Maloletá I. F. bola v tom čase žiačkou X. triedy základnej školy, bola vedená v H., T. a H. ambulancii. Návrhom datovaným dňa 18.11.2015 a doručeným príslušnému Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.12.2015 žiadala matka maloletej o zvýšenie určenej vyživovacej povinnosti otca zo sumy 100,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne a to z dôvodu, že najmä na strane maloletej sa podstatne zmenili pomery, nakoľko maloletá bola prijatá počnúc školským rokom 2015/2016 na štúdium do X. ročníka Q. Q. R.A. vo I., odbor X. U. a s nástupom dieťaťa na strednú školu sa výdavky na maloletú výrazne zvýšili.
15. Nová úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd jednoznačne v konaní preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám nezaopatreného dieťaťa. Ak však od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom uplynula dlhšia doba, už táto skutočnosť je sama osebe relevantným dôvodom opodstatňujúcim novú úpravu výšky príspevku povinného rodiča na výživu nezaopatreného dieťaťa, pretože vývoj životných nákladov, ako aj miera odôvodnených potrieb dieťaťa v časovom horizonte niekoľkých rokov má nesporne stúpajúcu tendenciu, ktorú je súd povinný zohľadniť. Odvolací súd poznamenáva, že takáto časová okolnosť je relevantná aj v danom konaní, pretože od právoplatnosti posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti do podania návrhu na zvýšenie určeného výživného uplynula doba 5 rokov, v dôsledku čoho sa zvýšili primerane veku dieťaťa aj jej odôvodnené potreby a výdavky.
16. Okresný súd vychádzal z citovaných zákonných ustanovení a následne zisťoval aktuálne pomery na strane povinného rodiča, ako aj oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov na strane oprávneného dieťaťa bola daná už len zohľadnením doby, ktorá uplynula od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej, pričom nie je sporné, že už len v dôsledku vyššieho veku maloletej sa - a to v podstatnej miere - zvýšili aj výdavky spojené s výchovou, výživou, vzdelávaním a uspokojovaním odôvodnených potrieb dieťaťa. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so vzdelávaním dieťaťa dochádza najmä v období prestupu dieťaťa na vyšší stupeň školskej dochádzky a to štúdiom na strednej škole, ktoré nevyhnutne vyžaduje zakúpenie školských a športových pomôcok a potrieb, v závislosti od zamerania školy navštevovanej dieťaťom, prípadne i v závislosti od mimoškolskej činnosti, ktorej sa dieťa vo voľnom čase venuje. V súvislosti so zameraním strednej školy, ktorú navštevuje maloletá, matke vyplývajú okrem bežných školských výdavkov (nákup školských pomôcok a potrieb, ošatenia a obuvi, školské poplatky a náklady na školské stravovanie) aj zvýšené výdavky na zakúpenie potrebných výtvarných pomôcok a potrieb, súvisiacich s R. zameraním odbornej školy, ktorú maloletá navštevuje. Maloletá má XX rokov, je vo veku blízkom veku dospelých, úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obúvanie a krytím kultúrnych, spoločenských aj ďalších potrieb dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa vo veku XX rokov sa približujú potrebám dospelého človeka a vzhľadom na vek je potrebné považovať za odôvodnené aj ďalšie, nielen úplne bežné a nevyhnutné životné potreby dieťaťa. V takom prípade je možné zohľadniť ako odôvodnené potreby aj veku zodpovedajúce kvalitatívne a kvantitatívne pestrejšie nároky dieťaťa, akými sú potravinové doplnky stravy, náklady na kozmetiku, ošatenie a obutie, výdavky na rôzne mimoškolské aktivity a záujmy dieťaťa a teda prihliadnuť aj na iné, ako len nevyhnutné potreby dieťaťa, ktoré však už v súčasnej modernej spoločnosti sú potrebami, vytvárajúcimi bežný životný štandard a predpoklad na všestranný rozvoj a intelektuálny vývin dospievajúceho človeka.
17. Pokiaľ ide o skúmanie aktuálnych pomerov povinného rodiča - otca, súd mal v konaní výpisom zo živnostenského registra listinne preukázané, že ako SZČO prevádzkoval A. L. od 04.06.1999 do 16.08.2014, kedy ako podnikateľský subjekt - živnostník - ukončil svoju živnostenskú činnosť. Súd mal ďalej dožiadaniami na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny preukázané, že otec maloletej nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a ani iných sociálnych dávok. Otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že príjem v tomto čase nemá žiadny, uviedol, že žije z toho, čo si ušetril, aktuálne nemá ušetrené nič. Podporuje ho jeho priateľka. Pokiaľ sa súd zameral na zisťovanie príčin ukončenia živnostenského oprávnenia otca, tento uviedol, že podnikal v oblasti A., pričom jeho príjem závisel od toho, či mal zákazky; pokiaľ mal „dobrý
rok“, ako v roku 2013, zarobil 15 000,- Eur, v roku 2014 mal „zlý rok“ a podľa tvrdenia otca nemal žiadnu zákazku. Otec uviedol, že je vyučený A., má prax v oblasti J. H. A., reštaurátorstva A., rôznych stavebných prác okolo rekonštrukcie B.. Ovláda T. jazyk, pasívne J. jazyk a X. jazyk. Okolnosť, ktorá môže mať vplyv na jeho pracovné uplatnenie je prekonanie D. (pred 1 aj pol rokom), užíva lieky, je vedený v A. ambulancii, avšak zo strany lekárov mu invalidita, alebo ZŤP nebola doporučená. Majetkové pomery otca ďalej ovplyvňuje vlastníctvo rodinného domu, ktorého je výlučným vlastníkom a v ktorom býva sám. Otec uviedol, že dlhy nemá, napriek tomu však, že nemá údajne žiadny príjem, uviedol, že má jeden úver, kde je splátka 500,- Eur, platí poistné na nehnuteľnosť a sám si mesačne uhrádza zdravotné poistenie vo výške 50,- až 55,- Eur mesačne. Okrem toho otec maloletej je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel.
18. Pokiaľ sa zmenili zásadným spôsobom príjmové pomery povinného rodiča od doby posledného posudzovania jeho schopností a možností a to v dôsledku straty pôvodného a z hľadiska príjmov výhodnejšieho pracovného uplatnenia, je súd povinný skúmať dôvody, pre ktoré povinný rodič o toto pracovné uplatnenie prišiel. Pokiaľ sa otec v odvolaní dovoláva posudzovania jeho pomerov vychádzajúc zo súčasnosti a zo skutočností, ktoré „sú a nie z toho, čo by malo a mohlo byť“ - odvolací súd poukazuje na aktuálnu právnu úpravu a zákonné kritériá, ktoré vyplývajú zo Zákona o rodine a ktoré súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je povinný zohľadňovať a z nich vychádzať. Je nutné predovšetkým rešpektovať znenie ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v intenciách ktorých prihliadne súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec ukončil živnostenskú činnosť ako SZČO z vlastnej iniciatívy a ako dôvod toho svojho úkonu uviedol, že nemal zákazky. S poukazom na uvedené vyjadrenie samotného otca tak nemožno konštatovať, že k strate zárobkovej činnosti a k ukončenou živnostenského podnikania došlo z objektívnych dôvodov, ktoré nemohol sám otec ako samostatne zárobkovo činná osoba ovplyvniť. S výkonom podnikateľskej činnosti je spojené isté riziko výkyvov príjmov podnikateľa, otec sám uviedol, že v priebehu výkonu živnostenského oprávnenia mal „silnejšie roky“, kedy mal zákazku za 15 000,- Eur, ako aj „slabšie roky“, pričom však je na podnikateľovi, aby vyvíjal svoje podnikateľské aktivity a stanovil si podnikateľský zámer s cieľom dosahovať zisk a zabezpečiť si dopyt po jeho produktoch, výrobkoch alebo službách. Pokiaľ tak aj otec, ako živnostník, dospel k záveru, že výkon živnostenského oprávnenia nie je pre neho z hľadiska zabezpečenia si pravidelného a stabilného príjmu dostatočne istý a uspokojivý a prijal rozhodnutie ukončiť výkon živnosti, súd poznamenáva, že bolo povinnosťou otca aby vyvíjal snahu a úsilie získať ďalšie pracovné uplatnenie na trhu práce.
19. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorí z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec maloletého, doposiaľ nezaopatreného dieťaťu, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, ktoré nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená, že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať), a nie z jeho súčasného faktického, respektíve len tvrdeného príjmu (keďže otec v konaní tvrdí, že nemá príjem žiadny). Dosiahnuť minimálne taký príjem je v možnostiach a schopnostiach otca a je jeho povinnosťou aktívne sa pričiniť o zabezpečenie si stabilného zdroja príjmu. Takýto postup súdu zodpovedá zákonnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec maloletého dieťaťa má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce, nemá zdravotné potiaže, ktoré by mu bránili v zaradení sa do pracovného pomeru (pokiaľ aj tvrdí, že nevládze pracovať viac ako jednu hodinu, odvolací súd poznamenáva, že podľa vyjadrenia otca mu zo strany lekárov ani invalidita, ani stav ŽŤP nebol doporučený), je v produktívnom veku, má dosiahnuté vzdelanie a vyučenie v odbore, ktorý je uplatniteľný na trhu práce,
ovláda aktívne T. jazyk a pasívne J. a X. jazyk. Tieto skutočnosti potom nasvedčujú záveru, že otec maloletej je v súčasnej dobe bez adekvátneho zdroja príjmu zo subjektívneho dôvodu, ako dôsledok ukončenia predchádzajúcej zárobkovej činnosti z vlastnej iniciatívy. Navyše, otec maloletého dieťaťa napriek tomu, že má zákonnú vyživovacou povinnosť k svojmu maloletému nezaopatrenému dieťaťu, súdu nepreukázal, že v súčasnosti vyvíja aktívne a preukázateľne skutočné úsilie a dostatočnú snahu nájsť si svojim možnostiam a schopnostiam adekvátne stabilné pracovné uplatnenie s adekvátnym zárobkom a zlepšiť si tak svoje terajšie príjmové pomery. Je na vlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si príjem, obzvlášť, pokiaľ tvrdí, že v súčasnosti už úspory nemá, naproti tomu však uvádza, že si platí sám zdravotné poistenie vo výške 50,- až 55,- Eur mesačne a uviedol, že má úver so splátkou 500,- Eur. Taktiež odvolací súd poznamenáva, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a ani nepoberá žiadne dávky plynúce zo sociálneho poistenia, prípadne dávky v nezamestnanosti. Otec maloletej je v produktívnom veku, nadobudol určitú kvalifikáciu umožňujúcu mu uplatnenie sa na trhu práce, jeho zdravotný stav je dobrý a v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti objektívneho charakteru, ktoré by mu bránili v úsilí a iniciatíve zabezpečiť si ďalší trvalý a stabilný príjem. Odvolací súd tak vychádza z prezumpcie, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si uplatnenie na súčasnom trhu práce. Sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy maloletých detí.
20. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu podľa ustanovenia § 121 CMP a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na vek maloletej I. F. a mieru jej odôvodnených potrieb je na vlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si zdroj stabilného príjmu, s dôrazom na povinnosť vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery adekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Súd mal taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará, dieťa zastupuje, spravuje jej bežné veci a najmä dieťa vychováva. Otec takéto činnosti nielen že denno-denne pre maloletú nevykonáva, no s maloletou sa nestýka vôbec a preto je jeho povinnosťou zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na úhradu aspoň materiálnych potrieb maloletého dieťaťa. Súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred inými záväzkami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na momentálnu majetkovú a sociálnu situáciu. Súd mal za to, že vzhľadom na vzdelanie otca, je jeho povinnosťou vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil pravidelný mesačný príjem v takej výške, aby si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
21. Odvolací súd z uvedeného dôvodu rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).