Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/103/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobcu: I. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X/XX, C., proti žalovanému v 1. rade: Groupama Garancia Biztosító Zrt., so sídlom Október 6. u. 20, 1051 Budapest, Maďarsko, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Groupama Garancia poisťovňa a.s. pobočka poisťovane z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21,Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zastúpená: JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37, Bratislava, IČO: 36 264 750 a žalovanému v 2. rade: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXX o zaplatenie 19.085,82 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie o zaplatenie sumy 797,- eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

Žalovaný v 1. rade má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

Štátu sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 2. rade a pôvodne žalovaného v 1. rade : Groupama Garancia poisťovňa a.s. pobočka poisťovane z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21,Bratislava, IČO: 47 236 060, spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 19.085,82 Eur titulom náhrady škody a nahradiť mu trovy konania. Súd uznesením zo dňa 5.5.2014 č.k. 15C/103/2014-153 konanie proti žalovanému v 1. rade podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. zastavil. Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 22.5.2014 č.k. 15C/103/2014-156 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ako žalovaný v 1. rade Groupama Garancia Biztosító Zrt., so sídlom Október 6. u. 20, 1051 Budapest, Maďarsko, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Groupama Garancia poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21,Bratislava, IČO: 47 236 060.

2) Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.11.2011 v čase okolo 21.45 hod. žalovaný v 2. rade riadil osobné motorové vozidlo zn. D. X. EČ U.-XXX X., ktoré mal požičané od vlastníka vozidla p. C. C. v Obci Y. po hlavnej ceste v smere na Nitru rýchlosťou 70 km/h, vo vozidle bol sám. Vozidlo D. X. EČV: U.-XXXCL bolo v tom čase poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 1. rade zmluvou č. XXXXXXXXXX. Dňa 24.11.2011 v čase okolo 21:45 hod. žalobca riadil tiež v tých istých miestach ako žalovaný v 2. rade osobné motorové vozidlo zn. H. XXXi EČV: C.-XXXDK, ktoré mal vo svojom vlastníctve, po vedľajšej ceste v smere na Partizánske rozjazdovou rýchlosťou približne 20km/h, čo potvrdili spolujazdci žalobcu - V. Q. a I. M.. Krátko nato, došlo na križovatke tvaru T na ceste č. I/64 v 101,5 km ku dopravnej nehode vozidiel D. a H.. Vozidlo D. narazilo do prednej ľavej časti vozidla H. a vytlačilo ho k okraju vozovky na druhú stranu cesty. Pri tejto dopravnej nehode došlo ku totálnej škode na oboch motorových vozidlách, pričom žalobca bol zranený ľahko a žalovaný v 2. rade zranený nebol. Žalobcovi bola spôsobená škoda na majetku, t.j. totálna škoda na vozidle H. predbežne odhadovaná na 4.000,- Eur a ďalej ujma na zdraví o celkovom počte bodov 970 z toho 570 bodov ako ohodnotenie bolestného a 400 bodov ako ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobcovi v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou vznikli tiež liečebné náklady v sume 167,22 Eur a iné účelne vynaložené výdavky, ktoré pozostávajú zo sumy 69,60 Eur na zaobstaranie odborného stanoviska č. 267/2012, náhrady nákladov na vynaloženú zdravotnú starostlivosť 42,66 Eur a poštovného 1,30 Eur. Celková škoda na majetku a zdraví žalobcu tak činí 19.085,82 Eur. Z hľadiska príčin dopravnej nehody žalobca poukázal na odborné stanovisko č. 267/2012 vypracované Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, podľa ktorého technickou príčinou dopravnej nehody bolo predovšetkým prekročenie povolenej rýchlosti vodičom vozidla D.. Ďalej v uvedených súvislostiach poukázal na znalecký posudok znalca V.. M. Č. číslo 18/2012 a znalecký posudok znalca V.. Y. K. číslo 8/2013.

3) Na pojednávaní dňa 17.10.2014 vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu späť žalobu v časti o zaplatenie 797,-Eur, a to na základe znaleckého posudku č. 7/2014 podaného znalcom V.. C. I. na preukázanie výšky škody na vozidle H. XXXi J.: C.-XXXDK. Späťvzatá časť žalovanej sumy predstavuje rozdiel v škode na motorovom vozidle uvedenej v žalobe (4.000,-Eur) a v škode uvedenej v predloženom znaleckom posudku. Žalovaní v prvom a druhom rade so späťvzatím žaloby v uvedenej časti súhlasili, súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobcu vo výroku I. tohto rozsudku konanie v časti o zaplatenie 797,-Eur zastavil.

4) Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 16.7.2014. Namietal, že žaloba bola podaná predčasne, lebo nárok si žalobca voči jeho poistencovi ako poškodený podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnil až dňa 24.4.2014, pričom poisťovateľ má v zmysle § 11 ods. 6 cit. zákona povinnosť skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie do 3 mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania. Túto skutočnosť žiadal zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Zároveň žalovaný v 1. rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Prevádzkovateľom poisteného vozidla D. X. J.: U.-XXXCL bol v čase vzniku škodovej udalosti C. C., bytom O., U.. Prevádzkovateľom vozidla H. M. X, EČV: C.-XXXDK bol v čase vzniku škodovej udalosti žalobca. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o vyporiadanie medzi jednotlivými prevádzateľmi predmetných dopravných prostriedkov, t.j. medzi žalobcom a (v dôsledku uplatnenia priameho nároku na náhradu škody voči žalovanému v 1) rade ako poisťovateľovi) žalovaným, títo v rámci ich vzájomného vyporiadania zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe účelovo cituje jednotlivé znalecké posudky ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany č. C.-M.-B.-XX/XXXX tak, aby vyvolal zdanie, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil žalovaný v 2) rade, čo je v rozpore s dosiaľ zisteným skutkovým stavom. Predmetné uznesenie vyjadruje práve zodpovednosť žalobcu za zavinenie dopravnej nehody, pričom konštatuje, že žalobca ako vodič vozidla H. vyvolal kolíznu situáciu, v dôsledku ktorej prišlo k dopravnej nehode a z ktorého uznesenia by mal súd podľa §135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Žalovaný v 2) rade nebol v súvislosti so zavinením predmetnej dopravnej nehody postihnutý ani v trestnom, ani v priestupkovom konaní. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 190/2013 z 16.7.2013, vo veci boli na základe zistených podkladov vypracované dva varianty príčiny vzniku predmetnej dopravnej nehody. V prípade variantu A technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla H. (vjazd do vozovky vykonaný spôsobom, ktorý vyvolával kolíznu situáciu a pri ktorom vodič vozidla D. nemohol z rýchlosti 50 km/hod zastaviť do miesta zrážky). V prípade variantu B technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k otázke právnej, a to povinnosti vodiča H. pri vjazde na hlavnú cestu, t.j. či vodič H. má povinnosť predpokladať pohyb vozidiel po hlavnej ceste rýchlosťou výrazne vyššou, ako je rýchlosť pre daný úsek maximálne povolená. Zdôraznil, že v prípade existencie viacerých variant príčin vzniku dopravnej nehody nesie žalobca dôkazné bremeno, že skutkový priebeh nehody bol taký, ako uvádza ním tvrdený variant dopravnej nehody. Poukázal tiež na to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2 6/2003 "je povinnosťou vodiča, ktorý za danej dopravnej situácie má dať prednosť vjazde, aby sám určil, či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti vjazde inému vozidlu. Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúcou najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky, viditeľnosť, aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mať schopnosť zodpovedne rozhodnúť za každej aj zložitej dopravnej situácie, vrátane zaistenia bezpečného vjazdu z miesta mimo cesty na cestu pomocou poučenej osoby". Z pohľadu možnosti zabránenia zrážke zo strany vodiča vozidla D. potom poukázal na skutočnosť, že podľa znaleckého posudku č. 190/2013 z 16.7.2013 v prípade variantu A by k priestorovému zabráneniu dopravnej nehode došlo v takom prípade, ak by sa vodič vozidla D. pohyboval rýchlosťou cca 43 km/h, teda rýchlosťou nižšou, ako rýchlosťou maximálne povolenou. V prípade, ak bude možné pripustiť priebeh nehody podľa variantu A, účasť vozidla D. na spôsobení dopravnej nehody je vylúčená a vozidlo D. nemalo možnosť zrážke zabrániť ani pri dodržaní najvyššej povolenej rýchlosti pre daný úsek, teda nie je daná príčinná súvislosť so vznikom škody na jeho strane. Na pojednávaní dňa 17.10.2014 ako aj v podaní doručenom súdu dňa 28.4.2016 žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania prevažnej časti žalovaného nároku.

5) Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 16.6.2014 tak, že medzi žalobcom a ním nikdy nevznikol záväzkovo-právny vzťah t.j. vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným, preto žalobu považuje za nedôvodnú. Odmietol zodpovednosť za škodu na majetku alebo zdraví žalobcu vzniknutú dňa 24.11.2011 v čase okolo 21.45 hod, kedy došlo na križovatke tvaru T na ceste č.I/64 v 101,5 km ku dopravnej nehode vozidiel D. a H.. Motorové vozidlo značky H., EČV : C.-XXXDK riadil žalobca a prichádzal do križovatky z vedľajšej cesty a tým, že nedal prednosť vozidlu značky D., EČV: U.-XXXCL prichádzajúcemu po hlavnej ceste, ktoré riadil v tom čase on, došlo ku vzájomnej zrážke. K dopravnej nehode bola privolaná hliadka polície, prebehlo šetrenie na mieste ako aj následne bolo pod spis. značkou: Č.: B. -XX/Dl-U.-XXXX vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Topoľčanoch, Okresný dopravný inšpektorát, a celá udalosť bola vyhodnotená spôsobom, že za vznik dopravnej nehody a teda za škodovú udalosť žalovaný v 2. rade nezodpovedá. Má za to, že keby za vznik dopravnej nehody a teda za vznik škody na majetku alebo škody na zdraví žalobcu prípadne iných osôb zodpovedal, tak by bolo voči jeho osobe prinajmenšom vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví a bola by voči nemu za túto škodu (spôsobené zranenia) vyvodená trestnoprávna zodpovednosť. Dopravnú nehodu a teda aj škodovú udalosť zavinil žalobca sám, a to z dôvodu nesprávnej techniky jazdy, nedaním prednosti vjazde vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Žalobca vyvolal kolíznu situáciu, v dôsledku ktorej došlo k dopravnej nehode. Ďalej uviedol, že bol v rámci priestupkového konania ( priestupkový spis B. U.-C.-B.-XX/XXXX) sankcionovaný za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti a následne v rámci priestupkového konania (priestupkový spis B. U.-C.- B.-XX/XXXX) sankcionovaný za priestupok nesprávnej techniky jazdy za čo mu bola uložená pokuta, ale tieto priestupky nemali vplyv na vznik dopravnej nehody. Jeho dopravný priestupok spočívajúci v tom, že zmenil smer jazdy do protismerného jazdného pruhu, bol spôsobený preto, že sa snažil vyhnúť zrážke. To znamená, že keby žalobca nespôsobil svoj dopravný priestupok ako prvý, t.j. keby mu dal prednost' v jazde ako vodičovi vozidla prichádzajúceho po hlavnej ceste, tak on by nebol nútený zmeniť smer jazdy do protismerného jazdného pruhu a nespôsobil by ani dopravný priestupok. Vzhľadom na uvedené ním spáchané dopravné priestupky nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a teda nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Svoje tvrdenie opiera jednak o uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, Okresný dopravný inšpektorát, Č.: B. XX/Dl-U.-XXXX zo dňa 24.07.2013, a o Znalecký posudok č. 190/2013 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. V podaní doručenom súdu dňa 22.9.2016 žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania prevažnej časti žalovaného nároku.

6) V konaní pred súdom na pojednávaní dňa 17.10.2014 žalovaný v 2. rade uviedol, že sa necíti byť zodpovedný za spôsobenú dopravnú nehodu, pretože neporušil žiadnu povinnosť účastníka cestnej premávky v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Žalobca so svojím vozidlom vošiel na hlavnú cestu z vedľajšej cesty tak, že to bolo na poslednú chvíľu, preto on strhol riadenie na ľavú stranu hlavnej cesty, kde sa pokúsil zabrániť stretu vozidiel. Tesne pred dopravnou nehodou išiel rýchlosťou asi 70km/hod. Úsek, kde došlo k dopravnej nehode, on pozná veľmi dobre. Robil sa nový obchvat okolo Topoľčian. Pred dobudovaním obchvatu vedľajšia cesta, ktorá bola v tom čase hlavná, viedla z Topoľčian do Krušoviec. Po dobudovaní obchvatu sa stala z tejto hlavnej cesty vedľajšia, lebo sa napájala na vybudovanú cestu obchvatu, ktorá sa stala cestou hlavnou - túto cestu otvorili asi 3 dni pred dopravnou nehodou. Pred dobudovaním obchvatu nebola vytvorená križovatka a obidve vozidlá by boli na hlavnej ceste, takže by mu žalobca nedával prednosť v jazde a nedošlo by k žiadnej zrážke. On by išiel s vozidlom po hlavnej ceste do zákruty smerom do Topoľčian a žalobca by išiel smerom do zákruty od Topoľčian do Krušoviec po hlavnej ceste, takže by sa míňali. Myslí si, že žalobca nevedel, že je otvorená predmetná križovatka a mal za to, že je stále na hlavnej ceste. Znamená to, že vozidlo žalobcu, ak by jazdilo pred otvorením križovatky, tak by jazdilo po hlavnej ceste. On brzdil až v poslednej chvíli, tesne pred zrážkou, pretože vozidlo prichádzajúce z vedľajšej cesty zbadal, až keď vybehlo pred jeho vozidlo na hlavnú cestu.

7) V konaní pred súdom na pojednávaní dňa 26.6.2015 žalobca uviedol, že dňa 24.11.2011 cestoval z Bratislavy do Prievidze autom H. J. C.-XXXDK. Riadil toto vozidlo a mal spolucestujúcich V. Q. a I. M.. Bolo to po 22:00 hod. Prechádzal úsekom okolo Decodomu v obci Krušovce s tým, že sa chystal odbočovať vľavo, bol na vedľajšej ceste. Pred odbočovaním znížil rýchlosť na minimum asi okolo 5 km/h, kde bola značka daj prednosť v jazde, ktorú v maximálnej miere rešpektoval. Pozrel sa vpravo, či nejde nejaké auto sprava, následne si overil ľavú stranu, kde videl svetlá vozidla, ktoré boli vzdialené 150 až 200 m od jeho auta, od hranice križovatky, kde chcel odbočovať. Auto išlo po hlavnej ceste. Usúdil, že to auto je v bezpečnej vzdialenosti od neho na základe toho, že daný úsek pozná veľmi dobre. V momente, keď spravil rozhodnutie odbočovať doľava, pridal plyn, začal odbočovací manéver doľava s tým, že sa dostal do svojho pruhu, chcel pokračovať v jazde na hlavnej ceste, teda bol v pravom pruhu celým objemom auta. Následne videl svetlá, ktoré smerovali do vodičových dverí na jeho aute a veľkou rýchlosťou sa blížili, bol to okamih. Následne nastala zrážka, kde vodič druhého vozidla, ktoré do neho narazilo, išiel takou rýchlosťou, ktorú vôbec neočakával, keďže vie, že ten úsek je v rámci obce. Vozidlo narazilo do ním riadeného vozidla do strany vodičových dverí, preliačilo dvere dovnútra a spôsobil mu ťažké zranenia, z ktorých sa liečil v nemocnici cca mesiac. Nakoľko bol presvedčený, že nespôsobil túto nehodu, požiadal Ústav súdneho inžinierstva o odborné stanovisko, ktoré bolo vypracované pod č. 267/2012. Podľa neho znalecký posudok č. 190/2013 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity sa neurčito vyjadruje ohľadom vinníka dopravnej nehody. Zdravotnícke zariadenie požiadal o lekársky posudok dva roky po dopravnej nehode. Čakal na vyjadrenie znalcov, ktorých požiadala o znalecký posudok polícia, pretože nemal peniaze na lekársky posudok a pokiaľ by znalecký posudok označil za vinníka dopravnej nehody jeho, v tom prípade by nepotreboval lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Na otázku povereného zástupcu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, či pred tým ako vošiel do križovatky, spozoroval blížiace sa vozidlo po hlavnej ceste, žalobca odpovedal súhlasne. Na ďalšiu otázku povereného zástupcu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade akou rýchlosťou odhadoval, že sa k nemu blíži, žalobca odpovedal, že okolo 100 km/h. Na následnú otázku povereného zástupcu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, prečo vošiel do križovatky, keď vozidlo po hlavnej ceste išlo podľa neho rýchlosťou asi 100km/h, žalobca odpovedal, že neporozumel otázke predtým; on bol (až) po nehode presvedčený, že auto po hlavnej ceste išlo 100 km/h rýchlosťou; v tom momente, keď vošiel do križovatky, odhadol, že auto po hlavnej ceste ide rýchlosťou asi 50 km/h. Do križovatky vošiel, lebo bol presvedčený, že vozidlo idúce po hlavnej ceste dodržuje rýchlosť, ktorá je maximálne povolená v tom úseku a kvôli tomu, že mal bezpečnú vzdialenosť k výkonu odbočovacieho manévru. Vzhľadom na to, že bola tma, nevedel odhadnúť, akou rýchlosťou ide vozidlo po hlavnej ceste, ale predpokladal, že ide maximálnou povolenou rýchlosťou, ktorá bola v danom úseku 50 km/h.

8) V podaní doručenom súdu dňa 13.7.2015 v súvislosti so svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 26.6.2015 žalobca uviedol, že pokiaľ by vedel, že nastane predmetná dopravná nehoda, do križovatky by s vozidlom nevchádzal. Vylúčil, že ak by si bol vedomý faktu, že prichádzajúce vozidlo ide rýchlosťou 100 km/h, že by bol vošiel do križovatky. Skutočnosť, že prichádzajúce vozidlo malo podľa neho takúto vysokú rýchlosť, si uvedomoval až po dopravnej nehode, pretože náraz bol obrovský, spôsobil mu veľmi ťažké zranenia ohrozujúce život a totálne zničil jeho vozidlo. Má za to, že sa to mohlo stať iba pri veľmi vysokej rýchlosti prichádzajúceho vozidla, ktorá bola v rozpore s pravidlami cestnej premávky. To ho pomýlilo na pojednávaní. Pri odpovedi nerozlíšil tieto časové okamihy. Ďalej uviedol, že rýchlosť prichádzajúceho vozidla, s ktorým sa vtedy zrazil, nevedel odhadnúť vôbec, bola tma a musel sa spoliehať a spoliehal sa na to, že toto vozidlo dodržiava maximálnu povolenú rýchlosť dopravným značením, resp. zákonom, čo bolo 50 km/h.

9) Z obsahu rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany zo dňa 16.3.2012, č. B.-U.-C.-B.- XX/XX vyplýva, že žalovaný v 2. rade - C. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., na tom skutkovom základe, že dňa 24.11.2011 v čase o 21.45 hodine v obci Krušovce, na štátnej ceste I/64 v smere na obec Nitra, viedol ako vodič motorové vozidlo D. X., EČ: U.-XXXCL, pričom prekročil rýchlosť jazdy v obci ustanovenú zákonom na 50km/h o 19 km/h (rýchlosť jazdy 69 km/h) za čo mu bola uložená sankcia - pokuta 100,-Eur.

10) Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu, z 26.11.2013, bolo podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, zo spáchania ktorého bol obvinený I. Ď., nar. XX.X.XXXX, nakoľko dňa 24.11.2011 v čase o 21,45 hod. v obci Krušovce po vozovke cesty ulice Krušovská - označená dopravnou značkou "P1", "Daj prednosť v jazde", smer jazdy od mesta Topoľčany k ceste č. I/64 - označená dopravnou značkou "P8", "Hlavná cesta", viedol motorové vozidlo H., e.č.: C.-XXXDK, pričom v križovatke cesty ulice Krušovská s cestou I/64 v km 101,50, pri vychádzaní z cesty ulice Krušovská na cestu č. I/64, nedal prednosť v jazde motorovému vozidlu zn. D. X., e.č.: U.-XXXCL, vodiča C. Y., jazdiaceho po ceste č. I/64, smer jazdy od obce Krušovce, následkom čoho došlo k ich zrážke, pri ktorej došlo k zraneniu vodiča I. Ď., spolujazdcov vo vozidle zn. H. I. M., V. Q., došlo k poškodeniu oboch vozidiel, čím mal porušiť ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko zodpovednosť za priestupok zanikla.

11) Do zápisnice o výsluchu svedka v konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza ČVS:B.-XX/DI-U. dňa 10.1.2012 žalobca uviedol, že vedel, že prichádza z vedľajšej cesty na hlavnú. Dopravnú značku "Daj prednosť v jazde" riadne videl. Na uvedenom mieste maximálne spomalil a vtedy sa presvedčil, či ide z ľavej strany nejaké vozidlo, kde spozoroval vo vzdialenosti 100 až 150m dodávku, ktorá bola podľa neho v dostatočnej vzdialenosti na to, aby mohol bezpečne vyjsť na hlavnú cestu. Následne sa uistil, či nejde žiadne vozidlo ani z pravej strany a tak podradil a pridal plyn, kedy vyšiel na hlavnú cestu a začal odbočovať vľavo. Za tie 2 sekundy od momentu, ako spozoroval dodávku vľavo a tiež sa uistil, že nejde nič sprava, dodávka sa priblížila takou veľkou rýchlosťou, že sa už nedokázal zrážke nijako vyhnúť. Čo sa týka zavinenia dopravnej nehody, je čiastočne zodpovedný za jej zavinenie, avšak podľa neho spoluvinu má aj vodič dodávky (D. X.), nakoľko tento išiel príliš rýchlo. Ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že na ceste I/64, po ktorej išla dodávka, je rýchlosť jazdy obmedzená na 70 km/ h. Túto rýchlosť však vodič dodávky určite nedodržal. Vzdialenosť dodávky odhadol podľa stromov a kolíkov popri ceste, ktoré dodávka osvetľovala.

12) Do zápisnice z ústneho pojednávania v konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza ČVS:B.-XX/DI-G. dňa 11.7.2012 žalobca uviedol, že sa necíti byť vinným zo spôsobenia predmetnej dopravnej nehody, nakoľko predmetný úsek pozná veľmi dobre, i keď tento úsek bol krátko po kolaudácii a pôvodne sa tam križovatka nenachádzala. Pred vojdením na hlavnú cestu spomalil na minimálnu rýchlosť, pozrel sa riadne vľavo, vpravo, uznal za vhodné vojsť na hlavnú cestu, čo aj urobil a v podstate už pri zaraďovaní do svojho jazdného pruhu vrazilo do jeho ľavej strany vozidlo D.. Rýchlosť tohto vozidla odhaduje, resp. je presvedčený, že bola 100km/h. Uvedenú rýchlosť odhadoval na základe približovania sa tohto vozidla k jeho ( vozidlu) od doby, keď ho videl pri svojom vchádzaní na hlavnú cestu.

13) Do zápisnice o výsluchu svedka v konaní OR PZ Topoľčany ČVS:B.-XX/DI-U. dňa 20.12.2011 žalovaný v 2. rade uviedol, že v čase okolo 21.45 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. D. X., EČ: U.-XXXCL, ktoré mal zapožičané od nastávajúceho svokra p. C.Á., a to v obci Krušovce, v smere na Nitru, už po novom obchvate, po vozovke označenej ako Hlavná cesta, rýchlosťou cca 70 km/h. Ako prichádzal do križovatky tvaru "T", zrazu sa pred ním v jeho jazdnom pruhu zjavilo nejaké osobné auto, čiernej farby. Tento vodič mu nedal prednosť v jazde a došlo k zrážke až v protismernom pruhu, pretože najskôr sa mu zdalo, že toto vozidlo ešte stihne zastaviť pred hranicou križovatky. On strhol volant vľavo v snahe sa mu vyhnúť a zamedziť dopravnej nehode, ale to by bolo možné iba v prípade, že vodič vozidla zn. H. zastaví hoci aj v jeho jazdnom pruhu. Ihneď aj začal brzdiť, ale bol to okamih, možno 1 m a došlo k zrážke vozidiel. S určitosťou môže povedať, že na vozidle nebola zapnutá ľavá smerovka.

14) Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 190/2013 zo dňa 16.7.2013 vypracovaného na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch vo veci dopravnej nehody zo dňa 24.11.2011 a priloženého žalobcom ku žalobe vyplýva, že analýzou dopravnej nehody nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť, aký rozjazd vykonalo vozidlo H. (pomalý, plynulý, resp. rýchly) a preto nebolo možné jednoznačne stanoviť, aký čas vozidlo D. pred zrážkou spomaľovalo. Dĺžka časového intervalu, počas ktorého vozidlo D. spomaľovalo, má však vplyv na technické posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody a preto bola technická príčina vyhodnotená pre dva hraničné varianty priebehu nehodového deja označené ako variant A a variant B. Podľa variantu A vozidlo D. sa pohybovalo na dolnej technicky prijateľnej hranici rýchlosti - 73 km/h. Podľa variantu A vozidlo D. sa pohybovalo na hornej technicky prijateľnej hranici rýchlosti- 86 km/h. Na strane 47 označeného znaleckého posudku sa uvádza, že vo všeobecnosti je možné uvažovať o nasledovných možnostiach zabránenia nehode: skoršou reakciou na danú situáciu a nižšou počiatočnou rýchlosťou, a to priestorovo, kedy zastaví vozidlo pred miestom nehody a časovo, kedy prvé vozidlo opustí nebezpečný koridor skôr, ako tam príde druhé vozidlo. V prípade variantu A možno konštatovať, že vodič vozidla VW nemal technickú možnosť zabrániť dopravnej nehode z rýchlosti, ktorou sa pohyboval počas nehodového deja, teda z rýchlosti cca 73km/h pri rovnakom smerovom vedení vozidla. K priestorovému zabráneniu dopravnej nehode ( vozidlo D. by zastavilo tesne pred miestom zrážky) by došlo v takom prípade, ak by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou cca 43km/h. K časovému zabráneniu dopravnej nehode ( vozidlo H. by tesne opustilo koridor pohybu vozidla D. by došlo v takom prípade, ak by sa vozidlo D. pohybovalo ( v okamihu, kedy vodič tohto vozidla rozpoznal kolíznu situáciu) rýchlosťou cca 52 km/h. V prípade, že by sa vodič vozidla D. pohyboval (v okamihu, keď rozpoznal kolíznu situáciu), rýchlosťou pre daný úsek maximálne povolenou ( 50km/h), potom by vozidlo D. zastavilo cca 5 metrov za miestom zrážky. K technike jazdy vodiča D. znalci ústavu konštatovali, že prvok techniky jazdy tohto vodiča z hľadiska rýchlosti, ktorou vozidlo viedol, možno označiť za nesprávny. Z hľadiska smerového vedenia jazdy a včasnosti jeho reakcie možno považovať techniku jazdy vodiča D. za správnu ( str. 52 Znaleckého posudku). Z hľadiska techniky jazdy vodiča H. tento uskutočňoval vjazd na hlavnú cestu, pričom v zmysle pravidiel cestnej premávky mal dať prednosť v jazde vozidlu D., t.j. počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Konečné posúdenie dania prednosti v jazde je otázkou právnou, z technického hľadiska však vodič vozidla H. nedal prednosť v jazde vozidlu D. vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti pohybu vozidla D.. Kritérium pre vyhodnotenie náhlej zmeny rýchlosti jazdy z technického hľadiska je polovičná hodnota spomalenia z maximálnej hodnoty spomalenia. Pri takomto spomalení nehrozí nebezpečenstvo šmyku, straty smerovej stability a vodič môže bezpečne viesť vozidlo. Z technického hľadiska možno konštatovať, že v prípade variantu A bol vodič vozidla D. nútený pre odvrátenie kolíznej situácie brzdiť práve na hranici náhleho a nenáhleho brzdenia. Vodič vozidla H. teda v prípade variantu A z technického hľadiska vytvoril kolíznu situáciu. Za uvedených podmienok nedal prednosť v jazde vozidlu D. ani vo vzťahu k (maximálnej povolenej) rýchlosti 50km/h vozidla D.. Teda za predpokladu, že vozidlo D. by sa pohybovalo (v okamihu počiatku rozjazdu vozidla H.) rýchlosťou 50km/h a vodič vozidla D. by po rozpoznaní vjazdu vozidla H. do vozovky reagoval brzdením s polovičnou hodnotou spomalenia, teda z technického hľadiska bez náhlej zmeny rýchlosti, došlo by síce k míňaniu vozidiel, avšak na hranici bezpečného míňania (strana 54 znaleckého posudku). Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade variantu A možno techniku jazdy vodiča vozidla H. považovať za nesprávnu. Nesprávnym prvkom jeho jazdy bola tá skutočnosť, že uskutočnil vjazd na hlavnú cestu takým spôsobom, že pre vodiča D. vznikla kolízna situácia a to i za predpokladu, že sa pohyboval rýchlosťou 50km/h ( strana 55 znaleckého posudku). V závere označeného znaleckého posudku na strane 61 sa v odpovedi na otázku, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody znalci znaleckého ústavu vyjadrili, že v prípade variantu A technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča H. ( vjazd do vozovky vykonaný spôsobom, ktorý vyvolával kolíznu situáciu, a pri ktorom vodič vozidla D. nemohol z rýchlosti 50km/h zastaviť do miesta zrážky). Ďalším prvkom príčiny dopravnej nehody bola i nesprávna technika jazdy vodiča vozidla D. ( rýchlosť jazdy vyššia, ako je rýchlosť pre daný úsek povolená - pri rýchlosti 50 km/h by došlo k minutiu vozidiel a zabráneniu dopravnej nehode.)

15) Ohľadom ostatných okolností znalecký ústav v závere posudku konštatoval, že k nehode došlo za nočnej tmy. V tme mal vodič vozidla D. tmou sťažené podmienky na rozpoznanie skutočnosti, či vozidlo H. včas zastaví alebo bude pokračovať v jazde do križovatky. Vodič vozidla H. mal tmou sťaženú možnosť odhadnúť rýchlosť vozidla D.. Pri odhade rýchlosti vodič vychádza z toho, že sleduje vozidlo a vyhodnocuje jeho rýchlosť tak, že porovnáva za aký čas prejde toto vozidlo určitú dráhu. V tme je výrazne sťažená možnosť nájsť také orientačné body, ktoré by umožňovali stanoviť konkrétny úsek, kde by bolo možné toto hodnotiť ( vodič vidí len pohyb svetiel v tme).

16) K posudkom znalcov V.. Y. K. a V.. M. Č. znalecký ústav v závere označeného posudku uviedol, že títo nedostatočne vyhodnotili techniku jazdy vodičov vo vzťahu k daniu prednosti v jazde a tým aj technickú príčinu vzniku dopravnej nehody.

17) Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 24.11.2011 (ďalej len "zákon č. 8/2009 Z.z."), účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. dať prednosť v jazde je povinnosť vodiča počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18) K prejednávanej veci je potrebné predovšetkým uviesť, že súd v civilnom sporovom konaní je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal (§193 , avšak len potiaľ, pokiaľ ide o konanie tohto páchateľa. Pri posúdení spoluzavinenia súd síce nemôže ako predbežnú riešiť otázku či a kto spáchal určitý skutok, avšak rozhodnutie o vine páchateľa neznamená automaticky, že sú splnené zodpovednostné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Vychádzajúc z uvedeného skutočnosť, že žalovaný v 2. rade - C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku prekročenia povolenej rýchlosti, nezakladá pre súd prekážku posúdenia, či a do akej miery za vzniknutú škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá práve žalovaný v 2. rade. Na druhej strane skutočnosť, že voči žalobcovi bolo zastavené konanie o priestupku z dôvodu zániku jeho zodpovednosti za priestupok ( zo zákona uplynutím 2-ročnej lehoty od jeho spáchania), nezakladá automaticky predpoklad, že žalobca predmetnú dopravnú nehodu nezavinil.

19) Súd pri posudzovaní tých skutočností, na ktoré boli potrebné odborné znalosti, resp. vedecké poznatky, vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 190/2013 zo dňa 16.7.2013 (priloženého žalobcom ku žalobe), v ktorom boli hodnotené aj predchádzajúce znalecké posudky znalcov V.. Y. K.M. a V.. M. Č., pričom boli konštatované ich nedostatky.

20) Súd teda dôkladne zhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Predovšetkým súd konštatuje, že ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku nie je vo vzťahu ku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba ( R 29/1979). Je tak možné domáhať sa škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení. Ide pritom o prípad pasívnej solidarity ( R 3/1994). Predpokladmi zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú : 1) udalosť vyvolaná osobitou povahou prevádzky dopravného prostriedku, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Predpokladmi zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú : 1) protiprávne konanie žalovaného, 2) zavinenie, 3) vznik škody, 4) príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.

21) Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v posudzovanej veci došlo k udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky, ktorá viedla ku vzniku vecnej škody na oboch stranách a škody na zdraví žalobcu. Došlo aj ku stretu prevádzok dvoch prevádzateľov (žalobcu ako prevádzateľa vozidla H. na jednej strane a poistenca žalovaného v 1. rade ako poisťovateľa prevádzateľa vozidla D. na druhej strane), ktorí zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody, ak ide o vyporiadanie medzi nimi (§ 431 Občianskeho zákonníka). "Rozhodná je teda účasť, ktorú mali prevádzkovatelia na spôsobení (zapríčinení) vzniknutej škody. Vysporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzky, najmä však tých, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie jedného z prevádzateľov, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť vedúca ku vzniku škody. Ak však ide o také okolnosti alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorými škodlivý následok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká teda ani zodpovednosť, ani dôvod k vyporiadaniu." (R 64/1972) Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a § 429 Občianskeho zákonníka, umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody (R-3/1984). Uvedenými predpokladmi, vyplývajúcimi z ustálenej judikatúry sa súd pri svojom rozhodovaní aj riadil.

22) V posudzovanom prípade spočívala dopravná nehoda v strete dvoch vozidiel na križovatke hlavnej cesty s vedľajšou cestou, pričom vozidlo žalovaného v 1. rade riadené žalovaným v 2. rade išlo po hlavnej ceste a vozidlo žalobcu vošlo do križovatky z vedľajšej cesty. Vo všeobecnosti je za takýto stret zásadne zodpovedný vodič, ktorý do križovatky vojde z vedľajšej cesty, lebo jeho povinnosťou je dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste. Samotná okolnosť, že vodič, ktorý má prednosť v jazde, ide rýchlosťou presahujúcou stanovený limit, nič nemení na povinnosti vodiča prichádzajúceho z vedľajšej cesty dať prednosť v jazde vodičovi prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Prednosť vodiča idúceho po hlavnej ceste teda nezaniká len v dôsledku toho, že tento vodič ide nedovolenou rýchlosťou. Príčinou stretu je potom skutočnosť, že vodič prichádzajúci po vedľajšej ceste nedal prednosť. Prekročenie dovolenej rýchlosti vodičom idúcim po hlavnej ceste môže mať len obmedzený význam, a to v podstate len z hľadiska miery následku vzniknutého zo stretu, za ktorý však primárne zodpovedá vodič vozidla prichádzajúceho z vedľajšej cesty. Tieto zásady vyplývajú z toho, že ak sa porovnajú povinnosti oboch vodičov, je povinnosť dať prednosť v jazde kvalitatívne vyšším stupňom povinnosti, než je povinnosť dodržať limit dovolenej rýchlosti. Porušenie povinnosti dať prednosť v jazde bez ďalšieho už samo o sebe vedie k celkom bezprostrednému a reálnemu nebezpečenstvu stretu vozidiel, pretože sa vždy týka situácie, v ktorej ide o vzťah najmenej dvoch vozidiel s pretínajúcim sa smerom jazdy. Porušenie povinnosti dodržať stanovený rýchlostný limit samo o sebe nevedie ku vzniku takého nebezpečenstva a zakladá ho až v spojení s ďalšími podmienkami a okolnosťami konkrétnej situácie v cestnej premávke, akými sú napr. prítomnosť ďalších účastníkov premávky, hustota premávky, viditeľnosť, prehľadnosť daného miesta či úseku a pod. (uznesenie zo dňa 4. 2. 2009, sp. zn. 7 Tdo 38/2009, NS ČR).

23) Od týchto zásad je možné sa výnimočne odchýliť, pokiaľ je to odôvodnené jednak extrémnou mierou porušenia povinnosti vodiča idúceho po hlavnej ceste dodržať stanovený rýchlostný limit a jednak tým, že rýchlosť jazdy vodiča idúceho po hlavnej ceste fakticky znemožní vodičovi prichádzajúcemu po vedľajšej ceste splnenie povinnosti dať prednosť. Ide o to, že len v dôsledku vysokej rýchlosti vozidla idúceho po hlavnej ceste vodič vozidla prichádzajúceho po vedľajšej ceste i pri snahe dať prednosť objektívne nemôže bezpečne previesť jazdný manéver spočívajúci v prejazde križovatky. Typickým rysom takejto situácie je to, že vodič, ktorý inak je povinný dať prednosť v jazde, len v dôsledku vysokej rýchlosti jazdy vozidla, ktorému má dať prednosť, uvidí toto vozidlo až v okamihu, keď už nie je reálne, aby mu prednosť skutočne dal. Zároveň je treba zdôrazniť, že nedanie prednosti tu nesmie byť dôsledkom toho, že vodič prichádzajúci po vedľajšej ceste opomenul nejakú významnú okolnosť, ktorú mohol bežne vnímať alebo ktorú mohol ľahko predvídať. Ak sa aplikuje to, čo bolo uvedené o vzájomnom vzťahu povinnosti vodiča idúceho po hlavnej ceste dodržať stanovený rýchlostný limit a povinnosti vodiča prichádzajúceho po vedľajšej ceste dať prednosť v jazde, na posudzovaný prípad, je zrejmé, že nie sú dané presvedčivé dôvody pre to, aby rýchlosť jazdy žalovaného v 2. rade bola považovaná za príčinu stretu oboch vozidiel.

24) Súd pri posudzovaní naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vychádzal z variantu A znaleckého posudku č.190/2013 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 190/2013 zo dňa 16.7.2013, nakoľko len v rozsahu parametrov tohto variantu možno skutkové okolnosti predmetnej dopravnej nehody zo dňa 24.11.2011 považovať za bezpochyby preukázané. Skutkové okolnosti variantu B, resp. akéhokoľvek iného variantu v rozmedzí medzi variantov A a B sú v zmysle záverov označeného znaleckého posudku síce technicky možné, avšak len hypotetické a teda nepreukázané.

25) V závere označeného znaleckého posudku na strane 61 sa v odpovedi na otázku, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody znalci znaleckého ústavu vyjadrili, že v prípade variantu A technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča H. ( vjazd do vozovky vykonaný spôsobom, ktorý vyvolával kolíznu situáciu, a pri ktorom vodič vozidla D. nemohol z rýchlosti 50km/h zastaviť do miesta zrážky).

26) Podľa zistenia súdu žalobca prichádzal po vedľajšej ceste, ktorá bola označená dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde!" Žalobca teda ku križovatke s hlavnou cestou prichádzal po komunikácii evidentne nižšieho rádu a jeho povinnosť dať prednosť v jazde bola jednoznačne vyznačená uvedenou dopravnou značkou. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol žalobca povinný vojsť do križovatky až potom, čo sa uistil, že situácia v cestnej premávke mu umožňuje bezpečný prejazd križovatkou, a to náležite pozorným a zodpovedným posúdením tejto situácie nielen v samotnom priesečníku križujúcich sa ciest, ale pokiaľ to pomery na mieste umožňujú, tiež situáciou na hlavnej ceste pred križovatkou. Žalobca hodlal na križovatke odbočiť zo svojho hľadiska vľavo, čo znamená, že musel prejsť oba jazdné pruhy hlavnej cesty v smere od Topoľčian na Partizánske. Táto okolnosť vyžadovala, aby si žalobca z miesta vjazdu vozidla do križovatky, odkiaľ bol náležitý rozhľad do križovatky, zodpovedne a náležite overil bezpečnú možnosť vjazdu do križovatky.

27) Na pojednávaní dňa 26.6.2015 na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1. rade žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predtým ako vošiel do križovatky, spozoroval vozidlo blížiace sa po hlavnej ceste, ktoré malo zapnuté svetlá. Na výslovnú otázku, akú rýchlosť približujúceho sa vozidla odhadoval, uviedol, že okolo 100 km/h. Vzápätí na ďalšiu otázku, prečo vošiel do križovatky, keď vozidlo malo ísť podľa jeho odhadu (rýchlosťou) 100km/h, uviedol, že po nehode bol presvedčený, že vozidlo išlo 100 km/h, avšak v momente, keď vošiel do križovatky, tak odhadol, že auto po hlavnej ceste ide rýchlosťou asi 50 km/h. Bol presvedčený, že vozidlo D. idúce po hlavnej ceste dodržuje maximálnu povolenú rýchlosť. Nebolo podľa neho zo situácie zrejmé, že vozidlo porušuje predpisy o povolenej rýchlosti, bol si istý, že má bezpečnú vzdialenosť na odbočovací manéver. Zároveň však uviedol, že vzhľadom na to, že bola tma, nevedel odhadnúť, akou rýchlosťou ide vozidlo po hlavnej ceste, ale predpokladal, že ide maximálnou povolenou rýchlosťou 50km/h. V podaní označenom ako "Písomné doplnenie výpovede" doručenej súdu dňa 13.7.2015 žalobca uviedol, že vylučuje, že by vošiel do križovatky so svojím vozidlom, ak by si bol vedomý faktu, že prichádzajúce vozidlo ide rýchlosťou 100 km/h. Ďalej uviedol, že rýchlosť prichádzajúceho vozidla nevedel odhadnúť vôbec. Bola tma. Musel sa spoliehať a spoliehal sa na to, že vozidlo dodržiava maximálne povolenú rýchlosť. V rámci konania pred policajným orgánom dňa 10.1.2012 žalobca ako svedok do zápisnice vypovedal, že je čiastočne zodpovedný za zavinenie dopravnej nehody, avšak podľa neho spoluvinu má aj vodič dodávky ( D. X.), nakoľko tento išiel príliš rýchlo. Tiež uviedol, že si je vedomý toho, že na ceste I/64, po ktorej išla dodávka, je rýchlosť jazdy obmedzená na 70 km/h. Túto rýchlosť však vodič dodávky určite nedodržal. Vzdialenosť dodávky odhadol podľa stromov a kolíkov popri ceste, ktoré dodávka osvetľovala. Do zápisnice z ústneho pojednávania v konaní pred policajným orgánom dňa 11.7.2012 však žalobca uviedol, že sa necíti byť vinným zo spôsobenia predmetnej dopravnej nehody, nakoľko predmetný úsek pozná veľmi dobre, i keď tento úsek bol krátko po kolaudácii a pôvodne sa tam križovatka nenachádzala. "Pred vojdením na hlavnú cestu spomalil na minimálnu rýchlosť, pozrel sa riadne vľavo, vpravo, uznal za vhodné vojsť na hlavnú cestu, čo aj urobil a v podstate už pri zaraďovaní do svojho jazdného pruhu vrazilo do jeho ľavej strany vozidlo D.. Rýchlosť tohto vozidla odhaduje, resp. je presvedčený, že bola 100km/h. Uvedenú rýchlosť odhadoval na základe približovania sa tohto vozidla k jeho (vozidlu) od doby, keď ho videl pri svojom vchádzaní na hlavnú cestu."

28) Z uvedených značne rozporuplných výpovedí žalobcu vyplýva, že zrejme nevedel odhadnúť rýchlosť prichádzajúceho vozidla, ktoré však určite videl už pred vjazdom do križovatky. Situácia bola teda z jeho hľadiska prinajmenšom nejasná. Vo všeobecnosti nie je akceptovateľné, aby si nejasnú situáciu v cestnej premávke vodič vykladal vo svoj prospech, lebo to je v rozpore s jeho povinnosťou chovať sa ohľaduplne a disciplinovane, aby svojim konaním neohrozoval život, zdravie alebo majetok iných osôb ani svoj vlastný. To znamená, že v nejasnej situácii sa od vodiča vyžaduje zodpovedajúca miera zdržanlivosti prejavujúca sa predovšetkým prevedením zamýšľaného jazdného manévru až potom, čo sa situácia dostatočne vyjasní. Tým skôr si vo svoj prospech nesmie nejasnú situáciu v cestnej premávke vykladať vodič, ktorého povinnosťou je dať prednosť v jazde. Súdom zistené skutkové okolnosti ukazujú ako reálnu a najpravdepodobnejšiu možnosť, že žalobca sa dopravnou značkou " Daj prednosť v jazde!" neriadil, že vošiel do križovatky bez toho, že by mal potrebnú kontrolu nad situáciou, a že nevzal zreteľ na všetky okolnosti, ktoré spochybňovali bezpečné odbočenie. Aj podľa záverov znaleckého posudku č. 190/2013 zo dňa 16.7.2013 (str. 68 - č.l. 77 súdneho spisu ) "k nehode došlo za nočnej tmy, pričom v tme mal vodič vozidla D. sťažené podmienky na rozpoznanie skutočnosti, či vozidlo H. včas zastaví alebo bude pokračovať v jazde do križovatky. Vodič vozidla H. mal tmou sťaženú možnosť odhadnúť rýchlosť vozidla D.. Pri odhade rýchlosti vodič vychádza z toho, že sleduje vozidlo a vyhodnocuje jeho rýchlosť tak, že porovnáva za aký čas prejde toto vozidlo určitú dráhu. V tme je výrazne sťažená možnosť nájsť také orientačné body, ktoré by umožňovali stanoviť konkrétny úsek, kde by bolo možné toto hodnotiť ( vodič vidí len pohyb svetiel v tme)." Vzhľadom na uvedené takpovediac objektívne "sťažené" možnosti odhadu rýchlosti vozidla D. prichádzajúceho po hlavnej ceste zo strany žalobcu - vodiča vozidla H. je zrejmé, že bolo s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. povinnosťou žalobcu uskutočniť odbočovací manéver až po prejazde vozidla D. cez križovatku. S tvrdeniami žalobcu v konaní tunajšieho súdu ako aj s jeho tvrdením v konaní pred policajným orgánom je len veľmi ťažko zlučiteľná úvaha, že rýchlosť jazdy žalovaného v 2. rade, hoci by aj výrazne prekročila stanovený limit, bola dôvodom, pre ktorý bolo žalobcovi objektívne znemožnené dať žalovanému v 2. rade prednosť v jazde. Za uvedených okolností reálne prichádza do úvahy variant, že skutočným dôvodom, pre ktorý žalobca nedal prednosť, naopak bolo to, že nerešpektoval príkaz vyplývajúci z uvedenej dopravnej značky, nesledoval s potrebnou pozornosťou situáciu na hlavnej ceste a nakoniec si vyložil jednostranne vo svoj prospech nejasnú situáciu v otázke možnosti bezpečného prejazdu križovatkou.

29) Rovnako v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tz 6/2003, na ktorý poukázal aj žalovaný v 1. rade, "je povinnosťou vodiča, ktorý za danej dopravnej situácie má dať prednosť v jazde, aby sám určil, či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde inému vozidlu. Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky, viditeľnosť, aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej aj zložitej dopravnej situácie, vrátane zaistenia bezpečného vjazdu z miesta mimo cesty na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby".

30) Pokiaľ sa aj na strane 71 znaleckého posudku č. 190/2013 uvádza, že "ďalším prvkom príčiny dopravnej nehody bola i nesprávna technika jazdy vodiča vozidla D.( rýchlosť jazdy vyššia, ako je rýchlosť pre daný úsek povolená - pri rýchlosti 50 km/h by došlo k minutiu vozidiel a zabráneniu dopravnej nehode)", tak to nič nemení na predošlých záveroch, že prekročenie rýchlosti žalovaným v 2. rade s ohľadom na všetky vyššie uvedené súvislosti nebolo z hľadiska právneho posúdenia veci príčinou vzniku kolíznej situácie a teda ani vzniku dopravnej nehody. Na inom mieste znaleckého posudku (strana 74) sa totiž jednoznačne konštatuje, že "v prípade variantu A z technického hľadiska kolíznu situáciu vytvoril vodič vozidla H. a prednosť v jazde vozidlu D. nedal ani vo vzťahu k povolenej rýchlosti 50km/h vozidla D.".

31) Po dôkladnom zvážení všetkých vykonaných dôkazov, zistených okolností a ich vzájomných súvislostí ako aj všetkých záverov znaleckého posudku č. 190/2013 súd dospel k záveru, že škoda nevznikla v príčinnej súvislosti s prekročením rýchlosti zo strany žalovaného v 2. rade. Potom ale nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká teda ani zodpovednosť žalovaného v 2. rade podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ani dôvod k vyporiadaniu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v zmysle § 431 Občianskeho zákonníka. A napokon, ak nie sú splnené zákonné podmienky a predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420, resp. § 427 Občianskeho zákonníka, nie je možné následne aplikovať na daný právny vzťah ani ustanovenia špeciálneho zákona, t.j. § 15 ods. 1 zák. 381/2001 Z.z. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v rozsahu presahujúcom späťvzatú časť nároku zamietol, a to voči obom žalovaným.

32) Súd z dôvodu absencie právneho základu podanej žaloby nevykonal dôkazy navrhované žalovaným v 1. rade výsluchom svedkov a zadovážením ďalších listinných dokladov.

33) Len pre úplnosť súd uvádza, že i v prípade, ak by prekročenie povolenej rýchlosti vodičom vozidla D. bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, tak ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa ustanovení §427 a § 429 Občianskeho zákonníka, umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody ( R 3/1984). Ak potom miera účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie na strane jednotlivých prevádzateľov ( ktoré však by muselo byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody) tak by súd musel dospieť k záveru, že miera účasti žalobcu na vzniknutej celkovej škode bola významne väčšia ako miera účasti žalovaného, t.j. že účasť žalobcu na spôsobenej škode značne presahuje účasť žalovaného.

34) Napokon súd poukazuje na skutočnosť, že i v prípade splnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu by súd musel prihliadnuť na žalovanými v 1. a 2. rade vznesenú námietku premlčania časti žalovaných nárokov žalobcu, pretože v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ ide o skutočnosti namietané žalobcom v jeho poslednom - mailovom podaní doručenom súdu dňa 10.4.2017 ohľadom prípadného nesprávneho postupu policajných orgánov pri šetrení nehody, tieto nie je súd v prebiehajúcom konaní oprávnený skúmať. Navyše z podania žalobcu ani z iných listinných dokladov založených v súdnom spise nevyplýva, že by sa bol žalobca v uvedenom smere obrátil so sťažnosťou na príslušné kontrolné orgány ( Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR). Rovnako sporné tvrdenia žalobcu o arogantnom vystupovaní žalovaného v 2. rade, resp. o jeho telefonovaní za volantom neboli v konaní podložené žiadnymi dôkazmi, súd ich preto nemohol nijako zohľadniť.

35) O nároku na náhradu trov konania žalovaného v 1. rade rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v 1. rade v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rovnako žalovaný v 2. rade mal v konaní úspech, vzniklo mu tak právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).