Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30T/139/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému U. Z., nar.: XX.XX.XXXX pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. mája 2017, takto

rozhodol:

obžalovaný: U. Z., nar.: XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom N., X. č. XXX/XX, ženatý, zamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 01.08.2015 v čase asi o 21.30 hod. v obci Cífer na X. ulici prišiel k vchodovým dverám rodinného domu č. XXX/XX, kde zazvonil na zvonček, na čo vlastník a užívateľ tohto domu I. D., nar.: XX.XX.XXXX pootvoril vchodové dvere domu, ktoré boli zaistené bezpečnostnou retiazkou, vtedy obžalovaný prikázal I. Osvaldovi, aby dvere otvoril, no keď sa I. D. pokúsil dvere zavrieť, obžalovaný chytil dvere oboma rukami a násilím ich otvoril, pričom poškodil kľučku zvnútra dverí, na ktorej bola pripevnená bezpečnostná retiazka, týmito otvorenými dverami obžalovaný následne vošiel do haly domu, kde päsťou pravej ruky udrel I. D. do ľavej časti hlavy za uchom, v dôsledku čoho I. D. spadol do kresla, kde obžalovaný I. D., ktorý sa snažil rukami chrániť, ešte niekoľkokrát udrel päsťami do hlavy, do ruky a hornej časti tela a taktiež ho kopol najmenej dvakrát do ľavej strany tela pod rebrá a tiež pod koleno, po čom z miesta odišiel, čím uvedeným konaním obžalovaný spôsobil poškodenému I. D., nar.: XX.XX.XXXX v V. hematómy na ľavej strane hrudníka, na ľavej ruke, na pravom stehne na zadnej strane a pri ľavom oku, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a poškodením kľučky a zámku vchodových dverí obžalovaný spôsobil I. D. škodu vo výške 15,35 Eur,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a uvedený čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 3 a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky a zároveň mu ako súčasť probačného dohľadu ukladá nasledovné obmedzenia a povinnosti: podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona ukladá príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I. D., nar.: XX.XX.XXXX v V., trvale bytom N., X. č. XX škodu vo výške 15,35 Eur a poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 8,23 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného I. D., nar.: XX.XX.XXXX v V., trvale bytom N., X. č. XX a poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 so zvyškami ich nárokov na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 10.11.2015 na obžalovaného obžalobu pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 14.06.2016, 29.09.2016, 14.11.2016, 23.02.2017 a 09.05.2017, na ktorom vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi:

- výsluchom obžalovaného,

- výsluchom poškodeného,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného JUDr. Ľubov Hudákovej zo dňa 23.09.2015,

- čítaním vyčíslenia nároku poškodeného VšZP, a.s. zo dňa 21.09.2015 a jeho prílohy,

- výsluchom svedka I. G., nar.: XX.XX.XXXX,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedka I. G., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 22.10.2015,

- výsluchom svedka L. T., nar.: XX.XX.XXXX,

- výsluchom svedka R. U., nar.: XX.XX.XXXX,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedka R. U., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 03.08.2015 na čl. 59 - piaty odsek,

- výsluchom svedkyne R. Z., nar.: XX.XX.XXXX,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne R. Z., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 11.09.2015 na čl. 52 - druhý odsek,

- výsluchom svedka U. Z. st., nar.: XX.XX.XXXX,

- výsluchom svedkyne U. N., nar.: XX.XX.XXXX,

- čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne U. N., nar.: XX.XX.XXXX zo dňa 29.09.2015 na druhej strane čl. 64 - posledný odsek,

- výsluchom svedka X. U., nar.: XX.XX.XXXX,

- čítaním a oboznámením zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonoch poškodeného a pripojenej fotodokumentácie,

- čítaním a oboznámením zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 01.08.2015, náčrtku miesta činu a pripojenej fotodokumentácie,

- čítaním a oboznámením zápisnice o doobhliadke miesta činu zo dňa 02.08.2015 a pripojenej fotodokumentácie,

- oboznámením dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 03.08.2015,

- čítaním záznamov OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015 a 02.08.2015,

- oboznámením zápisu o dychovej skúške zo dňa 01.08.2015,

- oboznámením lekárskych správ zo dňa 01.08.2015 a 03.08.2015,

- oboznámením výpisov z Listov vlastníctva,

- čítaním prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný dňa 01.08.2015 o 21.32.40 hod., 21.35.40 hod., 21.35.50 hod. a 21.39.47) a oboznámením zvukového záznamu tohto prepisu,

- čítaním prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný dňa 01.08.2015 o 16.59.33 hod.) a oboznámením zvukového záznamu tohto prepisu,

- čítaním záznamu hliadky OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015,

- oboznámením odpisu z registra trestov,

- oboznámením odpovede na lustráciu v registri priestupkov,

- čítaním zápisnice o výsluchu poškodeného JUDr. Ľubov Hudákovej zo dňa 23.09.2015 a oboznámením uplatnenia nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti,

- oboznámením podania poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 06.07.2016.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2016 prokurátor a obžalovaný vyslovili nesúhlas s konaním o dohode o vine a treste a obžalovaný po zákonom poučení podľa § 257 Trestného poriadku po porade so svojou obhajkyňou urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Poškodený I. D., nar.: XX.XX.XXXX vo vzťahu k nároku na náhradu škody uviedol, že si uplatňuje nárok na bolestné, ktorého výšku uviesť nevedel a žiadal, aby o jeho výške rozhodol súd.

Podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka -poškodeného JUDr. Ľubov Hudákovej zo dňa 23.09.2015, ktorá ako poverený zamestnanec poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 8,23 Eur spočívajúci v nákladoch na zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poškodenému I. D. poskytnutá ako poistencovi poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (čl. 43-45) a zároveň vyčíslenie tohto nároku na podaní tohto poškodeného zo dňa 21.09.2015 a jeho prílohy (čl. 47-48).

Obžalovaný U. Z., nar.: XX.XX.XXXX pri svojom výsluchu uviedol, že mali rodinnú opekačku, na ktorej bol on, jeho dve dcéry, manželka a jeho rodičia. Opekali a on pil víno. Počas rozhovoru s matkou zbadal, ako sa niekto pozerá do záhrady cez bránku a vyšiel von na ulicu. Tam zbadal pri bráne suseda U. poškodeného I. D. so susedom U., ako sa títo rozprávajú, pričom počul poškodeného, ako nahováral suseda U., aby išiel proti nemu v pondelok dosvedčiť, že mu nadával do paštekárov. Sused U. povedal, že nič také nepočul a že s tým nechce mať nič spoločné. Opýtal sa poškodeného, prečo sa proti nemu dohovárajú a prečo si kupuje svedka. Na to pán U. odišiel a zavrel bránku. Poškodený obžalovanému nadával do chudákov a prisťahovalcov. Obžalovaný poškodenému vytýkal jeho stavebné úpravy, ktoré sú v rozpore so stavebným poriadkom. Tiež mu povedal, že je komunista, udavač a ŠTB-ák a dodal, že tieto časy sú už dávno preč. Potom si pred ním odpľul na zem. Potom sa vrátil k rodine, bolo okolo 15.00 až 16.00 hod.. Následne prišla policajná hliadka, pýtala sa stretnutie s poškodeným a zobrali ho na výsluch a po výsluchu prepustili. Medzi tým jeho matka odišla. Asi o 21.00 hod. prišla znova policajná hliadka, obžalovaný v tom čase pozeral televíziu v jednej izbe, v druhej izbe bol jeho otec, jeho dve deti a manželka. Manželka išla polícii otvoriť a policajti mu povedali, že ho zatýkajú. Obžalovaný sa začal rozčuľovať a nadával polícii, pretože bol vystresovaný, za čo sa im aj ospravedlnil. Policajti obžalovanému nasadili putá a posadili ho do auta. Prišla aj záchranka, pričom poškodený chodil za záchranármi ako aj za príslušníkmi PZ, s ktorými sa rozprával a tiež chodil aj okolo policajného auta, v ktorom sedel obžalovaný, nazeral do neho, usmieval sa na obžalovaného, čím ho provokoval a čakal, že mu začne nadávať. Policajti ho zobrali na výsluch do vyšetrovacej väzby. Ku konfliktu s policajtmi uviedol, že keď večer prišli znova, nevedel čoho sa to týka, uvádzal, že si celú situáciu už poobede vysvetlili, oni však povedali, že ide o iný prípad, že mal napadnúť poškodeného. Obžalovaný si chcel ísť po občiansky preukaz, ktorý mal vo svojom vozidle zaparkovanom asi 3 metre od bránky, čo si policajti vysvetlili tak, že im chce ujsť, položili ho na zem a nasadili mu putá. Obžalovaný ďalej uviedol, že v ten deň vypil počas celého dňa asi jeden liter vína. Po prvom výsluchu na polícii okopával planty, papriku a rajčiny, pohyboval sa v letnej kuchyni aj so ženou a deťmi. Od 19.30 hod. bol vnútri v dome. Obžalovaný má starší rodinný dom, ktorý má dve miestnosti. On bol v zadnej miestnosti a v prednej bola manželka s deťmi a jeho otcom. Predpokladá, že do zadnej miestnosti odišiel asi o 19.45 hodine, potom čo sa krátko zdržal v prednej miestnosti a najedol sa. Do domu sa vchádza tak, že do miestnosti, v ktorej pozeral

televíziu, sa dá vojsť len cez miestnosť, v ktorej sedeli jeho manželka s deťmi a jeho otcom. Z miestnosti, kde sledoval televíziu počas večera nevyšiel. Obžalovaný poškodenému nenadával ani v ten deň, keď opekali, ani pred tým. Dom, ktorý kúpil patril pôvodne vnučke poškodeného, ktorá si ho prerábala a poškodený jej neustále hovoril čo a ako má urobiť. Ona mu dom predala a poškodený tam aj potom chodieval pozerať sa, nemal čo robiť, prišiel ku obžalovanému a pýtal sa ako pokračujú prerábky. Slečna F., ktorá obžalovanému dom predala, teda vnučka poškodeného a tiež aj jeho zať, otec slečny F. pán F. obžalovaného upozorňovali, aby si na poškodeného dával pozor, pretože dokáže byť veľmi otravný. A aby si ho nepúšťal do domu. Spočiatku to nebolo také ľahké, pretože poškodený mal od domu aj kľúče a obžalovaný ako nový majiteľ domu a jeho sused návštevy poškodeného čiastočne toleroval. Na povahu poškodeného ho upozorňovala aj suseda P., ktorá mu tiež hovorila, aby si od poškodeného držal odstup, pretože poškodený je spočiatku ochotný pomôcť, je ľudský, ale potom, keď mu niekto povie niečo proti srsti je agresívny, o čom sa presvedčil aj sám obžalovaný. V dome u poškodeného obžalovaný bol, keď ten dom (pozn.: dom, v ktorom obžalovaný aktuálne býva) kúpil. Poškodený ho pozval k sebe domov a povedal mu, že je rád, že bude mať dobrého suseda. Ponúkal mu pálenku, načo mu obžalovaný povedal, že pálenku nepije, že pije len víno a spolu si nič nevypili. K fyzickému útoku medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo, mali len slovné výmeny. V roku 2011 ako kúpil dom, robil most na parkovanie auta pred domom, v tom čase sa s poškodeným už nerozprával, poškodený chodil okolo a provokoval tam. Potom odišiel dovnútra a prišla jeho žena a tá sa obžalovaného pýtala, čo sa stalo. Obžalovaný jej povedal, že chodí okolo, provokuje ho a on pritom nič neporušil, nezasiahol do pozemku poškodeného. Obžalovaný poškodenému povedal, aby ho prestal provokovať, aby prestal robiť zle jemu a jeho rodine, že vie o tom, že mu „chrákal“ na okno, že mu poškodil lak na aute. Poškodený začal na neho kričať, že ho dostane do basy a že to nahlási polícii. Poškodený bol za svojou bránkou a kričal na obžalovaného, či sa chce s ním biť, na čo obžalovaný odpovedal, že nechce aby toto poškodený robil. Podobné skúsenosti s poškodeným mali aj iní obyvatelia Cífera, ktorých obžalovaný spoznal počas jeho života v Cíferi alebo pri tom, ako robil maliarske práce. Keď obžalovaný opravil dom v r. 2010, tak poškodenému povedal, že nie je v poriadku, že kondenz z jeho odkvapu zo žumpy kvapká na pozemok obžalovaného, že tam môže napr. jeho deťom padnúť lízatko, že z toho môžu byť zdravotné problémy, na čo on reagoval tak, že to vôbec nevadí. Obžalovaný poškodenému povedal, že pokiaľ je chlap a normálny človek, tak to pochopí a že tak, ako to má urobené, to nie je ani v súlade so stavebnými predpismi Nedohodli sa, obžalovaný mu ten odkvap zapchal a až do júna minulého roka sa nerozprávali, ale nemali problémy, jeden druhého si nevšímali. Na otázku súdu, ako si obžalovaný vysvetľuje, že poškodený za páchateľa označil jeho osobu obžalovaný uviedol, že je to z pomsty za to, že poškodenému povedal nejaké veci, ktoré mu nepasovali, asi ho tým urazil. Ako príklad uviedol, že v júni 2015 zazvonil poškodený, otvorila mu dcéra obžalovaného a pýtal sa, či si môže natrhať čerešne zo stromu obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že sa na to nemusí ani pýtať, že niektoré haluze prerastajú zo stromu na jeho pozemok a že si môže natrhať aj zo strany obžalovaného. Potom asi na druhý deň ho videl v jeho záhrade, bol ku obžalovanému otočený chrbtom, tak sa ani nepozdravili. Na ďalší deň našiel vo svojej záhrade mŕtveho vtáka, ktorého zakopal. Tohto mu prehodil poškodený. Známy obžalovaného I. Y., ktorý poškodenému vozí obedy obžalovanému povedal, že sa mu poškodený sťažoval, že obžalovaný strieľa vtáky a tieto mu prehadzuje cez plot. Pán Y. uviedol, že ho to nezaujíma a že s tým nechce mať nič spoločné. Obžalovaný sa potom poškodeného pýtal, že prečo ho ohovára, že mu hádže zastrelených vtákov do záhrady a či vôbec takéhoto vtáka prezrel a videl, že je skutočne zastrelený. Na ďalší deň bol obžalovaný v záhrade aj s jeho ženou, kde ich oslovil zo svojej záhrady poškodený, ktorý povedal „že im na tie čerešne jebe“ a že nech si konáre čerešní, ktoré prevísajú nad jeho pozemok obžalovaný ostrihá, že mu robia tieň a že z nich na jeho pozemok padajú čerešne. Obžalovaný odpovedal, že keď si z konárov vedel čerešne oberať, tak si ich môže aj ostrihať. Obžalovaný sa domnieva, že to čo sa stalo poškodený urobil z pomsty a tiež aj z dôvodu, že mu opakovane vytýkal porušovanie stavebných predpisov, napr. keď mu povedal, že jeho odkvapová rína zasahuje na pozemok obžalovaného. poškodený je konfliktná osoba, čo mu potvrdili aj majitelia reštaurácie Tenis, ktorí mu povedali, že poškodený mal s návštevníkmi reštaurácie konflikty, že keď mu niekto niečo povie, čo sa mu nepáči, tak sa mu začne vyhrážať resp. posmievať. Na otázku súdu, či v minulosti obžalovaný napadol suseda U. resp. či urobil nejaký pohyb alebo úkon, ktorý by si sused U. mohol vysvetliť ako napadnutie obžalovaný uviedol, že boli aj s manželkou za susedom Markom sa dohodnúť ohľadom výšky budúcej prístavby. Pohádali sa za nejaké veci. Dom bol neobývaný 10 rokov, z jednej strany býval pán U. a z druhej poškodený, oni si tam robili čo chceli. Keď obžalovaný dom kúpil so svojou ženou, tak potom išiel za susedom U. dohodnúť sa ohľadom výšky prístavby, navzájom si vytýkali nejaké veci a došlo k nezhodám, avšak obžalovaný ho nenapadol. Do doby, kým susedovi U. neoznámil, že chce pristaviť prístavbu, mali dobré vzťahy. Viackrát mu pomáhal s úpravou jeho domu s fasádou. Vie o tom, že sused U. mal konflikt s poškodeným za porušovanie

domovej slobody. Sused U. zbil svoju družku a ona sa schovala u poškodeného. Sused U. sa tam za svojou ženou dobíjal a takto vlastne vznikla celá situácia a poškodený zavolal políciu (čl. 214-218).

Poškodený I. D., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 uviedol, že keď sa obžalovaný nasťahoval, tak bol rád, lebo s jeho otcom spolupracoval vo výboroch obce a vždy sa jeho otec prejavil ako čestný človek. Potom sa to zmenilo, nemal mu čo závidieť, lebo barák postavil vlastnými rukami. Začal však na ňom nachádzať chyby, raz bolo zle to, potom niečo iné, upozorňoval ho na problém so žumpou, ktorú však nemá ani on a ani obžalovaný, lebo v obci je kanalizácia. Obžalovaný si stále si vymýšľal nejaké blbosti. Potom poškodeného žiadal a chcel zabudovať asi 10 cm rám do rohu domu poškodeného, čo však poškodený nedovolil a rovnako by to nedovolil ani obžalovaný, pretože dom je postavený z pórobetónu a pri montáži by sa všetko mohlo pokaziť a to by už do poriadku nedal nikto. Na to mu obžalovaný povedal, že je zákerák. Začal dokonca nadávať aj na manželku poškodeného, na čo sa mu prišla ospravedlňovať matka obžalovaného, ktorú manželka poškodeného učila a táto povedala o obžalovanom, že má horúcu hlavu. V roku 2014 poškodenému dali kardiostimulátor, bol chorý, diagnostikovali mu rakovinu a liečil sa dva roky. V roku 2015 v lete bol v kúpeľoch až do 21.07.2015. Vrátil sa domov, bol oddýchnutý, dobre naladený a išiel do záhrady poliať paradajky a papriky, pričom v záhrade počul, ako obžalovaný hovorí „je to kurva D. zabijem ho, keby bol mladší dobijem ho“. Poškodený bol prekvapený a dostal doslova šok. Išiel za susedom U. a pýtal sa ho, či počul ten krik a nadávky a že či pôjde s poškodeným v pondelok na políciu, lebo toto sa odohralo v sobotu. Tak sa aj dohodli a podali si ruky. Na to sa pri nich objavil obžalovaný so slovami „čo kamaráti, kamaráti“, na čo mu U. odpovedal, nie len susedia. Obžalovaný ho pri odchode drgol a opľul ho so slovami „špina“. Roztrasený išiel domov, volal na 158 a radil sa s policajtami čo má robiť. Nechcel, aby policajti prišli, avšak títo napokon predsa len prišli, vypočuli poškodeného, vypočuli obžalovaného, ktorý mal vypité. Videl ako mu dali želiezka a odviezli ho. Potom ho však asi o dve hodiny priviezli späť. Potom išiel pozerať televíziu a chcel na všetko zabudnúť. Asi o deviatej večer mu niekto zazvonil, išiel sa pozrieť avšak pri dverách nikto nebol. Bol opatrný a založil retiazku, ktorú má na dverách. O nejakú chvíľu znova niekto zvonil, tentoraz dlhšie, zišiel dolu na chodbu, pootvoril dvere, v ktorých sa objavila hlava obžalovaného, ktorý mu povedal „otvor“. Nemienil ho pustiť dovnútra a zároveň mu povedal, že pokiaľ dvere nezavrie, ani ich otvoriť nemôže, lebo má na nich založenú retiazku. Obžalovaný však oboma rukami dvere otvoril, zlomil kľučku, ktorá ostala visieť na retiazke. Ako sa dostal dovnútra udrel poškodeného pravou rukou. Poškodený sa chcel len brániť a sám sa hodil do kresla, ktoré stálo na chodbe, pričom pri tom páde zhodil aj vázu. Obžalovaný ho tĺkol rukami, kopal ho, dobil mu aj ruky, on si chránil predovšetkým oblasť srdca, lebo tam má kardiostimulátor. Lekár poškodenému následne povedal, že keby ho udrel do tohto miesta, mohol by zomrieť. Poškodený potom volal policajtov aj záchranku. Mal hrču na hlave, mal modriny, dokonca mu obžalovaný zarazil ušný vosk do bubienka, takže nepočul a doktorka mu to musela na dvakrát odstraňovať. Jeden mesiac musel spať len posediačky, lebo nevedel dýchať, po tele mal hematómy. Ako spadol, ocitol sa na zemi hlavou smerom do domu od dverí, ležal dole bruchom a zrazu pocítil kopanec na vonkajšiu stranu pravého stehna, a to ho zrejme prebralo. Poobzeral sa okolo seba, zistil, že obžalovaný už v dome nie je, načiahol sa na pootvorené dvere a rukou ich zavrel. Následne dňa 03.08.2015 opäť išiel do záhrady polievať, kde našiel rozbitý skleník. Vybehli na mňa obžalovaný, jeho otec, jeho manželka, ktorí ho obvinili, že si skleník rozbil sám. To však nie je pravda, pretože v skleníku našiel tehlu, ktorá pochádza z kopy tehál od obžalovaného a túto má doteraz odloženú. Otec obžalovaného mu povedal, že obžalovaný mu rozbil skleník v sobotu a potom išiel k poškodenému. Poškodený tiež uviedol, že keď mu večer niekto zazvonil prvýkrát, myslel si, že to boli deti, ktoré zvonili a utiekli. Tak dal retiazku a za takých 4-5 minút, ako si sadol k televízii zazvonil znovu, a to bol obžalovaný. Potom znovu zvonil, ale to už neotvoril, videl jeho hlavu ako išiel domov. Tretie zvonenie bolo po prepadnutí asi za 3-4 minúty. Obžalovaný vošiel do domu poškodeného len v prvej miestnosti - vstupnej predsieni. Obžalovaný mu dal aj vyše 10 úderov, mal hlavne dobité rebrá, na hlavu dostal 3-4 údery. Pri útoku obžalovaného tomuto nič nehovoril, len sa kryl. Keď poškodenému niekto zvonil tretíkrát, videl cez okno obývačky obžalovaného. Pri druhom zvonení, keď prišiel obžalovaný a napadol ho, mal retiazku, a teda očakával, že táto ho ochráni a netušil, že obžalovaný túto zábezpeku prekoná a ani to neočakával. Pri útoku nepostrehol, že by sa obžalovaný zranil, nemal sa o čo zraniť, ale obžalovaný hovoril popritom ako ho bil: „to máš za to, že si volal políciu“. Trvanie útoku obžalovaného odhadol na 3-5 minút (čl. 238-241). Poškodený si na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2017 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.500,- Eur titulom bolestného a práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov.

Svedok I. G., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 uviedol, že k veci si už veľa nepamätá, ale to čo pamätá je, že boli zavolaní do rodinného domu poškodeného, kde prišli, tento sa nachádzal vo vstupnej miestnosti rodinného domu, uviedol im, že bol napadnutý obžalovaným, ktorého následne ako podozrivého navštívili, obmedzili ho na osobnej slobode, predviedli ho na oddelenie, kde s ním boli vykonávané ďalšie úkony. Obžalovaný uviedol, že on poškodeného nenapadol. Vo veci vykonával aj previerky, ale s akým výsledkom si nepamätá. Proti obžalovanému boli použité donucovacie prostriedky, a to putá a asi aj hmaty a chvaty. Putá boli použité z dôvodu, že obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode, bol rozrušený, nepáčilo sa mu to. Poškodeného ošetrovala rýchla zdravotná pomoc, ale či mal poškodený nejaké zranenia si nepamätá (čl. 242-244). Na návrh prokurátora vzhľadom na skutočnosť, že svedok si na veľa vecí nepamätal (na otázky prokurátora odpovedal „nepamätám si“) bola čítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 22.10.2015, kde svedok vypovedal tak, že dňa 01.08.2015 mal nočnú službu v čase od 19.00 hod. do 07.00 hod. nasledujúceho dňa. V hliadke bol s kolegom U.. Asi po 21.00 hod. ich kontaktovalo operačné stredisko s tým, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný. S kolegom sa dostavili na miesto, najprv išli za poškodeným, ktorý im uviedol, že obžalovaný mu prišiel zaklopať na dvere. Poškodený dvere iba pootvoril a tieto mal istené retiazkou. Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný vyvalil dvere a vo vnútri mal poškodeného udrieť niekde do hlavy, poškodený nato spadol na zem a tam ho ešte obžalovaný kopol. Svedok si pamätal, že poškodený mal na hlave také červené miesta, od krvi to nebolo, bolo to len také začervenanie kože. Následne išli za obžalovaným, ktorému vysvetlili, že poškodený ho označil za páchateľa, pričom obžalovaný sa tváril, že o ničom nevie. Obžalovanému uviedli, že je obmedzený na osobnej slobode ako podozrivý, avšak obžalovaný s nimi odmietal ísť a nadával im „Kokoti vyjebaní, toto vám nedarujem“ a takto sa to vystupňovalo, až keď potom neskôr sedel v aute. Kolega U. chytil obžalovaného za ruku a išli spolu smerom k autu, avšak obžalovaný sa vzpieral a spolu spadli na zem, kde ho U. spacifikoval a založil mu putá. Obžalovaný zasahujúcim policajtom po celý čas nadával a bolo na ňom vidieť, že je pod vplyvom alkoholu a alkohol bol z neho aj cítiť. Svedok nevedel uviesť, ako boli poškodené dvere poškodeného, vedel len uviesť, že žiadne stopy u poškodeného nezaisťoval. Či obžalovaného podrobili dychovej skúške si nepamätal. V ten večer vykonávali previerku aj u otca obžalovaného na adrese V. č. XX, kde im otec obžalovaného mal povedať, že približne v čase, v akom malo dôjsť k útoku, bol obžalovaný dvakrát z domu preč, ale kam obžalovaný išiel uviesť nevedel. Či bol v ten večer pod vplyvom alkoholu aj poškodený svedok uviesť nevedel. Svedok pred útokom obžalovaného u poškodeného žiaden konflikt medzi poškodeným a obžalovaným neriešil. Asi mesiac po útoku obžalovaného u poškodeného prišiel na oddelenie PZ poškodený, ktorý oznámil, že mu obžalovaný mal rozbiť čelné sklo na aute. Ako sa na mieste zistilo, na skle auta poškodeného bola stečená živica zo stromu, ktorá vyzerala ako puklina na čelnom skle vozidla (čl. 143-144).

Svedok L. T., nar.: 20.09.1976 na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2016 uviedol, že s obžalovaným a aj poškodeným je v susedskom vzťahu. Svedok bol dlhé roky pracovne v zahraničí, prisťahoval sa len nedávno, takže okolie moc nepozná. K incidentu vie povedať len sprostredkovane, nebol priamo účastný žiadneho incidentu. Vie sa vyjadriť len tak, čo mu povedal poškodený. Najprv sa stal jeden incident okolo 17.00 hod., nevie na 100%, ale bolo to poobede. Poškodený prišiel ku svedkovi a povedal mu, že ho obžalovaný slovne urážal, že volal aj policajtov a bol dosť vystrašený. Svedok potom išiel do práce a večer, keď sa okolo 22.00 - 23.00 hod. vracal, tak už tam bola policajná hliadka, technik, čo bral otlačky a obžalovaný bol v aute. Pred tým ako prišiel, poškodeného zobrala sanitka a okrem rodinných príslušníkov obžalovaného a jeho samotného a policajtov nikoho iného nevidel. K povahovým vlastnostiam poškodeného uviedol, že poškodený na neho pôsobí milo, je bezkonfliktný. Obžalovaného blízko nepozná, na ulici sa videli možno 5x a z toho nevie povedať, aké má obžalovaný povahové vlastnosti. Obžalovaného pod vplyvom alkoholu svedok nikdy nevidel. Svedok k osobe pána U. uviedol, že vie, že je to sused obžalovaného. Pán U. za ním prišiel, že chce stavať plot, tak sa ho opýtal načo, on sa rozrozprával, že má zlé vzťahy s obžalovaným a svedok sa ho opýtal, či to nie sú zbytočne vyhodené peniaze. Na to mu pán U. povedal, že sa bojí obžalovaného. Prečo sa obžalovaného bojí odpovedať nevedel. Na svedka sused U. pôsobí nie sebaisto, v tom slova zmysle ako keby nemal vlastný názor. Svedok však nebol svedkom ničoho, čo by sa malo odohrať medzi obžalovaným a pánom U.. Ku vzťahu medzi pánom U. a poškodeným sa svedok vyjadriť nevedel (čl. 244-246).

Svedok R. U., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že v ten deň mal službu s kolegom G., mali nočnú, čas už konkrétne uviesť nevedel. Operačný ich poslal preveriť oznámenie na X. ulicu do N., že mal byť poškodený napadnutý u seba doma v byte. Prišli na miesto, skontaktovali sa s poškodeným, ktorý im povedal, že večer k nemu prišiel obžalovaný na návštevu,

otvoril mu dvere, ktoré mu obžalovaný vyvalil a u neho v byte ho mal napadnúť. Na poškodenom bolo vidieť, že bol napadnutý, lebo mal na ústach krv, sťažoval sa na bolesť v boku. Aj na dverách bolo vidieť poškodenie dverí a kľučka bola vylomená. Na mieste to bolo už všetko. Potom išli za obžalovaným, ktorého ako podozrivého zadržali po poučení. Poškodený svedkovi uviedol, obžalovaný k nemu prišiel na návštevu, poškodený sa ho bál, preto mal na dverách založenú retiazku a po otvorení dverí mu mal tieto obžalovaný vyvaliť. Svedok ďalej uviedol, že bola zlomená kľučka, nevedel, či náhodou nevisela na retiazke, to si už presne nepamätal. Na žiadosť vyšetrovateľa robili previerky, boli u obžalovaného, rozprávali sa s jeho manželkou, previerky sa robili aj u jeho otca, ktorý mal byť v čase napadnutia u obžalovaného ako sa im podarilo zistiť. Otec obžalovaného im povedal, že obžalovaný bol niekoľkokrát vonku počas toho ako bol u neho na návšteve. Obžalovaný sa pri zákroku po tom, čo ho poučili, že ako podozrivý je zadržaný, tak odmietal spolupracovať a kládol na mieste pasívny odpor, chcel z miesta ako keby odísť a použili hmaty a chvaty sebaobrany a použili putá. Potom obžalovaného posadili do služobného vozidla. Poškodený svedkovi ďalej uviedol, že obžalovaný ho napadol na chodbe hneď ako otvoril dvere. Svedok potvrdil, že v ten deň, keď tam boli na služobnom zákroku vtedy večer, tak poškodený obžalovanému nadával. Svedok uviedol, že nadávanie bolo vzájomné a vždy keď sa oni dvaja stretli, tak si nadávali. Svedok spomenul jedno preverovanie, ktoré bolo po tejto udalosti, kde poškodený udával, že si kúpil kaser - sprej do očí na obranu, pri tomto preverovaní bol prítomný aj obžalovaný, ktorý sa správal slušne a poškodený ukazoval, že má kaser a slovne útočil na obžalovaného. O vstupnej chodbe v dome poškodeného svedok uviedol, že to bola bežná chodba, bolo tam rozsvietené svetlo, poškodený mal tam nejaký nábytok, nejaké kreslo, nebolo to, že by tam bolo niečo rozhádzané, že by tam bol bordel, bolo to ako keby upratané. Slušne to tam vyzeralo (čl. 261-265). Vo vzťahu k previerkam u otca obžalovaného bola na návrh prokurátora čítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 03.08.2015 na čl. 59 - piaty odsek, kedy svedok vypovedal tak, že bola robená previerka na adrese Cífer, V. č. XX u otca obžalovaného, ktorý uviedol, že do vnútra išli okolo 20.00 hod. do 22.00 hod., pričom ako boli vnútri si všimol, že obžalovaný možno 2-3 krát vyšiel von z domu asi na 2-3 minúty. Otec obžalovaného si myslel, že si išiel uliať. Obžalovaný podľa vyjadrenia jeho otca nepije často, ale keď si vypije rieši, čo ho trápi (čl. 59).

Svedkyňa R. Z., nar.: XX.XX.XXXX (pozn.: manželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedla, že s poškodeným sú susedia, je tam susedský vzťah. Po tom ako začali opekať a prišli rodičia obžalovaného sa rozprávali o bežných veciach, o tom ako by chceli pristavovať, poškodený ich spoza plota pozoroval ako sa rozprávajú, ako opekajú. Rozpárali o bežných veciach a poškodený išiel susedovi U. s tým, že na neho nadávajú, používajú opĺzne slová, že pôjde udať obžalovaného na políciu. Potom o 16.00 hod. k nim prišli policajti s tým, že ich poškodený udal obžalovaného, že sa o ňom škaredo rozprávali, potom predviedli obžalovaného na policajnú stanicu. Potom sa obžalovaný vrátil domov a pokračovali v opekaní. Svokrovci sa u nich zdržali asi do 19.00 hod, potom odišli, ale svokor sa potom k nim vrátil. Celý čas od 19.30 hod. boli vnútri. Obžalovaný pozeral televíziu a svedkyňa so svokrom a deťmi boli vnútri a rozprávali sa. Potom večer asi okolo 21.00 hod u nich zazvonili policajti, že poškodený obžalovaného obvinil, že ho napadol. Stáli vonku, obžalovaný vyšiel von, nevedeli čo sa stalo, pýtali sme sa ich o akú vec sa jedná. Policajti im povedali, že poškodený udal obžalovaného, že ho fyzicky napadol. Chceli od neho občiansky preukaz, on povedal, že si ho ide zobrať do auta a potom sa to rýchlo zomlelo, keď si išiel pre občiansky preukaz, tak ho zhodili na zem, dali mu putá a oni sa všetci na to pozerali. Poškodený si zavolal sanitku a od domu odkráčal od policajného auta, kde sa s policajtami ešte asi 10 minút rozprával a odkráčal do sanitky, na toto všetko sa pozerali aj spolu s deťmi. Policajti k nim prišli po prvýkrát o 16.00 hod. Obžalovaný s nimi odišiel, vrátil sa asi za hodinu a pokračovali v opekaní asi do 19.00 hod. Obžalovaný za celú dobu opekania vypil asi jeden liter vína. Svedkyňa uviedla, že v dome boli vo vnútri s deťmi od 19.00 hod. až kým neprišli policajti. V dome sú dve miestnosti a ona so svokrom sa rozprávali s deťmi v jednej miestnosti a obžalovaný pozeral v druhej miestnosti televíziu. K sporom medzi poškodeným a obžalovaným uviedla, že keď kúpili dom, poškodený k nim začal chodiť, stále ich otravoval, stále o niečom mudroval a keď obžalovaný začal prestavovať, už to bolo neznesiteľné a komunikácia sa prerušila. Vzťahy sa vyostrili tým, že poškodený ich neustále udával na polícii, potom čo začali stavať mu vadí materiál, ktorý používajú, že je to blízko domu, že sa poškodzuje jeho dom. Policajti si to odfotili, čo nie je ani pravda, lebo ten materiál bol dosť ďaleko od jeho domu. Potom boli aj na polícii z dôvodu, že mu deti nakreslili nejaký obrázok do snehu, za to ich udal, boli tam detské stopy, vyšetrovala to polícia, pretože cez túto ulicu, ktorá je veľmi frekventovaná, prejde veľmi veľa detí, ktoré chodia tadiaľ do školy. Tak isto to bolo aj za čerešňu, požiadal obžalovaného, či si môže obrať čerešne, tak obžalovaný mu to dovolil, bolo to aj na jeho strane tá čerešňa, dlho netrvalo a obžalovanému povedal, aby si začal konáre obrezávať, lebo jemu to vadí a tak neustále vyvoláva nejaké

spory. Potom obžalovanému nadával vulgárne cez plot a tak isto sa vyhráža aj ich deťom, takže prestali chodiť aj na dvor. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný medzi 19.00 hod. a 21.30 hod. nevyšiel z domu von. Vedela to, lebo keby chcel ísť z domu von, musel by prejsť okolo nej cez izbu (čl. 265-268). Na návrh prokurátora sa čítala zápisnica o výsluchu svedkyne Amálie Z., nar.: 10.05.1972 zo dňa 11.09.2015 na čl. 52 - druhý odsek, kde svedkyňa vypovedala tak, že obžalovaný pozeral v jednej izbe televíziu a ona bola so svokrom v druhej izbe. Popri tom nepostrehla, že by obžalovaný z vedľajšej izby vyšiel von. Len zaregistrovala, že išiel na WC a do kuchyne (čl. 52). Svedkyňa ako vysvetlenie rozporu v tom, či obžalovaný opustil izbu, v ktorej sledoval televíziu uviedla, že to myslela tak, že neopustil dom, kľudne mohol ísť na toaletu napr. keď ona odišla do kuchyne, ale určite dom neopustil. Na otázku rozmiestnenia jednotlivých miestností v dome uviedla, že po vojdení do domu je po pravej strane WC a po ľavej strane kuchyňa a potom nasledujú dve izby. WC je od vstupných dverí vzdialené asi 1 meter.

Svedok U. Z. st., nar.: XX.XX.XXXX (pozn.: otec obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že boli pozvaní k obžalovanému na opekačku. K obžalovanému prišli s manželkou o 15.00 hod. Opekali, obžalovaný robil klobásky, cigánsku, svedok sedel na lavici s vnučkou, obžalovaný sedel naproti s jeho manželkou. Ako sa rozprávali, jeho manželka ho upozornila, že poškodený stále chodí okolo plota. U obžalovaného boli do 19.00 hod., bolo všetko v poriadku, dal si pohár vína, obžalovaný tiež, mnoho neznesie, o 19.00 hod. išiel domov, lebo berie lieky na cukrovku, tak si ich išiel dať a vnučka ho požiadala, aby sa ešte k obžalovanému vrátil. Svedok potvrdil, že obžalovaný mal s poškodeným okolo 16.00 hod. konflikt, z ktorého boli všetci rozrušení. K obžalovanému sa vrátil sám okolo 19.30 hod.. U obžalovaného bol až dovtedy, kým došli policajti okolo 21.00 hod. Policajti obžalovaného žiadali, aby im predložil občiansky preukaz, chceli ho kontrolovať. Obžalovaný uviedol, že ho má v aute a musí si ísť zobrať kľúče a potom im ho dá. Oni s ním začali hneď mixovať, nechceli ho pustiť, aby si ho išiel zobrať. Potom policajti obžalovaného zobrali do auta a poškodenému došla sanitka. Podľa svedka obžalovaný mohol vypiť asi 6 dcl zo 7 dcl fľaše vína, pričom podľa svedka si obžalovaný vypije s kamarátmi, ale agresívny pritom nebýva. Svedok sedel v prvej izbe s vnučkou hneď vedľa dverí a obžalovaný bol vpredu v izbe a pozeral televíziu. Svedok si nevšimol, že by obžalovaný počas toho ako bol v dome odišiel niekam na WC alebo do kuchyne. Svedok tiež uviedol, že v noci mu policajti zabúchali na okno a on s nimi cez okno hovoril, čo im povedal si však nepamätal. Svedok uviedol, že poškodený opakovane dával na obžalovaného trestné oznámenia, že obžalovaný stavia, raz mal v snehu niečo napísané, potom zase mal vedľa múru naukladané kvádre, stále mal niečo. Potom mal niečo s autom, že mal rozbité predné sklo. Poškodený potom zavolal policajtov, že to urobil obžalovaný. Policajti prišli a zistili, že to má zo stromu miazgu a potom odišli preč (čl. 268-270).

Svedkyňa U. N., nar.: XX.XX.XXXX (pozn.: dcéra sestry manželky poškodeného) na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedla, že s poškodeným sa nestretáva, pretože pán poškodený sa vyjadril, že ju už viac nechce vidieť, čo sa vzťahuje k nejakým rodinným veciam. Svedkyňa nevedela, prečo bola predvolaná na hlavné pojednávanie, lebo s poškodeným nie je absolútne v žiadnom styku. V tom čase bola na dovolenke, preto nevie, k čomu by sa mala vyjadriť. Svedkyňa uviedla, že vzťahy medzi ňou a poškodeným sa pokazili po smrti manželky poškodeného, jeho správanie sa zmenilo, hlavne voči nej, svedkyňa nevie posúdiť, ako sa poškodený správa k ostatným, ale vzťahy medzi ňou a poškodeným sú na bode mrazu. Svedkyňa tiež uviedla, že z počutia vie, že poškodený s viacerými susedmi nemá dobré vzťahy (čl. 270-272). Na návrh obhajkyne obžalovaného sa čítala zápisnica o výsluchu svedkyne z prípravného konania zo dňa 29.09.2015 na druhej strane čl. 64 - posledný odsek, kde svedkyňa vypovedala, že keď bola na dovolenke, tak jej poškodený telefonoval a obvinil ju, že si najala obžalovaného, aby ho zabil a ona sa mohla dostať k jeho majetku, pričom svedkyňa potvrdila pravdivosť čítanej časti jej výpovede a súčasne uviedla, že o tomto incidente sa dozvedela od prvého poškodeného a až následne od obžalovaného.

Svedok X. U., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 23.02.2017 uviedol, že bola to sobota okolo jednej - pol jednej, išiel po chodbe, okná má do dvora a bol tam plot z pletiva, mal otvorenú vetračku a počul ako obžalovaný tvrdo nadával poškodenému. Hovoril mu „starý paštekár pojebaný, čo sa tu rozťahuješ“. Asi po 10 minútach niekto zvonil, pootvoril schránku, ktorá je súčasťou dverí a spýtal sa cez schránku kto to je, bol tam poškodený. Svedok s poškodeným pomedzi bránu debatoval a poškodený sa opýtal, či mu pôjde svedčiť, že obžalovaný ho urážal. Svedok poškodenému povedal, že nevie, že asi nie. Vtom vyšiel obžalovaný a prišiel k bráne a opýtal sa ich, čo špekulujú, čo sa spolčujú. Svedok bol pri bráne a poškodený sa otočil a išiel preč. Svedok videl ako obžalovaný poškodeného drgol a aj ho opľul. Potom zavrel bránu a už si nič nevšímal. Okolo ôsmej išiel spať, lebo ráno išiel do roboty,

o nič sa nestaral. Svedok tiež uviedol, že keď si obžalovaný vypije je agresívny a nevie čo má so sebou robiť, myslí si, že je boh. Keď už začne a keď má vypité a niečo si zaumieni, tak ako keby mal klapky na očiach a vidí iba to, teda svoj cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Keď má obžalovaný vypité, tak sa provokatívne postaví a už len kuká, pozná to, vie len, že vtedy je už zle. Obžalovaný mal vtedy vypité. Poznal to podľa toho jeho postoja aj podľa toho ako nadával poškodenému. Keď má vypité, je to netvor, keď je triezvy je ako mačička. Svedok ďalej uviedol, že musel kvôli obžalovanému vymeniť bránu, pretože v čase keď sa dedina postavila, mal stĺp, ktorý bol súčasťou jeho domu a jemu to vadilo, keď sa brána zatvárala a cez ten stĺp sa prenášali všetky zvuky. Svedok ochotne pristúpil k výmene tohto stĺpu a jeho posunutiu, to znamená zúžil si vstup, chcel vykopať jamu na ten nový stĺp a keď tam boli robotníci, ktorí to robili, obžalovaný prišiel so slovami, že tu sa kopať nebude, bol agresívny a teraz to má urobené tak, že bránu ani poriadne nevie cez zimu zatvárať, musí sa na ňu všelijako vešať. Obžalovaný prišiel a nadával svedkovi „kokot špinavý, hajzel“, hrubo mu nadával. Majstrom nenadával, povedal im, aby odo neho zobrali čo najviac peňazí s tým, že podľa jeho slov svedok je bohatý a on je chudák. O fyzickom napadnutí svedka poškodený vypovedal tak, že obžalovaný prišiel aj s manželkou za svedkom s tým, že má postavené načierno schodíky k verande, na čo svedok uviedol, že to zhodí a vtom obžalovaný povedal, že mu vadí aj sušiak na prádlo. Tak ho zložil dolu a spýtal sa ho, či mu ešte niečo vadí a otočil sa a kráčal dovnútra zavrieť bránu, nakoľko stáli medzi bránou. Vtom obžalovaný za ním vybehol a začal svedka udierať do tváre, udrel ho dvakrát, svedok na neho zakričal „čo robíš ty hajzel“ a vytlačil ho z dvora von. Obžalovaný potom odišiel aj s manželkou a z ich dvora mu začali obaja nadávať. Keď svedok povedal, že to nahlási na políciu, obžalovaný aj s jeho manželkou sa zasmiali so slovami „máš na to svedkov, ty hajzel pojebaný, cigán špinavý?“. Asi za tri mesiace, kedy svedok išiel po svojom dvore a videl ako si obžalovaný na svojom dvore robí z tvárnic chodník, odovzdal mu od známeho pozdrav, načo sa obžalovaný postavil a zahnal sa na svedka lopatou ponad plot, lopatu držal v rukách a aj ňou svedka zasiahol do ramena. Ďalej sa stal taký prípad, že obžalovaný stál na rebríku na dvore a vykrikoval na svedka „pod na férovku ty chudáčik“. Svedok o poškodenom uviedol, že je to taká rarita - všade bol, všetko počul, všetko vie. Svedok si poškodeného váži, je to starší človek. Poškodený chodí po dedine, všade roznáša kde čo počul. Svedok mal s poškodeným aj konflikt, a to v čase, keď jeho družka čakala dieťa, tak sa mu s tým pochválil a povedal mu, že už má kúpený aj kočík a poškodený mu na to povedal „ty kokot iba deti robíš“. Svedok sa odvtedy s ním nebavil a ani nebaví, a preto nechcel ísť ani svedčiť. K tomuto konfliktu prišlo v r. 2004. Ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby sa svedok vyjadriť nevedel, v tom čase spal. Dom svedka je z jednej strany vedľa domu obžalovaného, dom poškodeného je z druhej strany vedľa domu obžalovaného, teda všetky tri domy sú na jednej strane ulice. Svedok o obžalovanom ďalej uviedol, že obžalovaný má tri zlé vlastnosti a to: prvá negatívna vlastnosť je závisť, nakoľko veľmi závidí a postupom času to zo závisti prechádza do nenávisti a z nenávisti to prechádza do agresivity a fyzického napádania a urážania (čl. 288-292).

Zo zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonoch poškodeného zo dňa 02.08.2015 a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že kriminalistický technik dňa 02.08.2015 so súhlasom poškodeného vyhotovil celkom 9 (deväť) fotografií, ktoré dokumentujú zranenia poškodeného, a to na fotografii č. 2 hematóm na hrudníku, na fotografii č. 3 a č. 4 začervenanie ucha, na fotografii č. 5 hematóm pod ľavým okom, na fotografii č. 6 hematóm na hrudníku, na fotografii č. 7 hematóm na pravej strane chrbta a na fotografiách č. 8 a č. 9 hematómy na rukách poškodeného (čl. 67-69).

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 01.08.2015, náčrtku miesta činu a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že ochranný kryt zámku vchodových dverí z vnútornej strany je vyhnutý smerom dovnútra a kľučka tam nie je a táto visí na retiazke dlhej asi 30 cm, ktorá je pripevnená k stene po pravej strane od vchodových dverí. V predsieni domu sú po ľavej strane dve kreslá, medzi ktorými je stolík, na ktorom je pokrčené prestieranie a na ľavom kresle leží sklenená váza. Stopy na mieste činu zabezpečené neboli žiadne. Na mieste činu a v okolí neboli zistené žiadne kamerové systémy, ktorých záznamy by prispeli k objasneniu skutku. Vchodové dvere do domu poškodeného sa otvárajú smerom von, zvonkajšej strany sú biele, majú presklenie (dve sklá) prekryté mrežou a z vnútornej strany dverí je červený tzv. „tapacírung“. Na pravom kresle sa nachádzajú reklamné tlačoviny a pri pravom kresle na zemi sa nachádza igelitové vrecko oranžovej farby a reklamné tlačoviny (čl. 70-76).

Zo zápisnice o doobhliadke miesta činu zo dňa 02.08.2015 a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že kriminalistický technik zisťoval prítomnosť daktyloskopických stôp na vnútornej strane vchodových dverí, kde mal obžalovaný dvere uchopiť, avšak žiadne stopy sa zaistiť nepodarilo. Z vnútornej strany vchodových dverí domu poškodeného stále chýbala kľučka (čl. 78-81).

Z dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 03.08.2015 vyplynulo, že u predávajúceho Tibor Vrábel - SEZAM s miestom podnikania Trnava, Trojičné námestie č. 9 bol zakúpený vnútorný štít v hodnote 15,35 Eur vrátane DPH (čl. 82).

Zo záznamov OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015 a 02.08.2015 okrem iného vyplynulo, že dňa 01.08.2015 v čase o 21.55 hod. hliadka OO PZ Cífer v zložení R. U. a I. G. preverovala na adrese Cífer, X. č. XX oznámenie o napadnutí poškodeného obžalovaným. Poškodený mal priebeh skutku opísať v zásade zhodne, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a tiež to, že obžalovaný pri obmedzovaní jeho osobnej slobody ako aj pri nastupovaní do služobného vozidla PZ kládol pasívny odpor a vykonanou dychovou skúškou na OO PZ bola obžalovanému nameraná hodnota 0,88 mg/l alkoholu v dychu. Ďalej z týchto záznamov vyplynulo, že príslušníci OO PZ N. vykonávali dňa 02.08.2015 previerku aj u otca obžalovaného - U. Z. st. na adrese Cífer, V. č. XX, ktorý uviedol, že po opekačke u obžalovaného dňa 01.08.2015 sa okolo 20.00 hod. všetci presunuli do domu a v dobe boli určite do 22.00 hod. Ako boli vnútri, obžalovaný dva alebo trikrát vyšiel von z domu a mimo domu mohol byť vždy tak 2-3 minúty, viac nie. Čo robil obžalovaný vonku jeho otec uviesť nevedel. Otec obžalovaného tiež uviedol, že obžalovaný nepije často a keď si vypije neznesie veľa a keď si vypije, potom rieši čo ho trápi. (čl. 83-85).

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 01.08.2015 vyplynulo, že dňa 01.08.2015 časom o 22.58 hod. bola obžalovanému dychovou skúškou prístrojom AlcoTest7410 s číslom merania 0032 vykonaná dychová skúška s výsledkom 0,88 mg/l alkoholu v dychu (čl. 87).

Z lekárskych správ zo dňa 01.08.2015 a 03.08.2015 vyplynulo, že prvé vyšetrenie poškodeného bolo dňa 01.08.2015 o 23.08 hod., kde poškodený udával ako pôvod zranení údery od jemu známej osoby do tváre, do hrudníka, pričom pri vyšetrení dňa 03.08.2015 boli lekárom objektívne potvrdené hematómy na ľavej strane hrudníka, na ľavej ruke, na pravom stehne na zadnej strane a pri ľavom oku (čl. 88-89).

Z výpisov z Listov vlastníctva vyplynulo, že poškodený je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu so súpisným číslom 252, ktorý je postavený na parcele registra „C“ číslo XXXX/X, pričom rodinný dom i predmetná parcela sa nachádzajú v k.ú. Cífer a sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom (rodinný dom) resp. na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom (parcela č. XXXX/X) - čl. 90-92.

Z prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný dňa 01.08.2015 o 21.32.40 hod., 21.35.40 hod., 21.35.50 hod. a 21.39.47) a z oboznámenia zvukového záznamu tohto prepisu vyplynulo, že poškodený volal na tiesňovú linku č. 158 dňa 01.08.2015 v čase o 21.32.40 hod. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, kde hlásil napadnutie poškodeným s tým, že priebeh skutku opisoval zhodne s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní ako aj s tým, ako je skutok opísaný vo výroku tohto rozsudku. Vyplýva z neho tiež, že poškodený si sám zavolal sanitku, čo potvrdil hovor z linky č. 112 na linku č. 158 v čase 21.35.40. hod. ako aj hovor poškodeného na linku č. 158 v čase 21.35.50 hod.. Poškodený na linku č. 158 volal tretíkrát o 21.39.47 hod. keď uvádzal, že obžalovaný ešte chodí okolo jeho domu. Zvukový záznam hovorov korešpondoval s písomným prepisom (čl. 102-104).

Z prepisu zvukového záznamu zo systému REDAT na tiesňovú linku č. 158 (hovor zaznamenaný dňa 01.08.2015 o 16.59.33 hod.) vyplynulo, že poškodený volal na tiesňovú linku č. 158 dňa 01.08.2015 z telefónneho čísla XXXX XXX XXX v čase o 16.59.33 hod., kde oznamoval incident s obžalovaným z poobedia, keď mal rozhovor so svedkom Vladimírom U., počas ktorého k nim prišiel obžalovaný. Zvukový záznam hovorov korešpondoval s písomným prepisom (čl. 148-149).

Zo záznamu hliadky OO PZ Cífer zo dňa 01.08.2015 vyplynulo, že hliadka OO PZ Cífer dňa 01.08.2015 v čase o 17.06 hod. preverovala oznámenie poškodeného, podľa ktorého sa tento mal dostať do konfliktu s obžalovaným a ich susedom. Obžalovaný bol zjavne pod vplyvom alkoholu, správal sa voči hliadke arogantne a bol nervózny a rozčúlený. Obžalovaný odmietal preukázať svoju totožnosť aj napriek tomu, že mu dohovárali členovia jeho rodiny, a to konkrétne jeho matka, jeho otec a aj jeho manželka. Napokon voči obžalovanému museli byť použité za účelom jeho predvedenia na OO PZ Cífer donucovacie prostriedky. Z OO PZ Cífer bol obžalovaný prepustený o 18.00 hod. a odišiel domov (čl. 96).

Z Odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento doteraz nebol súdne trestaný (čl. 300).

Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov okrem iného vyplynulo, že obžalovaný pred spáchaním skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, spáchal dňa 25.02.2014 priestupok na úseku cestnej premávky a dňa 03.08.2015 priestupok proti majetku, keď rozbil sklenenú výplň na skleníku poškodeného (čl. 298-299).

Zo zápisnice o výsluchu poškodeného JUDr. Ľubov Hudákovej zo dňa 23.09.2015 a z uplatnenia nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti vyplynulo, že poškodený - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 8,23 Eur titulom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poškodenému ako poistencovi poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. poskytnutá v priamej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného (čl. 43-45, 47-48).

Z podania poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 06.07.2016 vyplynulo, že poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. upravil nárok na náhradu škody z pôvodnej výšky 8,23 Eur na sumu 88,17 Eur, a to s odôvodnením, že ide o nové vyčíslenie nákladov súvisiacich s liečením, revíznym posúdením a spracovaním nákladov súvisiacich s úhradou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poškodenému ako poistencovi poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. poskytnutá v priamej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného (čl. 225).

Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že skutok bol spáchaný tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, tento má znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a skutok bol spáchaný obžalovaným.

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok, ktorým je poškodený, ktorý spáchanie skutku popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je síce pravdou, že poškodený je jediným priamym svedkom, najmä ak uvážime, že na mieste činu (pozn.: rodinný dom poškodeného) neboli zaistené žiadne stopy. Svedeckú výpoveď poškodeného však potvrdzuje celý rad ďalších dôkazov, pre ktoré súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným. Predovšetkým tak obžalovaný ako aj poškodený zhodne uviedli, že dňa 01.08.2015 mali v poobedňajších hodinách konflikt, keď obžalovaný zastihol poškodeného pri rozhovore so svedkom X. U.. Tento svedok potvrdil výpoveď poškodeného, ktorý počul, ako obžalovaný na osobu poškodeného nadáva. Nadávanie na osobu poškodeného obžalovaným počul teda nielen sám poškodený, ale aj svedok X. U., ktorý zároveň v zhode s poškodeným popísal správanie obžalovaného pritom, ako svedka a poškodeného zastihol pri ich rozhovore pri bráne tohto svedka. O správaní obžalovaného, konkrétne o jeho agresivite a stave pod vplyvom alkoholu svedčia aj svedecké výpovede zasahujúcich príslušníkov OO PZ Cífer, R. U. a I. G., ako aj ich záznam zo dňa 01.08.2015. Potvrdila sa tak výpoveď poškodeného, že mal dňa 01.08.2015 v poobedňajších hodinách s obžalovaným slovný konflikt, ktorý musela preverovať polícia, pričom obžalovaný sa aj voči príslušníkom PZ správal agresívne. O vzťahu obžalovaného a poškodeného vo všeobecnosti svedčia nielen výpovede poškodeného a obžalovaného, ale aj svedecká výpoveď svedka X. Marka a v neposlednom rade aj správanie obžalovaného a poškodeného počas celého hlavného pojednávania. Vzťah obžalovaného a poškodeného je poznačený niekoľko rokov trvajúcim konfliktom, ktorý má pôvod v susedských vzťahoch. Obaja dali na hlavnom pojednávaní najavo svoje emócie voči tomu druhému a aj súd tak mal možnosť pozorovať, že tento ich vzťah má ďaleko od vzťahu, ktorý by sa od dobrých susedov očakával. Konflikt obžalovaného a poškodeného z poobedia dňa 01.08.2015 vyvrcholil večer toho istého dňa, keď bol poškodený napadnutý obžalovaným vo vlastnom dome. Poškodený volal na tiesňovú linku č. 158, pričom z prepisu tohto hovoru ako aj z prehratia zvukového záznamu je zrejmé, že poškodený rozrušeným hlasom označil za páchateľa práve obžalovaného, uviedol, že tohto pri svojom dome v ten večer videl 2x, čomu korešponduje aj vyjadrenie otca obžalovaného, ktorý pri previerkach potvrdil, že jeho syn - teda obžalovaný počas toho, ako boli spolu doma, dva alebo trikrát vyšiel von z domu a mimo domu mohol byť vždy tak 2-3 minúty. Je síce pravda, že otec obžalovaného ako aj jeho manželka (pozn. R. Z.) sa snažili poskytnúť obžalovanému na večerný čas alibi, avšak ich výpovede súd nepovažuje za vierohodné preto, lebo z ich výpovedí je zrejmé, že obžalovaný mal reálnu možnosť rodinný dom pustiť bez toho, aby si ho obaja všimli, čo vyplýva z ich výpovedí ohľadne umiestnenia jednotlivých izieb v dome a súčasne U. Z. st. pri previerkach potvrdil, že obžalovaný rodinný dom dva alebo trikrát opustil. Trvanie spáchania skutku opisované poškodeným pritom korešponduje s vyjadrením svedka U. Z. st. pri previerkach potvrdeného jednak záznamom príslušníkov OO PZ Cífer ako aj svedeckými

výpoveďami svedkov R. U. a I. G.. Ako vyplynulo z dokazovania, rodinný dom obžalovaného je priamo susediaci s rodinným domom poškodeného. Obžalovaný tak mal motív - roky trvajúce nezhody s poškodeným, ktoré eskalovali konfliktom z poobedia a aj reálnu možnosť skutok spáchať, pričom vo výpovediach poškodeného súd nezistil logické nezrovnalosti, ktoré by mali jeho výpoveď spochybniť. Tvrdenia poškodeného, či už išlo o priebeh konfliktu s obžalovaným poobede dňa 01.08.2015, o časovom priebehu spáchania skutku alebo zraneniach poškodeného boli v konaní potvrdené inými dôkazmi, preto pravdivosť tvrdenia poškodeného o tom, že ho napadol v jeho dome práve obžalovaný nebola ničím spochybnená a ako dôkaz o pravdivosti tvrdení poškodeného svedčí aj prepis hovoru poškodeného na tiesňovú linku č. 158. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že aj osoba poškodeného sa javí byť konfliktná, čo potvrdili nielen svedkovia X. U. a U. N., ale aj svedok R. Magát, čo ale samozrejme nemôže ospravedlniť konanie obžalovaného či znížiť spoločenskú nebezpečnosť jeho konania. Na druhej strane aj správanie samotného poškodeného, ako napríklad opakované podávanie rôznych aj nedôvodných oznámení na obžalovaného (ako napr.: oznámenie o rozbití čelného skla na motorovom vozidle poškodeného obžalovaným) do istej miery vysvetľuje skratové konanie obžalovaného, ktorý sa rozhodol proti poškodenému konať tak, že ho napadol priamo v jeho rodinnom dome. Zhrnúc uvedené jednotlivé dôkazy spolu so svedeckou výpoveďou poškodeného vytvárajú ucelený a ničím neprerušený obraz o spáchaní skutku obžalovaným a zároveň tieto neumožňujú urobiť iný záver či už o priebehu spáchania skutku alebo osobe páchateľa.

Zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa dopustí ten, Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania a voči chránenej osobe. Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. e) Trestného zákona sa rozumie spáchanie trestného činu vlámaním. Podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona je osoba vyššieho veku. Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona Osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného

- rodinného domu poškodeného, pričom do rodinného domu sa vlámal tým, že prekonal jeho zabezpečovaciu prekážku - retiazku na dverách a uvedený čin spáchal voči poškodenému ako osobe vyššieho veku, ktorý mal v čase spáchania trestného činu 81 rokov.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, dokazovaním bol preukázaný priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. V konaní obžalovaného sú zastúpené obe zložky, a to vedomostná aj vôľová, o čom svedčí jeho zámer vykonať odplatu poškodenému za to, že poškodený na neho v poobedňajších hodinách dňa 01.08.2015 privolal príslušníkov PZ, ako to napokon tvrdil aj poškodený, keď uviedol, že mu obžalovaný pri napadnutí povedal, že to má za to, že na neho volal políciu. Obžalovaný chcel poškodeného napadnúť, pričom v tomto jeho zámere mu nezabránila ani prekážka - retiazka na dverách rodinného domu poškodeného, ktorú prekonal tak, že trhol vchodovými dverami takou intenzitou, že zlomil kľučku dverí z ich vnútornej strany a vošiel do domu poškodeného, kde tohto napadol a opakovane udieral tak, že mu spôsobil zranenia uvedené v lekárskej správe.

Za spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov, pričom podľa druhej vety ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Obžalovanému tak súd musel ukladať trest odňatia slobody.

Súd v konaní nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a ani žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, preto v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností nebolo potrebné ani zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a ani znižovať jej hornú hranicu. Trest, ktorý sa javí byť v prípade

obžalovaného primeraný a spravodlivý, je trest na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 (tri) roky, ktorý súd obžalovanému týmto rozsudkom aj uložil.

Súd v súvislosti s ukladaním trestu odňatia slobody zvažoval, či v prípade obžalovaného splní účel trestu aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Súd je s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný ako aj s ohľadom na skutočnosť, že svoj podiel na konaní obžalovaného zohrali aj zlé susedské vzťahy s poškodeným, na ktorých stave má svoj podiel aj samotný poškodený toho názoru, že v prípade obžalovaného účel trestu splní aj trest podmienečný. Uvedené pritom nemožno vykladať tak, že je súd toho názoru, že si poškodený spáchanie trestného činu „zapríčinil sám“, ale výlučne tak, že motívom konania obžalovaného nebol len „jednoduchý“ zámer spáchať tento trestný čin, ale jeho konanie bolo do istej miery podmienené aj zlými susedskými vzťahmi, na ktorých kvalite sa nepodpísal len on sám. Ukladať preto za týchto okolností obžalovanému trest odňatia slobody ako nepodmienečný by bolo podľa názoru súdu neprimerane prísne a v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd je presvedčený, že aj trest odňatia slobody uložený ako podmienečný je v prípade obžalovaného spôsobilý vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného v tom slova zmysle, že obžalovaný si uvedomí, že konanie, ktorého sa voči poškodenému dopustil, nie je spoločnosťou tolerované a bez ohľadu na to, čo ho vyvolalo, ani ospravedlniteľné. Trest uložený obžalovanému tak vyjadruje aj jeho morálne odsúdenie a súd je presvedčený, že obžalovaný sa v budúcnosti žiadneho protiprávneho konania nedopustí.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Súd obžalovanému určil skúšobnú dobu tri roky, ktorej dĺžku volil s ohľadom na závažnosť konania obžalovaného, keď obžalovaný naplnil súčasne dve okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby.

Súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona ukladá príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zákaz požívania alkoholických nápojov súd odôvodňuje tým, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, čo je zrejmé zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 01.08.2015 a aj svedkovia v konaní potvrdili (X. U. a U. Z. st.), že alkohol na osobu obžalovaného nemá dobrý vplyv. Príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve súd odôvodňuje tým, že konanie obžalovaného možno do budúcna ovplyvniť aj tým, aby sa naučil znášať záťažové situácie vyplývajúce nielen zo susedských vzťahov a aby prípadné situácie podobného druhu, t.j. keď bude cítiť krivdu resp. keď bude v spore s inou osobou, riešil predovšetkým zmierlivo a spôsobom, ktorý neporušuje zákon.

Pokiaľ ide o výroky súvisiace s nárokom na náhradu škody, súd v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje poškodeným priznal nárok na náhradu škody proti obžalovanému vo výške, ktorú si poškodení uplatnili do skončenia vyšetrovania.

Poškodený I. D. si v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 17,- Eur, ako to vyplýva zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 03.08.2015. Poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 8,23 Eur.

Poškodenému I. D. tak súd priznal nárok na náhradu škody vo výške 15,35 Eur titulom poškodenia vnútorného štítu zámku vchodových dverí, ktorej výška bola preukázaná dokladom z registračnej pokladnice zo dňa 03.08.2015 (pozn.: zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplynulo, že ochranný kryt zámku vchodových dverí z vnútornej strany je vyhnutý smerom dovnútra).

Poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. súd priznal nárok na náhradu škody vo výške 8,23 Eur, ktorá bola riadne uplatnená a aj preukázaná opierajúc svoje rozhodnutie o ustanovenie § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2017, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním (pozn.: poškodená svoj nárok v prípravnom konaní oprela o ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2016, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. V súlade s citovaným ustanovením preto súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody jednotlivým poškodeným vo výške, ktorá je určená vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 288 ods. 2 Trestného poriadku Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti. Keďže súd poškodeným priznal nárok na náhradu škody len sčasti, poškodených so zvyškami ich nárokov na náhradu škody odkázal na civilný proces, keď poškodeným nemohol priznať ich nároky na náhradu škody, ktoré vzniesli až na hlavnom pojednávaní, t.j. po skončení vyšetrovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.