Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-316-2013.pdf
PDF · 105.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/316/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobcov: 1. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX Q. S., R. F. Z., XXXXX, I., 2. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX-A. Y. J. Y., O., Z. XXXXX, I., 3. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX O. S., E. Z. U., B. G., 4. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX F. N., W. I. XXXX, Q. G., 5. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X N. R.., B. 2011, Q. G., 6. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX G. N., U. XXXX, Q. G., 7. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom 2 A. Y., J. XXXX, Q. G., 8. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom 2 A. Y., J. XXXX, Q. G., všetci zast.: Ing. Jozefom Binderom, nar. 19.06.1956, bytom Jilemnického 6, 900 31 Stupava, proti žalovaným : 1. T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Y., 2. Z.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom č.dv. XXX, XXX XX R. J., obaja zast. advokátom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., ul. Hlavná 11, 91701 Trnava, o vydanie majetku z dedičstva po poručiteľke, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovia sú p o v i n n í uhradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100% o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 8. rade sa žalobou podanou dňa 06.09.2013 domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade vydania majetku z dedičstva po poručiteľke G. D., rodenej U.. V prvej časti žalobného petitu špecifikovali, že sa domáhajú ako oprávnení dedičia po poručiteľke G. D., narodenej XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX v Y. a to ako zákonní dedičia po jej zomretej dcére J. W., rodenej D., zosnulej XX.XX.XXXX, naposledy bytom v G. a ako závetní dedičia po jej zosnulom synovi H. D., narodenom dňa XX.XX.XXXX, zosnulom dňa XX.XX.XXXX neskôr vystupujúcom ako H. D., že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v obci Y. v okrese J. druhu orná pôda, lúka, záhrada, les špecifikovaných v žalobnom petite, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na nepravých dedičov a to žalovaných v 1. a 2. rade. Ďalej v druhej časti žalobného petitu žiadali od žalovaných v 1. a 2. rade vyplatenia finančných čiastok pripadajúcich na žalobcom prislúchajúce dedičské podiely získané žalobcami za odpredaje v petite špecifikovaných nehnuteľností a to každému v podiely 1/12.
2. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2017 vzali žalobcovia v 1. až 8. rade žalobu v časti bodu 2 žalobného petitu späť.
3. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX zomrela G. D., rodená U., narodená XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Y.. Uviedli, že ako dedičia zo zákona po poručiteľke mali v tom čase prichádzať do úvahy jej právny nástupcovia a to jednak 1. právny nástupcovia po zomretej dcére poručiteľky G. U., rodenej D., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a to jej deti a) J. N., rodená U., narodená XX.XX.XXXX,
b) G. X., rodená U., narodená XX.XX.XXXX a ďalej 2. J. W., rodená D., narodená XX.XX.XXXX, dcéra poručiteľky žijúca v tom čase v G. a 3. H. D., neskôr vystupujúci ako H. D., narodený XX.XX.XXXX, syn poručiteľky žijúci v tom čase v G..
4. Žalobcovia v 1. až 8. rade poukázali na to, že už v prvom, resp. pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke G. D., rod. U., ktoré sa viedlo na Štátnom notárstve Bratislava - vidiek pod č. D 1420/72, v ktorom sa dedil jej hlavný poľnohospodársky majetok, boli zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 29.11.1972 tak dedičom ako aj notárstvu známi všetci jej potomkovia ako zákonní dedičia a teda menovite H. D., J. W., rodená D. a dcéry po zomretej G. U., rodenej D. a to J. N. a G. X.. Uviedli, že podľa udania prítomnej dedičky J. N. mali byť H. D. a J. W. v tom čase na neznámom mieste v cudzine a z tohto údaju malo vychádzať aj notárstvo. Tvrdili, že J. N. napriek tejto skutočnosti mala byť v tom čase s dedičmi žijúcimi v cudzine vo viacročnom kontakte a to dokonca aj osobnom. H. D. a J. W. mali byť s J. N. v neustálom písomnom styku a mali byť aj na návšteve na Slovensku v Y. už v roku 1969 za života ich matky G. D.. Žalobcovia v 1. a 8. rade zdôraznili, že v samotnom dedičskom rozhodnutí zo dňa 30.04.1973 boli už uvedené ako dedičky iba dve vnučky poručiteľky J. N. a G. X., ktoré sa o dedičstve vysporiadali dohodou tak, že dedičstvo - poľnohospodársku pôdu prevzala J. N., pričom ustupujúca spoludedička G. X. sa zriekla výplaty zo svojho zákonného dedičského podielu. Ďalej žalobcovia v 1. až 8. rade argumentovali tým, že skutočnosť, že zákonnými dedičmi po manželoch D. boli všetky ich tri deti a teda aj H. a J. bola známa už aj v obidvoch dedičských konaniach po manželovi poručiteľky G. D. vedených v roku 1963 pod č. D 767/63, pričom mali byť H. a J. napriek tomu, že boli v tom čase v cudzine uvedení v oboch dedičských rozhodnutiach spolu s ostatnými dedičmi ako ustupujúci dedičia. Ďalej udávali, že mali prebehnúť aj ďalšie tri dodatočné dedičské konania po poručiteľke G. D.. V druhom dodatočnom dedičskom konaní vedenom v roku 1973 na Štátnom notárstve Bratislava - vidiek pod č. D 1508/73, v ktorom sa dedil ďalší novoobjavený majetok, malo byť v zápisnici o predbežnom vyšetrení spísanej na Miestnom národnom výbore v Y. dňa XX.XX.XXXX, ako aj v zápisnici z dedičského pojednávania zo dňa 17.12.1973 a v samotnom dedičskom rozhodnutí č. D 1508/73 uvedené, že dedičmi sú dve vnučky poručiteľky a to J. N. a G. X., ktoré sa o dedičstve opäť vysporiadali dohodou. Uviedli, že s ostatnými spoludedičmi, t.j. so žijúcimi deťmi poručiteľky sa súd žiadnym spôsobom nezaoberal. Tretie dodatočné dedičské konanie po poručiteľke G. D., rod. U. malo začať na podnet J. N. najskôr dňa XX.XX.XXXX a potom dňa 25.04.2000, kedy podala opravený návrh. Konanie už bolo vedené na notárskom úrade JUDr. W. Y. z poverenia Okresného súdu Bratislava III. Uviedli, že v osvedčení o dedičstve č. V-2-2D 1505/95, Dnot 28/96 vydanom dňa 14.12.2000 len za účasti J. N. bolo opäť konštatované, že ako dedičia prichádzali do úvahy len pr. nástupcovia po zomretej dcére poručiteľky G. U.. Žalobcovia v 1. až 8. rade poukázali na to, že až vo štvrtom dodatočnom dedičskom konaní po poručiteľke G. D., rod. U., vedenom v roku 2006-7 a v treťom dodatočnom dedičskom konaní po manželovi poručiteľky G. D., vedenom v roku 2007, už boli účastní všetci dedičia po týchto poručiteľoch, a síce prostredníctvom splnomocneného zástupcu aj žalobcovia ako zákonní dedičia po dcére poručiteľky
- zomretej J. W., rod. D., a to len preto, že žalobcovia sami podali návrh na tieto dodatočné dedičské konania.
5. Argumentovali tým, že pri prvých dvoch dedičských konaniach po G. D. v rokoch XXXX a XXXX boli známi všetci zákonní dedičia, ale J. N. ako jediná prítomná na týchto konaniach, neoznámila identifikačné údaje týchto dedičov, ktoré si mohla zistiť. Podľa žalobcov v 1. až 8. rade došlo k porušeniu zákona a získaniu neoprávneného značného majetkového prospechu. Vo všetkých dedičských konaniach mala dediť iba J. N. bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom, pričom po jej smrti dňa 23.02.2006 č.k. 38 D 440/2006 bol jediným dedičom po nej T. N. - žalovaný v 1. rade , vtedy bytom v G., ktorý časť zdedenej pôdy previedol na ďalšiu dedičku po G. D. a to na Ing. H. D. - žalovanú v 2. rade. Uviedli, že časť týchto majetkov neoprávnení dedičia aj odpredali, čím opäť získali neoprávnený finančný prospech. Žalobcovia v 1. až 8. rade mali prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 20.11.2012 zaslať žalovaným výzvu na vydanie majetku z dedičstva a dňa 16.01.2013 opakovanú výzvu.
6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa dňa 24.10.2013 písomne vyjadrili k žalobe. Žalobu posúdili ako nedôvodnú a žiadali žalobu zamietnuť. Následne dňa 18.04.2017 splnomocnili na svoje zastupovanie advokáta, ktorý dňa 27.04.2017 doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe. Uviedli, že rozhodnutie v prvom dedičskom konaní po poručiteľke G. D. nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.1973 a rozhodnutie v dedičskom konaní po poručiteľovi G. D. D 767/63 nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.1963. Rozhodnutie v druhom dedičskom konaní po poručiteľke G. D.. D 1508/73 nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.1974. Rozhodnutie v treťom dedičskom konaní po poručiteľke G. D.. V 2-2D 1505/95 nadobudlo právoplatnosť
najneskôr dňa 08.01.2001. Rozhodnutie vo štvrtom dedičskom konaní po poručiteľke G. D. 31 D 2226/2006 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2007 a rozhodnutie v dedičskom konaní po poručiteľovi G. D.. 31D 202/2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2007. Poukázali na to, že žaloba o vydanie majetku z dedičstva po poručiteľke G. D. bola podaná na súde až dňa 06.09.2013. Žalovaní v 1. a 2. rade právne argumentovali ustanoveniami § 485 ods. 1, § 105, § 101, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že pri danej žalobe sa uplatňujú zásady platné pre bezdôvodné obohatenie a poukázali aj na uznesenie NS SR sp.zn. 5 Cdo 158/2011 zo dňa 27.02.2013. Argumentovali tým, že zákonná úprava nestotožňuje ochranu oprávneného dediča s ochranou vlastníka a tiež všeobecná úprava ochrany vlastníctva oproti špeciálnej úprave ochrany oprávneného dediča v § 485 sa odlišuje v tom, že právo dediča na vydanie dedičstva sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej dobe od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedli, že žalovaný v 1. rade v čase začatia konania nebol vlastníkom žalovaných nehnuteľností a vlastníčkou bola len žalovaná v 2. rade a iba tá mohla byť v spore pasívne legitimovanou v zmysle § 486 OZ. V dedičskom konaní po poručiteľke G. D. bolo ako posledné vydané rozhodnutie č. 31D 2226/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2007. Poukázali na to, že podľa § 105 OZ začala plynúť premlčacia doba dňa 26.09.2007 a uplynula podľa § 101, § 107 ods. 2 OZ dňa 27.09.2010. Žalovaný v 1. a 2. rade vzniesli voči žalobou uplatneným nárokom námietku premlčania.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 1420/72-7 zo dňa 30.04.1973, písomným podaním J. N. podaným Okresnému súdu Bratislava - vidiek dňa 20.12.1995, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 1508/73 - 5 zo dňa 17.12.1973, oznámením, že po skončení dedičského konania sa objavil ďalší majetok podaným J. N. na Okresnom súde Bratislava III dňa 25.04.2000, osvedčením o dedičstve č. V-2-2D 1505/95, Dnot 28/96 zo dňa 14.12.2000 vydaným notárkou H.. W. Y., návrhom žalobcov v 1. až 8. rade na začatie konania o novoobjavenom majetku podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 06.12.2006, osvedčením o dedičstve č. 31 D 2226/2006, Dnot 29/2007 zo dňa 26.09.2007, žalobcami predloženými výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX,XXXX, výzvou žalobcov v 1. až 8. rade na vydanie majetku z dedičstva zo dňa 20.11.2012 a zistil nasledujúci skutkový stav veci.
8. Žalovaný v 1. a 2. rade zotrvali na písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.04.2017. Zástupca žalobcov v 1. Až 8. Rade vzal žalobu v časti bodu 2 žalobného petitu späť. Ako právny základ žaloby uviedol § 485 Občianskeho zákonníka a teda ochranu oprávneného dediča. K vznesenej námietke premlčania sa vyjadril tak, že zastáva názor, že by súd nemal na túto námietku prihliadať z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, keďže jej cieľom je poškodiť právo žalobcov.
9. Z rozhodnutia č. D 1420/72-7 Štátneho notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 30.04.1973 súd zistil, že Štátne notárstvo pri prejednaní dedičstva zistilo, že po poručiteľke prichádzalo do úvahy dedenie zo zákona a dedičmi v I. skupine sa stali J. N. a G. X.. Dedičky sa o dedičstve vysporiadali dohodou a z hľadiska nehnuteľného majetku dedila Mária Romanová, narodená 30.01.1935 tak, že sa založil list vlastníctva :
- vl. č. XX parc. č. XXX, XXX/., XXX/X,XXX, XXX, XXXX,XXXX,XXXX/X,XXXX/ X,XXXX,XXXX,XXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX, - XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX X, a spo.,
- vl. č. XX parc. č. XXXX a spol. 1/1,
- vl. č. XXX parc. č. XXXX, XXXX,XXXX,
- vl. č. XXX parc. č. XXXX,XXXX,
- vl. č. XXX parc č. XXXX, XXXX
10. J. N. dňa 20.12.1995 oznámila Okresnému súdu Bratislava - vidiek, že sa po skončení dedičského konania objavil nový majetok po zosnulej G. D. a požiadala o doplnenie dedičského konania. Následne štátne notárstvo Bratislava - vidiek prejednalo dodatočne objavené dedičstvo a rozhodnutím č. D 1508/73
- 5 zo dňa 17.12.1973 potvrdilo, že dodatočne objavené dedičstvo po G. D. na základe právoplatnej dohody dedičov nadobudla jej vnučka J. N.. Predmetom novoobjaveného dedeného majetku boli nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe ako:
- vl. č. XXXX parc. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.
11. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 25.04.2000 J. N. opätovne požiadala súd o prejednanie dodatočne objaveného dedičstva po zosnulej G. D.. Notárka H.. W. Y. vydala dňa 14.12.2000 osvedčenie o dedičstve č.k. V-2-2D 1505/95, Dnot 28/96 za prítomnosti dedičov J. N., Ing. H. D. a T. X.. Dedičia uzatvorili dohodu tak, že novoobjavené dedičstvo prebrala J. N., bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim dedičom. Predmetom dedičstva bol nasledujúci novoobjavený majetok : Nehnuteľnosti v katastrálnom území Y.: PKV č. XXXX - parc. č. XXXX - lúka vo výmere XXXXmX, parc. č. XXXX-lúka, parc. č. XXXX v 1 Nehnuteľnosti v katastrálnom území J. I: PKV č. XXX - parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v X/X
12. Žalobcovia v 1. až 8. rade podali dňa 06.12.2006 na Okresnom súde Bratislava III, IV návrh na začatie konania o novoobjavenom majetku po poručiteľke G. D.. Poverená notárka JUDr. H. R. ako súdna komisárka vydala pod č.k. 31 D 2226/2006, D not 29/2007 zo dňa 26.09.2007, ktorým rozhodla o návrhu prejednanie novoobjaveného dedičstva, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2007. Zástupca žalobcov v 1. až 8. rade predložil súdu aj osvedčenie o dedičstve č. 30 D 392/2015 zo dňa 24.11.2015, ktoré sa však netýka žalobou uplatnených nehnuteľností, ktorých vydania sa žalobcovia domáhali.
13. Ďalej žalobcovia v 1. až 8. rade predložili súdu výpisy z listov vlastníctva aktualizovaných deň pred podaním žaloby na súd, z ktorých mal súd preukázané, že : žalovaný v 1. rade bol ku dňu 05.09.2013 zapísaný na liste vlastníctva č XXXX, okres Malacky, obec Y., katastrálne územie J. Z. ako výlučný vlastník nehnuteľností druhu orná pôda, trvalé trávnaté porasty s parcelnými číslami XXX/X, XXX/X, XXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX. Ako titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností bolo uvedené osvedčenie o dedičstve 38D XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX - XX/XX. Žalovaná v 2. rade je na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností druhu orná pôda, trvalé trávnaté porasty, lesné pozemky v okrese J., obec Y., katastrálne územie J. parcelné čísla: XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX/X,XXXX, XXXX,XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX, XXXX,XXXX,XXXX. . Žalovaní v 1. a 2. rade boli ku dňu 05.09.2013 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastníci nehnuteľností v podiely 1 nachádzajúcich sa v okrese J., obec Y., katastrálne územie: J. parcely č. XXXX, XXXX, XXXX/X. Žalovaný v 1. rade je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX ako výlučný vlastník nehnuteľnosti na parcele XXXX.
14. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
15. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20000801.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20000801.html>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
17. Podľa § 105 Občianskeho zákonníka, ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20000801.html>), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
18. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania žalobcami uplatneného nároku, súd v prvom rade posúdil dôvodnosť tejto námietky.
19. Podstata premlčania spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu ( premlčaciu dobu) nevykoná, alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, či u príslušného
orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. Premlčanie prebieha v dvoch fázach a to v prvej fáze márnym uplynutím premlčacej doby a v druhej fáze vznesením námietky premlčania. Právne účinky premlčania teda nenastávajú samotným premlčaním, ale je potrebné, aby sa druhá strana premlčania výslovne dovolala. Dovolanie sa premlčania je procesný právny úkon dlžníka, ktorý má hmotnoprávnu povahu.
20. V dôsledku premlčania právo nezaniká ( na rozdiel od preklúzie práva), trvá ďalej, ale do značnej miery sa zoslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne premlčanie práva tak ako to urobili žalovaní v 1. a 2. rade , nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané. S dôvodne uplatnenou námietkou premlčania sa súd musí vysporiadať tak, že žalobu zamietne bez toho, aby skúmal, či uplatnené právo veriteľa existuje alebo nie.
21. Predmetom tohto súdneho konania bola žalobcami v 1. až 8. rade uplatnená ochrana oprávnených dedičov. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 485 až §487 zakotvuje právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva nadobudnutého neoprávneným dedičom. Predpokladom uplatnenia tohto práva je teda právoplatnosť uznesenia o dedičstve alebo osvedčenia o dedičskom práve v prospech nepravého dediča. Oprávnený dedič má voči nepravému dedičovi právo na vydanie majetku, ktorý nepravý dedič z dedičstva nadobudol, a tomu zodpovedá povinnosť nepravého dediča tento majetok oprávnenému dedičovi vydať. Povinnosť nepravého dediča pri vydávaní dedičstva pravému dedičovi sa spravuje zásadami o bezdôvodnom obohatení.
22. Napriek tomu, že dedičská žaloba má veľa spoločných čŕt s vlastníckou žalobou na vydanie veci podľa § 126 ods. 1, nemožno ich stotožňovať. Dedičská žaloba je osobitným prostriedkom na ochranu subjektívneho dedičského práva. Na rozdiel od práva vlastníka na vydanie veci, ktoré je nepremlčateľné, právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Táto lehota začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Ak došlo ku konaniu o novoobjavenom majetku poručiteľa, začína plynúť premlčacia doba ohľadne tohto majetku až od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo dedičské konanie o novoobjavenom majetku skončené.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania žalobcami v 1. až 8. rade uplatneného nároku dôvodne. Žalobcovia v 1. až 8. rade sa domáhali vydania nehnuteľností, ktoré boli prejednané jednak v pôvodnom dedičskom konaní poručiteľky G. D., ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. D 1420/72-7 Štátneho notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 30.04.1973, právoplatným dňa 16.091973. Ďalšie žiadané nehnuteľnosti boli prejednané v rámci nasledujúcich dedičských konaniach o novoobjavenom majetku, ktoré boli ukončené rozhodnutím Štátneho notárstva č. D 1508/73, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.1974, osvedčením o dedičstve č. D-2-2D 1505/95 zo dňa 14.12.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť najneskôr dňa 08.01.2001. Napokon ešte prebehlo aj dedičské konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľke G. D. na podnet samotných žalobcov v 1. až 8. rade, ktoré bolo ukončené osvedčením o dedičstve č. 31 D 2226/2006 právoplatným dňa 26.09.2007. Premlčacia doba na uplatnenie nároku podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovená v § 105, §101 Občianskeho zákonníka v prípade pôvodného dedičského konania po zosnulej G. D. začala plynúť dňa 30.04.1973 a uplynula dňa 01.05.1976, v prípade prvého konania o novoobjavenom dedičstve začala plynúť dňa 08.01.1974 a uplynula dňa 09.01.1977, v prípade druhého dedičského konania o novoobjavenom majetku začala plynúť dňa 08.01.2001 a uplynula dňa 09.01.2004. Napokon premlčacia doba v prípade tretieho dedičského konania, ktorého účastníkmi boli už aj žalobcovia v 1. až 8. rade začala plynúť dňa 26.09.2007 a uplynula dňa 27.09.2010, avšak tohto dedičského konania sa žalobou uplatnený nárok už netýka. Žalobcovia v 1. až 8. rade podali žalobu až dňa 06.09.2013 a teda po uplynutí premlčacej doby.
24. Súd k námietke zástupcu žalobcov v 1. až 8. rade, ktorý namietal rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi uvádza, že z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom spore nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnenie námietky premlčania by mohlo byť celkom výnimočne v rozpore so zásadou dobrých mravov iba vtedy, ak by táto námietka bola prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu ( napríklad niekoľkonásobným prísľubom zo strany dlžníka, že dlh vyrovná, čo sa do uplynutia premlčacej doby nestalo). Žalobcovia
v 1. až 8. rade námietku rozporu s dobrými mravmi odôvodňovali iba všeobecne poškodením ich práv a žiadnym spôsobom nepreukázali, že by konanie žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby bolo v rozpore s dobrými mravmi a nevzniesli v tomto smere ani žiadnu adekvátnu argumentáciu. Súd posúdil túto ich námietku rozporu s dobrými mravmi ako nedôvodnú.
25. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam, súd z dôvodu vznesenej námietky premlčania a preukázania premlčania žalovaného nároku, žalobu zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v spore plne úspešní a preto súd rozhodol, že žalobcovia sú povinní uhradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).