Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/226/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcov: X. L. R., G.. XX.X.XXXX, K. M. XXX/XX, XXX XX A., Q. X. M. R., G.. XX.X.XXXX, K. M. XXX/XX, XXX XX A., obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovaným: X. Q. P., X. Š. P., X. Q. P., X. J. P., X. Z. M. P.. L., X. M. I., X. M. I., X. M. P., X. J. P., XX. M. M., XX. M. P., XX. Š. P.Č., Q. XX. Q. V. P.. Z., ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti

- pozemku vedenému ako parcela reg. "E", číslo parcely XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Ľ., všetci bytom na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Budková 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných v 1. až v 13. rade k nehnuteľnosti - pozemku vedenému ako parcela reg. "E", číslo parcely XXX/X, o výmere 1.624 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Ľ., obec Ľ., okres Sabinov z r u š u j e .

II. Nehnuteľnosť - pozemok vedený ako parcela registra "E" číslo parcely XXX/X, o výmere X.XXX M., druh pozemku trvalé trávne porasty, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Ľ., obec Ľ., okres Sabinov, p r i k a z u j e v celosti žalobcom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že bude v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne v 1. rade so žalobcom v 2 rade.

III. Žalobcovia sú p o v i n n í zaplatiť: žalovanej v 1. rade sumu 676,67 Eur, žalovanému v 2. rade sumu 290,- Eur, žalovanej v 3. rade sumu 290,-Eur, žalovanej v 4. rade sumu 290,- Eur, žalovanej v 5. rade sumu 507,50 Eur, žalovanému v 6. rade sumu 676,65 Eur, žalovanému v 7. rade sumu 676,65 Eur, žalovanému v 8. rade sumu 338,33 Eur, žalovanej v 9. rade sumu 338,33 Eur, žalovanej v 10. rade sumu 108,75 Eur, žalovanému v 11. rade sumu 108,75 Eur, žalovanému v 12. rade sumu 108,75 Eur, a žalovanej v 13. rade sumu 108,75 Eur, a to všetko k rukám Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 13.7.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k nehnuteľnosti vedenej ako E-KN parcela č. XXX/X, t.t.p. o výmere X.XXX,XX m2 zapísanej na LV č. XXXX O. C..Ú.. Ľ., U. Ľ., okres Sabinov tak, že tieto prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov s povinnosťou žalobcov zaplatiť žalovaným primeranú náhradu.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, pričom uviedli podiely jednotlivých žalovaných podľa listu vlastníctva s tým, že niektoré mená (všetci žalovaní boli označení iba menom a priezviskom) uviedli dvakrát s rozdielnym poradovým číslom na LV a podielom. Na pojednávaní to vysvetlili tak, že žalujú všetkých spoluvlastníkov uvedených na LV (táto okolnosť nebola stranami ďalej spochybňovaná), a v prípade opakujúcich sa mien vychádzali z toho, že sa jedná o rovnaké osoby (pozn. súdu: to či sa jedná o tie isté osoby však len podľa rovnakého mena vzhľadom na nedostatok ostatných identifikačných údajov nebolo možné posúdiť). Vzhľadom na uvedené súd ďalej konal ako so žalovanými (okrem žalobcov) so všetkými spoluvlastníkmi podľa zapísaných spoluvlastníckych podielov.

3. Žalobcovia ďalej uviedli, že vzhľadom na jednotlivé podiely spoluvlastníkov žalovaných - tzv. nezistených vlastníkov, ktorí nie sú v KN identifikovaní dátumom narodenia, rodným číslom a adresou trvalého bydliska, nebolo možné ich vyporiadať, pretože dlhodobo sa v obci nezdržiavajú a ich pobyt nie je známy (sú považovaní za „nezistených vlastníkov“ v zmysle zák. č. 180/1995 Z.z.); z uvedeného dôvodu ich majetok spravuje, a zo zákona ich zastupuje Slovenský pozemkový fond. Poukázali na skutočnosť, že žalovaní (ktorí sú nezistenými vlastníkmi) vlastnia jednotlivo menšie podiely ktoré neužívajú, a ich spoluvlastníctvo bráni v nakladaní s pozemkom, úpravách a jeho obhospodarovaní žalobcami, a nie je ani v budúcnosti predpoklad, že budú podiel na pozemkoch účelne využívať. Reálna deľba podľa žalobcov nie je možná, pretože odčlenením podielov žalovaných by vzniklo ich nové podielové spoluvlastníctvo k pozemku, ktorý by však bol výmerou menší ako 2.000,00 m2, pričom v prípade reálnej deľby odčlenením menšinových podielov by vznikol poľnohospodársky pozemok spolu o výmere 903,84 m2. Žalobcovia preto považovali za najvhodnejšie prikázanie podielov žalovaných žalobcom do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za primeranú finančnú náhradu, a to za cenu 5,- Eur/m2.

4. Slovenský pozemkový fond, ktorého žalobcovia označili za zákonné zástupcu žalovaných, sa vyjadril tak, že spoluvlastníkmi spornej parcely sú aj žalovaní, zapísaní ako tzv. nezistení vlastníci, v nakladaní Slovenského pozemkového fondu. Uviedol, že pokiaľ ide o samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uprednostňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, čo je aj v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uviedol, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliada aj na to, aby sa vec mohla účelne využiť, pričom vyporiadanie pozemkov nie je len čo do výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov, ale aj čo do hodnoty a kvality pozemkov. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, teda prihliada sa na všetky skutočnosti, ktoré súvisia a môžu mať vplyv na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Je preto potrebné sa vysporiadať s okolnosťami súvisiacimi s užívaním spornej parcely a zistiť, či zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v danom prípade nebránia nejaké osobitné dôvody, ako bude zabezpečený prístup na parcely, potreba zriadenia vecného bremena, rozvody vody a plynu a ich ochranné pásma, vedenie elektrickej energie a ochranné pásmo, kanalizácia, prípojky, resp. iné ťarchy obmedzujúce užívanie dotknutej parcely. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že rozdelenie spornej parcely nie je dobre možné, prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu. Navrhovanú výšku primeranej náhrady 5 Eur/m2 považoval za primeranú. Na pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa návrhov žalobcov a prikázal uvedenú nehnuteľnosť do ich vlastníctva za primeranú náhradu vo výške rovnajúcej sa sume 5,- Eur za 1m2 pripadajúcich na podiel jednotlivých spoluvlastníkov.

5. Súd vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktoré boli súdu doručené a boli na pojednávaní prečítané, resp. ktorých odpisy boli druhej strane sporu v priebehu konania doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený (§ 204 , a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

6. Podľa listu vlastníctva č. XXXX Z. C.. Ú. Ľ. sú žalobcovia a žalovaní podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. "E", číslo parcely XXX/X, o výmere X.XXX M., druh pozemku trvalé trávne porasty s tým, že Q. P. má spoluvlastnícky podiel XXX/XXXX, Š. P.U. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, Q. P. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, J. P. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, Z. M.Á. P.. L. spoluvlastnícky podiel XXX/XXXX, M. I. spoluvlastnícky podiel XXX/XXXX, M. I. spoluvlastnícky podiel XXX/XXXX, M. P.U. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, J. P. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, M. M. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, M. P.Ý. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, Š. P. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, a Q. V. P.. Z. spoluvlastnícky podiel XX/XXXX. Žalobcovia sú manželia a svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti (XX/XXX, XX/XX Q. XX/XXX) vlastnia bezpodielovo.

7. Podľa stanoviska obce Ľutina zo dňa 8.6.2016 označení spoluvlastníci (žalovaní) tejto nehnuteľnosti (ani ich dedičia) podľa aktuálnych údajov katastra obci nie sú známi, a potvrdzuje, že sú na neznámom mieste. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX v kat. území Ľ. je v časti B k vlastníkom por. č. 1 až 13 pod por. č. 16 poznamenaná správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva - Slovenský pozemkový fond.

8. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

9. Podľa § 142 (ods. 1) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (ods. 2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10. Podľa § 13 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „ZoNO“), fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

11. Podľa § 16 ods. 2 ZoNO ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); /v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. b) a c) ZoNO ide o vlastníkov pozemkov s nezisteným vlastníkom (§ 13), a vlastníkov pozemkov ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Pozemkom s nezisteným vlastníkom je pritom pozemok, ktorého vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, a pozemok, ktorého vlastník nie je známy - § 13 v spojení s ust. § 8 ods. 1 písm. c) a d) ZoNO/.

12. Podľa § 21 ods. 1 ZoNO v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

13. Podľa § 23 ods. 1 ZoNO ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, pritom nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium".

16. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

16. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (pozri vysvetlivky k § 118) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení

17. V danom prípade súd zistil, že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Miesto pobytu žalovaných však nie je známe, správa Slovenského pozemkového fondu k ich vlastníckemu právu je poznamenaná aj v katastri nehnuteľností, a preto súd konal s týmto ich zákonným zástupcom. Žalobcovia pritom navrhli, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a nehnuteľnosť prikázal do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a keďže strana žalovaných s takýmto postupom súhlasila a reálne rozdelenie veci nebolo ani možné, vzhľadom na to, že pri veľkosti ich spoluvlastníckych podielov by nevznikli samostatné parcely, ktoré by boli hospodársky využiteľné, súd ich návrhu vyhovel, spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a vec prikázal v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov s povinnosťou zaplatiť primeranú náhradu jednotlivým ustupujúcim spoluvlastníkom. Pri určení jej výšky pritom súd vychádzal zo súčinu sumy 5,- Eur za m2, na ktorej sa strany dohodli, a ideálneho podielu výmery celej nehnuteľnosti jednotlivých žalovaných podľa ich spoluvlastníckych podielov.

18. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Žalobcovia boli v konaní úspešní, o trovách konania však navrhli rozhodnúť tak, aby im súd ich náhradu nepriznal, a keďže povinnosť žalovaných zrušiť a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a jeho zrušenie a vyporiadanie bolo v záujme všetkých spoluvlastníkov, z toho dôvodu nemožno hovoriť ani pomere úspechu vo veci, a preto súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.