Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-48-2016.pdf
PDF · 115.38 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobkyne: U. I., nar. X.X.XXXX, bytom X. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom AK so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti žalovanému: RAPID Life životná poisťovňa a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, zastúpený JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, IČO: 47231785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/158/2013-128 zo dňa 19.11.2013, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C 1101/2012 a vo výroku o náhrade trov konania.
Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v bode I. zamietol návrh na prerušenie konania zo dňa 11.11.2013, v bode II. zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452 zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C 1101/2012, v bode III. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C 1101/2012 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej, v bode IV. žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania 203,64 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V dôsledku odvolania žalovaného bol tento rozsudok odvolacím súdom preskúmaný a rozsudkom č. k. 11Co/15/2014-204 zo dňa 11.12.2014 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C 1101/2012 a vo výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C 1101/2012 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej tak, že návrh zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 209,73 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Cdo 615/2015 zo dňa 5.4.2016 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.12.2014 sp. zn. 11Co/15/2014 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z 19.11.2013 č. k. 12C/158/2013-128 vo výroku vo veci samej a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšku dovolanie odmietol. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v dovolaní odvolaciemu súdu vytýkal, že jemu nebolo doručené vyjadrenie žalobkyne k podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k nemu. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13.1.2015 rozsudok vo veci I. proti W. Y., v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd SR v preskúmavanej veci zohľadnil, že k odvolaniu žalovaného (č. l. 135 spisu) sa písomne vyjadrila žalobkyňa 27.1.2014 (č. l. 159 spisu), žalovaný ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie nedoručil. V okolnostiach preskúmavanej veci preto dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu mal znaky relevantné z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Najvyšší súd SR z uvedeného dôvodu rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Odvolací súd doručil zástupcovi žalovaného vyjadrenie žalobkyne na odvolanie žalovaného, avšak tento sa v stanovenej lehote nevyjadril.
5. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 13.11.2013 žiadal žalovaný prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol tak, že odmietol dovolanie, avšak v odôvodnení uznesenia uviedol závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 402/2008 zo dňa 1.4.2009 „ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal a dovolanie odmietol, potom nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov“, a aj keď v danom prípade ide o Nález týkajúci sa trestnej veci tento je aplikovateľný aj na postup Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2013 Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 rieši otázku, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol žalovaný, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom pod sp. zn. II.ÚS 382/2013.
6. Po preskúmaní veci súd mal za to, že okolnosť týkajúca sa toho, že žalovaný sa obrátil na Ústavný súd SR s ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Podľa súdu nemožno urobiť záver, že v konaní vedenom na Ústavnom súde SR dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR a naviac, že eventuálne zrušenie tohto uznesenia môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Za týchto okolnosti neboli naplnené podmienky prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..
7. Pokiaľ išlo o vec samú, na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 4.11.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 5.5.2010 na základe listu žalovaného zo dňa 9.3.2010, ktorým bola predmetná poistná zmluva z jeho strany na žiadosť žalobkyne zrušená. Následne žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 144,06 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom Košice, Alžbetina ulica 41, uplatnil pohľadávku s prísl., ktorá mala zodpovedať jeho nákladom vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7 a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.
8. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C 1101/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 144,06 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013. Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa tohto bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžadovala od žalobkyne, aby všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 tvoriaceho súčasť Všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.
9. Žalobkyňa vo výpovedi poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky jej neboli riadne vysvetlené, nevedela o uzatvorení rozhodcovskej doložky, nebola táto individuálne dojednaná ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. Túto zmluvu nemala možnosť nijako upraviť, nakoľko bola vopred naformulovaná, a v takomto znení jej na podpis bola predložená. V návrhu poukázala na dôvody, pre ktoré žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok, a to podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
10. Súd ďalej v dôvodoch rozhodnutia citoval ustanovenie § 52 ods. 1 až 3 OZ, ustanovenie § 53 ods. 1 až 3 OZ, ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tiež ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) až j) tohto zákona, ustanovenie § 40 ods. 2 uvedeného zákona, a ďalej ustanovenie § 43 ods. 1 spomínaného zákona. So zreteľom na tieto ustanovenia konštatoval, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nebolo zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
11. Žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013 a žaloba bola podaná dňa 9.5.2013.
12. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku citoval čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve bolo neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo Všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukázal na prílohu Smernice ES/93/13/ EHS uvedenú pod písm. q) bod 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom, alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, malo spočívať inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. Súd zdôraznil, že podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, je uvedené „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením, alebo výberom špecializovaného Stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi Stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený, podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne“, z obsahu ktorého vyplýva, že výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov mal v moci jedine žalovaný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal, na rozhodnutie Ústavného súdu ČR III.ÚS 562/2012, a to v tom zmysle, že tento poukázal aj na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá v tomto obdobnom znení napĺňa znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvoláva nerovné postavenie medzi účastníkmi konania, a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá je vo svojom dôsledku spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, v danej právnej veci žalobkyne. Ďalej v súvislosti s týmto rozhodnutím Ústavného súdu ČR súd prvej inštancie poukázal aj na to, že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve žalovaný. Takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, keby sa žalobkyňa k takémuto dojednaniu nezaviazala. Ďalej mal súd za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve v časti Všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV. nebola žalobkyňou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok. Praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke je to, že žalobkyni bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu Smernice o sledovanej rovnováhe medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany, a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa súdu nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Na základe uvedeného súd v zmysle ustanovenia § 41 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh žalobkyne v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti, a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že tieto pozostávali z trov právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby. Výška tarifnej odmeny a paušálnej náhrady bola vypočítaná podľa § 10 ods.1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. So závermi súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasil, pretože tieto nemajú oporu ani v skutkovom stave a vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, navyše súd nesprávne aplikoval aj Smernicu ES, keďže zjavne vychádzal z nesprávneho znenia - prekladu Smernice 93/13/EHS a jej prílohy 1 písm. q). Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a naviac nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Rovnako je tomu aj pri kreácii rozhodcovského súdu, naviac žalobkyňa mala možnosť od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v zmysle Dodatku 2 k Všeobecným poistným podmienkam. Pokiaľ išlo o veľkosť písmen vo Všeobecných poistných podmienkach, tieto boli zjavne čitateľné. Z pohľadu spomínanej Smernice má poistná zmluva odlišné pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Naviac žalovaný mal za to, že boli porušené aj procesné pravidlá, keď súd opomenul povinnosť uvedenú v ustanovení § 118 ods. 2 O.s.p.. Návrh žalobkyne bol neúplný a nesprávny aj z hľadiska § 40 v spojení s § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rovnako aj súd prvej inštancie v petite výroku, v ktorom zrušil rozhodcovský rozsudok, neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.
14. Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v zmysle § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané 7.1.2014. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dôvody prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil aj náležitý právny záver. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. preto poukazuje na vecne správne dôvody súdu prvej inštancie a na nich sa odvoláva aj v dôvodoch tohto rozhodnutia.
16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vychádzal správne zo Smernice č. 93/13/EHS pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-40/08, v ktorom sa konštatuje, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu takom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Teda v rámci rozhodovania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepochybne je súd oprávnený v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie tak aj urobil a podľa odvolacieho súdu správne vyvodil neplatnosť tejto rozhodcovskej doložky, pretože táto bola uvedená len v článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli vopred naformulované, a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť, že by táto rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Je síce pravda, že v osobitnom zmluvnom dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve sa odkazuje na to, že sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj toto osobitné dojednanie evidentne odkazuje len na text uvedený v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorý bol vopred naformulovaný, a ktorý teda žalobkyňa v žiadnom prípade obsahovo nemohla ovplyvniť. Záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská doložka je v takomto prípade neplatná je správny. Uvedená rozhodcovská doložka vyžadovala, aby všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami boli namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti prejednané v rozhodcovskom konaní v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok. Toto dojednanie jednoznačne vyvoláva značnú nerovnováhu medzi právami účastníkov, ktorá vyplýva už zo samotnej skutočnosti závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa žalobkyňa ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež v tom, že následkom takejto zmluvnej podmienky bolo zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu, alebo byť žalovaným na všeobecnom súde. Žalobkyňa nebola informovaná o rozdieloch medzi rozhodcovským konaním a bežným súdnym konaním pred uzatvorením dotknutej zmluvy a aj toto samotné vyvoláva nekalý charakter tejto zmluvnej podmienky. Z tohto dôvodu musel súd vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho plynú podľa vnútroštátneho práva, aby zabezpečil, že pre tohto spotrebiteľa nebude uvedená zmluvná podmienka záväzná. Súd prvej inštancie správne aplikoval článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.5.2007 a na bod 7 tohto Dodatku, ktorým bola doplnená XVII. časť Všeobecných poistných podmienok, o odsek 11b, ktorý znie: „Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.5.2007 a pokiaľ k právnemu režimu podľa čl. XV. časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo podľa čl. XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania Dodatku č. 2 k VPP.“ Tento Dodatok bol vydaný v Košiciach dňa 15.12.2008, ale nevyplýva z neho, že by žalobkyňa tento Dodatok podpísala, a teda žeby mal vôbec vedomosť o tom, že môže rozhodcovskú doložku odmietnuť.
17. Odvolací súd v súvislosti s obsahom súdneho spisu konštatuje, že síce žalobkyňa podala odpor proti rozhodcovskému rozsudku sp. zn. 2C/1101/2012, avšak Arbitrážny súd uznesením zo dňa 18.9.2013 tento odpor odmietol.
18. Odvolací súd má teda za to, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ale aj ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) uvedeného zákona, podľa ktorého zrušenia rozhodcovského rozsudku sa možno domáhať aj z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a medzi tieto treba považovať aj to, aby v spotrebiteľskej zmluve neboli neprijateľné podmienky. Konkrétne v danom prípade v uvedenej poistnej zmluve, a to v osobitnom zmluvnom dojednaní č. XX/XXXX zo dňa 4.1.2008 sa od žalobkyne vyžadovalo, aby v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka považovaná za neprijateľnú podmienku. Táto neprijateľná zmluvná podmienka platila v Občianskom zákonníku od 1.1.2008, a teda aj v čase uvedeného osobitného zmluvného dojednania.
19. Pokiaľ išlo o ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa toho, že veľkosť písmen vo Všeobecných poistných podmienkach bola taká, že išlo o zjavne čitateľný text, tu odvolací súd poznamenáva, že aj tento záver súdu prvej inštancie je správny, a to najmä z toho hľadiska, že osobitné zmluvné dojednanie o rozhodcovskom konaní odkazuje na čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré upravovali podmienky rozhodcovského konania, ale samotné osobitné zmluvné dojednanie tieto podmienky už neobsahovalo. Odvolací súd na túto okolnosť poukazuje najmä z toho dôvodu, že Všeobecné poistné podmienky vo svojej prevažnej časti upravujú podrobnejšie podmienky týkajúce sa poistnej zmluvy. Ak do takýchto Všeobecných poistných podmienok je zahrnutá iná zmluva (rozhodcovská zmluva), na obsah ktorej odkazujú osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú zahrnuté v týchto Všeobecných poistných podmienkach, potom treba mať za to, že takáto rozhodcovská doložka je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo Všeobecných poistných podmienkach, a preto aj z tohto pohľadu je takéto dojednanie treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že poistná zmluva má z pohľadu ochrany spotrebiteľa odlišné pravidlá, aké platia podľa Smernice Rady 93/13/EHS, tu je treba zdôrazniť, že toto konštatovanie nemôže ovplyvniť to, či rozhodcovská doložka bola platne uzavretá alebo nebola platne uzavretá.
20. Poukaz na procesné pochybenia súdu prvej inštancie najmä v súvislosti s porušením povinnosti súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., na nedostatok návrhu vo veci samej, či výroku rozsudku súdu prvej inštancie sú z hľadiska odvolacieho konania nevýznamné, pretože podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danom prípade nejde o takéto nedostatky a naviac návrh vo veci samej spĺňal všetky náležitosti ustanovenia § 79 O.s.p., a pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ten zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 1 O.s.p..
21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, takisto aj pokiaľ ide o výrok, ktorým súd vo svojom rozsudku zamietol návrh na prerušenie konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že konanie pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II.ÚS/382/2013 nie je takým konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd tak isto potvrdil rozsudok súdu prvej inštanice vo výroku o náhrade trov konania, keďže tento zodpovedá ustanoveniu § 142 ods. 1 O.s.p. a Vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
22. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
23. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).