Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-15-2017.pdf
PDF · 97.66 KB
Case nature
Subarea
24C/15/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, IČO: 00691135 proti žalovanému: Urbariát Kavečany, p.s., so sídlom v Košiciach, Široká 17/A, IČO: 50639706, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým bráni všeobecnému užívaniu parkoviska (ako súčasti miestnej komunikácie) postavenom na parc.č. X.-P. Č.. XXX/X, kat. úz. X., obec X.-X. pri autobusovej zastávke mestskej hromadnej dopravy ZOO, najmä zdržať sa konania, ktorým bráni užívateľom pozemnej komunikácie zaparkovať motorové vozidlá (v súlade s pravidlami cestnej premávky) bez zaplatenia parkovného alebo inej obdobnej finančnej úhrady žalovanému alebo ním poverenej osobe.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania o návrhu na neodkladné opatrenie v rozsahu 100 %.
Poučuje žalovaného o možnosti vlastníkov pozemkov podať proti žalobcovi žalobu na usporiadanie pomerov v konflikte vlastníckeho práva vlastníkov pozemku a vlastníka stavby na tomto pozemku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 26.4.2017 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.
2. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že je vlastníkom parkoviska ako stavby cestného telesa v blízkosti areálu Zoologickej záhrady v Košiciach postaveného na pozemku parc.č. X. „. Č.. XXX/X, kat. úz. X., ktorý je evidovaný na LV č. XXX. Citovaný pozemok je vlastnícky mimoriadne rozdrobený, ide rádovo o stovky spoluvlastníkov, pričom podľa medializovaných informácií spoluvlastníkov zastupuje žalovaný. Parkovisko je súčasťou miestnej komunikácie. Vedľa parkoviska sa nachádza aj zastávka mestskej hromadnej dopravy označená ako ZOO. V nedeľu 16.4.2017 došlo zo strany žalovaného k výberu parkovného z titulu prenájmu miesta na parkovanie od návštevníkov zoologickej záhrady, čím bolo znemožnené bezplatné užívanie parkoviska tak, ako to bolo doposiaľ. Toto konanie žalovaného pokračovalo aj v nasledovných dňoch (17.4.2017) a je dôvodná obava, že bude pokračovať aj naďalej. Žalovaný tak bráni voľnému užívaniu parkoviska verejnosťou, pokiaľ táto odmietne za parkovanie zaplatiť. Žalobca poukázal na ust. § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciach (Cestný zákon), podľa ktorého miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Na základe uvedeného niet pochybností o tom, že žalobca je vlastníkom predmetného parkoviska ako súčasti miestnej komunikácie. Parkovisko ako inžinierska stavba podľa § 43a ods. 3 písm. a/ stavebného zákona rovnako ako pozemné komunikácie vo všeobecnosti sa pritom nezapisuje do katastra nehnuteľností. O režime užívania parkoviska ako miestnej komunikácie v plnom rozsahu rozhoduje žalobca v súlade s osobitnými predpismi najmä s cestným zákonom, na ktoré v žiadnom prípade nemôže mať vplyv prípadný nevysporiadaný vzťah medzi žalobcom ako vlastníkom stavby
(parkoviska) a vlastníkom pozemku pod stavbou. Žalobca zdôraznil fakt, že verejnosť, resp. vodiči motorových vozidiel pri parkovaní užívajú stavbu, nie pozemok. Žalobca poukázal na ust. § 6a ods. 1 Cestného zákona, v zmysle ktorého na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (parkovacie miesta), ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel a spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Žalobca poukázal na to, že vo vzťahu k predmetnému parkovisku nebolo vydané žiadne všeobecne záväzné nariadenie Mesta Košice, ani tieto parkovacie miesta nie sú označené príslušnými zvislými dopravnými značkami. Žalobca poukázal tiež na ust. § 6 ods. 1 Cestného zákona, podľa ktorého premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy a v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len všeobecné užívanie). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nie je žiadnym spôsobom oprávnený regulovať parkovanie na dotknutom parkovisku, brániť parkovaniu iným osobám, ak mu nebol vydaný súhlas podľa osobitných predpisov, napr. povolenie o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona.
3. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že je nevyhnuté bezodkladne upraviť pomery tak, aby žalovaný nebránil všeobecnému, voľnému a bezplatnému užívaniu parkoviska verejnosťou, keďže iné postupy, napr. v správnom konaní neposkytujú žalobcovi ako vlastníkovi parkoviska okamžitú a účinnú ochranu. Osobitne to platí v súčasnom období, keď sa blíži tá časť sezóny v zoologickej záhrade, pre ktorý je typický zvýšený počet návštevníkov a okrem toho počnúc 1.5.2017 sa začínajú dni Mesta Košice, ktoré je jedným z nosných podujatí žalobcu a v rámci toho sú pripravené aj sprievodné podujatia zahŕňajúce aj Zoologickú záhradu Košice.
4. Žalobca k návrhu pripojil výpis zo štatistického registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého právna forma žalovaného je spoločenstvo vlastníkov pozemkov, bytov a pod. Žalovaný vznikol 6.12.2016.
5. Ďalej predložil grafickú identifikáciu parkoviska, pohľad na parkovisko zo zdroja Google maps, zachytávajúci pohľad na parkovisko smerom od príjazdu z Mestskej časti Košice-Kavečany, ďalej čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXX zo dňa 18.4.2017, článok z denníku Korzár zo dňa 19.4.2017 s názvom: Nespokojní urbárnici vyberajú peniaze na bezplatnom parkovisku pred ZOO“, ako aj výňatok z článku z denníka Korzár zo dňa 21.4.2017 s názvom "Za výberom parkovného na bezplatnom parkovisku sú súkromné pozemky pod ZOO".
6. V uvedených článkoch sa uvádza, že parkovacia taxa pre návštevníkov zoologickej záhrady za celodenné parkovanie bola vo výške 2 EUR za osobné auto a 5 EUR za autobus. Návštevníci ostali prekvapení, keď od nich na doteraz bezplatnom parkovisku pred areálom pýtali peniaze. Parkovné vyberali členovia pozemkového spoločenstva Urbariát Kavečany. Pre Korzár to potvrdil starosta mestskej časti za KDH J. U.. Každý kto zaplatil, dostal bloček. V nedeľu riešila situáciu na mieste samom aj štátna polícia. Košická policajná hovorkyňa informovala, že vyslaná hliadka na mieste zistila, že ide o majetkovo-právny spor. Osadená modrá tabuľa upozorňuje, že ide o súkromný pozemok Urbariátu Kavečany p.s., ako aj, že cena nájmu miesta na celodenné parkovanie pre osobné motorové vozidlo je 2 EUR a pre autobus 5 EUR.
7. Žalobca ďalej predložil fotokópiu bločku vystaveného žalovaným dňa 17.4.2017 za prenájom osobného auta na deň vo výške 2 EUR.
8. Podľa ust. § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa ust. § 325 ods.2 písm.d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa ust. § 330 ods.2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 CSP).
15. Podľa ust. § 43a ods.1 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len “stavebný zákon“), stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
16. Podľa ust. § 43a ods.3 písm.a) stavebného zákona, inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.
17. Podľa ust. § 3d ods.3 zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
18. Podľa ust. § 4b ods.1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
19. Podľa ust. § 4b ods.2 cestného zákona, siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
20. Podľa ust. § 3 ods.2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
21. Podľa ust. § 3d ods.5 písm.d) cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
22. Podľa ust. § 6a ods.1 cestného zákona, na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len "parkovacie miesta"), ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.
23. Podľa ust. § 6a ods.2 cestného zákona, prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d ods. 5 písm. d). Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest.
24. Podľa ust. § 6a ods.3 cestného zákona, výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.
25. Z obsahu návrhu a pripojených dokladov vyplýva, že žalovaný je spoločenstvom množstva spoluvlastníkov pozemku parc.č. KN „E“ č. XXX/X, kat. úz. X., ktorý je evidovaný na LV č. XXX. Na tejto parcele bola realizovaná stavba cestného telesa - inžinierska stavba, ktorá má v zmysle ust. § 43a ods.1 stavebného zákona charakter miestnej komunikácie, resp. nekrytého parkoviska. Táto je v zmysle ust. § 3d ods.3 cestného zákona vo vlastníctve obce, teda žalobcu. Podľa ust. § 4b ods.1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
26. Z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci je vzhľadom na vyššie uvedené zrejmé, že v danej veci ide o stavbu na cudzom pozemku a teda, o konflikt medzi rozdielnymi subjektmi vlastníctva pozemku a stavby, stojacej na tomto pozemku.
27. Čo sa týka oprávnení, prislúchajúcich žalobcovi ako vlastníkovi stavby - miestnej komunikácie resp. parkoviska, tieto sú vymedzené v cestnom zákone. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods.2 a ust. § 3d ods.5 písm.d) v spojení s ust. § 6a ods.1 až ods.3 cestného zákona, správu týchto komunikácií, vrátane možnosti zriadenia a prevádzky parkovacích miest a úhrady za parkovanie, cestný zákon zveruje vlastníkovi - t.j. obci, s tým, že výnos z úhrad za dočasné parkovanie je výnosom obce, pokiaľ prevádzku nezabezpečuje právnická osoba poverená obcou.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ žalovaný ako združenie vlastníkov pozemku pod stavbou vo vlastníctve žalobcu vyššie uvedeným konaním bráni verejnosti v doposiaľ bezplatnom užívaní miestnej komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené, potom koná v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona, pretože vykonáva oprávnenia, ktoré prislúchajú výlučne žalobcovi. Súd preto konštatoval, že žalobca v čase podania návrhu na neodkladné opatrenie splnil základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ním uvedené skutkové okolnosti ako aj skutočnosti, vyplývajúce z predložených listinných dokladov, hodnoverne osvedčujú pravdepodobnosť ním uplatneného nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.
29. Zhrnúc vyššie uvedené, súd návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel a uložil žalovanému povinnosť podľa ust. § 325 ods.2 písm.d) CSP zdržať sa konania, vymedzeného vo výroku tohto uznesenia. Uložená povinnosť vychádza z ochrany vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka stavby v zmysle ust. § 126 ods.1 v spojení s ust. § 127 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, vrátane práva, aby sa iný vlastník veci zdržal všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
30. Podľa ust. § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
31. V novej právnej úprave neodkladných opatrení sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej sa upustilo od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak teda súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd však túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami( § 336 CSP).
32. V predmetnej veci ide práve o takýto prípad, kedy neodkladným opatrením uložená povinnosť korešponduje s výrokom rozhodnutia vo veci samej o ochranu vlastníckeho práva a teda je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Preto súd žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej.
33. Ďalší postup v takomto prípade určuje CSP nasledovne:
34. Podľa ust. § 337 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
35. Podľa ust. § 337 ods.2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
36. Je potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedený záver súdu, ktorý viedol k tomu, že súd vyhovel návrhu na neodkladné opatrenie, neznamená popretie nesporného vlastníckeho práva vlastníkov pozemku. Zákon z hmotnoprávneho hľadiska vymedzuje možnosti riešenia resp. vysporiadania existujúceho konfliktu vlastníckeho práva vlastníkov pozemku a vlastníka stavby na tomto pozemku a to v závislosti od skutkových okolností, ktoré by mali byť predmetom dokazovania. Riešenie vychádza buď z ust. § 135c Občianskeho zákonníka, alebo zo zákona č.66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.
37. Ust. § 135c Občianskeho zákonníka rieši problematiku neoprávnenej stavby postavenej na cudzom pozemku, či už odstránením stavby, jej prikázaním za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí alebo iným usporiadaním pomerov, najmä zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe a to za náhradu.
38. Zákon č.66/2009 Z.z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
39. V prvom rade citovaný zákon počíta s usporiadaním pomerov k pozemkom pod stavbou jednak možnosťou poskytnúť dotknutým vlastníkom náhradný pozemok a jednak postupom v konaní o pozemkových úpravách, v rámci ktorého je možné dotknutým vlastníkom poskytnúť buď náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. Nie je však možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmieňuje ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.
40. Ak medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (obcou) nedošlo k usporiadaniu pomerov v zmysle vyššie stanovených možností, riešenie situácie predpokladá ust. § 4 ods.1 zákona č.66/2009 Z.z.. Podľa citovaného ustanovenia, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z ustálenej súdnej judikatúry, majú dotknutí vlastníci pozemkov právo na náhradu za vecné bremeno proti vlastníkovi stavby.
41. Zhrnúc vyššie uvedené, súd v súlade s ust. § 337 CSP poučil žalovaného o možnosti vlastníkov pozemkov podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej na vysporiadanie konfliktu vlastníckeho práva vlastníkov pozemku a vlastníka stavby na tomto pozemku.
42. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vydanom pred konaním vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí (§ 262 ods.1 CSP). Žalobca mal v tomto konaní plný úspech, preto súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
45. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.