Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Dagmar Kulišíkovej a Mariána Babušu, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. mája 2017, v trestnej veci obžalovaného H. O. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný H. O. nar. XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom A. N., U. XXX/X, prechodne A. N., F. XXXX/ XX, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

j e v i n n ý , ž e

od presne neustáleného obdobia, minimálne však od roku 2014 do 14.12.2016 od nezistenej osoby v Trnave neoprávnene kupoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitin), ktorú prechovával v mieste trvalého bydliska v A. N. na ulici U. čislo XXX/X a v mieste prechodného bydliska v A. N., F. číslo XXXX/XX, presne nezistené množstvo použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predal viacerým, najmenej šiestim osobám na rôznych miestach v A. N. a to O. A., A. Y., O. O., N. F., M. Z. a O. C. za sumu 10-20,- Eur za jednu dávku, pričom pri domovej prehliadke vykonanej dňa 14.12.2016 v byte v A. N., F. XXXX/XX-XX dobrovoľne vydal policajtom zatavenú injekčnú striekačku s piestom zelenej farby, ktorá obsahovala 20 mg metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, v hodnote najmenej 7,-Eur, pričom metamfetamín je v zmysle z. č. 139/1998 Zb.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

t e d a

neoprávnene kúpil, predal a prechovával psychotropnú látku po akúkoľvek dobu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 pism. c), d), odsek 2 pism. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, § 138 písm. j) Trestného zákona, a

o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 172 ods. 2, za použitia § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 5 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ , ods. 4 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj ochranné liečenie protitoxikomanické v ústavnej forme.

Podľa § 76 ods. 1 s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá zároveň nad obžalovaným ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

odôvodnenie:

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín podal na obžalovaného obžalobu pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný sa v prípravnom konaní k spáchaniu trestnej činnosti doznal.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu.

Na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c, d, e, f, g, h Tr. por. odpovedal „ÁNO“.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu u prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pri rozhodnutí o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste , zároveň o ochrannom dohľade.

Súd vykonal dokazovanie čo do druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa a čítaním záverov znaleckého posudku MUDr. Antona Puchoňa, správy Úradu práce Považská Bystrica, výpisu z priestupkového indexu, správy o povesti z Mestského úradu Považská Bystrica, hodnotenia z výkonu väzby, odpisu z registra trestov a zistil nasledovné :

Obžalovaný H. O. bol jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.04.2010 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou do 26.10.2011, v ktorej sa osvedčil. Pre priestupok postihovaný nebol. V mieste bydliska nie sú na neho sťažnosti.

Z takto vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez

akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného. Na základe týchto skutočností potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., teda, že.

Podľa § 34 ods.1, 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, však súd nesmie znížiť a uložiť trest odňatia slobody kratší, ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 73 ods. 4 Tr. zák. Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého súd odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a taktiež zároveň na vyhlásenie obžalovaného súdu a uznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim mal 2:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri ukladaní trestu obžalovaného vychádzal zo základnej sadzby 10 rokov až 15 rokov. Prokurátor v záverečnej reči navrhol uložiť trest na dolnej hranici so zaradením do maximálneho stupňa stráženia, ochranný dohľad na jeden rok ako aj liečbu protitoxikomanickú ústavnou formou. Navrhol uznať jednu poľahčujúcu okolnosť a to doznanie obžalovaného a jednu priťažujúcu okolnosť, že bol už v minulosti odsúdený.

Súd v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu z nasledovných dôvodov :

Obžalovanému sa kladie za vinu, že neoprávnene vyrobil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a uvedený čin spáchal vo väčšom rozsahu. Súd mal nepochybne preukázané jednak

zo samotného vyhlásenia obžalovaného, ako aj z celkového spisového materiálu, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu uvedeného trestného činu.

Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že uloženie testu odňatia slobody znížený na 7 rokov je adekvátnym trestom a tento trest zároveň splní aj účel trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák.. Súd dospel k záveru, že ochrana spoločnosti takto uloženým trestom bude dostatočná, pričom pri znížení trestu pod dolnú hranicu súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že obžalovaný od samotného začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a dokonca usvedčil určitú skupinu ľudí zo závažnej trestnej činnosti, čo nespochybnila ani prokuratúra. Obžalovaný tým, že od samotného počiatku sa doznal k spáchaniu trestného činu a teda bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní mal nárok žiadať tzv. konanie o dohode s prokurátorom, pričom podľa zaužívanej praxe pri takomto konaní zväčša je uzavretá dohoda tak, aby obž. pri uzavretí takejto dohody získal určitú výhodu v tom, že samotný zákonodarca umožňuje ukladanie nižšieho trestu pod dolnú hranicu ( § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ). Práve u obžalovaného podľa názoru súdu boli splnené všetky podmienky k tomuto, pričom trest odňatia slobody tak, ako navrhol prokurátor, súd považoval síce za legálny a zákonný trest, avšak popri zákonnosti musí byť trest aj spravodlivý a po vyhodnotení všetkých skutočností, osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní súd dospel k záveru, že uloženie takéhoto trestu, teda v trvaní 7 rokov, zabezpečí práve spravodlivosť takéhoto trestu.

Nakoľko súd odsudzoval páchateľa za obzvlášť závažný zločin, tohto mal v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) zaradiť pre výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2/ zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu. Podľa písm. b), so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenia sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Z vykonaného dokazovania a vzhľadom na narušenie páchateľa , ktoré podľa názoru súdu nezodpovedá tomu, aby vykonával uvedený trest v najprísnejšom stupni stráženia, súd dospel k záveru, že prevýchova obžalovaného bude jednoznačne zabezpečená aj zaradením pre výkon trestu do nápravnovýchovného ústavu so stredným stupňom stráženia a to vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj okolnosti vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosti, pre ktoré súd u obžalovaného pristúpil k uloženiu mimoriadne zníženého trestu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sám priznal svoju závislosť na pervitíne súd považoval za potrebné aj uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia v ústavnej forme, a to aj v intenciách zo záverov znaleckého posudku.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd uloží páchateľovi ochranný dohľad, keď ho odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. V danom prípade súd dospel k záveru, že uloženie ochranného dohľadu v trvaní jedného roka bude postačujúce.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.