Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-34-2017.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Dagmar Kulišíkovej a Mariána Babušu, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. mája 2017, v trestnej veci obžalovaného H. O. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný H. O. nar. XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom A. N., U. XXX/X, prechodne A. N., F. XXXX/ XX, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
j e v i n n ý , ž e
od presne neustáleného obdobia, minimálne však od roku 2014 do 14.12.2016 od nezistenej osoby v Trnave neoprávnene kupoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitin), ktorú prechovával v mieste trvalého bydliska v A. N. na ulici U. čislo XXX/X a v mieste prechodného bydliska v A. N., F. číslo XXXX/XX, presne nezistené množstvo použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predal viacerým, najmenej šiestim osobám na rôznych miestach v A. N. a to O. A., A. Y., O. O., N. F., M. Z. a O. C. za sumu 10-20,- Eur za jednu dávku, pričom pri domovej prehliadke vykonanej dňa 14.12.2016 v byte v A. N., F. XXXX/XX-XX dobrovoľne vydal policajtom zatavenú injekčnú striekačku s piestom zelenej farby, ktorá obsahovala 20 mg metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, v hodnote najmenej 7,-Eur, pričom metamfetamín je v zmysle z. č. 139/1998 Zb.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
t e d a
neoprávnene kúpil, predal a prechovával psychotropnú látku po akúkoľvek dobu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,
t ý m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 pism. c), d), odsek 2 pism. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, § 138 písm. j) Trestného zákona, a
o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 172 ods. 2, za použitia § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 5 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ , ods. 4 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj ochranné liečenie protitoxikomanické v ústavnej forme.
Podľa § 76 ods. 1 s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá zároveň nad obžalovaným ochranný dohľad v trvaní 1 rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín podal na obžalovaného obžalobu pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný sa v prípravnom konaní k spáchaniu trestnej činnosti doznal.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu.
Na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c, d, e, f, g, h Tr. por. odpovedal „ÁNO“.
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu u prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pri rozhodnutí o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste , zároveň o ochrannom dohľade.
Súd vykonal dokazovanie čo do druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa a čítaním záverov znaleckého posudku MUDr. Antona Puchoňa, správy Úradu práce Považská Bystrica, výpisu z priestupkového indexu, správy o povesti z Mestského úradu Považská Bystrica, hodnotenia z výkonu väzby, odpisu z registra trestov a zistil nasledovné :
Obžalovaný H. O. bol jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.04.2010 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou do 26.10.2011, v ktorej sa osvedčil. Pre priestupok postihovaný nebol. V mieste bydliska nie sú na neho sťažnosti.
Z takto vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez
akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného. Na základe týchto skutočností potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., teda, že.
Podľa § 34 ods.1, 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, však súd nesmie znížiť a uložiť trest odňatia slobody kratší, ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Podľa § 73 ods. 4 Tr. zák. Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého súd odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a taktiež zároveň na vyhlásenie obžalovaného súdu a uznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim mal 2:0 v prospech poľahčujúcich.
Súd pri ukladaní trestu obžalovaného vychádzal zo základnej sadzby 10 rokov až 15 rokov. Prokurátor v záverečnej reči navrhol uložiť trest na dolnej hranici so zaradením do maximálneho stupňa stráženia, ochranný dohľad na jeden rok ako aj liečbu protitoxikomanickú ústavnou formou. Navrhol uznať jednu poľahčujúcu okolnosť a to doznanie obžalovaného a jednu priťažujúcu okolnosť, že bol už v minulosti odsúdený.
Súd v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu z nasledovných dôvodov :
Obžalovanému sa kladie za vinu, že neoprávnene vyrobil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a uvedený čin spáchal vo väčšom rozsahu. Súd mal nepochybne preukázané jednak
zo samotného vyhlásenia obžalovaného, ako aj z celkového spisového materiálu, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu uvedeného trestného činu.
Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že uloženie testu odňatia slobody znížený na 7 rokov je adekvátnym trestom a tento trest zároveň splní aj účel trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák.. Súd dospel k záveru, že ochrana spoločnosti takto uloženým trestom bude dostatočná, pričom pri znížení trestu pod dolnú hranicu súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že obžalovaný od samotného začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a dokonca usvedčil určitú skupinu ľudí zo závažnej trestnej činnosti, čo nespochybnila ani prokuratúra. Obžalovaný tým, že od samotného počiatku sa doznal k spáchaniu trestného činu a teda bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní mal nárok žiadať tzv. konanie o dohode s prokurátorom, pričom podľa zaužívanej praxe pri takomto konaní zväčša je uzavretá dohoda tak, aby obž. pri uzavretí takejto dohody získal určitú výhodu v tom, že samotný zákonodarca umožňuje ukladanie nižšieho trestu pod dolnú hranicu ( § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ). Práve u obžalovaného podľa názoru súdu boli splnené všetky podmienky k tomuto, pričom trest odňatia slobody tak, ako navrhol prokurátor, súd považoval síce za legálny a zákonný trest, avšak popri zákonnosti musí byť trest aj spravodlivý a po vyhodnotení všetkých skutočností, osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní súd dospel k záveru, že uloženie takéhoto trestu, teda v trvaní 7 rokov, zabezpečí práve spravodlivosť takéhoto trestu.
Nakoľko súd odsudzoval páchateľa za obzvlášť závažný zločin, tohto mal v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) zaradiť pre výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2/ zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu. Podľa písm. b), so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenia sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Z vykonaného dokazovania a vzhľadom na narušenie páchateľa , ktoré podľa názoru súdu nezodpovedá tomu, aby vykonával uvedený trest v najprísnejšom stupni stráženia, súd dospel k záveru, že prevýchova obžalovaného bude jednoznačne zabezpečená aj zaradením pre výkon trestu do nápravnovýchovného ústavu so stredným stupňom stráženia a to vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj okolnosti vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosti, pre ktoré súd u obžalovaného pristúpil k uloženiu mimoriadne zníženého trestu.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sám priznal svoju závislosť na pervitíne súd považoval za potrebné aj uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia v ústavnej forme, a to aj v intenciách zo záverov znaleckého posudku.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd uloží páchateľovi ochranný dohľad, keď ho odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. V danom prípade súd dospel k záveru, že uloženie ochranného dohľadu v trvaní jedného roka bude postačujúce.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.