Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-134-2016.pdf
PDF · 110.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: J. L., X.. XX. XX. XXXX, L. Š. XX/XX, L., o zaplatenie 192,85 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 170,64 €
s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 104,76 € od 24.10.2013 až do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 65,88 € od 24.11.2013 až do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,96%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 10,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 10,21 eur od 24. 09. 2013 do zaplatenia, sumu 110,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 110,76 od 24. 10. 2013 do zaplatenia, sumu 65,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 65,88 od 24. 11. 2013 do zaplatenia a sumu 6 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 6 eur od 24. 12. 2013 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 09. 2015 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. (ďalej len „postupca“ ) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 21. 08. 2013 so žalovaným zmluvu o pripojení č. 944681480, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky a Cenník. Postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach a žalovaný sa zaviazala za tieto služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach: č. XXXXXXXXXX X. R. XX,XX U. R. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX X. R. XXX,XX U. R. G. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX X. R. XX,XX U. R. G.C. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX na sumu 6 eur splatnú dňa 23. 12. 2013. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil žiadnu čiastku.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o poskytnutí verejných služieb zo dňa 21. 08. 2013, Všeobecnými podmienkami, O2 Fér, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX , Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14. 10. 2015, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 10. 2015, odpoveďou na výzvu súdu a jej prílohami a zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb podľa § 44 zákona o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon“ ) zo dňa 21. 08. 2013 medzi postupcom ako poskytovateľom a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom súd zistil, že zmluva podľa bodu 1. nadobudla platnosť aktiváciou SIM karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy, ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.
5. V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podpisom žalovaný potvrdil, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
6. Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ) dohodli, že zmluva a vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.
7. V zmysle článku 1. Všeobecných podmienok - Pojmy služby sú elektronické komunikačné služby poskytované účastníkom zo strany poskytovateľa na základe zmluvy, umožňujúce prenos hlasovej komunikácie alebo iných foriem elektronickej komunikácie, ktoré zahŕňajú verejnú telefónnu služby členenú na mesačné programy, doplnkové a iné služby v rozsahu a štruktúre podľa platného cenníka.
8. Podľa článku 2. Všeobecných podmienok - Zmluvné podmienky bod 2.1 poskytovateľ bude poskytovať účastníkovi služby na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, podľa príslušných medzinárodne uznávaných štandardov elektronických komunikácií a to v oblastiach pokrytých príslušným rádiovým signálom mobilnej siete poskytovateľa alebo zmluvného operátora poskytovateľa v Slovenskej republike kde sú služby dostupné, ako aj v oblastiach pokrytých príslušným rádiovým signálom mobilných sietí zmluvných zahraničných operátorov, a to všetko v rozsahu podľa ponuky služieb poskytovateľa a podľa jednotlivého typu SIM karty alebo iného zariadenia, ktoré umožňuje užívanie služby.
9. Účastník aj poskytovateľ berú na vedomie, že zmluva, na základe ktorej budú účastníkovi poskytované služby nadobudne platnosť okamihom aktivácie SIM karty a pokiaľ nie je v týchto Všeobecných podmienkach uvedené inak, uzatvára sa na dobu neurčitú ( čl. 2 bod 2.3. Všeobecných podmienok ).
10. V zmysle čl. 3 Všeobecných podmienok - Práva a záväzky poskytovateľa bod 3.2 písm. a), poskytovateľ má okrem iných ďalších práv uvedených vo Všeobecných podmienkach právo na zaplatenie ceny za poskytnuté služby.
11. Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. d), e), m) Všeobecných podmienok účastník je okrem ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach povinný najmä platiť za poskytnuté služby v súlade so Všeobecnými podmienkami, najmä čl. 7 a platným cenníkom a dodržiavať ďalšie povinnosti uvedené vo Všeobecných podmienkach a platnom cenníku, plniť povinnosti v zmysle § 42 ods. 4 Zákona.
12. V zmysle čl. 7 Cena a platobné podmienky Všeobecných podmienok ceny služieb sú obsiahnuté v platnom cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poskytovateľ má právo na úhradu ceny za poskytnuté služby vo výške zodpovedajúcej mesačnému poplatku za príslušné zdaňovacie obdobie a cene za poskytnuté služby, a to podľa cenníka platného v dobe, kedy bola služba účastníkom využitá. Účastník sa zaväzuje uhradiť ceny za služby vo výške a lehote splatnosti uvedenej na faktúre.
13. Z Cenníka O2 Fér súd zistil, že v časti pod bodom Zmeny týkajúce sa zmluvy uzatvorenej s účastníkom bol uvedený poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia a zneužitia 10 eur, pod bodom Iné poplatky poplatok za upomienku 6 eur.
14. Postupca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX X. R. XX,XX U. R. G.. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX X. R. XXX,XX U. R. G. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX X. R. XX,XX U. R. G.C. XX. XX. XXXX C. Č.. XXXXXXXXXX na sumu 6 eur splatnú dňa 23. 12. 2013.
15. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3017 Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpila medzi inými aj pohľadávku voči žalovanému, zároveň postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok listom zo dňa 14. 10. 2015, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
16. Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon“ ) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
17. V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
18. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
19. Ako vyplýva z § 42 ods. 2 Zákona účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil, d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada, e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby, f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
20. Podľa § 42 ods. 4 Zákona účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
21. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Ako vyplýva z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
28. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
29. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).
30. Ku dňu omeškania jednotlivých úhrad bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 5,25% ročne. Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania v sadzbe 5, 25% ročne, ktorý mu súd aj priznal.
31. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
32. V zmysle § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
33. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa ).
34. Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
35. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
36. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
37. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
38. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je uvedené, že žalovaná ju uzatvárala ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
40. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
41. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
42. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
43. V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
44. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
45. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí verejných služieb, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho právny predchodca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a vystavil mu vyúčtovaciu faktúru. Ako však súd uviedol vyššie, vo vyúčtovacích faktúrach boli uplatnené právnym predchodcom žalobcu poplatky za upomienky.
46. Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté právnym predchodcom žalobcu má súd za to, že nárok žalobcu bol dôvodný v rozsahu 170,64 eur.
47. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s citovanými ustanoveniami nariadenia vlády a to vo výške 5,5 % ročne zo sumy 104,76 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia ako aj 5,25 % ročne zo sumy 65,88 eur od 24. 10. 2013 do zaplatenia.
48. Súd nepriznal žalobcom uplatňovaný nárok z faktúry č. XXXXXXXXXX nakoľko tento nárok je premlčaný (žaloba podaná dňa 14. 10. 2016 a faktúra splatná dňa 23. 09. 2013) a teda v časti 10,21 eur žalobu zamietol.
49. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 12 eur pozostávajúci z dvoch poplatkov za upomienku, tak ako bol tento účtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX C. Y. O. Č.. XXXXXXXXXX. V zmysle Všeobecných podmienok a Cenníka bol právny predchodca žalobcu oprávnený účtovať poplatok za upomienku v sume 6 eur. V zmysle bodu 7.11 v čl. 7 Všeobecných podmienok poskytovateľ bol oprávnený písomne alebo iným spôsobom, ktorý si stanoví ( napr. prostredníctvom SMS, emailu ) upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil sumu uvedenú vo faktúre v lehote splatnosti. Žalobca súdu nepreukázal, žeby žalovanému boli zaslané upomienky uvedeným spôsobom, no aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť predmetné sumy v lehote splatnosti, považuje súd sumu za upomienky za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu.
50. Je tiež potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako
poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu žalobcu v časti uplatňovaných upomienok zamietol.
52. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Žalobca mal v konaní úspech v časti a to vo výške 170,64 eur, teda v časti v ktorej súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech 88,48 % a neúspech 11,52 %. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 76,96 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.