Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-6-2017.pdf
PDF · 91.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci starostlivosti o maloletú S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. T. práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Matejom Okálym, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7 a L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XXXX/XX, zastúpený AK Beňo&Partners, s.r.o. Nám. sv. Egídia 93, Poprad, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/212/2016-30 zo dňa 24.11.2016 takto
rozhodol:
Po t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. návrh otca zamietol. II. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust.§ 62 ods.1,2,3,4 a 5 a ust.§ 78 ods.1 Zákona o rodine.
3. Konštatoval, že rozsudkom súdu č.k. 17C/475/2015 - 58 zo dňa 23.02.2016 bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. S.H. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 280 eur mesačne. Súd vychádzal z príjmu otca 18.641,- Kč, čo predstavovala úrazová renta a z príjmu otca 400,- Eur v spoločnosti Lajmex Slovakia Trading, s.r.o. Príjem matky činil 400,- Eur mesačne, iné mal. deti nemali.
4. V súčasnosti sa počet vyživovacích povinností nezmenil, príjem otca činí úrazová renta v priemere 18.641,- Kč. Ďalej súd zistil, že so spoločnosťou Lajmex Slovakia Trading ukončil k 06.10.2016 pracovný pomer dohodou, pričom jeho čistá mzda činila v priemere 400,- Eur mesačne.
5. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti dospel k záveru, že na strane účastníkov konania nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Zníženie výživného nie je na prospech dieťaťa, pretože je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a podobne.
6. Otec navyše sám ukončil pracovný pomer dohodou a teda možno konštatovať, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu. Pri určení výživného navyše súd vychádza nielen z príjmových
aktuálnych pomerov, ale z celkových možností a schopností, ktoré vzhľadom na vlastníctvo otca, napríklad aj osobného motocyklu BMW. Z uvedených dôvodov návrh v celom rozsahu zamietol.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď tento zákon neustanovuje inak.
8. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec L. Z.. Právne svoje odvolanie odôvodnil ust.§ 2 ods.1 CMP v kontexte s ust.§ 365 ods.1 písm.f/ a h/ C.s.p., ako aj § 62 CMP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne vec posúdil a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Ak by súd rešpektoval zásadu, ktorá mu ukladá povinnosť prihliadať na stav aký je v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia musel by konštatovať, že na strane otca došlo k zmene pomerov negatívnym spôsobom. Rodičovská dohoda zohľadňovala mesačný príjem otca, ktorý v čase jej schválenia pozostával z úrazovej renty a príjmu vo výške 400,- Eur. O tento príjem otec v októbri 2016 prišiel a jeho životná úroveň sa tak logicky znížila, pričom s poukazom na nevyhnutné bežné výdavky, ktoré otec má a ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie je táto výška vo vzťahu k nemu likvidačná. Otec má za to, že nie je podstatné akým spôsobom bol ukončený pracovný pomer. Táto okolnosť vychádzala z dohody medzi otcom a zamestnávateľom. Podstatné je, že príčinou ukončenia pracovného pomeru bol negatívny zdravotný stav otca. Keďže spoločnosť, v ktorej bol zamestnaný sa sústreďuje na dopravu a otec bol zamestnaný ako šofér - zásobovač, zamestnávateľ nemal možnosť ho preradiť na inú prácu. Pracovný pomer by otcovi skončil aj tak, následok, teda skutočnosť, že by sa ocitol na úrade práce ako nezamestnaný je úplne rovnaká. Súd v tomto smere nevykonal dôkazy napríklad výsluchom zamestnávateľa, či vyžiadaním lekárskych správ od ošetrujúceho lekára. Otec ich predkladá teraz. Je z nich zrejmé, že ochorenie, ktoré má mu priamo znemožňuje výkon zamestnania u posledného zamestnávateľa. Otec má za to, že súd pri hodnotení hmotnoprávnych predpokladov vec nesprávne právne posúdil aj v dôsledku nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu, keď neprihliadol na skutočnosť, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia došlo, resp. u otca trvala zmena pomerov spôsobená stratou takmer polovice jeho doterajšieho príjmu. Preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prílohou odvolania bola lekárska správa zo dňa 03.04.2016, z ktorej vyplýva, že ráno začal otec pociťovať bolesť v krížovej oblasti chrbta, lokalizovaná je skôr pravostranne. Udáva aj výrazné tŕpnutie celej ĽDK. Stav sa mu od rána značne zhoršil, má problém vstať zo sedu. Udáva aj časté nutkanie na močenie, dlhodobo sa nelieči pre žiadnu chorobu a správu z 30.05.2016 z rehabilitačného vyšetrenia, z ktorej vyplýva zhoršenie stavu, zvýraznenie bolesti Th, C-th chrbtice, radik irit. ĽHK, ĽDK, pravidelne cvičí, viac pohybovej aktivity. Zároveň následnú správu z fyziatricko-rehabilitačného oddelenia zo dňa 09.08.2016, z ktorej vyplýva, že pacient udáva parc. zlepšenie stavu, bolesti 1-S po zaráži, toho času tŕpnutie ľavej ruky, zaťaženie v práci. Doporučený bol postur.režim, pravidelné cvičenie. Kontrola podľa potreby. Zároveň otec predložil aj rozpis procedúr od 30.05.2016 do 28.07.2016.
9. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Uviedol, že je toho názoru, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko došlo k zmene pomerov u mal. S., ktorá začala navštevovať 2.stupeň základnej školy a matke sa podstatne zvýšili náklady na maloletú. Výdavky, ktoré matka má v súvislosti s výchovou a starostlivosťou majú stúpajúci charakter, či už sa týka nákladov na ošatenie, obuv, záujmových aktivít detí alebo vo významnej miere aj nákladov na stravu a tiež na zabezpečenie primeraných podmienok bývania a súvisiacich činnosti zabezpečujúcich výchovu, starostlivosť o dieťa a chod domácnosti. Všetky spomenuté fakty zabezpečuje matka maloletého dieťaťa zo svojho príjmu. Vo všeobecnosti sú známe náklady na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, náklady na jej vzdelávanie, školské aktivity, záujmovú činnosti a trávenie voľného času. Dosiaľ súdom určené výživné nie je postačujúce. Preto je opatrovník toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie z ktorého vyplynulo, že posúdil potreby maloletého dieťaťa a tiež vychádzal z preukázaných príjmových a majetkových možnosti a schopnosti rodičov. Preto navrhol rozsudok potvrdiť.
10. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.
12. Otec namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomu je potrebné uviesť, že rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená troma príčinami, a to nevykonaním relevantných navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením z vykonaných dôkazov alebo nedostatočnosťou doteraz zisteného stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami.
13. Odvolací súd má naproti názoru otca za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam otca uvádza.
14. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom č.k. 17C/475/2015 - 58 zo dňa 23.02.2016 bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. S. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 280 eur mesačne. Súd vychádzal z príjmu otca 18.641,- Kč, čo predstavovala úrazová renta a z príjmu otca 400,- Eur v spoločnosti Lajmex Slovakia Trading, s.r.o. Príjem matky činil 400,- Eur mesačne, iné mal. deti nemali.
20. V súčasnosti sa počet vyživovacích povinností u rodičov nezmenil. Príjem otca činí úrazová renta v priemere 18.641,- Kč, ukončil však 06.10.2016 pracovný pomer dohodou, kde jeho čistá mzda činila 400,- Eur mesačne.
21. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti a dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Zníženie výživného skutočne nie je na prospech mal. S.. Správne je i konštatovanie súdu prvej inštancie, že otec sám ukončil pracovný pomer dohodou, teda sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, tak ako to uvádza ust.§ 62 ods.5 Zákona o rodine. Mýli sa otec, pokiaľ v odvolaní uvádza, že nie je podstatné akým spôsobom bol ukončený pracovný pomer a podstatné je, že príčinou ukončenia pracovného pomeru bol jeho nepriaznivý zdravotný stav. Otec ani v odvolacom konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav v októbri 2016 mu nedovoľoval pokračovať v zamestnaní. To, že v mesiaci apríl 2016 pociťoval bolesť v krížovej oblasti, následne sa od mája do augusta podrobil
rehabilitačnej liečbe, pričom zo správy zo dňa 09.08.2016 MUDr. F. M. jednoznačne vyplýva, že udal zlepšenie zdravotného stavu nepreukázal, že by otec skutočne rozviazal pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom kolízneho opatrovníka, že zníženie výživného nie je v záujme mal. Natálie. Od právoplatnosti rozsudku o určení výživného začala táto navštevovať 2.stupeň základnej školy a zvýšili sa náklady i na jej strane.
22. Preto odvolací súd tak potom napadnutý rozsudok s osvojením si jeho odôvodnenia ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP a §52 CMP.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.