Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-237-2014.pdf
PDF · 86.51 KB
No categories available
31P/237/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa V. X., Š. R. W. Y., W., O. W. XX, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Rolníkovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Dolný Šianec 1 a manželky navrhovateľa P. X., Š. R. W. Y.T., O. W. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu X. X., v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
rozhodol:
Manželstvo účastníkov V. X. U. P. X., Y. Z. T. P. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce I. W. vo zväzku 6, ročník 1992, na strane 47, pod por. č. 3 sa r o z v á d z a.
Maloletý X. X. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka dieťaťa je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého X. sumou 60 Eur mesačne k rukám otca, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadal o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. U. X. X. pochádzajúcich z manželstva. V návrhu uviedol, že manželstvo uzatvorili 15.02.1992 po relatívne krátkej známosti. U oboch ide o manželstvo prvé a z manželstva pochádzajú tri deti Q., K.. XX.XX.XXXX, V., K.. XX.XX.XXXX U. Q.. X., K.. XX.XX.XXXX. Q. bol v čase podania návrhu už plnoletý. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky i slovenskej národnosti. Manželstvo bolo usporiadané pod dobu cca 14 až 15 rokov. Prvé problémy začali v roku 2007 kedy odporkyňa začala požívať vo zvýšenej miere alkohol, požičiavať si peniaze a robiť dlhy. Následne odporkyňa zmenila prácu po problémoch v zamestnaní a zamestnala sa v pohostinstve v mieste bydliska, kde sa dostala do priameho kontaktu s alkoholom. Otvorene prepadla alkoholizmu, dopustila sa opakovane nevery a následne došlo medzi manželmi k fyzickým potýčkam. V dôsledku jej konania je na spoločnej nehnuteľnosti 5 exekučných záložných práv a hrozí ich výkon predajom nehnuteľnosti v dražbe. V roku 2014 sa pokúsila odporkyňa napadnúť navrhovateľa nožom. Dňa 30.09.2014 po vyostrení situácie opustila spoločnú domácnosť so svojím milencom, pričom napísala list, že odchádza žiť do O., kde si našla prácu, deti a majetok všetko necháva jemu. Poukázal na to, že vzhľadom na uvedené nie je predpoklad na obnovenie manželských vzťahov. Trvá na rozvode a deti V. U. X. chce zveriť po rozvode do svojej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Matke navrhol, aby súd určil vyživovaciu povinnosť na V. sumou 60 eur mesačne a na X. 40 eur mesačne. Styk detí s matkou nežiadal upraviť.
2. Manželke navrhovateľa bol doručený návrh a ostatné písomnosti (uznesenie o ustanovení opatrovníka, poučenie a výzva na vyjadrenie) dňa 27.01.2017. K návrhu sa nevyjadrila. Na pojednávania sa opakovane nedostavovala. Trvalé bydlisko má na adrese W. XX na ktorú jej bol taktiež doručený termín pojednávania na deň 09.05.2017. Termín pojednávania jej bol opakovane doručovaný aj cestou zamestnávateľa D. X. I.. Súdom bola vec prejednaná a rozhodnutá v jej neprítomnosti, pričom súd vychádzal pri zisťovaní jej príjmov a majetkových pomerov z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v prípade rozvodu doporučuje maloletého X. zveriť otcovi, matke upraviť výživné vo výške 60 eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 15.02.1992. Z tohto manželstva pochádzajú tri deti z toho jedno maloleté - X.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v W., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
5. Z výsluchu navrhovateľa mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po relatívne krátkej známosti. Ako dôvod rozvratu ich manželského spolužitia navrhovateľ uviedol alkoholizmus, opakované nevery a zlé hospodárenie manželky navrhovateľa.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľa bolo manželstvo usporiadané 18 rokov. Príčinu rozvratu manželstva videl navrhovateľ v alkoholizme, opakovaných neverách a vytváraním dlhov manželky navrhovateľa.
7. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľa za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
8. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
12. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľa, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Od 30.09.2014 títo už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Intímne spolu nežijú už dlhšiu dobu. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža
a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
13. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
14. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
15. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Navrhovateľ je zamestnaný ako sklenár z živnostníka Q. Š. - W. I. s priemerným mesačný príjmom vo výške 505 eur.
19. Manželka navrhovateľa ja zamestnaná v D. X. I. spotrebné družstvo s priemerným mesačným príjmom vo výške 573,81 eur.
20. Maloletý X. Q. XX rokov, je prvák na W. Š. W. B. P. K. B.Á.. Navštevuje nefrologickú ambulanciu. Lieky momentálne neužíva. Rekreačne športuje.
21. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. súd rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko prihliadal na tú skutočnosť, že starostlivosť o maloletého v podstate otec zabezpečuje sám od 30.09.2014 (teda od odchodu matky zo spoločnej domácnosti). O maloletého sa stará riadne po všetkých stránkach.
22. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a určil výživné vo výške 60 eur mesačne vychádzajúc z príjmu matky 573,81 eur mesačne.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. V prípade tejto veci navrhovateľ nežiadal styk upraviť.
26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).