Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1070-2014.pdf
PDF · 72.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/1070/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, proti povinnému: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, o vymoženie 291,75 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa svojím návrhom domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 291,75 Eur a trov exekúcie, keď poukazoval na výkaz nedoplatkov č. 1421616272 zo dňa 03.08.2014 právoplatný dňa 26.08.2014 a vykonateľný dňa 30.08.2014.
Poverením tunajšieho súdu 17Er/1070/2014-7 zo dňa 30.09.2014 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha, Exekútorský úrad so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2 (ďalej len exekútor).
Prípisom zo dňa 12.05.2015 doručil exekútor tunajšiemu súdu podanie povinného, ktoré vyhodnotil ako návrh na odklad exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na odklad exekúcie uviedol, že v momentálne nemá žiadne zamestnanie, z ktorého by mal taký finančný príjem, ktorým by mohol splácať sumy, ktoré mu vyčíslil exekútor. Zároveň povinný uviedol, že nepoberá žiadne dávky od štátu, z ktorých okrem nákupu potravín, by bolo možné aspoň čiastkovými splátkami splácať poistné. Z náhodných a občasných brigád si nemôže dovoliť platiť vysoké poistné, ktoré je v súčasnej dobe vyššie ako 50,- Eur. Povinný vo svojom podaní neohraničil žiadnym dátumom ani inou právnou skutočnosťou dokedy navrhuje odklad exekúcie.
K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom podaní zo dňa 19.07.2016 uviedol, že s odkladom exekúcie nesúhlasí, nakoľko sa jedná o dlhodobo evidovanú nevysporiadanú pohľadávku z exekučného titulu, kde povinný v čase pred uplatnením návrhu na vykonanie exekúcie neprejavil svoju vôľu splácať pohľadávku v prospech bankového účtu oprávneného. Na základe uvedeného povinný trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 56 ods.1 Exekučného poriadku (ExP) účinného do 31.03.2017 na návrh povinného môže súd (§45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods.2 ExP aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57).
Podľa § 243 h Exekučného poriadku Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. povinný je fyzickou osobou, 2. povinný o odklad exekúcie požiadal, 3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, 4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, 5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
Podmienku uvedenú v bode 3, teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie.
Súd odklad exekúcie povolí, ak je stav nepriaznivosti len dočasný, to znamená, že je možné očakávať zlepšenie tohto stavu pro futuro (napr. choroba, dočasná strata zamestnania). Túto nepriaznivú životnú či zdravotnú situáciu si však povinný nesmel zaviniť sám, napr. svojvoľnou stratou zamestnania a pod. Dočasná nepriaznivosť situácie povinného sa teda prejavuje v tom, že povinný sa prechodne ocitol, to znamená po určité časové obdobie v takej zložitej životnej či sociálnej situácii, že by neodkladný výkon exekúcie mohol poškodiť jeho alebo jeho členov rodiny. Zvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre jeho rodinu sa môžu prejaviť napr. v tom, že povinný v dôsledku živelnej pohromy, ktorá mu zničila príbytok, musí akútne investovať do opravy a neodkladná exekúcia by mala pre neho a členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivý následok v tom, že by sa jeho sociálny status výrazne znížil.
Absolútne nevyhnutnou podmienkou v tomto prípade však je, že aj keby predchádzajúce predpoklady boli naplnené, súd je povinný skúmať predovšetkým tú skutočnosť, aby odkladom exekúcie nebol oprávnený vážne poškodený. Oprávnený by bol vážne poškodený odkladom exekúcie v tých prípadoch, ak by sa výrazne zhoršila či zanikla vymožiteľnosť jeho judikovaného nároku.
V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 397 CSP), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 417 CSP). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrhu na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené všetky predpoklady uvedené v § 56 Exekučného poriadku, ktoré sú podrobne rozpísané vyššie. Povinný nijakým spôsobom nedokladoval svoju finančnú resp. sociálnu situáciu, na ktorú by neodkladná exekúcia mala vplyv a rovnako tak nepreukázal dočasnú zlú situáciu. Z registra tunajšieho
súdu vyplýva, že povinný má väčšie množstvo exekúcií a teda, že jeho zlé finančné problémy a zhoršenie sociálnej pozície nastalo minimálne od roku 2012, (napr. exekučné konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 9Er/1604/2012, 9Er/621/2013) a pretrváva dlhodobo a nie je predpoklad jeho zlepšenia, skôr zhoršenia o čom svedčí i počet pribúdajúcich exekúcií na majetok povinného. Taktiež nemožno predpokladať zlepšenie jeho finančnej situácie, skôr sa javí ako možné stále väčšie prehlbovanie jeho finančných problémov. Povinný teda nesplnil primárnu požiadavku na odklad exekúcie, a to preukázanie dočasného zhoršenia jeho spoločenského a sociálneho postavenia. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností toto pretrváva minimálne od roku 2012 a nie je predpoklad, že by sa zlepšilo vzhľadom k výške jednotlivých pohľadávok vymáhaných v exekúciách.
Súd taktiež musel vziať do úvahy proporcionalitu medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu, dôsledkov odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený oproti povinnému, účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. A i táto úvaha vedie k tomu, že nie je možné návrhu na odklad vyhovieť, nakoľko nie je daný taký výrazný dôvod odkladu, pre ktorý by musel byť tento inštitút použitý, keďže nedisciplinovanosť povinného je prvotná príčina vzniku jeho dlhov a nie je predpoklad rýchleho a razantného vyriešenia tejto zlej finančnej situácie, do ktorej sa dostal bez zavinenia iných. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že v prípade povolenia odkladu exekúcie vzhľadom k výške vymáhanej istiny a stále narastajúcemu počtu exekúcií voči povinnému, by sa oprávnený mohol dostať do tej situácie, že by sa výrazne zhoršila či zanikla vymožiteľnosť jeho judikovaného nároku.
Taktiež nie je možné povoliť odklad exekúcie ani v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy by mohol súd konať i bez návrhu, avšak tento postup nie je dôvodný, nakoľko nie je žiaden predpoklad, že exekúcia bude zastavená, teda nie je v súčasnej dobe známy žiaden z dôvodov zastavenia uvedených v § 57 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.