Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/142/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: I. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. Q. XXXX/XXX, J. J., v konaní právne zastúpený JUDr. Milošom Barancom, advokátom, so sídlom Majerská cesta 96, Banská Bystrica, proti žalovanému: P. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. C. XX, Y. C., v právne zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, Zvolen, za účasti subjektu označeného ako vedľajší účastník na strane odporcu UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava 27, IČO: 00 653 501, v konaní právne zastúpený PRK Partners, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 31 812 € s prísl., na odvolanie žalovaného zo dňa 05. 08. 2016 a subjektu označeného ako intervient UNIQA, poisťovňa, a. s., so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, zast. Advokátskou kanceláriou PRK Partners, s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, zo dňa 14. 07. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/113/2010-606 zo dňa 09. 06. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, pokiaľ žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 31 812 € s úrokom z omeškania 9 % od 18. 01. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní; vo výroku, ktorým žalovaný bol zaviazaný zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok v sume 1908,50 €, v lehote 3 dní; vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica trovy štátu v sume 1480,92 €, v lehote 3 dní; a vo výroku, ktorým návrh v časti úroku z omeškania od 01. 07. 2010 do 17. 01. 2013 bol zamietnutý, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 9 636,11 € na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní, rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

III. Odvolanie UNIQA, poisťovňa, a. s., so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava 27, IČO: 00 653 501, odmieta.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

odôvodnenie:

1. Procesný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 31 812 € s úrokom z omeškania 9 % od 18. 01. 2013 až do zaplatenia, trovy konania vo výške 9636,11 € na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný bol tiež zaviazaný zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok v sume 1908,50 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej žalovaný bol zaviazaný zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica trovy štátu v sume 1480,92 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Záverom bola žaloba v časti úroku z omeškania od 01. 07. 2010 do 17. 01. 2013 zamietnutá.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol: „Navrhovateľ návrhom, ktorý doručil súdu dňa 06. 07. 2010 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť istinu vo výške 5000 Eur s trovami konania.

V priebehu konania navrhovateľ požiadal súd o zmenu návrhu, ktorý doručil súdu dňa 29. 01. 2013 a dňa 15. 05. 2014 a žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť istinu vo výške 31 812 Eur a úrok z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 01. 07. 2010 až do zaplatenia a trovy konania.

Súd pripustil zmenu návrhu uznesením na pojednávaní dňa 19. 08. 2014 za prítomnosti všetkých účastníkov konania.

Odporca a vedľajší účastník navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, zmenou návrhu navrhovateľa, ambulantnými správami predloženými s návrhom ako príloha č. 1 zo dňa 31. 05. 2010, zo dňa 18. 01. 2010, zo dňa 26. 04. 2010, zo dňa 14. 05. 2010, zo dňa 09. 11. 2009, zo dňa 12. 2009, zo dňa 24. 08. 2009, zo dňa 12. 11. 2009, prepúšťacou správou, odborným vyjadrením č. 137/2009 - C.. E. W., písomnými vyjadreniami účastníkov konania, znaleckým posudkom C.. J. a znaleckým posudkom forensic.sk spolu s jeho dodatkom, výsluchom znalca, vyjadrením k znaleckým posudkom a námietkami.

Z návrhu navrhovateľa, z vyjadrení navrhovateľa a jeho písomných podaní bolo zistené, že dňa 13. 06. 2009 o 22.50 h v blízkosti svetelnej križovatky z Kapitulskej ulice, Banská Bystrica došlo k dopravnej nehode medzi navrhovateľom a odporcom. V dôsledku nehody navrhovateľ utrpel mnohopočetné zranenia, ktoré sú komplexne definované v Odbornom vyjadrení č. 137/2009 C.. E. S. W.. Oproti zdravotným poškodeniami popísaným v odbornom vyjadrení ku dňu jeho vyhotovenia pribúdaj navrhovateľovi ďalšie diagnózy, absolvoval ďalšie operačné zákroky. Najzávažnejším následkom, ktorý nie je popísaný v odbornom vyjadrení je neplodnosť navrhovateľa, ktorá vyplýva z následných vyšetrení. Poukázal na lekárske správy, ktoré pojednávajú o priebehu jeho liečby a ďalších následkoch. Navrhovateľ uviedol, že vedľajší účastník poskytol ohľadne poškodenia zdravia, ktoré je popísané v odbornom vyjadrení poistné plnenie.

Navrhovateľ je podnikateľom podľa živnostenského zákona a stratil schopnosť na základe zranení z dopravnej nehody vykonávať podnikateľskú činnosť, a to murárske a iné stavebné práce.

Odporca zavinil dopravnú nehodu. V čase podania návrhu trestné konanie voči odporcovi nebolo právoplatne skončené. Odporca je krytý podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., a to na základe poistnej zmluvy č. 9257010745 uzatvorenej medzi majiteľkou vozidla E. X. a poisťovňou UNIQUA. Navrhovateľ si nárok na poistné plnenie neuplatnil, nakoľko nedisponuje znaleckým ocenením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za ďalšie zákroky a diagnózy, ktoré nie sú uvedené v odbornom vyjadrení. Navrhovateľ si nárok uplatňuje len v čiastočnej výške 5000 Eur bez opory v dôkaznom prostriedku. Navrhol obstaranie znaleckého posudku, ktorého predmetom bude posúdenie, a to bodové ohodnotenie škody na zdraví, a to bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo vzťahu k poškodeniu zdravia, ktoré nie je uvedené v odbornom vyjadrení. Na základe takéhoto znaleckého dokazovania navrhovateľ bez zbytočného odkladu upraví, čo do výšky petit návrhu.

Vedľajší účastník k návrhu navrhovateľa uviedol, že návrh v celom rozsahu neuznáva, považuje ho za predčasný, žalovanú sumu za reálne a skutočne nepreukázanú, ani čo do výšky, ani na základe zaslaných lekárskych správ. Zároveň poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona NR SR č. 381/2002 Z. z.

V návrhu navrhovateľ uvádza, že do podania návrhu je PN, čo je pre odporcu nová skutočnosť, pretože z dokumentácie od sociálnej poisťovne majú vedomosť, že PN navrhovateľa je od 13. 06. 2009 do 10. 03. 2010 a o pokračujúcej PN nemajú žiadnu vedomosť. Vedľajší účastník poskytol navrhovateľovi poistné plnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 20 317 Eur bez zbytočného odkladu, a to na základe predloženého Odborného vyjadrenia znalca C.. E. S. W. č. 137/2009 zo dňa 23. 10. 2009, ktoré vypracoval na základe zadávateľa OR PZ Banská Bystrica pre účely trestného konania. Zároveň uviedol, že nie je proti vypracovaniu nového znaleckého posudku pre určenie ďalšieho poškodenia zdravia navrhovateľa následkom dopravnej nehody s tým, že odporca pristúpi k dodatočnému odškodneniu poškodeného tak ako to vykonal doteraz, ale zásadne odmieta v štádiu nepreukázanej výšky škody na zdraví plniť.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že sa o nároku navrhovateľ dozvedel až po doručení návrhu súdom. Dopravná nehoda bola predmetom trestného konania vedeného pod ČVS:ORP-500/2-OVK- BB-2009 a vec je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Tv/5/2010, uznesením zo dňa 06. 07. 2010 bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené. Pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bolo dojednané poistenie zodpovednosti za škodu poistnou zmluvou č. 9257010745 uzavretou so spoločnosťou UNIQUA poisťovňa, a. s., Bratislava. Nehoda bola ako poistná udalosť riadne oznámená dňa 22. 06. 2009.

Navrhovateľ neustálil a nepreukázal pred podaním návrhu poškodenie zdravia, o ktorom hovorí v návrhu lekárskym posudkom v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. ani odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi. Poškodený je povinný svoje nároky preukázať predpísaným a určeným spôsobom a tieto vyčísliť. Z obsahu podania návrhu nie je zistiteľné, akého druhu nároku sa navrhovateľ domáha, či ide o bolestné alebo o sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže iba všeobecne hovorí o poškodení zdravia. Navrhovateľ si ako poškodený uplatnil svoje právo na náhradu škody priamo u vedľajšieho účastníka ako poisťovateľa, čím uskutočnil aj právo výberu subjektu zodpovedného za náhradu škody a tento subjekt mu náhradu aj poskytol.

Navrhovateľ po podaní návrhu predložil lekárske posudky, a to posudok o bolestnom zlomenina lonových kostí s posunutím úlomkov položka 111d, počet bodov 80 posudok zo dňa 19. 04. 2011 C.. C. B. - úrazového chirurga. Z uvedeného posudku bol zistený začiatok liečenia 26. 04. 2010, z toho ústavná starostlivosť od 26. 04. 2010 do 14. 05. 2010, posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný C.. O. N. - primárom oddelenia úrazovej chirurgie - traumatológie, diagnóza - porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín 300 bodov položka 323, uvedená ústavná starostlivosť od 26. 04. 2010 do 14. 05. 2010, začiatok liečenia 13. 06. 2009, ukončenie liečenia 01. 10. 2010.

K uvedeným lekárskym správam odporca uviedol, že lekárske posudky trpia formálnymi a vecnými nedostatkami. Zároveň uviedol, že uvedené položky boli u navrhovateľa obodované a odškodnené v zmysle Odborného vyjadrenia č. 137/2009.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17. 04. 2012 uviedol, že položka, ktorá nebola ohodnotená na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je neplodnosť. Poukázal na lekárske správy C.. W. T. zo dňa 19. 11. 2009, 18. 12. 2009, 13. 02. 2010 a dňa 18. 04. 2011. Uviedol, že by mal absolvovať kontrolu po uplynutí jedného roka. Žiadal C.. T. o vystavenie posudku, ktorý mu ho odmietol vystaviť s tým, že to nie je v jeho kompetencii. Taktiež poisťovňa od toho upustila, lebo by to bolo nákladné. Zároveň uviedol, že obmedzenie v spoločenskom živote je také, že nemôže s partnerkou splodiť dieťa normálnou cestou. Problémy v intímnom spolužití nemá ani iné obmedzenia v súvislosti s danou diagnózou.

Súd vo veci z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia pre diagnózu neplodnosť v súvislosti s danou dopravnou nehodou z dôvodu, že mu ošetrujúci lekár takýto posudok nechcel vystaviť napriek tomu, že predložil do konania žiadosť a z dôvodu, že odporcovia nárok neuznávali znalca z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie urológia. Úlohou znalca bolo po oboznámení sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a jeho zdravotným stavom pred nehodou zo dňa 13. 06. 2009 a po dopravnej nehode zároveň s kompletným súdnym spisom uviesť, či už vzhľadom na zistené poškodenie na zdraví vyplývajúcich zo záverov Odborného vyjadrenia

č. 137/2009 má navrhovateľ poškodenie zdravia - neplodnosť, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jeho dopravnou nehodou s poukazom na lekárske nálezy MUDr. A.T.. V prípade ak znalec zistí poškodenie zdravia, vypracuje posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia.

Zo záveru znaleckého posudku bolo zistené, že znalec u navrhovateľa nezistil poškodenie alebo poruchy zdravotného stavu, ktoré by mohli zapríčiniť neplodnosť pred dopravnou nehodou alebo po dopravnej nehode. Uviedol, že u navrhovateľa došlo k poškodeniu oboch semenníkov v dôsledku popisovaného úrazu, čo si vyžiadalo operačný zákrok a zároveň nastala poúrazová atrofia ľavého semenníka. Uvedené poškodenia oboch semenníkov mohli spôsobiť neplodnosť, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a uviedol, že navrhovateľ má poškodenie zdravia - neplodnosť. Uvedený záver je v zhode aj s Odborným vyjadrení č. 137/2009. Zároveň znalec vypracoval znalecký posudok o bolestnom. a sťažení spoločenského uplatnenia s tým, že uvedenie poškodene - neplodnosť nie je uvedené v sadzbách pre náhradu za bolesť, preto aplikoval pre náhradu § 3 ods. 3 zákona č. 437/2004 s tým, že uvedené bodové hodnotenie za bolesť už bolo zrealizované v bodovom hodnotení Odborného vyjadrenia č. 137/2009 ako poúrazové vystúpenie pravého semenníka a atrofia ľavého semenníka počet bodov 70 + 70 spolu 140 bodov, z toho dôvodu bodové hodnotenie za bolesť nehodnotil. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia vykonal bodové ohodnotenie pre diagnózu strata oboch semenníkov položka z prílohy č. 1 časť. II. a IV. 320b1 1200 bodov, zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona 1200 bodov spolu 2400 bodov a položku 320a atrofia ľavého semenníka mínus 100 bodov zvýšenie mínus 100 bodov spolu - 200 bodov, celkový počet 2200 bodov. V znaleckom posudku uviedol pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom, z toho dôvodu odpočítal 200 bodov zrealizované už v bodovom hodnotení Odborného vyjadrenia č. 137/2009 položka z prílohy č. 1 320a poškodenie na zdraví, atrofia ľavého semenníka.

Po podaní znaleckého posudku navrhovateľ podaním, ktoré doručil súdu dňa 29. 01. 2013 žiadal pripustiť zmenu návrhu za určený počet bodov 2200, za jeden bod suma 14,46 Eur spolu 31 812 Eur. Vedľajší účastník vzniesol námietku voči znaleckému posudku MUDr. C. J., keďže sa nestotožňujú so záverom o priznaní položky 320b1, keďže podľa nich nejde o stratu plodnosti, ale táto je len znížená a preto použitie tejto položky je neadekvátne. Zároveň namietali bodové ohodnotenie SSÚ v jeho zvýšení na 2400 bodov. Námietky vzniesol i odporca, ktorý mal za to, že v posudku absentuje určenie okamihu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa. Zároveň sa nepodarilo jednoznačne potvrdiť a vyvrátiť tvrdenie o neplodnosti navrhovateľa s tým, že znalec nevykonal žiadne vlastné vyšetrenie a stav navrhovateľa prirovnal k položke zahŕňajúcej bez opory v exaktnom vyšetrení úplnú stratu oboch semenníkov, čo nekorešponduje so zdravotným stavom navrhovateľa.

Súd z dôvodu námietok voči znaleckému posudku nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou forensic.sk - Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., Bratislava s tým, že úlohou znaleckej organizácie bolo zodpovedať na otázky:

- či vzhľadom na už zistené poškodenie na zdraví, ktoré vyplýva zo záverov Odborného vyjadrenia č. 137/2009 má navrhovateľ poškodenie zdravia - neplodnosť, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravou nehodou s poukazom na lekárske správy C.. W. T.,

- vyjadriť sa k záverom znaleckého posudku č. 1/2012 C.. C. J.

- určiť, či u navrhovateľa ide o úplnú alebo čiastočnú neplodnosť,

- objektívne zistiť stav navrhovateľa v otázke SSÚ a jeho správneho bodového ohodnotenia,

- vyjadriť sa k očakávanému stavu navrhovateľa v budúcnosti pri absolvovaní príslušných liečebných postupov a uviesť iné podstatné skutočnosti zistené pri vypracovávaní znaleckého posudku.

Zo záveru znaleckého posudku bolo zistené, že navrhovateľ má poškodenie zdravia - neplodnosť, ktorá preukázateľne vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 13. 06. 2009, znalecká organizácia sa plne stotožnila so závermi znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 20. 12. 2012 vypracovaného C.. C. J.. Zároveň uviedla, že u navrhovateľa ide o úplnú neplodnosť. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa vyplývajúce z neplodnosti hodnotia pod položkou č. 320b1, strata oboch semenníkov u muža do 45 rokov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. peranalógiam ako úplná neplodnosť počtom 1200 bodov, zároveň vzhľadom k veku navrhovateľa v čase dopravnej

nehody podľa § 10 ods. 4 navyšujú ju na dvojnásobok celkom 2400 bodov. Zdravotný stav navrhovateľa je možné považovať čo sa týka poruchy plodnosti za ustálený rok od škodovej udalosti, t. j. k mesiacu júl 2010. Zároveň poukázali, že považujú za správne z medicínskeho hľadiska odpočítať priznané bodové hodnotenie 200 bodov priznanej položky 320a s poukazom na § 10 ods. 7 zákona od bodového hodnotenia položky 320b1. Úplnú neplodnosť navrhovateľa v budúcnosti nie je možné zlepšiť žiadnym liečebným postupom. Odporca aj vedľajší účastník voči uvedenému znaleckému posudku vzniesli námietky, ktoré boli doručené znaleckej organizácii, ktorá vypracovala doplnok k znaleckému posudku č. 54/2014. V danom dodatku k znaleckému posudku uviedla, že znalecká organizácia pri hodnotení môže vychádzať iba z listinných dôkazov, ktoré jej boli predložené, ktoré si sama vyžiada a v žiadnom prípade nemá právo hodnotiť validitu takto predložených dôkazov. K návrhu poisťovne o doplnenie dokazovania

- dopplerové vyšetrenie prietokov semenníka a biopsiu semenníka, či navrhované vyšetrenia sú tie, ktorými sa zisťuje neplodnosť, či ich bolo potrebné vykonať, aký je to zásah, uviedla, že doplnenie takým dopplerovým vyšetrením z obdobného medicínskeho hľadiska je zbytočné a neúčelné. Je odôvodnené iba v prípade, že treba akútne vylúčiť torziu semenníka, akútne zastavenie prietoku krvi a v prípade, že je podozrenie na varikokélu. Takéto klinické známky navrhovateľ nemá. Biopsia je bolestivý úkon, robí sa v lokálnej alebo celkovej anestézii a nesie so sebou riziko vzniku zápalu semenníka a krvácania. Taktiež ho považuje za zbytočné a neúčelné nakoľko navrhovateľ má v ejakuláte spermie. K námietkam znaleckého posudku, že nie je prakticky možné, aby kvalita spermií v ejakuláte kolísala od 2 mil. do 35 mil., čo je spodná hranica normy uviedla, že ide o úplne bežný jav u každého muža bez ohľadu na to, či je plodný alebo neplodný a závisí to od počtu dní sexuálnej absencie ako aj od faktorov ako stres, aktuálne ochorenie a podobne. Skutočnosť, že navrhovateľ mal v roku 2009 azoospermiu mohlo byť spôsobené následkom úrazu, liečby, žiarenia pri räntgenových vyšetreniach následne počty kolísali, čo mohlo súvisieť s dĺžkou pohlavnej abstinencie, v rokoch 2013 a v 2014 sa počet spermií progresívne zhoršuje, čo môže byť spôsobené reparačnými zmenami. Napriek tomu, že má nízky počet spermií, tieto sú nefunkčné, neschopné oplodnenia a jedná sa o úplnú neplodnosť. Pokiaľ v dôsledku úrazu dôjde k úplnej neplodnosti považuje znalecká organizácia sťaženie spoločenského uplatnenia za analogické k strate semenníkov, iné analogické prirovnanie k inej položke nepovažuje za správne. Konštatovala, že sa nenachádza záznam o poúrazovom sonografickom vyšetrení, ktoré malo byť vykonané. Ide však o skutočnosť, ktorú už nie je možné zmeniť. V dokumentácii sa nachádza takýto záznam až 32 dní po škodovej udalosti. K mechanizmu úrazu znalecká organizácia uviedla, že je možné jednoznačne konštatovať, že poranenia navrhovateľa vznikli v súvislosti s úrazom motocyklistu. Najvýznamnejšie poranenie, ktoré utrpel je poranenie lokalizované v oblasti panvy, zlomeniny lonových kostí, tržná rana na vnútornej ploche ľavého stehna, pomliaždenie pod bruška a tržná rana penisu. Znalecká organizácia nemá žiadny dôvod spochybňovať príčinnú súvislosť nehodovo úrazového deja s poškodením semenníkov.

Súd vo veci vykonal dôkaz výsluchom znalca vzhľadom na vznesené námietky zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka proti znaleckému posudku a dodatku k znaleckému posudku Inštitútu forenzných, medicínskych expertíz s. r. o.

Z výsluchu znalca bolo zistené, že pokiaľ vedľajší účastník a odporca navrhovali doplnenie znaleckého dokazovania, a to o vykonanie biopsie u navrhovateľa znalec uviedol, že od tejto metódy sa upúšťa, ide o odber tkaniva zo semenníka a nebolo ju potrebné ani nie je potrebné vykonať u navrhovateľa na preukázanie danej diagnózy. K otázke mechanizmu poškodenia semenníka uviedol, že tento nezisťovali pri osobnom vyšetrení sa mechanizmus úrazu nezisťuje, zisťuje sa na základe zdravotnej alebo inej dostupnej dokumentácie a tento hodnotili lekári, v ktorých kompetencii to bolo. K otázke, že by mal dodržiavať životosprávu, je fajčiar a aký vplyv má fajčenie na plodnosť, znalec uviedol, že je to vo všeobecnej rovine a nevedia posúdiť aký vplyv má fajčenie konkrétne u navrhovateľa alebo aký môže mať na plodnosť. Vo všeobecnosti teoreticky môže mať aj nemusí. Zároveň znalec uviedol, že sa priklonili k znaleckému posudku MUDr. J. z dôvodu, že zastávajú názor, že aj keby navrhovateľ dodržiaval vzornú životosprávu jeho plodnosť by to s vysokou pravdepodobnosťou nezlepšilo. Ide o odborný názor, ktorý nevedia dokázať a k stopercentnému navýšeniu došlo vzhľadom na vek navrhovateľa, aj z dôvodu, že nemá deti alebo do úrazu nemal deti. U navrhovateľa je jediné možné riešenie umelé oplodnenie, ktoré má zároveň svoje riziká a je finančne náročné. Zároveň uviedol, že znalecká organizácia trvá na svojom podanom znaleckom posudku v plnom rozsahu i vzhľadom na námietky zo strany účastníkov konania, zároveň na všetkých jeho záveroch.

Podľa § 444 pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska (§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, aj keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a na kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia pri oboch nárokoch treba posudzovať osobitne. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Na to, aby sa odškodnenie zvýšilo musí ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nemožno dobre vyjadriť podľa zásada pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky. V oboch prípadoch výška odškodnenia za bolesť závisí od lekárskeho posudku.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa chápe ako strata alebo obmedzenie doterajších schopností poškodeného na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti. V prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu môže poškodenému vzniknúť z pôvodnej škodnej udalosti ďalší nárok na náhradu škody.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví podľa § 444 má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote, v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb vrátane výkonu doterajšieho povolania, vzdelávania a možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, a to vzhľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba, bolestné sa zistí po skončení liečebného procesu, o sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie vtedy, keď škoda na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony.

V konaní bol sporný základ nároku ako aj výška uplatneného nároku.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia za diagnózu neplodnosť, ktorá nebola ohodnotená v odbornom vyjadrení č. 137/2009.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 20C/113/2010-437 zo dňa 07. 04. 2015.

V dôsledku odvolania účastníkov konania Krajský súd Banská Bystrica uznesením č. k. 13Co/514/2015- 496 zo dňa 10. 11. 2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd zaujal názor, že nárok navrhovateľa je čiastočne premlčaný, keďže uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota a ustálený zdravotný stav podľa znaleckých posudkov bol v júli 2010 s tým, že dvojročná premlčacia lehota uplynula v júli 2012 a navrhovateľ až v priebehu konania rozšírili návrh dňa 29. 01. 2013 na sumu 31 812 Eur po uplynutí premlčacej lehoty.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí, že výška škody bola ustálená znaleckým dokazovaním a odvolací súd nevidí dôvod, aby túto výšku spochybňoval.

Odporca v odvolaní poukazuje na ust § 106 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa náhrada škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov od dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Odporca zdôrazňuje, že pri premlčaní práva na náhradu škody je zo zákona ustanovená kombinovaná premlčacia doba kratšia subjektívna a dlhšia objektívna.

Tu odporca opomína práve poslednú vetu ust. § 106 ods. 2 OZ, teda vetu za bodkočiarkou, kde sa uvádza „to neplatí, ak ide o škodu na zdraví“.

Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, alebo u udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (pozri výber 25 980).

Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nie je z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Zároveň ak nárok na náhradu škody tvorí nedeliteľný celok, začína premlčacia doba plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. (pozri R 38/1975).

Určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé na znaleckom posudku (pozri R 28 970).

V predmetnom konaní ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom výška tohto sťaženia spoločenského uplatnenia bola ustálená znaleckým dokazovaním v priebehu konania. Žalobca ihneď po tom, ako bol znalecký posudok vypracovaný a on sa s ním oboznámil, upravil svoj žalobný návrh v zmysle posudku a preto nemožno považovať jeho nárok za premlčaný.

Treba zdôrazniť, že v spornom prípade nemožno akceptovať tvrdenia o tom, že si navrhovateľ mal dať vypracovať znalecký posudok, mal sa dať obodovať lekárom a podobne. Zo spisu je jednoznačne preukázané, že ani znalci, ani lekári na osobné žiadosti navrhovateľa v tomto smere nereagovali.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že je právom účastníka konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na to, aby podal návrh súdu, ktorým žiada o vypracovanie znaleckého posudku, ak je tento pre posúdenie veci rozhodujúci, a na jeho osobnú žiadosť mu príslušní znalci, lekári a pod. odmietli takýto posudok spracovať.

Za existujúcich okolností, nárok žalobcu premlčaný nemôže byť a na súde je uplatnený včas.

Odvolací súd zaujal právny názor, že nárok navrhovateľa nemôže byť premlčaný za existujúcich okolností a na súde je uplatnený včas.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom nárok proti odporcovi na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil odporca. V konaní na prvom stupni nebolo sporné, že odporca zodpovedá za uvedenú škodu a žalovaná bola v zmysle § 427 OZ. Žiaden z účastníkov v priebehu konania nerozporoval zavinenie odporcu.

V konaní súd riešil o akú zodpovednosť sa u odporcu jedná vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolacom rozhodnutí.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca zodpovedá podľa § 420 s poukazom na trestné konanie vo veci obvineného D. XX., ktorý v trestnom konaní svoju vinu uznal. Z toho dôvodu bolo aj konanie podmienečne zastavené a určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov a sú splnené všetky podmienky pre zodpovednosť za škodu bez ohľadu na vlastníctvo motorového vozidla.

Súd na pojednávaní dňa 15. 03. 2016 konštatoval, že účastníci konania nerozporujú zodpovednosť odporcu podľa § 420 z dôvodu, že v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom predmetného vozidla bola leasingová spoločnosť, držiteľkou bola E. X., sestra odporcu a vodičom v čase dopravnej nehody bol odporca.

Vedľajší účastník v konaní z dôvodu, že ide o zmenu návrhu skutkového stavu s poukazom na § 95 OSP tým, že má byť daná zodpovednosť odporcu podľa § 420 došlo k zmene skutkového stavu a poukázali na rozhodnutie NS SR č. k. 1MObdoV/19/2007 na právnu vetu ,,ak žalobca v priebehu konania vo svojom doplňujúcom podaní uvedie úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok hoci ide o rovnaké plnenie vyplývajúce z jednej zmluvy nemožno takéto podanie považovať za doplnenie v žalobe uvedených rozhodujúcich skutočností. Takýto procesný úkon treba považovať za zmenu žaloby, o ktorej musí súd rozhodnúť s poukazom na § 95 ods. 2 OSP. Zároveň poukazujem na rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo/262/2009 zo dňa 28. 10. 2010 k ustanoveniu § 95 ods. 2 OSP, kde k citovaným zákonným ustanoveniam je potrebné uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti s tým, že osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu“.

ODI OR PZ Banská Bystrica na žiadosť súdu oznámilo, že držiteľkou motorového vozidla Fiat Punto, EČV: BB XXX CS bola v období od 15. 10. 2008 do 13. 01. 2016 E. G., bytom Y. C. XX, od 15. 10. 2008 do 23. 09. 2009 bola vlastníkom vozidla leasingová spoločnosť AutoFinanc, a. s., so sídlom Okružná 18, Poprad. Od 23. 09. 2009 do 13. 01. 2016 bola držiteľkou a vlastníčkou E. G.. Dňa 31. 12. 2015 bolo vozidlo avízované na budúcu držiteľku a vlastníčku P. Y. a dňa 13. 01. 2016 bolo aj prihlásené.

V čase dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 13. 06. 2009 o 22.50 h bola podľa údajov OR PZ ODI Banská Bystrica držiteľkou vozidla G.Xvlastníkom leasingová spoločnosť.

Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 441 ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

Súd mal za to, že odporca zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1 a § 441 OZ. Súd mal za to, že v konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu v zmysle § 420 ods. 1 a to protiprávny úkon, t. j. spôsobenie dopravnej nehody vyššie uvedenej, ktorým došlo k vzniku škody u navrhovateľa. Je nesporná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako aj preukázané zavinenie. Voči odporcovi bolo vedené trestné konanie a v trestnom konaní bola zisťovaná evidenčná karta vozidla a účastníkom bolo známe, kto je prevádzkovať, držiteľ a vlastník motorového vozidla. Na strane odporcu išlo o totožné právne zastúpenie. Uznesením č. k. 6Tv/5/2010 zo dňa 06. 07. 2010 bolo trestné stíhanie proti odporcovi pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona podmienečne zastavené. Podľa § 216 ods. 2 bola určená odporcovi skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že pre daný prečin je možné uložiť trest odňatia slobody až na päť rokov. Obvinený s podmienečným zastavením trestného stíhania súhlasil, k spáchaniu trestného činu sa priznal a bola určená skúšobná doba. V skúšobnej dobe sa odporca osvedčil.

Z uvedeného vyplýva, že odporca v celom trestnom konaní svoje zavinenie nenamietal a nepreukazoval spoluzavinenie poškodeného. Taktiež do rozhodnutia prvostupňového súdu otázka zodpovednosti odporcu v konaní nebola sporná a súd rozhodol, že odporca zodpovedá za škodu navrhovateľa v zmysle § 420 OZ, mal za to, že všetky predpoklady zodpovednosti v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sú splnené a v konaní boli preukázané.

Pokiaľ v konaní zostalo sporné, že vedľajší účastník namietal, že ide o zmenu skutkového stavu a teda zmenu žaloby v zmysle rozhodovania podľa akého zákonného ustanovenia zodpovedá odporca, súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje, poukazuje na to, že navrhovateľ nepožiadal súd o zmenu skutkového stavu, súd žiadnu zmenu nepripúšťal a právne posúdenie zodpovednosti odporcu je na rozhodnutí súdu.

V konaní zostala sporná skutočnosť po vyriešení základu nároku, po vyriešení otázky, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný a výška škody bola ustálená znaleckým dokazovaním, že škodu zavinil aj navrhovateľ, a to podľa názoru vedľajšieho účastníka v prevažnej miere tak, že navrhli návrh zamietnuť.

V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 125/2009 dipl. W.. W. Y., J. J., ktorého úlohou bolo z dostupných materiálov ustáliť vznik a priebeh dopravnej nehody, určiť príčinu dopravnej nehody

z technického hľadiska, posúdiť techniku jazdy vodiča vozidla aj motocyklistu, stanoviť rýchlosť jazdy vozidla ako aj motocyklistu pred nehodou ako aj v čase nehody, posúdiť možnosť zabránenia zrážke vozidla s motocyklom a s ohľadom na výpoveď svedka I. C. posúdiť výhľadové pomery v mieste vchádzania vozidla do križovatky, poprípade uviesť iné skutočnosti. Vedľajší účastník poukázal na predmetný znalecký posudok a na základe znaleckého posudku mal za to, že navrhovateľ spoluzavinil dopravnú nehodu tým, že nepoužil obe brzdy, v prípade ich použitia mohol zabrániť dopravnej nehode ako aj v prípade, že by išiel rýchlosťou 44 km za hodinu. Zároveň poukázal na znalecký posudok a vyjadrenie znalca k zhoršeniu výhľadu alebo rozhľadových pomerov odporcu na posúdenie techniky jazdy navrhovateľa a na brzdný účinok.

Súd poukazuje na okolnosť, že vedľajší účastník v základnom konaní preukazoval spoluzavinenie navrhovateľa, ale z dôvodu, aby došlo k zníženiu náhrady škody, keďže si škodu spôsobil aj fajčením alebo nesprávnou životosprávou. Iné spoluzavinenie nepreukazoval a nenavrhoval k tomu žiadne dôkazy, predmetné spoluzavinenie preukazoval po rozhodnutí odvolacieho súdu. Odporca preukazoval spoluzavinenie navrhovateľa, uviedol, že sa odporca vyjadroval k priebehu nehody, ktorý bol zhodný s výpoveďou svedka I. C., čím preukazujú spoluzavinenie navrhovateľa ako aj brzdiacim účinkom motocykla Enduro vzhľadom na znalecký posudok (str. 33 znaleckého posudku).

Navrhovateľ k spoluzavineniu dopravnej nehody uviedol, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že odporca nehodu zavinil a nevyplýva z neho jeho spoluvina. Podľa tvrdení, že by mala spočívať v tom, že neodhadol brzdnú dráhu, mohol sa vozidlu vyhnúť manévrom doľava, je špekulácia, keďže evidentnou príčinou nehody bolo neštandardné chovanie odporcu, ktoré spočívalo v tom, že keď uvidel navrhovateľa na motocykli, v strede križovatky zastal, ostal stáť, čím spôsobil kolíznu situáciu. Takéto správanie znalec vyhodnotil ako nesprávne a skonštatoval, že ak by bol pokračoval v jazde, tak by motocykel prešiel poza prechádzajúce vozidlo. Navrhovateľ ako vodič motocykla predpokladal, že odporca bude pokračovať v jazde cez križovatku ak už do nej vstúpil a bol ešte pomerne ďaleko od vozidla a teda predpokladal, že vozidlo križovatku opustí tesne predtým ako do nej vstúpi navrhovateľ. Tento predpoklad je prirodzený, neprirodzené bolo zastavenie vozidla v strede križovatky odporcom. Buď mal zastať pred hranicou križovatky alebo keď do nej vošiel, mal sa snažiť križovatku urýchlene opustiť (§ 25 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Tým, že zastal v dráhe motocykla vytvoril nepredvídateľnú situáciu, na ktorú navrhovateľ prirodzene reagoval na poslednú chvíľu a uvažovať o vyhýbaní sa doľava je bezpredmetné, nakoľko predpokladal pokračovanie vozidla v jazde. Prirodzenou reakciou mohlo byť samozrejme brzdenie, čo navrhovateľ aj urobil a skutočnosť, či brzdil len zadnou brzdou alebo oboma nie je zrejmá ani zo znaleckého posudku. Podľa navrhovateľa brzdí štandardne oboma brzdami a v kritickej situácii však trvať na štandardnom postupe je iracionálne. Aj keby nepoužil navrhovateľ obe brzdy nemožno mu dávať takúto vec za vinu, nakoľko v kritickej situácii ako navodil odporca sa jedná o krátku reakciu na daný stav. Za vinu zo strany navrhovateľa sa môže považovať len to, že svojím konaním porušil dopravné predpisy alebo iné právne povinnosti, čo bola prekročená rýchlosť avšak záver znalca je jednoznačný, rýchlosť motocykla nie je rozhodujúca pre vznik nehody, nakoľko by k nehode došlo aj pri rýchlosti 44 km.

Súd v konaní vypočul ako svedka W.. W. Y., ktorý vypracoval znalecký posudok v konaní ČVS:ORP-500/2002, kde bol ustanovený za znalca, zotrval na znaleckom posudku v plnom rozsahu, poukázal na priebeh dopravnej nehody, ktorý je zadokumentovaný v znaleckom posudku. K prekročeniu rýchlosti zo strany navrhovateľa uviedol, že k nehode i v prípade väčšej rýchlosti ako je povolená by došlo aj keby išiel rýchlosťou 50 km s podobným následkom a podobným charakterom, čo je popisované v znaleckom posudku. Ide o terénny motocykel, ktorý má znížený brzdný účinok, na zmenu smeru pohybu potrebuje väčšiu vzdialenosť ako cestný motocykel, má nižší brzdný účinok. Znalec zotrval a uviedol, že i pri rýchlosti 50 km na strane navrhovateľa ak by vodič motocykla reagoval tak ako je predpokladaný nehodový dej, miesto zrážky by bolo totožné, nárazová rýchlosť by bola nižšia asi 30 km a motocykel by nevnikol do motorového vozidla tak hlboko a odhodenie vodiča a spolujazdca by bolo iné, vzdialenosť odhodenia by bola menšia. Zároveň znalec uviedol, že či by bolo rovnaké poškodenie zdravia, že je to otázka na znalcov zo zdravotníctva ale hypoteticky uviedol, že i pri menšej rýchlosti alebo pri náraze pri nižšej rýchlosti môže byť poškodenie zdravia horšie, keďže to záleží od dopadu. Malo by to možno vplyv na výšku škody na motorovom vozidle. Brzdenie zadnou brzdou sa považuje za štandardný postup v prípade, že by išiel nižšou rýchlosťou aj v prípade, ak by pri krátkej brzdnej dráhe brzdil oboma brzdami došlo by k zrážke. Na otázku, či by došlo k zrážke ak by použil navrhovateľ vyhýbací manéver svedok uviedol, že ide ešte o horšiu situáciu z dôvodu, že ide o jednostopové vozidlo a potreboval

by väčšiu vzdialenosť na to, aby mohol uskutočniť vyhýbací manéver, brzdenie je v danom prípade jednoduchší spôsob zabránenia nehode. Nebolo reálne v danom prípade vzhľadom na vzdialenosť uskutočniť vyhýbací manéver.

K zavineniu navrhovateľa navrhol odporca vykonať dôkaz výsluchom svedka I. C. a vedľajší účastník vykonať obhliadku na mieste dopravnej nehody za účelom, aby súd sám vyriešil a zistil, aké mali možnosti účastníci dopravnej nehody, a to rozhľadové schopnosti na uvedenej križovatke.

Súd zamietol vykonanie dôkazu obhliadkou na mieste dopravnej nehody, uvedený dôkaz považoval za nehospodárny a vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie v trestnom konaní mal súd nesporné, aké sú výhľadové a rozhľadové schopnosti a možnosti na uvedenej križovatke.

Súd zamietol vykonanie dôkazu výsluchom svedka I. C., ktorého navrhol odporca, ktorý sa mal vyjadriť k priebehu dopravnej nehody, k tomu, akou rýchlosťou išli vozidlo odporcu a motocykel navrhovateľa. Súd výsluch svedka zamietol, taktiež ho nepovažoval za hospodárny, jeho výpoveď bola oboznámená z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-500/2002-OVK-BB-2009 čítaním na pojednávaní. S uvedenou výpoveďou sa vysporiadal i znalec v znaleckom dokazovaní.

Svedok C. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase okolo 23.00 h prechádzal svojím vozidlom zhora od Námestia SNP dolu Kapitulskou ulicou ku križovatke, keď bol na úrovni Cikerovej ulici nachádzalo sa pred ním vozidlo Fiat Punto červenej farby, ktoré smerovalo ku križovatke, pohybovalo sa veľmi pomaly, možno rýchlosťou 20 km za hodinu a plánovalo prejsť križovatkou rovno na ulicu 9. mája, on odbočoval doprava. V tom čase bola tma, svietili lampy pouličného osvetlenia, bolo sucho, nebola hmla, nebola znížená viditeľnosť, vozidlo sa pohybovalo opatrne, naozaj pomaly, opatrne vchádzalo do križovatky, na semaforoch preblikávala oranžová. Všimol si, že vozidlo opatrne prešlo prvý jazdný pruh a vchádzalo veľmi pomaly do druhého jazdného pruhu smerujúceho na Zvolen, on v tom čase prichádzal k prvému jazdnému pruhu smerujúcemu na Zvolen a chcel odbočiť doprava. Náhle zbadal, že uvedené vozidlo náhle zastavilo, v okamihu sekundy zbadal motocykel, vrážajúci do vozidla z ľavej strany do jeho prednej časti. Počul krik, videl ako osádka motocykla preletela ponad prednú kapotu vozidla Fiat Punto a dopadla na vozovku. Svoje vozidlo odstavil, videl, že z vozidla Fiat Punto vybehla osoba, ktorá bežala k osádke motocykla, išlo o muža a skláňal sa nad telom motocyklistu, svedok hneď volal na číslo 158 a oznámil dopravnú nehodu. Pri ukončovaní hovoru išla Kapitulskou ulicou hliadka mestskej polície, ktorú požiadal, aby išli k mieste nehody. Z miesta nehody odišiel, keď videl, že sa zraneným osobám poskytuje prvá pomoc. Svedok uviedol, že prevádzkuje autoškolu a príčinou nehody mohla byť aj vysoká rýchlosť motocykla, ktorý sa musel pohybovať vyššou rýchlosťou ako 50 km za hodinu a neskoro zaregistroval vozidlo v križovatke. Uviedol, že pri vchádzaní do križovatky z Kapitulskej ulice je z ľavej strany zlý výhľad kvôli konštrukcii podchodu. Vodič vozidla Fiat Punto vchádzal do križovatky opatrne, maximálne rýchlosťou 15 km. Motocyklista mohol letieť možno aj päť metrov, jeho spolujazdkyňa ležala o päť metrov ďalej.

Zo záveru znaleckého posudku Ing. W. Y. č. 125/2009 bolo zistené, že pravdepodobný vznik a priebeh dopravnej nehody znalec popísal v posudkovej časti s tým, že riešil ako došlo ku kolíznej situácii vozidla s motocyklom, pričom prihliadal na výpoveď svedka I. C.. Na otázku určiť príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska znalec uviedol, že vodič motocykla, t. j. navrhovateľ reagoval na osobné motorové vozidlo odporcu, ktoré sa pohybovalo z vedľajšej cesty do jazdného pruhu hlavnej komunikácie, pričom v tomto jazdnom pruhu zastalo. Vodič motocykla reagoval v okamihu, keď bolo jasné, že vozidlo mu nemusí dať prednosť a z technického hľadiska je možné považovať za príčinu dopravnej nehody nevhodnú techniku jazdy vodiča osobného motorového vozidla Fiat Punto, dôvodom je skutočnosť, že zastal v jazdnom pruhu v koridore pohybu motocykla vyvolal kritickú nehodovú situáciu a prinútil vodiča motocykla k náhlej zmene rýchlosti. Uvedené je možné interpretovať aj tak, že technickou príčinou dopravnej nehody bol kolízny vjazd vozidla Punto na hlavnú komunikáciu. Uvedené je možné interpretovať aj tak, že technickou príčinou dopravnej nehody bol kolízny vjazd osobného vozidla Fiat Punto na hlavnú komunikáciu. Znalec vyhodnotil techniku jazdy vodiča vozidla a motocyklistu. K technike jazdy vodiča vozidla uviedol, že je ju možné hodnotiť ako techniku, ktorá nezodpovedala vzniknutej situácii aj keď je možné pripustiť, že absencia vodorovného dopravného značenia mu zhoršovala orientáciu, je však technicky prijateľné, že nebolo nutné zastať až v jazdnom pruhu, nakoľko ide o otvorenú križovatku, ktorá mu umožňovala zastať skôr a toto miesto bolo dostatočné na to, aby mal možnosť kontrolovať situáciu z obidvoch smerov. Vodič vozidla tým, že vošiel do jazdného pruhu hlavnej

komunikácie a tam zastal prinútil vodiča motocykla k náhlej zmene rýchlosti a zmene pohybu a týmto úkonom vyvolal kritickú nehodovú situáciu. Z charakteru zanechanej brzdnej stopy vyplýva, že podnetom na reakciu vodiča motocykla musel byť pohyb vozidla do koridoru jeho pohybu a reagoval v čase, keď sa vozidlo muselo pohybovať smerom do jeho jazdnej dráhy. Reakcia spočívala v tendencii zastať pred koridorom pohybu vozidla pričom nie je možné vylúčiť, že tesne pred reakciou sa s motocyklom premiestnil viac vpravo, cieľom mohlo byť vytvorenie priestoru pre bezkolízne opustenie križovatky vozidlom. Techniku jazdy motocykla možno hodnotiť ako techniku zodpovedajúcu vznikajúcej situácii. Motocykel sa pohyboval rýchlosťou 57 km až 63 km za hodinu, ktorá bola vyššia ako povolená rýchlosť v danom úseku (50 km za hodinu). V zmysle uvedeného jeho techniku by bolo možné hodnotiť negatívne avšak súčasne zo simulačných analýz vyplynulo, že k zrážke by došlo aj pri rýchlosti povolenej a potom vyššiu rýchlosť nie je možné považovať za prvok, ktorý by ovplyvnil výrazne nehodový dej. To, či mal vodič motocykla predvídať, že vozidlo zastane v koridore jeho pohybu a nebrzdiť ale vyhýbať sa doľava je nutné posudzovať ako otázku právnu. Podobne je nutné posúdiť aj tú skutočnosť, či vodič dostatočne odhadol brzdný účinok motocykla, ktorý je podstatne nižší ako pri cestných motocykloch.

Vozidlo Fiat Punto sa mohlo pohybovať v okamihu možnej reakcie vodiča na vznikajúcu situáciu rýchlosťou 14 km až 16 km za hodinu v okamihu zrážky stálo alebo jeho rýchlosť bola minimálna. Motocykel sa mohol pohybovať v okamihu reakcie vodiča na vznikajúcu situáciu rýchlosťou 57 km až 63 km za hodinu, v okamihu zrážky mohla byť jeho rýchlosť 44,7 km až 49,4 km za hodinu.

K posúdeniu možnosti zabránenia zrážky znalec uviedol, že vodič motocykla by dopravnej nehode zabránil takým spôsobom, že by sa v čase, keď začala reagovať na vznikajúcu situáciu pohyboval v strede jazdného pruhu, respektíve v jeho ľavej časti, prípadne by namiesto brzdenia volil vyhýbací manéver doľava. Dôvodom je posúdenie skutočnosti do akej miery mohol predpokladať, že vozidlo nebude v jazde pokračovať. Vodič vozidla by dopravnej nehode zabránil takým spôsobom, že by nezastal a pokračoval plynulo v jazde. Podmienkou je, aby pohyb motocykla prebiehal ako pri dopravnej nehode a za takýchto podmienok by vozidlo bezpečne prešlo popred spomaľujúci motocykel. Vodič vozidla Fiat Punto by zabránil nehode tak, že by zastal pred hranicou križovatky, respektíve postačujúce by bolo, keby zastal pred hranicou jazdného pruhu, v ktorom sa v tom čase pohyboval motocykel.

Príčinou dopravnej nehody nebol zistený technický stav vozidla.

Znalec s ohľadom na výpoveď svedka I. C. mal posúdiť výhľadové pomery v mieste vchádzania vozidla do križovatky, uviedol, že miesto vzniku kolíznej situácie je situované do miesta, ktoré je determinované smerovým vedením komunikácie, tak zo smeru pohybu vozidla ako i motocykla, ide o križovatku tvaru + pričom sa v jej priestore nachádza objekt podchodu i reklamné billboardy. Ak by sa previedla rozhľadová analýza je technicky prijateľné, že ak sa vozidlo nachádzalo už pred hranicou križovatky (hranicou prvého jazdného pruhu zo smeru BR - ZV) potom tieto objekty nevytvárali zakrytý výhľad. Uvedené je možné interpretovať aj tak, že rozhľadové pomery boli primerané a umožňovali vodičom vozidiel primerane reagovať na vznikajúcu situáciu. Je nutné zohľadniť, že motocykel žltej farby mohli splývať s pozadím hlavne v prípade, že priestor bol osvetlený pouličným osvetlením, ktoré mohlo zhoršovať kontrast medzi pozorovaným objektom a pozadím. Napriek uvedenému rozhľadové pomery nie je možné považovať za prvok, ktorý je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

V konaní odporca a vedľajší účastník preukazovali zavinenie navrhovateľa ako poškodeného tak, že nehodu výlučne zavinil vo väčšom rozsahu s poukazom na porušenie dopravných predpisov a mali za to, že návrh je potrebné zamietnuť, lebo si škodu zavinil s tým, že miera zavinenia navrhovateľa sa približuje k výlučnému zavineniu.

Súd s poukazom na ustanovenie § 441 mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že nehodu zavinil navrhovateľ navyše takmer výlučne podľa odporcu a vedľajšieho účastníka, a to s poukazom na výsluch znalca a vykonaný znalecký posudok v trestnom konaní vyššie uvádzaný, súd v plnom rozsahu poukazuje na závery znaleckého posudku. Znalec na posudku zotrval a bolo zistené, že príčinou nehody nebol ani technický stav motorového vozidla, technickou príčinou nehody nebola rýchlosť motocykla ani oneskorená reakcia vodiča navrhovateľa. Napriek tomu, že navrhovateľ nedodržal povolenú rýchlosť 50 km došlo by aj v prípade, že by išiel povolenou rýchlosťou k zrážke a vyššia rýchlosť neovplyvnila nehodový dej a technickou príčinou dopravnej nehody bol kolízny vjazd vozidla odporcu na hlavnú komunikáciu a odporca mohol zabrániť dopravnej nehode tak, že by opustil križovatku, potom čo do

nej vošiel a zostal stáť a mal pokračovať plynulo v jazde, nezastal by alebo by zastal pred hranicou križovatky, k čomu zo strany odporcu nedošlo. Znalec zároveň potvrdil, že i v prípade dodržania rýchlosti by došlo k dopravnej nehode. Pokiaľ bolo poukazované zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka, že by mohla byť menšia škoda znalec uviedol, že mohlo dôjsť aj k väčšej škode. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že sa navrhovateľ nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a porušil § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009. Pokiaľ aj išiel vyššou rýchlosťou a porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 podľa znaleckého posudku vyššia rýchlosť neovplyvnila nehodový dej.

Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o posúdenie všetkých skutočností, ktoré prispeli k vzniku škody. Je potrebné posúdiť všetky príčiny, ktoré viedli ku škode, tak u škodcu ako aj u poškodeného a brať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Súd mal za to, že príčinou vzniku škody nebola rýchlosť motocykla, nebolo preukázané, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu na ceste. Skutočnosť ako zareagoval na kolíznu situáciu ohľadne brzdenia nemôže byť na ujmu poškodeného, keďže dopravná nehoda bola spôsobená kolíznym vjazdom vozidla odporcu na hlavnú komunikáciu, kde ostal stáť alebo sa pohyboval veľmi pomaly a neopustil uvedený priestor.

Súd sa zaoberal aj námietkami zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka o znížení náhrady škody v pomere 50 % s poukazom na § 441 veta prvá, keď si mal poškodenie zdravia zaviniť navrhovateľ tým, že je fajčiar a nesprávnou životosprávou. V konaní tieto skutočnosti neboli preukázané. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnej dobe nevedia posúdiť aký vplyv má fajčenie na plodnosť, v teoretickej rovine vo všeobecnosti môže mať vplyv, ale aj nemusí. V prípade, že by navrhovateľ dodržiaval vzornú životosprávu, jeho plodnosť to s vysokou pravdepodobnosťou nezlepší, súd potom ani z tohto dôvodu neznížil náhradu škody, keďže mal za to, že poškodenie jeho zdravia nevzniklo aj jeho pričinením.

Súd potom rozhodol tak, že v celom rozsahu návrhu vyhovel. Pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckých posudkov vyššie uvádzaných a z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, kde bolestné bolo hodnotené počtom bodov 0 a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 320b1 počtom bodov 1200 zvýšených podľa § 10 ods. 4 zákona na sumu 1200 bodov spolu 2400 bodov s tým, že bola odpočítaná položka č. 320a počet bodov a navýšenie bodov mínus 200 a teda celkový počet bodov 2200. Súd pritom vychádzal z celkového počtu bodov, ktorým sa ohodnotilo sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku s poukazom na § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 a pokiaľ došlo v zmysle § 10 ods. 4 k zvýšeniu až na dvojnásobok, mal za to, že je to v súlade vzhľadom na obmedzenie a poškodenie zdravia u navrhovateľa v súvislosti s dopravnou nehodou vzhľadom na vek, ktorý mal v čase dopravnej nehody ako aj na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody nemal deti a že ide o stav, tak ako vyplynulo z uvedenia znalcov, ktorý v budúcnosti nie je možné zlepšiť žiadnym liečebným postupom.

Vedľajší účastník poskytol plnenie navrhovateľovi na základe odborného vyjadrenia č. 137/2009, ktoré bolo vypracované pre účely OR PZ Banská Bystrica, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ pre účely trestného konania a plnil za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 20 317 Eur, táto skutočnosť bola oznámená navrhovateľovi listom poisťovne zo dňa 14. 01. 2010 a z uvedeného oznámenia bolo zistené, že bolestné bolo vo výške 7303 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13 014 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. úrok z omeškania, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia, t. j. dňom nasledujúcim po doručení znaleckého posudku C.. C. J., z ktorého sa odporca dozvedel o základe i výške nároku. Súd mal za to, že odporca sa nemohol dostať do omeškania dňom ustálenia zdravotného stavu u navrhovateľa a preto priznal úrok z omeškania od 18. 01. 2013 a v časti, keďže navrhovateľ žiadal úrok z omeškania od 01. 07. 2010 návrh zamietol.

Navrhovateľ je podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ podľa zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdneho poplatku. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť prešla na odporcu podľa výsledku konania, odporca bol v konaní neúspešný. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 1908,50 Eur podľa Sadzobníka súdnych poplatkov I. položky 1 (6 % z ceny predmetu konania).

Podľa § 148 ods. 1 OSP súd rozhodol o trovách štátu. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Uznesením č. k. 20C/113/2010-209 zo dňa 11. 01. 2013 bolo priznané znalečné za znalecký posudok č. 1/2012 vo výške 679,16 Eur a bolo priznané z rozpočtových prostriedkov súdu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2013.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/113/2010-331 zo dňa 30. 04. 2014 bolo priznané znalecké za znalecký posudok č. 54/2014 vo výške 1301,76 Eur, ktoré bolo vyplatené zo zálohy vo výške 500 Eur a vo výške 801,76 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd potom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 1480,92 Eur, ktoré pozostávajú zo sumy 679,16 Eur a 801,76 Eur, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu ako odmena za podané znalecké posudky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia ako úspešnému účastníkovi v konaní. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie zo dňa 20. 08. 2010, účasť na pojednávaní dňa 12. 04. 2011, 17. 04. 2012, 21. 06. 2012, vyjadrenie zo dňa 29. 01. 2013, hodnota za úkon 180,93 Eur, režijný paušál za rok 2010 po 7,21 Eur za úkon, rok 2011 po 7,41 Eur za úkon, rok 2012 po 7,63 Eur za úkon, rok 2013 po 7,81 Eur za úkon, po zmene hodnoty sporu za úkony pojednávanie dňa 19. 03. 2015, vyjadrenie zo dňa 15. 05. 2014, pojednávanie dňa 19. 08. 2014, 18. 11. 2014, 15. 01. 2015, 19. 03. 2015, vyhlásenie rozsudku zo dňa 07. 04. 2015, pojednávania dňa 26. 01. 2016, 15. 03. 2016, vyjadrenie zo dňa 18. 03. 2016, pojednávanie dňa 12. 05. 2016, vyjadrenie zo dňa 01. 06. 2016 a pojednávanie dňa 09. 06. 2016, hodnota za každý úkon 486,34 Eur a režijný paušál za úkony v roku 2014 po 8,04 Eur, úkony v roku 2015 po 8,39 Eur a úkony v roku 2016 po 8,58 Eur spolu 7497,87 Eur + 20 % DPH, trovy 8997,44 Eur. Trovy za odvolanie vo výške 846,34 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + 20 % DPH spolu 593,67 Eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náklady s vyšetrením u znaleckej organizácie dňa 04. 03. 2014 podľa príjmového dokladu za vyšetrenie 45 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi cestovné vo výške 60,01 Eur za naftu cesta Banská Bystrica - Košice a späť z dôvodu, že v tejto časti tento nárok žiadnym spôsobom neodôvodnil, nepredložil k cestovnému riadne vyúčtovanie, riadne náklady a podľa spravovacieho poriadku prináleží odporcovi náhrada cestovného vo výške verejného hromadného prostriedku, či už za vlak alebo autobus. Takúto náhradu si však neuplatnil. Súd uvedené trovy priznal podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 advokátskej tarify a uvedené trovy považoval za súvisiace s predmetom konania a účelne vynaložené“.

3. Proti rozsudku podali rozsiahle odvolania UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, ktorá sa označuje za intervienta na strane žalovaného a tiež žalovaný.

4. Žalovaný, ktorý sa v texte odvolania označuje za žalobcu uvádza, že odvolanie odôvodňuje v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Tvrdí, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ tvrdí, že súd sa nevysporiadal s podstatnými okolnosťami prípadu, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie nedáva odpovede na podstatné skutkové a právne otázky prípadu.

5. Odvolateľ vytýka procesnému súdu, že v odôvodnení opätovne poukazuje na trestné stíhanie vedené voči žalovanému, na základe ktorého ustálil jeho zodpovednosť v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. Vyhlásenie žalovaného o spáchaní skutku, za ktorý je stíhaný, sa v danej veci vykonalo za účelom zamýšľaného postupu použitia inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania a nemožno ho stotožniť s dôkazom o výlučnej zodpovednosti žalovaného za následky brániacim aplikáciu o spoluvine poškodenej osoby. Vyhlásenie podľa účelu nemá charakter dôkazného prostriedku a obsah vyhlásenia nemôže slúžiť ako dôkaz v občianskom súdnom konaní. V danom prípade sa nejedná o viazanosť súdu podľa ust. § 193 CSP.

6. Žalovaný má za to, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti odôvodňujúce záver o spoluzavinení žalobcu, ktorý je daný. Okrem toho, že porušil predpisy týkajúce sa cestnej premávky, má žalovaný za to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti. Žalobca jazdil po ceste s motocyklom Suzuki, typ enduro. Uvedený motocykel má znížené brzdné účinky. Prevenčná povinnosť bola porušená tým, že žalobca v danej situácii jazdil po cestnej komunikácii nevhodným typom motocykla a brzdil len zadnou brzdou.

7. V čase dopravnej nehody na križovatke boli vypnuté semafory. Hlavná cesta bola označená dopravnou značkou, ktorá povoľovala maximálnu rýchlosť 50 km/h. Ide o frekventovaný úsek s nedostatočnými rozhľadovými podmienkami. Žalobca podľa znaleckého posudku prekročil povolenú rýchlosť maximálne o 26 %. Žalovaný, ktorý vchádzal do križovatky s obmedzenými rozhľadovými vlastnosťami a povolenou rýchlosťou, nemal možnosť rozpoznať a predvídať, že sa po ceste s právom prednosti pohybuje podstatne vyššou rýchlosťou než maximálne povolenou žltý motocykel, ktorý mohol splývať s pozadím križovatky. Rýchlosť motocykla žalobcu mala tiež vplyv na vzniku dopravnej nehody.

8. Znalecký posudok č. 125/2009 z trestného konania nemá v tomto občianskom konaní povahu znaleckého posudku.

9. V rámci základného konania žalovaný ako aj interveniet poukazovali na nesprávnu životosprávu zo strany žalobcu.

10. Žalovaný upriamil pozornosť aj na moderačné právo súdu. Súd sa však vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal argumentáciou moderačným právom.

11. V ďalších častiach odvolania sa žalovaný zaoberal uloženou poplatkovou povinnosťou za návrh dôvodiac tým, že požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené a on proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Namietal rozhodnutie o trovách v súvislosti so znaleckým dokazovaním, pretože žalobca svojim správaním spôsobil, že bolo nariadené znalecké dokazovanie. Nie je zrejmé prečo súd prvej inštancie rozhodol, že tieto trovy štátu má výlučne platiť žalovaný. Žalovaný nesúhlasil aj s výrokom, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. Okrem iného namietal, že nie všetky trovy boli účelne vynaložené, napr. účasť na vyhlásení rozsudku, ktorý bol účtovaný v sume 486,34 €.

12. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, nesúhlasil žalovaný so skutočnosťou, že tento bol priznaný od 18. 01. 2013 s tým, že ide o deň nasledujúci po dni kedy bol žalovanému doručený znalecký posudok C.. J.. Voči tomuto posudku však vzniesol niekoľko námietok. Naviac, žalobca si prvýkrát uplatnil úrok vo výške 9 % až podaním zo dňa 15. 05. 2014.

13. Odvolateľ nesúhlasil so závermi procesného súdu, s tým ako sa vysporiadal so vzneseniu námietkou premlčania a opakoval svoju vlastnú verziu začiatku plynutia premlčacej doby.

14. Záverom žalovaný uviedol, že vo veci mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a k tomuto došlo v dôsledku postupu súdu. Žalovaný namietal, že napádaný rozsudok nezdôvodnil procesný súd spôsobom rešpektujúcim právo strany konania na spravodlivý proces a odôvodnenie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňa všeobecné ani osobitné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

15. Žalovaný preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že žalovanému bude priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní.

16. Žalovaný v odvolaní vyjadril aj súhlas, aby intervenient na jeho strane podal voči rozsudku okresného súdu odvolanie.

17. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný po vrátení veci z odvolacieho súdu, pričom odvolací súd vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí právny názor a určil okruh skutkových a právnych skutočností, ktorými sa súd mal opätovne

zaoberať. Vo svojom právnom stanovisku odvolací súd jednoznačne konštatoval, že uplatnený nárok nie je premlčaný a výška nároku žalobcu je ustálená v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania.

18. Spornou otázkou po vrátení veci z odvolacieho súdu bolo právne posúdenie nároku žalobcu, a teda či sa jedná o zodpovednosť žalovaného v zmysle § 427 alebo § 420 OZ. Žalovaný vo svojom odvolaní spochybňuje zavinenie žalovaného a zároveň poukazuje na údajné spoluzavinenie žalobcu pri dopravnej nehode. Napriek podmienečnému zastaveniu trestného stíhania žalovaného, však o jeho zavinení' nemôže byť pochyb. Jednou z podmienok podmienečného zastavenia trestného stíhania je aj to, že obvinený urobí vyhlásenie o tom, že skutok spáchal. Teda je zrejmé, že sám žalovaný v trestnom konaní uznal svoje zavinenie. Okrem toho z vykonaného dokazovania, najmä z pripojeného trestného spisu a znaleckého posudku W.. W. Y. vyplýva, že žalovaný bol ten, kto porušil pravidlá cestnej premávky a to ust. 20 ods. 1zákona č. 8/2009 Z. z. tým, že nerešpektoval dopravnú značku P1 - Daj prednosť v jazde a nedal prednosť motocyklu žalobcu, ktorý prichádzal po hlavnej ceste, čím došlo k zrážke vozidla a motocykla, s následkom ujmy na zdraví žalobcu, ako aj jeho spolujazdkyne.

19. Žalovaný a aj intervenient v konaní tvrdili, že v tomto prípade nie je daná výlučná zodpovednosť žalovaného, nakoľko dopravnú nehodu zavinil aj žalobca. V samotnom konaní ohľadom údajnej spoluviny žalobcu uvádzali až absurdné tvrdenia, a snažili sa odviesť pozornosť od toho, že ten kto nedal prednosť vjazde motocyklu žalobcu, bol práve žalovaný. Tu žalobca poukazuje na závery znaleckého posudku č. 125/2009, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nehodu zavinil žalovaný a zo záverov znalca a jeho následného výsluchu nevyplýva žiadna spoluvina žalobcu, ktorá by bola pre posúdenie vzniku dopravnej nehody rozhodujúca. Evidentnou a jedinou príčinou nehody podľa znalca bolo neštandardné chovanie žalovaného, ktoré spočívalo v tom, že keď uvidel žalobcu na motocykli v strede križovatky zastal a ostal stáť, čím spôsobil kolíznu situáciu. Žalovaný teda mal zastať buď pred hranicou križovatky, alebo keď už do nej vošiel mal sa snažiť križovatku urýchlene opustiť. Zastavením v dráhe motocykla vytvoril žalovaný nepredvídateľnú situáciu, na ktorú už žalobca prirodzene reagoval na poslednú chvíľu. Spoluzavinenie môže byť dané len v prípade, ak žalobca porušil dopravné predpisy a toto porušenie malo za následok, že došlo k dopravnej nehode. V tomto prípade je však záver znalca Ing. Y. jednoznačný, teda že prekročenie povolenej rýchlosti motocykla nebolo rozhodujúca pre vznik nehody, nakoľko by k nej došlo aj pri rýchlosti 44 km/h.

20. Zo znenia žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje náhradu škody na zdraví a to na základe skutkového stavu - dopravnej nehody zavinenej žalovaným, voči ktorému sa viedlo trestné konanie. Žalobca vo svojej žalobe neoznačuje žalovaného za prevádzkovateľa motorového vozidla, ale označuje ho za osobu, ktorá zavinila dopravnú nehodu, pričom len uvádza, že jeho zodpovednosť za škodu je krytá povinným zmluvným poistením poistnou zmluvou č. 9257010745, uzatvorenou vlastníkom vozidla E. X.. Žalobca nikdy nevymedzoval, že si nárok uplatňuje v zmysle ust. § 427 OZ. Uplatneným právnym dôvodom uvedeným v žalobe je všeobecná zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví spôsobenú dopravnou nehodou, ktorú zavinil a samotná aplikácia správneho ustanovenia je vecou dokazovania a vecou súdu. Dokazovanie sa neviedlo v rozsahu zodpovednosti podľa § 427 OZ.

21. Žalobca podľa zásady iura novit curia, nebol povinný v žalobe alebo v priebehu konania označiť presné ustanovenia zákona, v zmysle ktorého si nárok uplatňuje. V konaní teda žalobca nevykonal žiadny procesný úkon, ktorý by mohol byť zmenou žaloby, tak ako to uvádza vo svojom odvolaní intervenient.

22. K odvolacím námietkam proti rozhodnutiu procesného súdu o trovách konania žalobca uvádza, že súd správne aplikoval ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. z. a rovnako správne aplikoval ust. § 148 OSP. Inak všetky úkony boli vykonané účelne, v záujme ochrany práv žalobcu, pričom boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. Namietaný úkon - účasť na pojednávaní dňa 09. 06. 2016, bol vyčíslený rovnako v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., nakoľko uvedené pojednávanie nemožno považovať za pojednávanie vytýčené za účelom vyhlásenia rozsudku.

23. Pokiaľ v odvolaní žalovaného ako aj intervenienta bola namietaná nesprávnosť postupu súdu vo veci posúdenia námietky premlčania, tak táto otázka bola vyriešená v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý vyslovil právny názor, že nárok premlčaný nie je. Žalobca si uplatnil nárok z titulu náhrady škody na zdraví a to podaním žalobného návrhu zo dňa 01. 07. 2010. Z návrhu vyplýva, že žalobca

si uplatňuje nárok náhrady škody na zdraví - bolestné, a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom ako najzávažnejší následok je v žalobe uvedená diagnóza - neplodnosť. Zo žaloby teda vyplýva právny dôvod uplatneného nároku a zo žaloby vyplýva, že nárok si uplatňuje v súvislosti s diagnózou neplodnosť. Žalobca si teda riadne svoj nárok z uvedeného právneho dôvodu uplatnil a to podaním predmetnej žaloby, ktorá bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Je irelevantné, že uplatnený nárok nevychádzal z odborného posudku, ktorý by bol vypracovaný ku dňu podania žaloby, nakoľko rozhodným faktom je skutočnosť, že nárok uplatnený bol, pričom v žalobe bol špecifikovaný právny a skutkový dôvod uplatneného nároku. V samotnom návrhu žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie na určenie presnej výšky nároku na náhradu škody, a od prvého pojednávania na tomto návrhu trval. Na ťarchu žalobcu nemôže byť, kedy bolo znalecké dokazovanie súdom nariadené a kedy bol znalecky posudok vypracovaný. Nie je pravdou, že by sa žalobca pred podaním žaloby ako aj po jej podaní nebol snažil o získanie posudku na obodovanie ujmy. Takýto posudok mu však lekári odmietli vypracovať, najmä z dôvodov jeho údajnej zložitosti. Aj po podaní žaloby, na naliehanie súdu, ktorý namiesto nariadenia znaleckého posudku vyzýval žalobcu na to, aby si dal vypracovať odborný posudok, sa žalobca snažil o získanie takéhoto postupu, ale bezvýsledne. Samotná úprava žalovanej sumy bola zo dňa 29. 01. 2013, bola vykonaná ihneď ako žalobca o výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dozvedel. Úprava petitu po vykonanom znaleckom posudku sa považuje len za zosúladenie uplatneného nároku s výsledkom znaleckého dokazovania.

24. K dôvodom odvolania žalovaného, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný, konanie a rozsudok trpí procesnými a formálnymi vadami žalobca uviedol, že súdne rozhodnutie je riadne odôvodnené, vychádza zo zisteného skutkového stavu a postupom súdu však v žiadnom prípade účastníkom neodňala možnosť konať pred súdom. Konanie ani rozsudok súdu netrpí žiadnymi procesnými alebo formálnymi vadami ako to všeobecne a účelovo vo svojom odvolaní žalovaný uvádza.

25. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril, kde opäť opakuje inými slovami svoje už predtým uvádzané stanoviská a argumenty.

26. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil ako vo výroku vecne správny.

27. Vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie bol rozsudok okresného súdu zmenený podľa § 388 a odvolanie UNIQA poisťovňa, a. s. (pôvodný vedľajší účastník) bolo odmietnuté podľa § 386 písm. b) CSP.

28. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 citovaného paragrafu, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

30. Vo veci samej odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v znení enunciátu rozsudku. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd nepovažuje za zmysluplné opakovať inými slovami správne závery súdu prvej inštancie. Tieto zodpovedali všetky podstatné spor rozhodujúce otázky kladené zo strany odvolateľa.

31. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný v podanom odvolaní v skutočnosti nepoukazoval na žiadne závažné pochybenia súdu prvej inštancie a to či už procesného charakteru alebo skutkového a právneho vyhodnotenia rozsudku okresného súdu. Žalovaný polemizoval s právnymi závermi okresného súdu a prednášal svoje vlastné pohľady na riešenie sporu a to aj v čiastkových záveroch. V tejto súvislosti

odvolací súd poznamenáva, že nemôže sám bez ďalšieho prehodnotiť závery súdu prvej inštancie a žalovaný nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy alebo zopakovať už vykonané dôkazy.

32. V odvolaní žalovaný vytýkal procesnému súdu, že neposudzoval situáciu aj podľa ust. § 450 OZ. V tejto súvislosti treba uviesť, že už Najvyšší súd SR svojim rozhodnutím R 34/1969 vyjadril názor, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vždy skúmať či sú dané zákonné predpoklady na zníženie požadovanej náhrady škody podľa ust. § 450 OZ. Zodpovednosť za škodu však plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom (§ 442 až § 449). Ust. § 450 je však výnimkou z tejto zásady a jeho použitie je viazané na niekoľko podmienok: a) prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tu je potrebné posúdiť ako ku škode došlo, osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a prihliadne pritom tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom k okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. b) zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. c) ak sú splnené podmienky na zníženie náhrady škody uvedené v bode 1 a zníženiu neprekáža podmienka uvedená v bode 2, súd by mal znížiť rozsah náhrady škody a to aj bez návrhu. Vyplýva to z dikcie § 450 „súd primerane zníži“ a nie, že „môže znížiť“.

33. Zníženie náhrady škody v zmysle ust. § 450 však v danej situácii neprichádzalo do úvahy. Pri použití ust. § 450 nemožno skúmať prípadné spoluzavinenie poškodeného, pretože týmto sa možno zaoberať iba podľa ust. § 441 OZ. Okresný súd konštatoval, že ku škode došlo výlučným zavinením žalovaného, ktorý nedal prednosť vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste a teda aj poškodenému. Na osobné a majetkové pomery osoby, ktorá škodu spôsobila ako aj osoby, ktorá bola poškodená, v priebehu konania zo strany žalovaného poukazované nebolo.

34. Aj keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vždy skúmať, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie požadovanej náhrady škody podľa ust. § 450 neznamená to, že je z vlastnej iniciatívy povinný vyhľadávať podklady a dôvody na takéto zníženie. Pri kontradiktórnom procese je to samozrejme strana v konaní, ktorá musí poukázať na dôvody, ktoré by mohli viesť k použitiu ust. § 450 a doložiť aj podklady k takémuto postupu.

35. Žalovaný nesúhlasil s uložením povinnosti zaplatiť na účet súdu súdny poplatok a dôvodil, že požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, pričom tejto žiadosti nebolo vyhovené. Proti rozhodnutiu sa však odvolal a o odvolaní do dňa podania odvolania rozhodnuté nebolo. Odvolací súd v súvislosti s touto časťou odvolania spis vrátil okresnému súdu, pretože s poukazom na ust. § 470 ods. 1 už v súčasnosti bolo potrebné podľa ust. § 124 ods. 1 podané odvolanie považovať za sťažnosť. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a o predmetnej sťažnosti neprináležalo rozhodovať odvolaciemu súdu. Následne procesný súd sťažnosť zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 04. 2017.

36. Žalovaný vyslovil aj nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ bol zaviazaný na náhradu trov, ktoré boli preddavkované štátom v súvislosti so znaleckým posudkom. Je treba však zdôrazniť, že procesný súd poukázal pri svojom rozhodnutí na ust. § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého postupoval a ktoré v čase rozhodovania súdu bolo platné a záväzné. Podľa tohto ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak teda žalovaný bol vo veci samej zaviazaný na náhradu škody v rozsahu uplatnenej žaloby, štátu na náhradu trov, ktoré preddavkoval v súvislosti so znaleckým posudkom, vzniklo právo na ich náhradu voči tomuto subjektu.

37. Žalovaný sa odvolal aj do výroku, ktorým mu bola uložená náhrada trov konania, a to právneho zastúpenia žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd aplikoval ust. § 470 ods. 1 CSP, pričom výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil tak, aby výrok zodpovedal ust. § 255 ods. 1 CSP. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie bude rozhodované po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

38. Odvolací súd nepovažoval za potrebné osobitne sa zaoberať námietkami žalovaného a jeho tvrdením v odvolaní, že nárok by mal byť premlčaný. V priebehu konania, či už odvolacím súdom ale aj súdom prvého stupňa, bolo jasne vysvetlené prečo nejde o premlčaný nárok a opakovať známe skutočnosti nie je štandardné.

39. Záverom žalovaný namietal procesné a formálne vady konania a rozhodnutia. Tvrdil, že mu najmä bola odňatá možnosť konať pred súdom prvej inštancie a to najmä z toho dôvodu, že odôvodnenie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nespĺňa ani všeobecné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa žalovaného je nejasné, nedostatočné a nepreskúmateľné v rozsahu zakladajúcom vadu konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 psím. d) CSP.

40. K tomuto tvrdeniu postačí dodať. Odvolací súd už neraz v mnohých rozhodnutiach zdôraznil, že pokiaľ strana tvrdí, že rozhodnutie nie je preskúmateľné, nie je dostatočne odôvodnené, je nejasné, ide väčšine prípadov iba o snahu strany konania pripraviť si podklady pre prípadné dovolanie. Ak totiž sudca vyhlási rozsudok v písomnom vyhotovení vyloží všetky právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok presvedčivý, preskúmateľný a zrozumiteľný. Rozsudok nemusí byť presvedčivý, zrozumiteľný a preskúmateľný pre účastníka, ktorý je jeho potenciálnym „čitateľom“, ale jednoducho aby bol jasný, zrozumiteľný a presvedčivý. Naviac, na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. 12. 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom pre dovolanie“. Stanovisko bolo publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov slovenskej republiky č. 2/2016. Toto stanovisko považuje odvolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety. Žalovaný teda neodôvodnene argumentuje nedostatok dôvodov jednotlivých výrokov súdu prvej inštancie (nedostatočné odôvodnenie), a teda nepreskúmateľnosť rozsudku. Napokon, odvolací súd dodáva, že za vadu konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie (nerozhodol) neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

41. Odvolanie podala aj UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava 27, ktorá v konaní pred súdom prevej inštancie vystupovala ako vedľajší účastník na strane odporcu. Odvolanie UNIQA poisťovňa, a. s., prostredníctvom jej právneho zástupcu bolo na súde podané už za účinnosti CSP. Odvolateľ sa sám označuje za intervenienta. Nová právna úprava však neprevzala inštitút vedľajšieho účastníka, pričom pojmy „intervenient“ a „vedľajší účastník“ sú dva odlišné právne inštitúty. Podstatný rozdiel spočíva v tom, že pôvodná právna úprava vôbec nešpecifikovala, aký význam mal rozsudok pre vedľajšieho účastníka. Nová právna úprava inštitútu interveniencie rozlišuje, či je rozsudok v intervenovanom spore pre intervenienta záväzný (§ 84), alebo, ak záväzný nie je (§ 85), či a za akých okolností má význam ako otázka predbežná v právnom vzťahu medzi intervenientom a stranou, ktorú intervenient v spore podporuje (§ 88). V zmysle ust. § 82 ods. 1 intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Podľa ods. 3 citovaného paragrafu v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.

42. UNIQA poisťovňa, a. s., napriek výzve zo strany krajského súdu neoznámila tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jej právny záujem na výsledku konania. Naviac, v žalobe sa síce uvádza, že žalovaný je krytý v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi majiteľkou vozidla E. X. a poisťovňou UNIQA, ale v konaní nebolo zatiaľ preukázané, že poistná zmluva sa vzťahuje aj na konanie žalovaného pri zodpovednosti podľa § 420 OZ. Za tohto stavu veci nemohol odvolací súd s poisťovňou UNIQA, a. s., konať ako s intervenientom, a teda jeho odvolanie je odvolaním, ktoré podala neoprávnená osoba. Toto odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP.

43. Podľa ust. § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 251 sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, krajský súd priznal v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

45. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .