Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-208-2014.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/208/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci žalobcu: B.-W. W., B. B.: V. XX, XXX XX W., J.: XX XXX XXX, zastúpený Q.. J.. Q. K., A. R. XXXX/ X, XXX XX D. proti žalovaným: X./. K., N.. XX.XX.XXXX, A.: X. XX, W., štátne občianstvo: SR, X./. V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. X. XX, W., štátny občan SR obe zastúpené advokátom V.. Q. C., B. B.F. M. XX, XXX XX C., J.: XX XXX XXX o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalované v 1. a 2.rade sú povinné do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať družstevný byt č. 25 nachádzajúci sa na 8. poschodí, vchod 12 bytového domu na X. L. Č.. XX, B..Č.. XXXX v obci Pezinok, ktorý je zapísaný na R. XXXX katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok, okres Pezinok, obec Pezinok, katastrálne územie Pezinok, bez náhrady.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1] Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 31.7.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej v 1.rade do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať družstevný byt č. XX nachádzajúci sa na 8.poschodí, vchod 12 bytového domu na X. L. Č.. XX, B..Č.. XXXX v obci Pezinok, ktorý je zapísaný na LV XXXX katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok, okres Pezinok, obec Pezinok, katastrálne územie Pezinok bez náhrady a uhradiť trovy konania. V žalobe poukazoval na to, že žalobca je vlastníkom uvedeného bytu. Ďalej poukázal na to, že nájom uvedeného bytu zanikol otcovi žalovanej v 1.rade H. K. na základe výpovede z nájmu družstevného bytu k 31.7.2010. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalovaná v 1.rade užíva byt bez právneho dôvodu.
2] V priebehu konania po vyjadrení žalobkyne rozšíril žalobný návrh i na V. K., A. X. XX, W. z rovnakých skutkových a právnych dôvodov ako vo vzťahu k žalovanej v 1.rade.
3] Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie XC/XXX/XXXX F. XX.XX.XXXX.
4] Žalovaná v 1.rade voči rozkazu na plnenie podala odpor, v ktorom uviedla, že po smrti jej rodičov Aleny a Františka Kašubových ostala bývať v byte s mladšou sestrou. Zhruba do novembra 2013 bolo platené i nájomné. Následne, keď ostala na materskej dovolenke a sestra stratila prácu prestali platiť za
nájom bytu. V odpore ďalej poukázala na to, že do augusta 2015 bude poberať rodičovský príspevok, následne by sa mala vrátiť do zamestnania a následne by mala vyrovnať i dlh na nájomnom .
5] K odporu sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 20.1.2015. V tomto vyjadrení zotrval na pôvodnom stanovisku, keď poukázal na to, že žalované užívajú byt bez právneho dôvodu. Ďalej poukázal na to, že žalované mali dostatok času na to, aby si zaobstarali vlastné bývanie, ktoré by bolo založené na riadnom právnom vzťahu. Napriek tomu, že žalované užívajú byt bez právneho dôvodu vzhľadom na ich sociálne postavenie nežiadal od žalovaných nájomné, ktoré obyčajne žiada od užívateľov v týchto prípadoch. Za celé obdobie žiadal iba nájomné, ktoré platia iní nájomníci v družstevnom byte a ktoré pokrýva len skutočné náklady za spotrebované služby, energie a prevádzku uvedeného bytu. V tejto súvislosti poukazoval na to, že vzhľadom na uvedené sa choval k žalovaným ústretovo a sociálne, avšak nemôže naďalej trpieť stav spočívajúci v bezprávnom užívaní. Vyčíslil, že ku dňu podania, teda ku dňu 20.1.2015 bol dlh na úhradách za služby spojené s užívaním bytu vo výške 2761,50 eur.
6] Súd uznesením XC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX rozšíril návrh i o žalovanú v 2.rade.
7] Žalované na pojednávaní dňa 9.5.2017 žiadali návrh zamietnuť s poukazom na to, že im vznikol nájomný vzťah nie na základe písomnej zmluvy, ale tým, že žalobca predpisoval k úhrade žalovaným platby za užívanie bytu, ktoré majú ku dnešnému dňu uhradené.
8] K tejto námietke žalovaných predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že nájom v družstevnom byte môže vzniknúť iba medzi bytovým družstvom ako prenajímateľom a fyzickou osobou ako nájomcov, iba v prípade, ak je nájomca členom družstva, čo vyplýva zo stanov bytového družstva. Okrem uvedeného uviedol, že žalovaným neúčtoval trhové nájomné, ale účtoval im iba, aby uhrádzali tzv. znížené nájomné za služby spojené s užívaním bytu. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikla nájomná zmluva a ani nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu bytu.
9] Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s R. Č.. XXXX, výpoveďou z nájmu zo dňa 22.4.2010 adresovanú H. K., doručenkou o doručení výpovede z nájmu Františkovi Kašubovi dňa 27.4.2010, zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 1.7.1989 uzavretú medzi Stavebným bytovom družstvom poľnohospodárskym a Františkom Kašubom.
10] Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodne vznikol k predmetnému bytu nájomný vzťah medzi H. K. a Poľnohospodárskym družstvom Bratislava - vidiek. V tom čase H. K. žil v manželstve s P. K.. P. K. zomrela dňa 28.10.2008. H. K. zanikol nájomný vzťah dňom 31.7.2010 na základe výpovede z nájmu bytu zo dňa 22.4.2010, ktorá mu bola doručená dňa 27.4.2010. Napriek výpovedi z nájmu a skončení nájmu pán František Kašuba užíval uvedený byt do svojej smrti, t.j. 22.7.2011. Po smrti pána H. K. byt užívajú jeho deti - žalované v 1. a 2.rade.
11] Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákona, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorú prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
12] Podľa § 685 ods. 2 Občianskeho zákona, nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
13] Podľa § 34 Občianskeho zákona, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14] Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákona, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
15] Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákona, právne úkony vyjadrené inak, než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pričom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni a si dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
16] Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnené zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ich neoprávnene zadržuje.
17] Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom uvedeného bytu. Ďalej mal súd za nesporne preukázané, že uvedený byt bol pôvodne predmetom nájomného vzťahu k rodičom žalovaných v 1. a 2.rade, keď uvedený byt bol rozhodnutím žalobcu zo dňa 25.7.1986 č. uznesenia XXX/P/XX pridelený pánovi H. K. s manželkou P.. Nájom bytu zanikol manželke P. K. dňom 28.10.2008, kedy zomrela a nájom bytu zanikol H. K. dňom 31.7.2010 na základe výpovede z nájmu bytu. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Sporné nebolo ani to, že pán František Kašuba v uvedenom byte býval až do svojej smrti, do 22.7.2011. Po smrti H. K. v spornom byte ostali bývať žalované v 1. a 2.rade ako deti H. K..
18] Žalované v 1.a 2.rade v tejto súvislosti tvrdili, že im vznikol nájomný vzťah bez písomnej zmluvy a tento nájomný vzťah vznikol tým, že žalobca žiadal o platenie úhrad za užívanie bytu a oni tieto úhrady platili, keď ku dňu vyhlásenia rozhodnutia sú uhradené všetky platby za užívanie bytu. Žalované bližšie nezdôvodnili, ktorým dňom im mal vzniknúť k spornému bytu nájomný vzťah, či sa malo jednať o individuálny nájomný vzťah, alebo sa malo jednať o spoločný nájomný vzťah. V tejto súvislosti nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, ani výsluchom strany nezaložili prehľad platieb ako platili za užívanie uvedeného bytu napriek tomu, že od tejto skutočnosti ako jednej z podstatných odvíjali vznik nájomného vzťahu, ktorý mal vzniknúť konkulentným spôsobom. Žalované sa ani nevysporiadali s námietkou žalobcu, ktorý namietal ich tvrdenia, že nájom mohol vzniknúť iba medzi žalobcom ako vlastníkom družstevného bytu a prenajímateľom, ktorý však podľa stanov musel byť členom stavebného bytového družstva. Žalobkyne uvedenú námietku nepopreli a ani netvrdili, že či a akým spôsobom sa mali stať členkami družstva. Napriek tomu, že z ustanovenia § 685 ods. 2 Občianskeho zákona vyplýva, že nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
19] Žalobca popieral, že by prejavil vôľu uzavrieť so žalovanými nájomný vzťah. Potvrdil, že zasielal žalovaným vyúčtovania, ktoré však odrážali iba skutočné náklady, ktoré v súvislosti so službami spojenými s užívaním bytu žalované i spotrebovali tým, že byt užívali vrátane príspevku do fondu údržby a opráv bytu.
20] Je pravdou, že občiansky zákonník umožňuje uzavretie nájomnej zmluvy i konkludentne, avšak k perfektnému uzavretiu zmluvy môže dôjsť iba za predpokladu, že tento konkludentný spôsob prejavu vôle nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel v danom prípade žalobca prejaviť. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by takýmto konkludentným spôsobom došlo k prejavu vôle smerujúcej k uzavretiu vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade. Naopak, pokiaľ žalované tvrdili, že ich prejav vôle uzavrieť nájomný vzťah bol okrem iného daný i tým, že platili úhrady za užívanie bytu, tak ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej v 1.rade zo dňa 16.12.2004, tak v tomto vyjadrení uviedla, že tzv. nájomné zhruba od novembra 2013 sa prestalo platiť. Rovnako ani z prejavu vôle žalobcu, keď i po zániku nájomného vzťahu Františkovi Kašubovi a po jeho smrti trpel užívanie predmetného bytu žalovanými v 1. a 2.rade a to s ohľadom na ich sociálnu situáciu ako i na skutočnosť, že žalovanej v 1.rade sa v tomto období narodilo dieťa, tak z tohto nemožno vyvodiť vôľu uzavrieť s menovanými tzv. chránený nájomný vzťah.
21] Z uvedených dôvodov súd právne vyhodnotil skutkový stav ako užívanie žalovaných v 1. a 2.rade sporného bytu bez právneho dôvodu, pričom v minulosti im nikdy nevznikol právny vzťah titulom nájmu. Ich právo užívať sporný byt bolo odvodené od práva užívať uvedený byt H. K., ktorý zanikol výpoveďou z nájmu bytu ku dňu 31.7.2010 a smrťou H. K. dňom 22.7.2011 zanikli i akékoľvek bytové náhrady.
22] Súd uložil povinnosť žalovaným vypratať byt s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákona. Súd uložil žalovaným vypratať byt v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súd prihliadol i na dĺžku konania, keď žaloba o vypratanie bola podaná dňa 31.7.2014, teda uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby žalovaného vzhľadom na svoju situáciu si zadovážili vlastné bývanie.
23] O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na to, že žalobca mal plný úspech v spore, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363 C.s.p. pričom môže byť podané v rozsahu podľa § 364 C.s.p. a môže byť dôvodené odvolacími dôvodmi podľa § 365 C.s.p.