Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Csp/50/2017

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: K. A.Á., nar. XX.XX. XXXX, trvalo bytom H. XXX/ XX, H., zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o

rozhodol:

Návrh žalobkyne zo dňa 27.03.2017 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 27.03.2017 (došlým súdu dňa 07.04.2017 e-mailom a dňa 18.04.2017 v origináli poštou) domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 27.07.2015.

2. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že so žalovanou dňa 27.07.2015 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj "zmluva"), na základe ktorej mali byť zo strany žalovanej poskytnuté žalobkyni finančné prostriedky vo výške 330,- eur, pričom žalovaná jej hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazila z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 33,- eur, teda v skutočnosti žalovaná poskytla žalobkyni úver len vo výške 297,- eur. Splácanie poskytnutého úveru bolo dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach po 11,64 eura, pričom celková suma, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanej predstavovala sumu 452,04 eura.

3. Súčasne s uzavretím Zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka (ďalej aj "Dohoda"), na základe ktorej momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej, čím neustále každým mesiacom dochádza podľa žalobkyne k nezákonným a neprimeraným zásahom do jej majetku, pričom žalovaná sa domáha u zamestnávateľa žalobkyne (podnikajúci pod obchodným menom D. G. - Y., B. XX XXX XXX, s miestom podnikania D. XX, D.) k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne, a to na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 11.11. 2015, ktorú doručila žalovaná zamestnávateľovi žalobkyne. Žalovaná odôvodnila žiadosť o zrážky zo mzdy existenciou údajného dlhu žalobkyne voči žalovanej zo Zmluvy o úvere, a to v celkovej výške 652,33 eura, pričom zamestnávateľovi žalobkyne zároveň predložila dohodu o zrážkach zo mzdy.

4. Žalobkyňa v návrhu poukázala na znenie ust. § 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ"), pričom uviedla , že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná a tiež, že zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemala možnosť navrhovateľka odmietnuť, považuje za neplatné. Ďalej uviedla, že Dohoda spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v čoho dôsledku je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná.

Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle ustanovení len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky.

5. Žalobkyňa svoje tvrdenia opierala najmä o to, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky a tiež, že predmetná Dohoda bola vopred predformulovaná a predložená žalobkyni bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobkyne. Uviedla, že individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, respektíve vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V uvedenom prípade žalobkyňa nemala reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemala možnosť zmeniť jej obsah ani ju odmietnuť. Takéto konanie je podľa žalobkyne v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej Smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi a to bez toho, aby mal možnosť uzatvorenie takejto dohody odmietnuť. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, môže veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktorý reálne ani neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobkyňu do pozície, kedy stráca právo disponovať s jej príjmom ako s vlastním majetkom, a to bez platného právneho základu. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že Dohoda je neurčitým právnym úkonom v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ, lebo táto neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Žalobkyňa dôvodila, že samotné zabezpečenie jej záväzku ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Tiež uviedla, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené podmienky určitosti právneho úkonu a podľa ust. § 37 ods. 1 takýto právny úkon, ktorý nie je určitý, je neplatný. Poukazovala na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nedokázala vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, ani nedokázala rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy, aj z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle Dohody poskytovateľ úveru alebo veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to pre neexistenciu súdneho rozhodnutia, ktoré by upravilo sporný právny vzťah. Žalobkyňa tiež uviedla, že podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej účelom je bránenie uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečovanej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Poukázala aj na znenie článkov 4 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 Smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. V ďalšom žalobkyňa poukázala na početné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, a to na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoPr/5/2014 zo dňa 11.02.2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/353/2012 zo dňa 31.10.2012, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/68/2012 zo dňa 19.02.2013, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/91/ 2012 zo dňa 13.03.2013, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/144/2011 zo dňa 17.07.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp .zn. 3Co/3/2011 zo dňa 28.04.2011, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/192/2015 zo dňa 03.11.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/39/2016 zo dňa 24.02.2016.

6. K odôvodneniu potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že žiaden iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia jej v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jej mzdy. Zároveň poukázala na fakt, že slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi, ani

jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť tak mimosúdny zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy, aj keď veriteľ je súkromnou osobou. Zrážkami zo mzdy vykonávanými bez akejkoľvek platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým sa žalovaná nerozhodne výkon takýchto zrážok sama ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobkyne, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožneniu zabezpečovania základných potrieb žalobkyne ako aj jej rodiny. Okrem uvedeného poukázala tiež na to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by vo veci konajúci súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko žalovaná by ďalej nemohla vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a na základe toho by nebolo možné, aby na strane žalovanej dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobkyne, k neoprávneným zásahom do majetku žalobkyne a teda k porušovaniu jej Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na majetok ani k znemožňovaniu zabezpečenia základných potrieb žalobkyne a jej rodiny. Žalobkyňa navyše poukázala na to, že prostredníctvom týchto zrážok zo mzdy môže veriteľ vymáhať od dlžníka aj značne premrštené sumy, na ktoré navyše absolútne nemá žiaden právny nárok, pričom zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí. Žalobkyňa tiež uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane žalobkyne, nakoľko žalovaná zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalobkyne bude zasahovať do jej majetku, bezdôvodne sa na jej úkor obohacovať a spôsobovať jej tak značné finančné ťažkosti. Záverom žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, a to bez uloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej, pretože vydaním neodkladného opatrenia môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak boli preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej a tiež zastáva názor, že ďalšie konanie by bolo neúčelné a proti zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o týchto istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, a tým by sa vynakladali ďalšie finančné prostriedky na konanie.

7. Žalobkyňa k podanému návrhu pripojila nasledovné listinné dôkazy: Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2015, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2015, Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.11. 2015, Tabuľku s číselnými údajmi s menom K. A., Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, Výstup z kalkulačky pre výpočet skutočnej hodnoty RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co/115/2016-58 zo dňa 24.05.2016, uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/433/2016-51 zo dňa 21.12.2016.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. [§ 324 ods. 3 CSP]

10. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. [§ 325 ods. 1 CSP]

11. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. [§ 326 ods. 1 a 2 CSP]

12. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. [§ 327 CSP]

13. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. [§ 328 ods. 1 CSP]

14. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. [§ 329 ods. 1 až 3 CSP]

15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov, ktorými sú potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je, že sa ním bezodkladne upravujú pomery alebo sa zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, alebo osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

16. O nariadení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti a táto povinnosť zaťažuje v tomto prípade výlučne žalobcu. Aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, je tiež potrebné, aby žalobca predložil dôkazy o tom, že jeho právo je konaním žalovaného vážne ohrozené resp., že doterajším konaní žalovaného dôjde k stavu, že exekúcia bude ohrozená. Účelom predbežného opatrenia je totiž zabezpečenie bezodkladnej ochrany porušeného, alebo ohrozeného práva.

17. Ustálená rozhodovacia prax súdov je jednotná v tom, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí hodnoverne osvedčiť dôvody na jeho vydanie. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v sporovom konaní. Staršia právna úprava, ako aj právna doktrína toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd z predložených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada -a ani nemusí prihliadať- na všetky procesné postupy, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (teda v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale predovšetkým s dôrazom na rýchlosť ochrany ohrozených alebo porušených práv a dôvodnosť návrhu spočíva v spoľahlivosti tvrdení navrhovateľa, vyvážených úrovňou osvedčenia (spravdepodobnenia) tvrdených skutočností predloženými dôkazmi, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

18. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobkyňou a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný nie je. 19. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, náležité odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú

nariadenie neodkladného opatrenia žalobca musí osvedčiť predložením všetkých relevantných dôkazov podporujúcich záver o potrebe úpravy pomerov a tiež, z čoho (teda z akých okolností) vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. V danej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporkyni zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úver č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi sporovými stranami dňa 27.07.2015. Z obsahu podaného návrhu má súd za osvedčené, že sporové strany dňa 27.07. 2015 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.11.2015 má súd za osvedčené, že uvedená žiadosť bola predložená dňa 18.11.2015 zamestnávateľovi žalobkyne; ďalšie žalobkyňou tvrdené skutočnosti osvedčené neboli.

21. Žalobkyňa v podanom návrhu okrem už zhora uvedeného tvrdila aj rôzne iné sporné skutočnosti, týkajúce sa právneho vzťahu so žalovanou, majúce základ v Zmluve o revolvingovom úvere a Dohode o zrážkach zo mzdy. Najmä však namietala neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, vadnosť zmluvy o revolvingovom úvere a ďalšie skutočnosti, ktorých spornosť a neplatnosť navrhovateľka vyvodzovala z postavenia spotrebiteľa.

22. V súvislosti s osvedčením všetkých podstatných skutkových tvrdení žalobkyňou, ktoré by viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia je potrebné uviesť, že žalobkyňa tvrdila, že jej zamestnávateľovi žalovaná doručila žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne - túto skutočnosť osvedčovala iba tým, že predložila žiadosť žalovanej adresovanú D. G. - Y. o vykonanie zrážok zo mzdy, no nie je osvedčená skutočnosť, že D. G. je aj zamestnávateľ žalobkyne. V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že jej každomesačne vzniká škoda výkonom zrážok z jej mzdy, čím je zmenšovaný jej majetok, avšak túto významnú skutočnosť žiadnym spôsobom neosvedčila (najmä nepredložila výplatné pásky vydané jej zamestnávateľom, z ktorých by tvrdený záver o zrážkach zo mzdy mal podklad).

23. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V danom prípade pre krátkosť času nie je možné vykonať dokazovanie so všetkými dôsledkami kontradiktórnosti konania (prípadne odstrániť spornosť, alebo ustáliť skutkový stav), teda vypočutím aj názoru sporových strán a vyhodnotení nimi predložených dôkazov. Súd podotýka, že účelom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým rýchlosť, ktorá je postavená nad úplnosť súdneho procesu s dokazovaním, preto ťarcha výsledku konania spočíva len a len na navrhovateľke, ktorá tvrdeniami a k tvrdeným skutočnostiam aj preukázanými dôkazmi presvedčí súd o potrebe neodkladnej úpravy pomerov.

24. Tiež je potrebné zdôrazniť, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je konaním, kde je možné vykonať dokazovanie a meritórne spor rozhodnúť, na to je vyhradené sporové konanie vo veci samej, presne tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 336 ods. 1 CSP, pri ktorom, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V tomto smere sa súd s tvrdením navrhovateľky nemohol stotožniť.

25. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd uzatvára, že žalobkyňa ani len neosvedčila potrebu úpravy pomerov strán, keď neosvedčila, že je zamestnaná u zamestnávateľa uvedeného v návrhu a tiež neosvedčila skutočnosti týkajúce sa výkonu zrážok zo mzdy, ktoré jej majú spôsobovať majetkovú škodu; preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanej podobe ako nedôvodný zamietol.

26. Napokon je potrebné ešte uviesť, že žalobkyňa (za predpokladu splnenia podmienok uvedených v ust. § 329 ods. 3 CSP, ako aj za predpokladu odstránenia nedostatku uvedeného zhora) môže opätovne požiadať súd o súdnu ochranu jej porušeného alebo ohrozeného práva.

27. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje. [§ 331 ods. 1 časť vety druhej po bodkočiarku CSP]

28. Vzhľadom na zhora citované zákonné ustanovenie a na to, že podľa obsahu spisu žalovanej trovy konania nevznikli, súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania (jedná sa o obdobnú situáciu ako pri odmietnutí podania - k tomu viď Civilný sporový poriadok, Komentár, autori doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a spol., Nakladateľstvo C. H. Beck, 2016, str. 934).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é podať o d v o l a n i e. (§ 357 písm. d/

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]

O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]

Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]