Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-258-2015.pdf
PDF · 97.38 KB
No categories available
13C/258/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: Mesto Želiezovce, so sídlom 937 01 Želiezovce, SNP 2, IČO: 00 307 696, v konaní zast.: JUDr. Rita Tóth, advokátka so sídlom 934 05 Levice, kpt. Jaroša 4, IČO: 42 117 291, proti žalovaným: 1. Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., Š. XXX, 2. B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U., 3. M. R.Ň., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Ž., o zaplatenie 1 042 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 558 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 558 eur od 16.11.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných povinnosť ostatných v rozsahu plnenia zanikne. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 484 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 484 eur od 16.11.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Podaná žaloba sa v prevyšujúcej časti proti žalovaným v 1. a 3. rade zamieta. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 3. rade. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1042 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2013 až do zaplatenia. 2. Ďalej v podanej žalobe žalobca uviedol, že medzi žalobcom ako vlastníkom a prevádzkovateľom a žalovanými v 1. až 3. rade ako užívateľmi boli postupne v období od januára 2013 do decembra 2013 písomne uzavreté dohody o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach na adrese L. XX, podľa ktorej žalobca poskytol žalovaným spoločné ubytovanie vo svojom sociálnom zariadení na ubytovni mesta za úhradu prevádzkových nákladov obsahujúcich dodávky vody, elektrickej energie, tepla a ostatných sprievodných nákladov v bunke č. 2 - veľká izba na prízemí. 3. V zmysle čl. II Dohody o dočasnom ubytovaní žalovaní boli povinní spoločne platiť náhradu za dočasné ubytovanie vo výške 144 eur mesačne. Užívatelia mali uhrádzať náhradu za dočasné ubytovanie do 20. dňa príslušného mesiaca. Žalovaní nezaplatili jednotlivé mesačné splátky náhrady pravidelne podľa predloženého výkazu, za sledované obdobie im vznikol nedoplatok vo výške 1.042 eur. Žalovaní doteraz uvedený nedoplatok neuhradili. Posledná zmluva o poskytnutí ubytovania zanikla dňom 15.11.2013. Podľa § 754 ods. 1 Obč. zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom. Podľa § 754 ods. 2 Obč. zák. za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. Žalovaní náhradu za dočasné ubytovanie riadne neplatili, takto vznikol za obdobie od januára 2013 do decembra 2013 nedoplatok na úhradách vo výške 1.042 eur.
4. Keďže žalovaní splatnú úhradu za obdobie od januára 2013 do decembra 2013 nezaplatili, žaloba na začatie súdneho konania o zaplatenie je podaná dôvodne. 5. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 14.05.2014 platobný rozkaz pod č. k. 9RO/63/2014-17, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovaným v 1. a 3. rade do vlastných rúk, a preto Okresný súd uznesením zo dňa 14.05.2015 pod č. k. 9RO/63/2014-45 platobný rozkaz podľa vtedy platného ustanovenia § 173 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. 6. Žalovaní v 2. a 3. rade sa na nariadené pojednávanie dňa 06.04.2017 nedostavili, predvolanie mali riadne a včas doručené na základe oznámenia zo dňa 12.01.2017, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 13.01.2017 a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 13.01.2017, pričom k zveseniu došlo dňa 31.01.2017. Žalovaní v 1. až 3. rade mali žalobu doručenú riadne a včas podľa § 116 ods. 2 veta druhá CSP. 7. Podľa § 180 CSP súd vec preto prejednal v neprítomnosti žalovaných v 2. a 3. rade. 8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 06.04.2017 uviedla, že žalobca trvá na podanej žalobe, ktorá bola doručená na tunajší súd dňa 14.02.2014. Medzi Mestom Želiezovce ako žalobcom - prevádzkovateľom a taktiež ako vlastníkom a žalovanými v 1., 2. a 3. rade ako užívateľmi boli od januára 2013 do decembra 2013 písomne uzatvorené dohody o dočasnom ubytovaní v Želiezovciach na adrese L. XX a v zmysle týchto dohôd Mesto Želiezovce poskytovalo žalovaným spoločné ubytovanie za úhradu prevádzkových nákladov, ktoré obsahovali dodávky vody, elektrickej energie, tepla a iných sprievodných nákladov. Išlo o bunku č. 2 na prízemí. V zmysle čl. 2 Dohody o dočasnom ubytovaní žalovaní boli zaviazaní a povinní spoločne uhrádzať náklady za dočasné ubytovanie vo výške 144 eur mesačne, ktorú sumu mali platiť do 20. dňa príslušného mesiaca. Prílohou žaloby bol aj výkaz Mesta Želiezovce, pričom v zmysle tohto výkazu žalovaným vznikol nedoplatok vo výške 1042 eur, ktorý doteraz neuhradili. 9. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 06.04.2017 uviedol, že v roku 2013 nebýval v Želiezovciach na adrese L. XX, ale u bývalej manželky. Evidovaný bol v Ž. na W. XX. Tvrdil, že jeho matka B. T., žalovaná v 2. rade, bývala na adrese Ž., L. XX po celú dobu roku 2013. Po celý kalendárny rok 2013 býval na tejto adrese aj M. R.. Žalovaný v 3. rade v roku 2013 žil so žalovanou v 2. rade ako druh matky žalovaného v 1. rade a doposiaľ žijú žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade ako druh a družka. 10. Právny zástupca žalobcu, žalovaný v 1. rade uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 11. Súd vykonal dokazovanie úrokovými sadzbami ECB, listinou o vymáhaní nedoplatku na nájomnom v Meste Želiezovce na adrese L. XX - bunka č. 2 na prízemí, ktorá bola vyhotovená dňa 12.02.2014, oznámením žalobcu žalovanej v 2. rade zo dňa 29.10.2013 o skončení Dohody o dočasnom ubytovaní, doručenkou k oznámeniu žalobcu žalovanej v 2. rade zo dňa 29.10.2013, Dohodou o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach uzavretou medzi žalobcom - Mesto Želiezovce a žalovanými ako užívateľmi zo dňa 28.10.2013, Dohodou o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach medzi vlastníkom - Mesto Želiezovce a užívateľmi - žalovanými v 1. až 3. rade zo dňa 02.09.2013, Dohodou o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach uzatvorenou medzi vlastníkom Mesto Želiezovce a užívateľmi - žalovanými v 1. až 3. rade zo dňa 31.07.2013, záznamom zo dňa 05.08.2013, Dohodou o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach zo dňa 27.06.2013, písomnou dohodou o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach zo dňa 29.04.2013, písomnou dohodou o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach zo dňa 02.04.2014, písomnou dohodou o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach zo dňa 31.12.2012, vydaním platobného rozkazu, lustráciou v REGOB, lustráciou v ÚEV ZVJS SR, lustráciou v Sociálnej poisťovni, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, odbor sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Želiezovce zo dňa 23.09.2014, oznámením Mesta Želiezovce zo dňa 22.09.2014, oznámením OR PZ Levice zo dňa 19.09.2014, oznámením OR PZ Levice zo dňa 03.10.2014, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice - oddelenie služieb pre občana, oznámením Sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 754 ods. 1 Obč. zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). 13. Podľa § 754 ods. 2 Obč. zák. za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. 14. Podľa § 511 ods. 1 Obč. zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 16. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2., 3. rade k zaplateniu 1.042 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 16.11.2013 až do zaplatenia. 19. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca za kalendárny rok 2013 (od 1.1.2013 do 15.11.2013) uzatváral so žalovanými písomné dohody o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach s tým, že predmetom dohody je dočasné ubytovanie na ubytovni Mesta Želiezovce na adrese L. XX, Ž.. Žalobca ako poskytovateľ a žalovaní ako užívatelia sa dohodli, že poskytovateľ ubytuje žalovaných v 1. až 3. rade na ubytovni mesta za úhradu prevádzkových nákladov obsahujúcich dodávky vody, elektrickej energie, tepla a ostatných sprievodných nákladov v bunke č. 2 - veľká izba na prízemí. 20. V článku II. dohôd si zmluvné strany dohodli písomne, že náhrada za dočasné ubytovanie na ubytovni mesta je vo výške 144 eur za mesiac. Užívatelia mali uhradiť dohodnutú čiastku v celej sume v pokladni MSÚ Želiezovce do 20. dňa príslušného mesiaca. 21. Žalovaní v 2. a 3. rade sa k žalobe nevyjadrili, návrhy na doplnenie dokazovania súdu neoznámili. 22. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 6.4.2017 sa bránil tým, že v roku 2013 nebýval v Želiezovciach na adrese L. XX, v ubytovni, ktorú žalobca poskytuje na dočasné ubytovanie. Tvrdil, že po celý kalendárny rok v ubytovni bývala jeho matka B. T. - žalovaná v 2. rade a jej druh M. R. - žalovaný v 3. rade. Tvrdil, že z dohôd predložených žalobcom podpísal iba dohodu o dočasnom ubytovaní zo dňa 29.4.2013 na obdobie od 1.5.2013 do 30.6.2013. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že dohody o dočasnom ubytovaní zo dňa 28.10.2013, 2.9.2013, 31.7.2013, 27.6.2013, 2.4.2013, 31.12.2012 nepodpísal. 23. Na dohode o dočasnom ubytovaní na ubytovni v Želiezovciach zo dňa 31.7.2013 za obdobie od 1.8.2013 do 31.8.2013, na dohode zo dňa 29.4.2013 za obdobie od 1.5.2013 do 30.6.2013, na dohode zo dňa 2.4.2013 za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013, na dohode zo dňa 31.12.2012 za obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2013 sa nachádzajú podpisy všetkých troch užívateľov - žalovaných v 1. až 3. rade. Žalovaný v 1. rade ničím nepreukázal, že na týchto dohodách sa nenachádza jeho vlastnoručný podpis a ani týmto smerom nenavrhol žiadne dokazovanie. Žalovaný v 1. rade preto neuniesol bremeno dôkazu o tom, že na dohodách o dočasnom ubytovaní zo dňa 31.7.2013, 29.4.2013, 2.4.2013, 31.12.2012 sa nenachádzajú jeho podpisy. Na posúdenie tvrdenia žalovaného v 1. rade, že dohody o dočasnom ubytovaní nepodpísal, sú potrebné odborné znalosti, pričom nenavrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. 24. Žalovaní v 1. a 3. rade uzatvorili so žalobcom písomnú dohodu o dočasnom ubytovaní dňa 31.7.2013 na obdobie od 1.8.2013 do 31.8.2013, dohodu o dočasnom ubytovaní dňa 29.4.2013 na obdobie od 1.5.2013 do 30.6.2013, dohodu o dočasnom ubytovaní zo dňa 2.4.2013 na obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013, dohodu o dočasnom ubytovaní zo dňa 31.12.2012 na obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2013. Žalovaní v 1. a 3. rade sa na základe týchto dohôd zaviazali užívať ubytovňu na adrese Želiezovce, L. XX, bunku č. 2 - veľkú izbu na prízemí za obdobie január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013 a august 2013. To znamená, že boli žalobcovi povinní mesačne platiť spoločne a nerozdielne sumu 144 eur x 7 mesiacov, čo predstavuje 1.008 eur, od ktorej sumy je potrebné odrátať úhrady realizované žalovanými v 1. až 3. rade za mesiac apríl 2013 vo výške 300 eur, za mesiac august 2013 vo výške 150 eur. Preto dlh žalovaných v 1. a 3. rade predstavuje 558 eur (1008 - 450 = 558 eur). Je irelevantné tvrdenie žalovaného v 1. rade, že za kalendárny rok 2013 bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese Ž.Y., W. XX. Žalovaný v 1. rade podľa lustrácie v Registri obyvateľov bol skutočne prihlásený na adrese Ž., W. XX, avšak je právom žalovaného v 1. rade uzatvoriť písomné dohody o dočasnom užívaní na ubytovni v Želiezovciach, prípadne iné dohody o ubytovaní. 25. Žalovaný v 1. rade uzatvoril písomné dohody o dočasnom ubytovaní za kalendárne mesiace január, február, marec, apríl, máj, jún a august roku 2013, čomu zodpovedá oprávnenie žalovaného v 1. rade užívať vlastníctvo žalobcu - bunku č. 2 - veľkú izbu na prízemí v ubytovni Želiezovce, L. XX a tiež povinnosť žalobcovi za dočasné ubytovanie platiť sumu vo výške 144 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca.
26. Žalovaní v 1. a 3. rade uzatvorili písomné dohody o dočasnom ubytovaní za mesiace január 2013 až jún 2013 a mesiac august 2013 a preto sú povinní zaplatiť žalobcovi za užívanie bunky č. 2 v ubytovni dohodnutú mesačnú sumu vo výške 144 eur. 27. Žalovaná v 2. rade uzatvorila písomné dohody so žalobcom o dočasnom ubytovaní na ubytovni Želiezovce v bunke č. 2 - veľká izba na prízemí na obdobie od januára 2013 (vrátane) až do 15.11.2013, čomu zodpovedá povinnosť žalovanej za dočasné ubytovanie žalobcovi platiť mesačne vo výške 144 eur. Žalovaná v 2. rade za obdobie od januára 2013 do 15.11.2013 mala žalobcovi zaplatiť 1512 eur, pričom od tejto sumy 1512 eur je potrebné odrátať realizované úhrady žalovanými v mesiaci apríl sumu 300 eur, v mesiaci august 2013 sumu 150 eur a v mesiaci november 2013 sumu 20 eur (1512 - 300
- 150 - 20 = 1042 eur). Žalovaná v 2. rade mala zaplatiť žalobcovi od januára 2013 do 15.11.2013, t. j. za 10 kalendárnych mesiacov sumu 1440 eur (10 x 144 eur) a tiež sumu 72 eur za alikvotnú časť užívania v mesiaci november 2013, t. j. do 15.11.2013. Pri mesačnej platbe 144 eur na november 2013 pripadá na jeden deň platba za užívanie vo výške 4,80 eura. Po dobu 15 dní v mesiaci november (4,80 x 15 = 72) žalovaná v 2. rade nemala žalobcovi povinnosť platiť za ubytovanie na ubytovni, t. j. od sumy 144 eur je potrebné odrátať sumu 72 eur za 15 dní v mesiaci november 2013, po ktorú žalovaná v 2. rade na ubytovni nebývala, na toto obdobie nemala uzatvorenú zmluvu a preto nemala povinnosť platiť žalobcovi úhradu za ubytovanie. Preto žalovaná v 2. rade mala zaplatiť žalobcovi za rok 2013 1.142 eur (za 10 kalendárnych mesiacov á 144 eur = 1440 eur + 72 eur za 15 dní užívania v mesiaci november 2013, čo predstavuje 1.512 eur za užívanie od 1.1.2013 do 15.11.2013). Po odrátaní úhrad realizovaných dlžníkmi vo výške 470 eur je žalovaná v 2. rade dlžná žalobcovi 1.042 eur (1.512 eur - úhrady vo výške 470 eur = 1.042 eur). 28. Žalobca na základe písomných zmlúv o dočasnom ubytovaní na ubytovni poskytol žalovaným v 1. až 3. rade dočasné ubytovanie, čomu zodpovedá oprávnenie objednávateľov - žalovaných v 1. až 3. rade za obdobie, na ktoré mali uzavreté takéto zmluvy ubytovanie užívať, pričom objednávatelia sú povinní zaplatiť ubytovateľovi cenu v dohodnutej lehote (§ 754 ods. 1, 2 Obč. zák.). 29. Žalovaní v 1. a 3. rade mali uzavretú dohodu o dočasnom ubytovaní so žalobcom len na obdobie január 2013 až jún 2013 a mesiac august 2013 a preto súd nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 3. rade z titulu náhrady za dočasné ubytovanie za obdobie júl 2013, september 2013 až 15.11.2013 zamietol. Zamietajúca časť predstavuje sumu 484 eur, t. j. 3 kalendárne mesiace - júl 2013, september 2013, október 2013, t. j. 144 eur x 3 = 432. Za kalendárny mesiac november 2013 je žalovaných len 15 dní (144 : 2 = 72). Preto žalobca žaloval nedoplatok za november 2013 vo výške 72 eur, od ktorej sumy je potrebné odrátať čiastočnú úhradu vo výške 20 eur. Za mesiac november 2013 súd voči žalovaným v 1. a 3. rade zamietol sumu vo výške 52 eur (72 - 20 = 52 eur). Zamietajúca časť voči žalovaným v 1. a 3. rade predstavuje istinu vo výške 484 eur. Dlh žalovaných v 1. a 3. rade je preto voči žalobcovi vo výške 558 eur. 30. Súd pri úhradách realizovaných žalovanými za žalované obdobie vychádzal z prehľadu úhrad zo dňa 12.2.2014 (čl. 5). 31. Žalovaní v 1. a 3. rade sa dostali s plnením peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania so sumou 558 eur od 16.11.2013. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V § 3 tohto nariadenia sa uvádza, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaní v 1. a 3. rade sa dostali do omeškania so sumou 558 eur a žalovaná v 2. rade so sumou vo výške 1.042 eura, pričom k 16.11.2013 základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,25 % + 5 percentuálnych bodov, čo zodpovedá nároku žalobcu na 5,25 % ročný úrok z omeškania. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Žalobca mal voči žalovaným v 1. a 3. rade úspech v časti o zaplatenie 558 eur, čo zodpovedá úspechu v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 53,55 % a neúspech v časti o zaplatenie 484 eur, čo zodpovedá neúspechu v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 46,45 %. Celkový úspech žalobcu voči žalovaným je vo výške 7,1 % (53,55 % - 46,45 % = 7,1 %), čo predstavuje čiastočný, nepatrný úspech
žalobcu, a preto súd o trovách žalobcu rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP sú prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Žalobca mal vo vzťahu k žalovanej v 2. rade úspech v celom rozsahu a preto má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1. O.s.p.).