Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/34/2017

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. mája 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., o odvolaní obžalovaného ml. P. F. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/31/2016 zo dňa 17.01.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného ml. P. F. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný ml. P. F. uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 28.11.2015 asi okolo 00.30 h bez súhlasu a vedomia majiteľa nákladného motorového vozidla N.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, v úmysle odviesť sa domov, použil nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes

- Benz VITO 110D, evidenčného čísla G. XXX X., VIN: VSA63807413134551, hodnoty 1.777,- Eur, a to takým spôsobom, že vošiel do tohto motorového vozidla, ktoré bolo neuzamknuté a odparkované pred bránou rodinného domu č. XX v obci X., naštartoval ho pravým kľúčom, ktorý sa nachádzal v zapaľovacej skrinke, vykonal s ním jazdu do obce Dubovec, kde zaparkoval pri pravom brehu rieky Rimavy, na druhý deň prišiel k tomuto motorovému vozidlu s tým, že ho vráti do obce X., avšak toto sa mu nepodarilo, lebo vozidlo bolo zapadnuté, z vozidla však zobral tablet zn. Huawei Mediapad T1 10LTE, výrobného čísla 866735021033323 v čiernom koženom puzdre s klávesnicou v hodnote 150,- Eur, čím spôsobil pre majiteľa vozidla N.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, živnostníka s miestom podnikania Blhovce 62, IČO: 43214550, poškodením motorového vozidla škodu vo výške nie menej ako 522,83 Eur a odcudzením tabletu škodu vo výške 150,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 216 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 117 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. bol výkon trestu obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol u obžalovaného ml. P. F. zrušený výrok o treste odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/53/2016 zo dňa 29.04.2016 a zároveň boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť poškodenému N.. N. X., škodu vo výške 522,83 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že jeho odvolanie smeruje do trestu a do výroku o náhrade škody. Čo sa týka trestu, uviedol, že súd mu mal priznať aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., t. j. že pred spáchaním trestného činu žil riadnym životom. Pri ukladaní trestu by potom prevažovali poľahčujúce okolnosti, naviac podľa neho by mohol súd túto okolnosť vyhodnotiť pri rozhodovaní o tom, či má uložiť súhrnný trest alebo od jeho uloženia upustiť. Dáva do pozornosti, že pred prejednávanou trestnou činnosťou sa nedopustil žiadneho trestného činu a súd mal podľa jeho názoru ustáliť, že trest, ktorý mu bol uložený skorším rozsudkom plne postačuje na ochranu spoločnosti o to viac, že ho odsúdil ako mladistvého. Ďalej uviedol, že podľa rozsudku mal spôsobiť škodu poškodením zadných svetiel, odcudzením autoprehrávača a poškodením spojky. Z fotodokumentácie však nevyplýva, že by vozidlo malo byť poškodené. Poškodenie spojky jeho konaním nebolo preukázané. Podľa neho toto poškodenie mohla spôsobiť aj ďalšia osoba, ktorá sa snažila uviaznuté auto v teréne odtiaľ vytiahnuť. V závere uviedol, že uložený trest je neprimeraný a výrok o náhrade škody je v rozpore so zákonom. Navrhol napadnuté výroky zrušiť a upustiť od uloženia súhrnného trestu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Na úvod je potrebné uviesť, že obžalovaný v rámci hlavného pojednávania pred prvostupňovým súdom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku a súd jeho vyhlásenie prijal. Vykonal dokazovanie len vo vzťahu k trestu a k rozhodnutiu o náhrade škody.

Napokon aj odvolanie obžalovaného smeruje len do výroku o treste a o náhrade škody. Čo sa týka škody - obžalovaný namieta, že škodu, najmä vo forme poškodenia vozidla, nespôsobil.

Na druhej strane je potrebné povedať, že obžalovaný, tak ako bolo uvedené v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd v tomto rozsahu postupuje podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g) a h) Tr. por. a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto smere nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (teda, že závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

V ustanovení § 287 ods. 1 Tr. por. je okrem iného uvedené, že ak tomu nebráni zákon a prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jeho neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného v rozsudku.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, kde v popise skutku je uvedená aj škoda a tento výrok vo vzťahu ku škode odvolaním nemohol ani napadnúť.

Čo sa týka výroku o treste, je potrebné uviesť, že obžalovanému bol uložený súhrnný trest, keďže trestnú činnosť spáchal skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota spl. zn. 2T/53/2016 zo dňa 29.04.2016 za iný trestný čin. Súhrnný trest je ukladaný podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu. Trest sa potom ukladá v zmysle prísnejšieho ustanovenia (§ 41 ods. 1 Tr. zák.). Spomínaným rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/53/2016 bol obžalovaný odsúdený za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., kde je hrozené trestom odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov, u mladistvého na 5 mesiacov až 2 a pol roka. Okresný súd ukladal nesprávne trest podľa miernejšieho ustanovenia, teda podľa § 216 ods. 1 Tr. zák., kde je horná trestná sadzba u mladistvého až na 1 rok, okresný súd tak pochybil.

Krajský súd toto pochybenie napraviť nemohol, lebo odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného a bránilo mu v tom ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., kde je zakotvená zásada zákazu zmeny k horšiemu. Napokon obžalovanému po zrušení výroku o treste z predchádzajúceho rozsudku bol uložený rovnaký trest odňatia slobody, t.j. na 1 rok. Avšak bola predĺžená skúšobná doba na 2 roky, čím je trest aj prísnejší. Tento trest krajský súd pokladá skôr za miernejší.

Vychádzajúc z uvedeného potom krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.