Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/172/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: Y. L., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 1 707,73 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet vedený v F. W. X. Y.. X.., Č. Ú. G.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 1189,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1249,66 eur od 13.2.2016 do 8.3.2016, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1189,66 eur od 9.3.2016 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 33 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2016 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 1 707,73 eur, nezaplatené úroky vo výške 73,36 eur, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 0,94 eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 767,73 eur od 13.02.2016 do 08.03.2016, z nezaplatenej istiny vo výške 1 707,73 eur od 09.03.2016 do zaplatenia a nezaplatených úrokov vo výške 73,36 eur od 13.02.2016 do zaplatenia a nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 7,35 eur z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.10.2013 a náhrady trov konania. 2. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, na podanej žalobe trval. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené.

3. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013, druhou upomienkou zo dňa 15.12.2015, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia 12.02.2016, prehľadom splácania po predčasnom zosplatnení k 08.03.2016, stavom omeškaných splátok na úvere, prepočtom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu o dňa 07.07.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca uzavrel so žalovaným (fyzickou osobou) dňa 28.10.2013 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 2 000,00 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 29,78 eur v počte 120 splátok. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN vo výške 15,42 %, priemernú RPMN ku dňu podpisu zmluvy vo výške 18,84 %, ročnú úrokovú sadzbu 12,90 % do splatnosti, konečnú splatnosť: 10.10.2023. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 29,78 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (28.10.2013). Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 3 673,60 eur a splniť ostatné povinnosti podľa úverovej zmluvy.

6. Z listinných dôkazov mal súd objektívne preukázané, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver v sume 2 000,00 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, porušil zmluvné povinnosti a pohľadávku neuhradil. Ku dňu podania doručeného súdu dňa 22.06.2016 predstavovala podľa žalobcu pohľadávka nesplatenú istinu vo výške 1 707,73 eur, úroky vo výške 73,36 eur, úroky z omeškania vo výške 0,94 eur. Žalobca nesplatenú istinu úročí úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a nesplatené úroky úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne.

7. Žalobca v rámci písomných vyjadrení odkazoval na Všeobecné obchodné podmienky banky. Pre riadne nesplácanie úveru žalovaným došlo dňa 12.02.2016 k predčasnému zosplatneniu úveru. Do tohto dátumu zaplatil žalovaný na istinu 232,27 eur. Z vyjadrenia žalobcu a aj ním predložených listín mal súd preukázané, že do 10.11.2015 žalovaný zaplatil celkovo 750,34 eur a z tejto sumy použil žalobca na započítanie na úrok sumu 487,20 eur, na istinu sumu 232,27 eur. Presne výpočtom súdu preukázal, ako dospel k požadovanému (nesplatenému) úroku 73,36 eur a k požadovaným (nezaplateným) úrokom z omeškania 0,94 eur. Zároveň súdu doložil „Amortizačnú tabuľku“.

8. Žalovaný okrem zaplatenia sumy v celkovej výške 750,34 eur do 10.11.2015 zaplatil po zosplatnení úveru ešte sumu vo výške 60,00 eur a to dňa 08.03.2016.

9. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, tá mu bola riadne doručená dňa 20.07.2016, čo je v spise preukázané doručenkou podpísanou žalovaným.

10. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

13. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Predmetom konania je zaplatenie istiny vo výške 1 707,73 eur, nezaplatených úrokov vo výške 73,36 eur, nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 0,94 eur, úrokov z omeškania 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 767,73 eur od 13.02.2016 do 08.03.2016, z nezaplatenej istiny vo výške 1 707,73 eur od 09.03.2016 do zaplatenia a nezaplatených úrokov vo výške 73,36 eur od 13.02.2016 do zaplatenia a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 7,35 eur z titulu nesplatenia úveru.

17. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom úverovej zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému reálne úver 2 000,00 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 29,78 eur splatné vždy k 10. dňu v mesiaci, celková suma úveru na splatenie v sume 3 673,60 eur, počet mesačných splátok 120, RPMN vo výške 15,42 %, ročná úroková sadzba 12,90 % do splatnosti. Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania, na istine nezaplatil sumu 1 189,66 eur. Do zosplatnenia úveru celkovo zaplatil sumu 750,34 eur a to v období od 11.11.2013 do 10.11.2015 a po zosplatnení zaplatil ešte dňa 08.03.2016 sumu 60,00 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 1 767,73 eur od 13.02.2016 do 08.03.2016 a z nezaplatenej istiny vo výške 1 707,73 eur a z nezaplatených úrokov vo výške 73,36 eur od 13.02.2016.

18. Z obsahu úverovej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoc by mala zmluva i o dve či tri strany naviac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma z splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky. Žalobca síce k žalobe doručil „Amortizačnú tabuľku“, avšak z obsahu predmetnej zmluvy a listinných dôkazov nevyplývalo, žeby bola „Amortizačná tabuľka“ aj súčasťou úverovej zmluvy. Z toho si súd ustálil, že predmetná tabuľka nebola súčasťou úverovej zmluvy.

19. Súd odčítaním zaplatenej sumy 810,34 eur (750,34 eur + 60,00 eur) od reálne vyčerpanej celkovej sumy 2 000,00 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil istinu vo výške 1 189,66 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutého úveru sumu 1 189,66 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve túto sumu 1 189,66 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 249,66 eur od 13.02.2016 do 08.03.2016, kedy sa dostal žalovaný do omeškania po zosplatnení celej pohľadávky a následne nakoľko došlo dňa 08.03.2016 po zosplatnení k uhrade sumy vo výške 60,00 eur, tak súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 189,66 eur od 09.03.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

20. Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

26. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 28. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (28.10.2013), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

29. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali základné princípy . V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

30. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

34. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 33 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 1 789,38 eur (1 707,73 eur + 73,36 eur + 0,94 eur + 7,35 eur), súd mu priznal sumu 1 189,66 eur. Teda úspech žalobcu bol 66,48 % (1 189,66 x 100/1 789,38), úspech žalovaného bol 33,52 % (100 - 66,48) a čistý úspech žalobcu bol 32,96 % (66,48 - 33,52 = 32,96 %, zaokrúhlene 33 %).

35. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).