Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-48-2014.pdf
PDF · 114.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Cb/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným X) H. O., U.. X.X.XXXX, M. XXX/ XX, E. R., zastúpeným: JUDr. Peter Junas, advokát, Letná 411/8, Gánovce X) N. O., U.. X.X.XXXX, M. XXX/XX, E. R., X) H. A., U.. XX.X.XXXX, L.. C. U. XX/X, E. R., X) N. A., U.. XX.XX.XXXX, L.. C. U. XX/ X, E. R. o zaplatenie 15 566,92 eur s prílušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1.- 4. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni 8 164,75 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.5.2014 do zaplatenia, a to tak, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
II. Peňažné plnenie uložené výrokom I. žalovaným v 1.- 4. rade p o v o ľ u j e plniť v splátkach vo výške 80 eur mesačne splatných 25. dňa v mesiaci tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Konanie o žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.5.2014 sa žalobkyňa domáhala na žalovaných zaplatenia 15 566,92 eur spolu s úrokmi vo výške 8,19 % ročne zo sumy 13 277,57 eur od 1.5.2014 do zaplatenia, a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 367,82 eur od 1.5.2014 do zaplatenia.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tvrdeniami, že dňa 9.5.2008 uzavrela so žalovanými v 1. a 2. rade na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2797742 5 01 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2797742 2 02 a stavebnom úvere č. 2797742 5 01. Na základe tejto zmluvy poskytla žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 13 277,57 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa do pridelenia cieľovej sumy dojednanej v zmluve o stavebnom sporení zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 8,19 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 90,62 eur a vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 58,42 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške po 149,04 eur. Žalovaní v 3. a 4. rade ručením prevzali na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobkyne zo zmluvy, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade.
Žalovaní v 1. a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Preto listom zo dňa 24.6.2013 odstúpila od úverovej zmluvy a vyzvala žalovaných v 1. a 2. rade, aby v 7 - dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Účinnosť odstúpenia nastala dňom 1.7.2013. O odstúpení od úverovej zmluvy upovedomila aj žalovaných v 3. a 4. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade zostatok úveru aj napriek výzve nevrátili. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavovala sumu 14 367,82 eur, a pozostávala z istiny 13 277,57 eur, z nezaplatených úrokov za úver a poplatkov vo výške 1 090,25 eur. Podľa čl. VII. bod 5. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe uvedeného naďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 8,19 % ročne. V súlade s čl. VII. bod 8. úverovej zmluvy odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.
3. Na návrh žalobkyne súd dňa 4.7.2014 vydal v spore platobný rozkaz č.k. 4Rob 48/2014-26, ktorým uložil žalovaným v 1.- 4. rade povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v 1. rade odpor. V jeho odôvodnení namietol, že žaloba je sčasti nedôvodná, nakoľko žalobkyňa nesprávne vypočítala dlžnú sumu. Argumentoval, že v spore ide o zmluvu spotrebiteľskú, a je povinnosťou súdu v záujme jeho ochrany ako spotrebiteľa podrobiť jej zmluvné podmienky preskúmaniu. Zastáva názor, že zmluva v predmetnom spore obsahuje viacero neprijateľných podmienok, a to najmä pokiaľ ide o úročenie pohľadávky po odstúpení od zmluvy úrokom 8,19 % ročne (čl. VII. bod 6.) a predlženie premlčacej lehoty (čl. VIII. bod 6. zmluvy). Poukázal na argumentáciu súdu v obdobnej veci v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/81/2012 z 14.2.2013. V odpore vzniesol tiež námietku premlčania voči splatným splátkam úveru nezaplateným do dňa účinnosti odstúpenia žalobkyne od úverovej zmluvy.
4. Žalobkyňa v svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného v 1. rade z 10.3.2015 uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Argumentovala, že nárok na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 8,19 % ročne aj po odstúpení od zmluvy má svoj základ v ust. § 506 Obchodného zákonníka. Uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania dôvodila poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Namietla dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Poukázala na ust. § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. K účinnému odstúpeniu od zmluvy v spore došlo 1.7.2013. Žaloba bola na súd podaná 26.5.2014, tzn. v lehote kratšej ako jeden rok.
5. Súd spor prejednal a rozhodol na pojednávaniach konaných 28.8.2015 a 9.5.2017 v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných v 3. a 4. rade, u ktorých mal predvolanie riadne a včas doručené. Žalobkyňa svoju neprítomnosť opakovane ospravedlnila dôvodom pracovnej vyťaženosti. Žalovaní v 3. a 4. rade svoju neúčasť ani na jednom z pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávaní nepožiadali. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaniach trval na argumentácii, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to okrem iných, pokiaľ ide o ustanovenia o odstúpení od zmluvy, ustanovenia o poplatkoch, a ustanovenia o podmienkach vyplatenia úveru. Uviedol, že za neprijateľné zmluvné podmienky považuje aj klauzulu o rozhodcovskom súde, dojednanie o predĺžení premlčacej doby o 10 rokov, a ďalšie. Na základe uvedeného preto zmluvu považuje za neplatnú. Keďže sa plnilo z neplatného právneho úkonu, nastupuje povinnosť vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia. Vzniesol námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, pričom táto lehota začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tomto prípade sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo vykonať po tom, čo došlo k jednotlivým plneniam z neplatnej zmluvy, a keďže žalovanému v 1. rade bola druhá z dvoch splátok úveru poskytnutá 19.5.2008, dňom 20.8.2010 sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo. V súvislosti so spotrebiteľským charakterom zmluvy poukázal na potrebu aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na odstúpenie od zmluvy.
6. Žalobkyňa v písomnom podaní z 28.8.2015 naďalej trvala na podanej žalobe v celom rozsahu.
Vyjadrila nesúhlas s právnym posúdením zmluvných podmienok špecifikovaných zástupcom žalovaného v 1. rade ako neprijateľných s odôvodnením, že tie v konkrétnom prípade nemohli zhoršiť postavenie žalovaných ako spotrebiteľov. Väčšina uvedených klauzúl sa prejednávaného sporu netýka a v spore neboli ani aplikované (rozhodcovská doložka, predĺženie premlčacej doby, predčasné splatenie úveru, zmena úrokovej sadzby po uplynutí fixácie, mimoriadne splátky úveru, podmienky vyplatenia, informačné povinnosti dlžníka, započítanie pohľadávok).
7. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
8. Súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhované stranami a zistil nasledujúce skutočnosti: Dňa 2.5.2008 žalobkyňa ako veriteľ uzavrela so žalovanými v 1.-2. rade ako dlžníkmi (spoludlžníkmi) úverovú zmluvu označenú ako „Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere“ (ďalej len ako „úverová zmluva“). Obsahom tejto úverovej zmluvy je záväzok žalobkyne poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2797742 5 01 mimoriadny medziúver vo výške 13 277,57 eur (400 000,- Sk), ktorý sa pri dodržaní všetkých zmluvných, vrátane všeobecných obchodných podmienok, zmení na stavebný úver. Podľa úverovej zmluvy žalovaní v 1. a 2. rade sa do pridelenia cieľovej sumy na stavebnom sporení zaviazali pravidelne mesačne poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 58,42 eur (1 760,- Sk) a splácať úroky z mimoriadneho medziúveru dojednané vo výške 8,19 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 90,62 eur (2 730,- Sk). Žalovaní v 3. a 4. rade sa v úverovej zmluve zaviazali prebrať na seba povinnosť voči veriteľovi uspokojiť jeho pohľadávku z úverovej zmluvy v prípade, ak ju neuspokoja dlžníci. Listami zo dňa 24.06.2013 žalobkyňa s poukazom na čl. VI. a VII. úverovej zmluvy žalovaným oznámila, že od úverovej zmluvy odstupuje. Podľa poštových doručeniek listy boli žalovaným v 1.- 4. rade doručené dňa 28.6.2013. Žalovaných listami vyzvala na zaplatenie dlhu vo výške 14.346,68 eur. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že výška medziúveru vyplateného žalovaným v 1. a 2. predstavovala sumu 13 144,79 eur. Táto suma ostala z celkovej dohodnutej sumy úveru 13 277,57 eur po odrátaní poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 14,94 eur, poplatku za zmenku vo výške 16,60 eur (500,- Sk) a poplatku za spracovanie mimoriadneho medziúveru vo výške 116,18 eur (3 500,- Sk) tak, ako to vyplýva z dojednaní v úverovej zmluve. Z výpisu ďalej vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade žalobkyni na úver zaplatili spolu 4 980,04 eur, a to 51 splátok po 90,62 eur, a 1 splátku vo výške 58,42 eur. Vkladom dňa 26.9.2013 uhradili ešte 150 eur a rovnakú sumu uhradili aj vkladom dňa 26.11.2013.
9. Žalobkyňa sa žalobou na žalovaných domáha zaplatenia 15 566,92 eur s prisl. na základe tvrdenia, že táto povinnosť žalovaným vyplýva z úverovej zmluvy. Na žalovaných v 1. a 2. rade sa domáha vrátenia nevrátenej istiny úveru, zaplatenia dojednaných úrokov z úveru a zmluvných poplatkov. Na žalovaných v 3. a 4. rade splnenia ich záväzku ručiteľov v dôsledku nesplnenie dlhu žalovanými v 1. a 2. rade. Medzi stranami nebolo sporná skutočnosť, že dňa 9.5.2008 žalobkyňa a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli úverovú zmluvu, obsahom ktorej sú práva a povinnosti zmluvných strán tak, ako je vyššie uvedené. Medzi stranami nebola tiež sporná ani skutočnosť, že žalobkyňa od tejto úverovej zmluvy listami z 24.6.2013 doručenými žalovaným 28.6.2013 odstúpila. Spornými medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade boli právne účinky odstúpenia žalobkyne od zmluvy. Žalobkyňa právne účinky odstúpenia od úverovej zmluvy dôvodila argumentáciou opierajúcou sa o ustanovenia Obchodného zákonníka, zástupca žalovaného v 1. rade argumentáciou opierajúcou sa o ustanovenia Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka 9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Súd nemal pochybnosti o tom, že úverová zmluva v predmetnom spore je zmluvou spotrebiteľskou, tzn. že bola uzavretá medzi žalobkyňou v rámci jej podnikateľskej činnosti a žalovanými ako spotrebiteľmi. Žalovaní v 1. a 2. rade sú v zmluve označení údajmi fyzických osôb. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by súd viedli k záveru, že by žalovaní v 1. a 2. rade pri uzatváraní úverovej zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto smere ani žiadna zo strán neuviedla žiadne tvrdenia. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno pritom bolo na žalobkyni, ktorej by v prípade preukázania tvrdenia o tzn. nespotrebiteľskom charaktere zmluvy z tejto skutočnosti vyplývali priaznivejšie dôsledky. Súd nepopiera tvrdenie žalobkyne, že zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchodné vzťahy, tzn. že sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Nie je pritom rozhodujúci subjekt ani objekt záväzkového vzťahu, teda ani povaha účastníkov zmluvného vzťahu z hľadiska, či sú alebo nie sú podnikateľmi. Avšak v prípade, ak účastníkom takéhoto obchodného úverového vzťahu je spotrebiteľ, obchodný vzťah nadobúda aj spotrebiteľský charakter. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by niektorý typ zmluvy upravenej v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku (vrátane úverovej zmluvy uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka) bol z pôsobnosti právnej úpravy týkajúcej spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o ochrane spotrebiteľa) vylúčený. Súd poukazuje aj na to, že pretrvávajúce pochybnosti pri aplikácii duálnej právnej úpravy rovnakých inštitútov v Obchodnom a Občianskom zákonníku na spotrebiteľské vzťahy v praxi zákonodarca už odstránil explicitným zakotvením prednosti aplikácie Občianskeho zákonníka, a to v ust. § 52 ods. 2 veta tretia účinného od 1.5.2014 ( zákon č. 102/2014 Z.z.), podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (porovnaj tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove z 29.11.2016 sp.zn.6Co/298/2015, z 26.1.2017 sp.zn. 16Co/62/2016, z 15.11.2016 sp.zn. 4Co/336/2015 a ďalšie). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014, v ktorom súd vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou ( porovnaj tiež rozsudok sp.zn. 2MCdo/4/2015 a ďalšie.)
12. Podľa článku VII. bod 1 veta prvá úverovej zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. Podľa článku XIX. bod 2 písm. a) a 3 písm. c) všeobecných podmienok ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, je stavebná sporiteľňa oprávnená vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Podľa článku VII. bod 5. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Podľa článku VII. bod 6. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa článku VII. bod 7. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane.
13. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 349 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Podľa § 351 ods.1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
14. Podľa § 48 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Ako už súd vyššie uviedol, medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa od úverovej zmluvy listami z 24.6.2013 riadne doručenými všetkým žalovaným dňa 28.6.2013 odstúpila. Ako vyplýva z vyššie citovanej právnej úpravy inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom a Občianskom zákonníku odlišne. Kým podľa Obchodného zákonníka zánik zmluvy nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba od zmluvy odstúpila, podľa Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku, podľa ktorej následkom odstúpenia od zmluvy je v zásade len povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostal (§ 457), je pre spotrebiteľa výhodnejšia, než právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej zmluvné povinnosti môžu trvať aj po odstúpení od zmluvy.
16. Citované ustanovenia článku VII. úverovej zmluvy vychádzajú z právnej úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Podľa nich odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva a nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Ustanovenia nie sú ničím iným, než zabezpečením zachovania všetkých práv veriteľa, vrátane nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov za úver , a to s ďalším zvýhodnením, a to úrokov aj za úverové obdobie, ktoré nenastalo. Tieto ustanovenia úverovej zmluvy sú preto žalovaných nevýhodné, zhoršujú ich právne postavenie a odchyľujú sa od právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku v ich neprospech. Pre žalovaných
je výhodnejšia právna úprava Občianskeho zákonníka. Podľa cit. ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ si zmluvnými podmienkami nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd preto právne následky odstúpenia od úverovej zmluvy v spore posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nestotožnil sa s právnym posúdením účinkov odstúpenia od zmluvy žalobkyňou, a to podľa Obchodného zákonníka. Súd dáva do pozornosti ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Aj keď toto ustanovenie vstúpilo do účinnosti až po uzatvorení zmluvy o úvere, v súlade s rozhodovacou praxou súdov je potrebné ho aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou.
17. V zmysle cit. ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 457 Občianskeho zákona odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku a nastupuje vzájomná povinnosť zmluvných strán vydať si bezdôvodné obohatenie. V spore nebolo sporným, že žalovaným v 1. a 2. rade bol vyplatený úver v sume 13 144,79 eur, a že žalovaní v 1. a 2. rade žalobkyni titulom splácania úveru zaplatili celkom 4 980,04 eur. Rozdiel medzi prijatým a vráteným plnením tak predstavuje sumu 8 164,75 eur, ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni vrátiť. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaného v 1. rade. Za okamih vzniku bezdôvodného obohatenia súd považoval moment, kedy nastali právne účinky odstúpenia od úverovej zmluvy, tzn. deň 28.6.2013. Žaloba bola na súd podaná 26.5.2014. Premlčacia doba 2 rokov upravená v ust. § 107 Občianskeho zákonníka v čase podania žaloby neuplynula.
18. Žalovaným v 3. a 4. rade ako ručiteľom vznikla povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, teda poskytnuté peňažné prostriedky v rozsahu, v akom ich doposiaľ žalovaní v 1. a 2. rade žalobkyni nevrátili. Vzhľadom na povahu záväzku všetkých žalovaných splnením dlhu jedným zo žalovaných zaniká ostatným žalovaným dlh v rozsahu poskytnutého plnenia.
19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. z. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. K odstúpeniu od úverovej zmluvy došlo dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovaným, a to dňom 28.6.2013. Žalobkyňa žalovaných súčasne s odstúpením od zmluvy vyzvala na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatenie sumy celkom 14. 346,68 eur. Preto pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáhala zaplatenia úrokov z omeškania počnúc dňom 1.5.2014, súd jej žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 8 164,75 eur od 1.5.2014 do zaplatenia vo výške zodpovedajúcej predpisom občianskeho hmotného práva.
21. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako ohľadne istiny tak aj jej príslušenstva zamietol. Súd len dodáva, že vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, ktoré umožňovali súdu v spore rozhodnúť, súd preskúmavanie prijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok úverovej zmluvy považoval za právne irelevantné.
22. Podľa § 232 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Keďže žalovaní v 1. a 2. rade žiadali na pojednávaní 28.8.2015 o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, súd preskúmal túto ich žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovaným s prihliadnutím na ich tvrdené pomery a výšku dlžnej sumy platiť žalobkyni prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 80,- eur mesačne spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 256 ods.1 a § 262 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá. Úspech žalobkyne však nebol výrazne prevýšený jej neúspechom, keďže tento predstavoval 52 %. Pomer úspechu žalovaných bol 48 %. Vzhľadom na nepatrný rozdiel v pomere úspechu žalobkyne a žalovaných súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
25. Na pojednávaní dňa 28.8.2015 požiadal zástupca žalovaného v 1. rade o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov pre žalovaných v 1. a 2. rade pre konanie na prvom stupni, ako aj pre odvolacie konanie. Súdu predložil tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania (vrátane príloh). Keďže právny zástupca žalovaných na pojednávaní 9.5.2017 uviedol že na rozhodnutí o žiadosti o priznanie oslobodenia netrvá a žalovaným v 1. a 2. rade v priebehu konania žiadna poplatková povinnosť nevznikla, súd konanie o žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov zastavil.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.