Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-122-2016.pdf
PDF · 125.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/122/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcov v 1. rade I. L.J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, I. T., v 2. rade G. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, I. T., zastúpených JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej STING Reality s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 21, Žilina, IČO: 43 895 425, zastúpenej Vojčík & Partners, s. r. o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, pre zaplatenie 4 000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 4 000,- eur, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 06. 09. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 12. 2016 si žalobcovia voči žalovanej uplatnili sumu 4 000,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 06. 09. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 29. 05. 2016 bola uzatvorená medzi žalovanou ako sprostredkovateľom, žalobcami ako záujemcami o nehnuteľnosť a klientkou žalovanej T. L. Zmluva o rezervácii nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX a liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Z. L.. Žalobcovia dňa 31. 05. 2016 vykonali prevodný príkaz na úhradu sumy 4 000,- eur, ktorá slúžila ako záruka na rezerváciu predmetných nehnuteľností, pričom táto mala tvoriť prvú splátku kúpnej ceny. Po podpísaní zmluvy o rezervácii žalobca v 2. rade začal vybavovať hypotekárny úver, z ktorého mala byť financovaná kúpa nehnuteľností. V súvislosti s tým bolo potrebné nehnuteľnosti oceniť a za tým účelom vypracovať znalecký posudok. Zo strany žalovanej a jej klientky však nedošlo k poskytnutiu potrebnej súčinnosti, navyše znalkyňa zistila, že k nehnuteľnostiam je potrebné zabezpečiť prístup, pričom na túto skutočnosť predtým žalobcovia neboli upozornení ani zo strany žalovanej, ani zo strany jej klientky. Napriek prísľubom a ubezpečeniam žalovanej a jej klientky, prístup a potrebné podklady potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku neboli zo strany žalovanej a jej klientky predložené. Žalobcovia sa pokúsili so žalovanou dohodnúť na ukončení zmluvného vzťahu, pričom medzi stranami k dohode nedošlo. Preto žalobcovia listom zo dňa 01. 07. 2016 oznámili žalovanej, že odstupujú od zmluvy o rezervácii, nakoľko z dôvodov na ich strane nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, nakoľko žalovaná a jej klientka nedodali dokumenty potrebné k vypracovaniu znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností potrebného k vybaveniu hypotekárneho úveru na financovanie kúpy týchto nehnuteľností a neposkytli k tomu potrebnú súčinnosť a súčasne nezabezpečili prístup k nehnuteľnostiam cez nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích osôb. Žalovaná reagovala výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy a uhradenie kúpnej ceny zo dňa 12. 07. 2016, v ktorej žalobcov vyzvala, aby sa v lehote do siedmich dní odo dňa doručenia výzvy dostavili do kancelárie žalobkyne v Liptovskom Mikuláši za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy a následnej úhrady kúpnej ceny. Žalobcovia následne listom zo dňa 20. 07. 2016 oznámili žalovanej, že predmetnú výzvu považujú za nedôvodnú a neopodstatnenú, namietali, že k výzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy došlo až po termíne na jej uzatvorenie a poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti sú naďalej ponúkané na internete na predaj. Zároveň požiadali o vrátenie sumy 4 000,- eur v termíne do 31. 07. 2016. Žalovaná na predmetnú výzvu reagovala tým, že žalobcom oznámila započítanie zloženej záruky vo výške 4 000,- eur na zmluvnú pokutu v zmysle čl. II bod 3 Zmluvy o rezervácii, pričom im oznámila, že odstúpenie od zmluvy považuje za absolútne neplatné. Rezervačná zmluva podľa žalobcov svojím charakterom napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie v čl. II bod 2 a bod 3 rezervačnej zmluvy je neplatným dojednaním, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute je zmätočné a neurčité a svojím obsahom odporuje zákonu, resp. ho obchádza. Žalobcovia zastávajú názor, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je vzájomným dojednaním, ide o formulárový text, ktorý sa nachádza v zmluve. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 4 000,- eur s príslušenstvom.
2. Súd najprv vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17. 01. 2017, sp. zn. 11Csp/122/2016, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. Uviedla, že žalobcovia sa v zmysle čl. I bodu 2 Zmluvy o rezervácii zo dňa 29. 05. 2016, ktorá bola uzatvorená podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, zaviazali uhradiť kúpnu cenu v celkovej výške 86 600,- eur na účet žalovanej ako sprostredkovateľa najneskôr do 31. 07. 2016 a zároveň sa zaviazali uzatvoriť s vlastníčkou nehnuteľností, pani T. L., kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod tam uvedených nehnuteľností najneskôr do 30. 06. 2016. V zmysle čl. II bod 1 Zmluvy o rezervácii sa žalobcovia zaviazali uhradiť na bankový účet žalovanej tzv. záruku za rezerváciu vo výške 4 000,- eur, a to najneskôr do piatich dní od uzatvorenia zmluvy o rezervácii, čo žalobcovia aj vykonali. Žalovaná má za to, že odstúpením žalobcov od platne uzatvorenej zmluvy o rezervácii z dôvodov a vo forme uvedenej v liste žalobcov je absolútne neplatným právnym úkonom, čo žalovaná odôvodnila tým, že žalobcovia neboli oprávnení od zmluvy o rezervácii odstúpiť, nakoľko ich k tomu neoprávňuje žiadne ustanovenie tejto zmluvy. Tvrdenia žalobcov ohľadom neposkytnutia súčinnosti zo strany vlastníčky nehnuteľností sú výlučne účelové a nezakladajú sa na pravde. Žalovaná dala do pozornosti súdu, že znalkyňa zabezpečujúca vyhotovenie znaleckého posudku pre žalobcov sa bezdôvodne nedostavila včas na vopred dohodnuté stretnutie, pričom aj napriek vyššie uvedenej skutočnosti bola znalkyni zo strany vlastníčky nehnuteľností následne primeraná súčinnosť poskytnutá, a to týkajúca sa jednak obhliadky nehnuteľností, ako aj dostupnej dokumentácie. Poukázala na to, že zmluva o rezervácii bola uzatvorená medzi štyrmi zmluvnými stranami, pričom žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené aj štvrtej zmluvnej strane, ktorou je vlastníčka predmetných nehnuteľností. Prístup k nehnuteľnostiam je možný aj bez nutnosti zriadenia vecného bremena na nehnuteľnostiach tretích osôb. Žalobcovia boli oboznámení tak s právnym, ako aj faktickým stavom pričom sa zúčastnili najmenej dvoch obhliadok predmetných nehnuteľností. Žalobcami tvrdená neurčitosť zmluvnej pokuty je právne bezvýznamná, a to vzhľadom na skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute je vymedzené určito, čo vyplýva práve z dikcie samotného čl. II bod 2 Zmluvy o rezervácii, nakoľko je dojednaná pre prípad porušenia konkrétnych povinností žalobcov, a to povinností uvedených v čl. I bod 2 a čl. II bod 1 Zmluvy o rezervácii. Žalovaná má za to, že žalobcovia doteraz nepredložili žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že ustanovenie čl. II bod 3 Zmluvy o rezervácii nebolo dojednané platne, z čoho vyplýva, že žalovaná bola oprávnená k započítaniu zálohy na rezerváciu voči zmluvnej pokute platne dojednanej v spomínanom ustanovení zmluvy o rezervácii. Zmluvnú pokutu považuje žalovaná za primeranú výške provízie a výške súvisiacich nákladov žalovanej, o akú by dosiala a ktoré by vynaložila v prípade, ak by žalobcovia svojím postojom nezmarili plnenie účelu zmluvy o rezervácii. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
3. V súlade s § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd z dôvodu podania odporu proti platobnému rozkazu uznesením zo dňa 14. 02. 2017, sp. zn. 11Csp/122/2016 platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 01. 2017, sp. zn. 11Csp/122/2016 zrušil v celom rozsahu.
4. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na žalobe. Uviedla, že zmluvná pokuta nebola dojednaná v zmluve a je podľa § 37 ods. 1 s § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Nebola predmetom individuálneho dojednania a v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka ide zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Celá zmluva o rezervácii tak, ako bola koncipovaná, bola v neprospech žalobcov. Dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10 % z kúpnej ceny je zároveň neprimerane vysoká. Vo väčšine prípadov realitné kancelárie dojednávajú zmluvné pokuty v rozmedzí okolo jedného percenta a nie desiatich percent. Pokiaľ ide o samotné tvrdenie povinnosti zo zmluvy o rezervácii, má za to, že zo strany klientky sprostredkovateľa nedošlo k splneniu povinnosti tak, ako to predpokladá zmluva, pretože v prípade, ak malo dôjsť k predaju nehnuteľností, tak žalovaná, ako ani jej klientka nevyvinuli všetku potrebnú snahu, aby k predaju nehnuteľností došlo. Pokiaľ bolo zo strany žalovanej uvádzané, že zmluva o rezervácii je zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, s týmto sa právna zástupkyňa žalobcov nestotožnila. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka teda ako nepomenovaná zmluva a zmluvu o rezervácii vzhľadom na jej charakter a obsah nemožno absolútne považovať za zmluvu o budúcej zmluve, skôr ako zmluvu o obstaraní veci. Žalobcom zároveň nebolo zo strany žalovanej doručené započítanie ako jednostranný prejav, ktorým by došlo k započítaniu zmluvnej pokuty so zloženou zárukou zo strany žalobcov.
5. Právny zástupca žalovanej navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenia žalobcov považuje za účelové, a to zrejme v snahe vyhnúť sa finančnej strate vyplývajúcej z porušenia platne dojednaného zmluvného záväzku. Zmluvná pokuta dojednaná v čl. II bod 2 Zmluvy o rezervácii je určitá, nakoľko presne špecifikuje záväzky, ktorých porušením sú žalobcovia v 1. a 2. rade ju povinní uhradiť žalovanej. Zmluvná pokuta je taktiež primeraná k nesplneniu záväzkov žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko je primeraná škode, ktorú svojím konaním spôsobili žalobcovia žalovanej, a to porušením záväzku uzatvoriť v budúcnosti budúcu kúpnu zmluvu s vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko im takáto možnosť nevyplývala zo zákona ani z rezervačnej zmluvy. Zmluva o rezervácii tak, ako to vyplýva z jej ustanovení, ako možno zistiť z gramatického a teologického výkladu, má právnu povahu zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 52a Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalovanej sa tak nestotožnil s názorom žalobcov, že predmetná zmluva má povahu zmluvy o obstaraní veci. Tvrdenia žalobcov ohľadne zlého prístupu k nehnuteľnosti sú takisto účelovými tvrdeniami, nakoľko k nehnuteľnosti je prístup možný z viacerých strán, pričom ide o tri prístupové cesty z toho dve priamo z obecnej cesty. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto je primeraná ušlému zisku žalovanej, ku ktorému by nedošlo, pokiaľ by žalobcovia splnili svoje záväzky vyplývajúce z rezervačnej zmluvy. V tomto prípade by sa majetok žalovanej zväčšil o sumu 5 850,- eur, čo vyplýva zo Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 03. 09. 2015 v znení Dodatku č. 1 uzatvoreného medzi žalovanou a vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Podotkol, že vzniknutú situáciu ohľadne vstupu do garáže bolo možné riešiť dodatkom k zmluve o rezervácii, ktorý však žalobcovia bezdôvodne odmietli uzatvoriť. Právny zástupca považoval za potrebné zdôrazniť to, že právo prechodu ku garáži vlastníčka nehnuteľností využívala pätnásť rokov, z čoho vyplýva, že v zásade ide o vydržanie práva zodpovedajúcemu právu prechodu, z čoho je zase možné usúdiť, že získanie písomných súhlasov dotknutých osôb, čiže obce Závažná Poruba a COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, by nebol problém v relatívne krátkom časovom horizonte získať. Realitný maklér sa snažil pomôcť danú situáciu riešiť, avšak žalobcovia už evidentne o riešenie danej situácie v tejto dobe nemali záujem, nakoľko mali podľa všetkého vo výhľade už inú nehnuteľnosť. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.
6. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že potom, ako sa s priateľom, žalobcom v 2. rade, rozhodli, že si nájdu bývanie v Liptovskom Mikuláši, kontaktovali realitnú kanceláriu ohľadne možnej kúpy predmetného rodinného domu. Realitný maklér na začiatku rokovania uviedol, že k nehnuteľnosti sú možné tri prístupové cesty, a to spredu, zozadu a zboku od obecného úradu. Po obhliadke predmetných nehnuteľností sa dohodli na uzatvorení rezervačnej zmluvy. Po uzatvorení rezervačnej zmluvy v kancelárii v Liptovskom Mikuláši realitný maklér zobral všetky štyri kópie s tým, že zmluvu musí podpísať aj vlastníčka domu. Následne žalobcom na druhý deň doniesol predmetné zmluvy. Všimli si, že podpisy sprostredkovateľa aj klienta sprostredkovateľa sú totožné, ale to nijakým spôsobom neriešili. Po uzatvorení rezervačnej zmluvy začali vybavovať hypotekárny úver, k čomu bolo nevyhnutné prizvať znalkyňu. Následne o tejto skutočnosti informovali realitného makléra. Nakoľko nebol znalecký posudok vypracovaný v primeranej dobe, kontaktovali znalkyňu, ktorá im oznámila, že je nejaký problém s prístupovou cestou k pozemku, ktorá nie je vysporiadaná. Z tohto dôvodu oznámila, že by mohol byť problém pri získaní hypotekárneho úveru. Následne žalobcovia navštívili obecný úrad, kde im starosta po nahliadnutí do katastrálnej mapy uviedol, že vlastníkom prístupovej cesty je jednak COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, ako aj iný majiteľ, ktorého sa nepodarilo stotožniť. Starosta zároveň potvrdil, že na účely hypotekárneho úveru obec nemá problém vyhotoviť dokument, na základe ktorého by mohli žalobcovia užívať prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, avšak bolo potrebné sa dohodnúť aj so spotrebným družstvom. Následne znalkyňa oznámila, že nie je možné vypracovať znalecký posudok, nakoľko je potrebné predložiť nejaký dokument ohľadne prístupovej cesty zo strany vlastníčky nehnuteľností. Nakoľko sa však blížil termín, dokedy sme mali uzatvoriť kúpnu zmluvu, pričom bez vypracovania znaleckého posudku by bola žiadosť o schválenie hypotekárneho úveru zamietnutá, snažili sa dohodnúť s realitným maklérom o predĺžení rezervačnej zmluvy, k čomu však nedošlo. Realitný maklér bol od počiatku informovaný o tom, že kúpna cena bude uhradená z hypotekárneho úveru, lebo v tom čase žalobcovia nedisponovali tak vysokou sumou. Žalobkyňa zdôraznila, že mali v pláne kúpiť dom, inak by zmluvu neuzatvárali. V čase uzatvárania rezervačnej zmluvy s realitným maklérom neriešili otázku prípadného zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu alebo prejazdu k nehnuteľnostiam, lebo o tejto skutočnosti sa dozvedeli až potom, ako požiadali znalkyňu o vypracovanie znaleckého posudku. Byt, v ktorom momentálne bývajú, začali zháňať až potom, ako sa im nepodarilo kúpiť predmetný rodinný dom, nakoľko z dôvodu blížiaceho narodenia sa dieťaťa bolo nevyhnutné riešiť ich bytovú otázku. Podľa žalobkyne realitný maklér nevykonal všetko potrebné na to, aby sa predaj zrealizoval, zo všetkých strán počúvali iba „neviem“, pričom žalobcovia mali skutočný záujem o kúpu rodinného domu, avšak nie ich vinou k jeho kúpe nedošlo.
7. Žalobca v 2. rade potvrdil, že realitného makléra informovali o tom, že nedisponujú takou hotovosťou, ktorá by pokryla celú kúpnu cenu za nehnuteľnosti. V tom čase ešte ani nevedeli, či zmluvu o hypotekárnom úvere uzatvorí žalobca v 2. rade alebo ju uzatvoria spoločne. V čase obhliadky sa v hospodárskej budove, ktorá mala byť garážou, nachádzalo osobné motorové vozidlo majiteľky, ktorá sa ku garáži dostala z bočného vchodu od obecného úradu. Podľa názoru žalobcu realitný maklér nebol riadne oboznámený s vecou, nevedel, čo predáva, nevedel ani o tom, že cez pozemok vedú nejaké odpadové rúry, a nebol oboznámený ani so stavom prístupovej cesty. Celé jeho konanie považuje za nekorektné a nesúhlasil s jeho tvrdením, že banke postačí jedna prístupová cesta na poskytnutie hypotekárneho úveru.
8. Z výpovede svedkyne N.. X. U., znalkyne, ktorá mala vypracovať znalecký posudok na účely rozhodnutia o schválení hypotekárneho úveru, vyplynulo, že ju Slovenská sporiteľňa, a. s., cez svoj systém kontaktovala so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku na základe žiadosti ich klienta. V júni roku 2016 vykonala obhliadku rodinného domu, pri ktorej bola prítomná aj vlastníčka, ktorá jej predložila projektovú dokumentáciu a kolaudačné rozhodnutie o zmene účelu stavby na rodinný dom. Na obhliadke zistila, že pozemok je príliš úzky, za domom sa nachádza hospodárska budova, súčasťou ktorej bol priestor na umiestnenie osobného motorového vozidla. Táto nebola evidovaná ako garáž, nakoľko garáž musí mať pridelené súpisné číslo a tak byť zapísaná na liste vlastníctva. Vlastníčka nehnuteľnosti uviedla, že autom chodí na svoj pozemok bránou zboku. Vzhľadom k tomu, že priľahlý pozemok nebol vo vlastníctve pani T. L., svedkyňa ju poučila o tom, že pre vypracovanie znaleckého posudku je nevyhnutné, aby preukázala buď nájomnú zmluvu, alebo zriadenie vecného bremena, ktoré by ju oprávňovalo na prejazd cez pozemok vo vlastníctve tretej osoby. O tejto skutočnosti informovala aj klienta banky s tým, že svedkyni volal aj realitný maklér, ktorému taktiež telefonicky oznámila potrebu predloženia požadovaných dokladov. Vzhľadom k tomu, že neboli požadované doklady predložené, nebolo možné vyhotoviť znalecký posudok. Banka zrušila objednávku a následne nato svedkyni po čase volala majiteľka za účelom odovzdania dokladov, ktoré jej zapožičala pri obhliadke rodinného domu. Svedkyňa potvrdila, že k rodinnému domu je umožnený prístup pešo, a to priamo cez bránu spredu, pričom touto cestou nie je zabezpečený prístup osobným motorovým vozidlom. Zdôraznila, že znalecký posudok sa vyhotovuje práve z toho dôvodu, aby banka mala preukázané, že je možné nehnuteľnosti založiť záložným právom. Pri vyhotovovaní znaleckého posudku nie je podstatné, na aký účel budú nehnuteľnosti užívať budúci kupujúci. Svedkyňa ako znalkyňa vychádza zo skutkového stavu, ktorý je rozhodujúci pre vypracovanie znaleckého posudku. Poukázala na to, že v čase obhliadky bolo auto umiestnené v hospodárskej budove.
9. Z výpovede svedka P. Y., realitného makléra žalovanej, vyplynulo, že žalobcovia reagovali na inzerciu a dopytovali sa o možnosť kúpy predmetného rodinného domu, pričom vo veci sa vykonali dve obhliadky. Následne dal pokyn na uzatvorenie rezervačnej zmluvy, čo je štandardný postup, keďže klienti chceli riešiť kúpu rodinného domu prostredníctvom hypotekárneho úveru. Svedok uviedol, že im vyšli v ústrety vo viacerých veciach, nakoľko štandardne sa dohaduje mesačná doba v rezervačnej zmluve, pričom žalobcovia mali poskytnutú dvojmesačnú s tým, že štandardne sa hradí záloha vo výške desiatich percent a žalovaná ustúpila a požadovali zálohu len vo výške piatich percent. Pokiaľ ide o otázku možnej potreby vecného bremena, o tomto sa svedok dozvedel tri týždne po podpise rezervačnej zmluvy. Žalobcovia zároveň požiadali o predĺženie rezervačnej zmluvy, pričom do nej žiadali doplniť nejaké ustanovenia, s ktorými vedenie spoločnosti nesúhlasilo. K otázke prístupu k nehnuteľnosti svedok uviedol, že podľa jeho vedomosti banky vyžadujú, aby existovala aspoň jedna prístupová cesta, pričom tento dom má prístupové cesty až tri. Pri radovej výstavbe ľudia bežne využívajú aj prístup zozadu. Je tam síce väčší sklon, ale dá sa dostať k nehnuteľnostiam aj touto cestou. Svedok potvrdil, že vlastníčka nehnuteľností dlhé roky využívala bočný vstup na prejazd na svoje pozemky. Pokiaľ ide o rezervačnú zmluvu, žalovaná používa štandardné základné vzory, ktoré sa potom dopĺňajú podľa potreby. Žalovaná postupuje tak, že nemá v úmysle robiť nejaké zložité zmluvy. Svedok osobitne upozorňoval klientov aj na ustanovenie o zmluvnej pokute. Keďže si svedok uvedomuje dôsledky uzatvorenia rezervačnej zmluvy, vždy upozorňuje klientov na predmetné ustanovenie zmluvnej pokuty a vopred sa pýta, či majú dostatok finančných prostriedkov, resp. či majú aspoň predschválený úver v banke, aby nedošlo k takej situácii, že nebude dodržaná doba uzatvorenia zmluvy práve pre nedostatok finančných prostriedkov. Svedok nemá po ukončení tejto veci prístup do systému a preto nevedel uviesť, či došlo k opätovnému zaradeniu predmetného domu do ponuky. Pri obhliadke boli prítomné všetky tri strany, čiže ak by vznikli nejaké otázky, tak by na ne bolo odpovedané na mieste samom. Vo všeobecnosti riešili aj otázku prístupu, pričom majiteľka uviedla, že autom vchádza zboku tou bránou. Pokiaľ ide o listiny, ktoré by preukazovali oprávnenie vlastníčky rodinného domu využívať prístupovú cestu vo vlastníctve tretích osôb, tak svedok tieto nevidel. Je štandardný postup to, že nikdy nepýtajú doklady od klienta a následne ich bez jeho prítomnosti neodovzdávajú tretím osobám.
10. Svedkyňa T. L., vlastníčka nehnuteľností, vypovedala, že prístup k jej garáži cez pozemok COOP Jednoty Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo využíva pätnásť rokov. Za celé toto obdobie nikto nemal voči tomu výhrady ani žiadne námietky. Po nadobudnutí predmetných nehnuteľností od právneho predchodcu svedkyňa požiadala o povolenie na vybudovanie plota aj s bránou, k čomu jej COOP Jednoty Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo udelila súhlas. Na pozemok sa dá dostať aj inak, ale autom len cez túto jedinú bránu. Celú záležitosť ohľadne predaja nehnuteľností riešila cez realitnú kanceláriu. So znalkyňou sa stretla, odovzdala jej všetky doklady a vec už ďalej neriešila. Vzhľadom k tomu, že už uplynul značný čas, kontaktovala znalkyňu a požiadala ju o vrátenie všetkých dokladov týkajúcich sa predmetných nehnuteľností. Znalkyňa ju nevyzývala na doloženie niektorých dokladov. Videli sa spolu len raz. Svedkyňa potvrdila, že o probléme s prístupom k jej nehnuteľnostiam sa dozvedela až na základe záujmu o kúpu týchto nehnuteľností. Bola sa informovať na COOP Jednoty Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, ako aj na obecný úrad, kde jej už bolo povedané, že žalobcovia sa pred ňou informovali, ako je to s tou prístupovou cestou. Po nehnuteľnostiach ich sprevádzal realitný maklér. Svedkyňa uviedla, že realitnej kancelárii oznámila, že cez pozemok vedie aj kanalizácia. Pokiaľ ide o existenciu nejakej listiny, súhlasu prístupu cez pozemok, resp. nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, tak svedkyňa takouto listinou do tohto času nedisponovala. Nikdy predtým nemala s prístupom žiadny problém. Na záver svedkyňa uviedla, že celú záležitosť prenechala na riešení realitnej kancelárie, ktorá má podľa nej dobré meno, a verila, že všetko bude ošetrené tak, ako má byť.
11. Zo zmluvy o rezervácii zo dňa 29. 05. 2016 uzatvorenej podľa ustanovení § 51 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalovaná podpísala dňa 03. 09. 2015 so svojou klientkou Sprostredkovateľskú zmluvu, ktorou ju T. L. poverila zabezpečiť predaj označených nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške 86 600,- eur. Žalobcovia ako záujemcovia nehnuteľností sa zaviazali na základe tejto zmluvy uhradiť kúpnu cenu v celej jej výške na bankový účet žalovanej do 31. 07. 2016 a do 30. 06. 2016 podpísať s klientkou žalovanej a vlastníčkou tam uvedených nehnuteľností kúpnu zmluvu za zjednanú kúpnu cenu. Podľa čl. I bod 4 predmetnej zmluvy sa žalovaná zaviazala do termínu 31. 07. 2016 nepripustiť predaj uvedených nehnuteľností tretej strane. Z čl. II bod 1 predmetnej zmluvy sa žalobcovia zaviazali zložiť na účet žalovanej do piatich dní od podpisu tejto zmluvy záruku na rezerváciu vo výške 4 000,- eur, ktorá tvorí prvú splátku kúpnej ceny. V čl. II. bod 2 zmluvy sa strany dohodli, že v prípade ak záujemca poruší ktorýkoľvek zo svojich záväzkov uvedených v čl. I bod 2 predmetnej zmluvy alebo čl. II bod 1 tejto zmluvy, zaväzuje sa uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z kúpnej ceny. Zmluvná pokuta je splatná do troch dní odo dňa doručenia výzvy sprostredkovateľa za neuhradenie záujemcovi. Z čl. II. bod 3 zmluvy vyplýva, že ak záujemca o nehnuteľnosti poruší svoje povinnosti zo zmluvy a neuzavrie kúpnu zmluvu s klientom sprostredkovateľa a neuhradí kúpnu cenu do 31. 07. 2016, táto zmluva ku dňu 01. 08. 2016 zaniká a uhradená záloha sa započíta na zmluvnú pokutu v zmysle čl. II bod 2 tejto zmluvy. V čl. II. bod zmluvy sa strany dohodli, že ak nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy z dôvodov zavinených klientom sprostredkovateľa, bude záloha vrátená k rukám záujemcu o nehnuteľnosti v lehote najneskôr do tridsiatich dní od uplynutia lehoty podľa čl. I bod 2 predmetnej zmluvy.
12. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 01. 07. 2016 vyplýva, že žalobcovia odstúpenie odôvodnili dôvodmi na strane predávajúcej, keďže predávajúca nedodala dokumenty potrebné k vypracovaniu znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností potrebného k vybaveniu hypotekárneho úveru a nezabezpečila prístup k nehnuteľnostiam cez nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích osôb formou vecného bremena, a to aj napriek niekoľkonásobným prísľubom a ubezpečeniam. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo adresované žalovanej, ako aj vlastníčke nehnuteľností T. L..
13. Z výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy a uhradenie kúpnej ceny zo dňa 12. 07. 2016 vyplýva, že žalovaná nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v odstúpení od zmluvy zo dňa 01. 07. 2016 a z tohto dôvodu odstúpenie od zmluvy nepovažuje za platné. Vzhľadom na márne uplynutie termínu na uzatvorenie kúpnej zmluvy žalovaná vyzvala žalobcov, aby sa v lehote siedmich dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy dostavili do kancelárie žalovanej za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy a následne úhrady kúpnej ceny.
14. Listom zo dňa 20. 07. 2016 žalobcovia oznámili žalovanej, že k výzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy došlo až po termíne na jej uzatvorenie, pričom poukázali na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú naďalej ponúkané žalovanou na predaj. Zároveň vyzvali žalovanú na vrátenie sumy 4 000,- eur v termíne do 31. 07. 2016. Žalobcovia sa opätovne obrátili s výzvou na zaplatenie na žalovanú aj listom zo dňa 11. 08. 2016. V reakcii na opätovnú výzvu žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na svojom stanovisku, že odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom a z tohto dôvodu požadovanie zaplatenia 4 000,- eur je neopodstatnené a bezpredmetné. Žalovaná zotrvala na tom, že vyššie uvedená suma, ktorá predstavovala zálohu poukázanú žalobcami na účet žalovanej, bola žalovanou platne započítaná voči zmluvnej pokute v zmysle čl. II bod 3 Zmluvy o rezervácii.
15. Zo správy COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, zo dňa 19. 07. 2016 vyplýva, že predstavenstvo berie na vedomie skutočnosť, že parcelu registra KN-E č. 618/2 občas využíva vlastníčka nehnuteľností k prístupu k svojej garáži. Zároveň ju upozornili, aby neobmedzovala zásobovanie prevádzkovej jednotky a neohrozovala zamestnancov aj nájomcov COOP Jednoty Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo. Zo stanoviska obce Závažná Poruba zo dňa 26. 08. 2016 vyplýva, že obec berie na vedomie existujúci vjazd z parcely registra KN-E č. 618/2, katastrálne územie Z. L., ktorý je využívaný T. L. ako vjazd od garáže na jej pozemok.
16. Oznámením o zániku zmluvy o rezervácii a prepadnutí zálohy zo dňa 03. 08. 2016 vyplýva, že nakoľko si žalobcovia nesplnili svoje povinnosti zo zmluvy o rezervácii, žalovaná im oznámila, že predmetná zmluva dňa 01. 08. 2016 zanikla a zložená záloha vo výške 4 000,- eur prepadla v prospech žalovanej ako zmluvná pokuta podľa čl. II bod 2 Zmluvy o rezervácii.
17. Zo žiadosti T. L. adresovanej COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, zo dňa 08. 07. 2016 vyplýva, že dňa 17. 06. 2004 požiadala o súhlas s postavením plota vrátane brány na jej pozemku parcely registra KN 12/1, susediacim s objektom súpisné č. 141, pričom tento súhlas získala dňa 25. 06. 2004. Nedopatrením však nepožiadala o povolenie prejazdu cez parcelu KN-E č. 618/2 k jej garáži, ktorá by slúžila pre vlastníčku a v budúcnosti pre iného majiteľa. Ide o časť pozemku, kde sa nachádzajú inžinierske siete. Zároveň žiadala zobrať do úvahy tú skutočnosť, že pozdĺž jej záhrady parcela č. 14 a 15 vedie kanalizácia, na ktorej vetvu je napojené aj COOP Jednota, spotrebné družstvo, a takto znáša vlastníčka nehnuteľností veľké bremeno, a preto vstup z pozemku vo vlastníctve COOP Jednoty, spotrebné družstvo, považuje za kompenzáciu.
18. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
19. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
23. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia ako záujemcovia o nehnuteľnosť uzatvorili so žalovanou ako sprostredkovateľkou predaja a vlastníčkou predmetných nehnuteľností zmluvu o rezervácii, ktorá je inominátnou zmluvou uzatvorenou podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné vykonať dokazovanie za tým účelom, či predmetná zmluva má charakter zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako to tvrdila žalovaná, alebo charakter zmluvy o obstaraní veci, na čo poukazovali žalobcovia. Skutočnosť, že ide o nepomenovanú zmluvu charakteristickú pre realitný trh, je daná nakoniec aj tým, že žalovaná ako podnikateľská osoba zaoberajúca sa kúpou a predajom nehnuteľností, bezpochyby znalá práva, ktorá zmluvu pripravila a podľa svedka, ktorá zmluva je aj vopred schválená vedením spoločnosti, sama v zmluve uviedla, že ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 21 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia odstúpili od predmetnej zmluvy, v dôsledku čoho požadovali od žalovanej vrátenie sumy 4 000,- eur, ktorá tvorila záruku na rezerváciu nehnuteľností a zároveň v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy aj prvú splátku kúpnej ceny. Rozhodujúcim tak bolo posúdenie, či došlo k porušeniu záväzkov žalobcov zo zmluvy s následkom uvedeným v čl. II ods. 2 Zmluvy o rezervácii alebo či nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov zavinených klientkou sprostredkovateľa, čiže žalovanej. V prejednávanej veci bolo dostatočným spôsobom preukázané, že z dôvodov zavinených klientkou žalovanej, pani T. L., ako aj samotným postupom žalovanej, nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, v súvislosti s čím vzniklo podľa spomínaného ustanovenia rezervačnej zmluvy právo žalobcov na vrátenie záruky za rezerváciu vo výške 4 000,- eur, ktoré uhradenie žalovanej po podpise zmluvy o rezervácii nebolo medzi stranami sporné. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výpoveďou žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj svedkýň N.. X. U. a T. L. vyplynulo, že z dôvodu na strane vlastníčky nehnuteľností nedošlo k vyhotoveniu znaleckého posudku, ktorý bol rozhodujúci pre schválenie hypotekárneho úveru, ktorým žalobcovia mienili uhradiť kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti. Svedok P. Y., realitný maklér žalovanej, vo svojej výpovedi potvrdil, že mal vedomosť o tom, že žalobcovia mienili riešiť kúpu rodinného domu prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorá skutočnosť vyplýva aj z e-mailovej komunikácie predloženej žalobcami v predmetnom konaní. Žalovanej, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť na realitnom trhu, tak muselo byť bezpochyby známe, že v takom prípade je nevyhnutné vypracovanie znaleckého posudku bankou, ktorá má poskytnúť hypotekárny úver. Nakoľko bolo zo strany znalkyne oznámené, že nie je možné vypracovať znalecký posudok, pretože nie je zmluvne zabezpečený prejazd k nehnuteľnostiam cez pozemky tretích osôb a tento nedostatok sa nepodarilo odstrániť vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ako ani žalovanou v primeranej lehote, súd konštatuje, že v zmysle čl. II ods. 4 Zmluvy o rezervácii nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane klientky žalovanej, čím vzniklo právo žalobcov žiadať o vrátenie záruky za rezerváciu. Skutočnosť, že vlastníci priľahlých pozemkov, ktoré vlastníčka nehnuteľností dlhodobo využíva na prejazd osobným motorovým vozidlom, jej umožňujú takýto prejazd, je bez právneho významu, nakoľko v konaní nebolo dokázané, že vlastníčka nehnuteľností je osobou oprávnenou z vecného bremena, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, resp. že disponuje akoukoľvek zmluvou, ktorá ju oprávňuje na prejazd cez pozemky tretích osôb.
25. Úlohou realitnej kancelárie je zabezpečiť bezchybný predaj nehnuteľností, poskytnúť kupujúcemu úplné a pravdivé informácie o nehnuteľnosti, pričom v cene provízie získanej za predaj ponúkaných nehnuteľností štandardne kancelárie ponúkajú zabezpečenie inzercie nehnuteľností, obhliadky so záujemcami o nehnuteľnosť, vypracovanie kúpnej alebo nájomnej zmluvy, sprostredkovanie financovania nehnuteľností a v podstate celé sprevádzanie klienta celým procesom predaja nehnuteľností. V prípade, ak realitná kancelária neposkytne potrebnú súčinnosť na vypracovanie znaleckého posudku, pričom si je vedomá, že záujemcovia o nehnuteľnosť budú financovať kúpu nehnuteľností prostredníctvom hypotekárneho úveru, súd považuje za nespravodlivé, aby v súvislosti s takýmto sprostredkovaním kúpy nehnuteľností vznikol žalovanej nárok na akékoľvek plnenie zo strany záujemcov. Naviac, ako vyplynulo z dokazovania, žalobcovia boli nedostatočným spôsobom informovaní o stave predmetných nehnuteľností, keď až na pojednávaní sa dozvedeli o tom, že cez predmetné nehnuteľnosti vedie kanalizácia. Vo svetle vyššie uvedených skutočností preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť 4 000,- eur s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcom, ktorí mali plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.