Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-92-2016.pdf
PDF · 117.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4P/92/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou vo veci starostlivosti o maloletú R. I., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov: matky R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. U. F.E. XXXX/XXX, XXX XX V., Česká republika, a otca Y. I., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX/XX, XXX XX C., Slovenská republika, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. I., W.. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 800,- Kč, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, od 30.11.2016, čím sa mení rozsudok Okresného súdu v Kladne, Českej republiky, zo dňa 15.12.2010 č.k. 14Nc/36/2010-22 o uložení povinnosti otcovi platiť výživné v sume 3.000,- Kč mesačne.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 30.11.2016 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživného na maloletú R. I., W.. XX.XX.XXXX, na sumu minimálneho výživného vo výške 27,13 eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, čím sa zmení rozsudok Okresného súdu v Kladne zo dňa 15.12.2010, č.k. 14Nc/36/2010-22 o uložení povinnosti otcovi platiť výživné v sume 3.000,- Kč. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Kladne, Česká republika, zo dňa 28.03.2011, č.k. 15C/48/2010-23, právoplatným dňa 13.05.2011, pričom maloleté dieťa bolo zverené do výchovy matke. Výživné, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa od 01.01.2011 bolo rozsudkom Okresného súdu v Kladne, Česká republika, zo dňa 15.12.2010, č.k. 14Nc/36/2010-22, určené vo výške 3.000,- Kč, keď súd vychádzal hlavne z jeho príjmov z predchádzajúcich rokov. Od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od 26.11.2010 je nezamestnaný a tento stav trvá doposiaľ. Od 02.04.2016 je dlhodobo práceneschopný, a to je hlavný dôvod, prečo sa po rokoch rozhodol podať žiadosť na zníženie výživného. Jeho finančné možnosti sa extrémne zhoršili vzhľadom na jeho zdravotnú diskvalifikáciu, ktorá mu zhoršuje možnosť uplatniť sa na pracovnom trhu, preto už nie je schopný ďalej túto povinnosť plniť. Zákon o rodine mu priznáva právo domáhať sa súdnou cestou zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Keďže zastáva názor, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku o výživnom, žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal spravodlivý rozsudkom.
2. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008“), ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.
3. Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 odsek 1 sa neuplatní aj v prípade: a) ak sa účastníci v súlade s článkom 4 dohodli na právomoci súdov tohto druhého členského štátu; b) ak sa oprávnený podrobí právomoci súdov tohto druhého členského štátu podľa článku 5.
4. Podľa článku 5 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca (oprávnený) zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca (oprávnený) zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.
5. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok zastavenie konania. V danom prípade súd zistil, že otec, ktorý podal na tunajšom súde návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa, ktoré bolo určené súdom Českej republiky, žije na území Slovenskej republiky, kým maloleté dieťa naďalej žije na území Českej republiky, teda v inom v členskom štáte, ako v členskom štáte súdu konajúceho v prejednávanej veci. Pre určenie právomoci súdu príslušného členského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci s cudzím prvkom boli preto splnené podmienky pre aplikáciu Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008, o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
6. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, konkrétne Okresného súdu Revúca na konanie v zmysle Nariadenia (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008. Článok 8 v odseku 1 upravuje obmedzenie možnosti začať konanie za účelom zmeniť rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.
7. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže z listinných dôkazov predložených otcom maloletého dieťaťa, rovnako tak i zo zistení súdu bolo zrejmé, že maloleté dieťa má naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie o výživnom vydalo, tzn. na území Českej republiky, bola v prejednávanej veci na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v zásade daná právomoc súdov Českej republiky.
8. Keďže v zmysle citovaného čl. 5 Nariadenia (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 k založeniu právomoci Okresného súdu Revúca, ktorému bol doručený návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, mohlo dôjsť jedine, ak by sa matka maloletého dieťaťa, ako oprávnená sa zúčastnila konania, teda vyjadrila sa k návrhu otca na začatie konania bez toho, aby namietala absenciu právomoci súdu Slovenskej republiky, súd doručil návrh na začatie konania na zníženie výživného spolu s prílohami a poučením podľa príslušných článkov Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008, matke maloletého dieťaťa, rovnako tak ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi.
9. Matka maloletého dieťaťa sa k návrhu otca na zníženie výživného písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 23.03.2017 bez toho, aby namietla absenciu právomoci Okresného súdu Revúca a so znížením výživného výslovne súhlasila, čím došlo k založeniu právomoci Okresného súdu Revúca na konanie a prejednanie predmetnej veci.
10. Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že je oboznámená s ťažkou životnou situáciou a zdravotným stavom svojho exmanžela, ktorý ju o svojom zdravotnom stave priebežne informuje priateľským e- mailom. Na všetkom sa vždy dohodnú a verí, že tomu tak bude i naďalej. Dcéra, podľa nej, už nie je malá, a je na druhom stupni základnej školy, kde sú tiež väčšie požiadavky, príspevky škole, pomôcky, a krúžky. Snaží sa jej sporiť na stavebné sporenie a tiež jej dáva peniaze na detské konto, aby mala na ďalšie štúdium, keď o dva roky dokončí základnú školu. Dcére sa snažia dať všetko čo potrebuje a vychovať z nej dobrého človeka.
11. V podaniach doručených súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu v dňoch 10.04.2017 a 27.04.2017 otec ďalej uviedol, že jeho majetkové pomery sa od podania návrhu na zníženie výživného nezmenili. Dňa 31.03.2017 požiadal v pobočke Sociálnej poisťovne v Revúcej o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu, že po roku práceneschopnosti, ktorá trvala od 02.04.2016 mu táto bola ukončená dňa 02.04.2017. Dňa 10.04.2017 obdržal rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Revúca, ktorým mu bola preddavkovo priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 96,30 eur mesačne, počnúc dňom 01.03.2017.
12. V súlade s ustanoveniami §§ 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá bola na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaná. Matka svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnila, nariadené pojednávanie nežiadala odročiť, naopak výslovne súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti. Súd dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania nezistil a s prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy vo veci konal a rozhodol.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého dieťaťa a oboznámením sa s vyjadreniami a listinami predloženými obidvomi rodičmi maloletého dieťaťa, rovnako tak i listinami zabezpečenými súdom, a to rozsudkom Českej republiku vydaným Okresným súdom v Kladne, sp. zn. 15C/48/2010 zo dňa 28.03.2011, rozsudkom Českej republiky vydaným Okresným súdom v Kladne, sp. zn. 14Nc/36/2010 zo dňa 15.12.2010, rozhodnutiami a správami ÚPSVaR Revúca, rozhodnutím o preddavkovej pomoci na pomoc v hmotnej núdzi, správou MsU Revúca, správou Sociálnej poisťovne a rozsudkom Českej republiky Okresného súdu Kladno 14Nc/36/2010 zo dňa 15.12.2010, s vyznačenou doložkou právoplatnosti, lustráciou v REGOB Slovenskej republiky, výsluchom otca maloletého dieťaťa, a to za účelom zistenia skutočného stavu veci, zohľadňujúc záujmy maloletého dieťaťa, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
14. Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu na zníženie výživného. Vo svojej výpovedi uviedol, že český súd mu určil výživné v sume 3.000,- Kč po takmer ročnej práceneschopnosti, ktorú musel ukončiť z dôvodu, že sa po 8 rokoch sťahoval z Českej republiky na Slovensko. Napriek tomu, že byt, ktorý stále obýva jeho bývalá manželka s ich dcérou, nemala pred uzavretím manželstva v osobnom vlastníctve, a tento nadobudla až počas trvania manželstva a spoločne z neho vyplácali záväzky, ktoré mala zo svojho predošlého manželstva, vzdal sa všetkých svojich nárokov, ktoré by z tohto bytu mal, a to v prospech svojej dcéry. Zobral si len osobné veci a odišiel na Slovensko osobným autom. V tom čase mal veľké náklady spojené so sťahovaním zo štátu do štátu. Nepredpokladal, že jeho choroba, ktorú v tom čase ukončil, bude mať nejaký priebeh a ďalší vývoj. Naposledy ukončil ročnú PN-ku dňa 02.04.2017. Má zdravotné obmedzenia, pre ktoré má problém sa zamestnať, lebo nevie, či je zdravý, alebo invalidný, alebo chorý. Čaká na rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne z Bratislavy, ale dosiaľ mu zaslané nebolo. Keďže išlo o jeho dcéru, súhlasil s určeným výživným 3.000,- Kč a nerobil žiadne problémy. Takto určené výživné platil až do septembra minulého roku, aj keď bol od už apríla práceneschopný. Celú dobu, čo bol nezamestnaný, po príchode na Slovensko, a to do novembra 2010, kedy ho neprávom vyradili z evidencie, lebo jeho potvrdenie o hľadaní si zamestnania nebolo zo strany úradu práce akceptované. Od tej doby je nezamestnaný, evidovaný však nebol. Tiež si platil zdravotné poistenie ako samoplatca. Keďže musel aj z niečoho žiť a platiť dcére výživné, prácu si ďalej zháňal. Od septembra minulého roka má na výživnom dlh a výživné neplatí, pretože ho nemá z čoho platiť. Dcére by veľmi rád platil aj viac, ale nemôže inak, lebo nemá z čoho výživné platiť. Mohol by predať strechu nad hlavou, t.j. 1/3 domu, v ktorom býva, ale ublížil by tým viac svojej dcére, ako by jej pomohol, lebo je jeho jediný dedič, a to bude jej dedičský podiel. Hoci sa bývalej manželke zaviazal a prejavil ochotu, že bude dcére platiť výživné v sume 3.000,- Kč, svoj môj prejav vôle, túto ochotu platiť českým súdom určené výživné, dodržať nemôže, pretože nemá na to peniaze. Všetko, čo mal, cennosti, predal. Posledné peniaze poslal matke na Vianoce. Aby dcéra mohla absolvovať lyžiarsky výcvik, si peniaze tiež požičal. Od narodenia dcére šetril peniaze na účte v Českej sporiteľni. Zmluva dobehla v tomto roku. Minulý týždeň u notára overil splnomocnenie pre svoju bývalú manželku, aby s týmito peniazmi mohla disponovať, lebo sa mu vyhrážali, že ak ich nepoužije, alebo neprevezme, dcére budú krátiť úroky, ktoré by mohla z toho mať. Vzhľadom na krátkosť času nepočítal s tým a nezabezpečil si kópiu tohto splnomocnenia, ktoré bývalej manželke odoslal až potom, čo ona poslala súdu vyjadrenie. Poukázal tiež na to, že kdekoľvek bol, vždy sa snažil poslať pre dcéru peniaze. Nikdy nepracoval na Slovensku, vždy pracoval v zahraničí, najmä v Českej republike, s čím mu vznikali ďalšie náklady. Jednak to boli náklady na cestovné, a tiež náklady na ubytovanie, ale i náklady súvisiace s podielom na rodinnom dome a strechou nad hlavou, ktorú má. Musel platiť elektrinu, a ďalšie prevádzkové náklady na dome v podiele, ktorý vlastní. Dcére vždy posielal minimálne 100,- eur, a keď sa dalo aj viac. Peniaze, ktoré mal minul. Z ďalšej pracovnej činnosti bol viac menej vyradený a vylúčený pre zdravotné problémy, ktoré má. Za celú dobu sa jeho zdravotný stav len zhoršil. Vždy sa aspoň snažil prechodne dať dokopy a šiel si hľadať prácu, lebo potreboval peniaze na plnenie si vyživovacej povinnosti voči dcére a musel
tiež z niečoho žiť. Prácu v Českej republike si hľadal aj preto, aby mohol byť bližšie k dcére. V čase, keď po rozvode prichádzal na Slovensko, myslel si, že si nájde prácu v mieste bydliska, v Revúcej, ale zistil, že to nie je možné, priam je to nonsens. V apríli minulého roku mal cievnu príhodu, ktorá ho vyradila z ďalšej pracovnej činnosti a ostal rok práceneschopný. V apríli tohto roku mu po roku trvania bola PN-ka ukončená. Podal si návrh na priznanie invalidného dôchodku, aby vlastne vedel, či je zdravý, alebo invalidný, či sa môže ďalej zaradiť do pracovného pomeru, a ak áno s akými obmedzeniami. Je vojak z povolania. Vysokoškolské vzdelanie ukončené nemá. V roku 1986 až do septembra 1989 slúžil v Južných Čechách. Keď sa po návrate na Slovensko chcel v roku 1993 dostať do armády, v tom čase už bola Slovenská republika. Príslušným dôstojníkom mu bolo povedané, že ak by odoslal jeho papiere do Trenčína, neboli by akceptovateľné a on by skončil v civile. Ďalej sa už nezaujímal a nezisťoval prečo bol pre armádu neakceptovateľný. V súčasnosti je mu jeho škola viac menej iba na škodu. Po príchode na Slovensko, aby mal lepšie pracovné uplatnenie, urobil si opatrovateľský kurz, ale ani v tejto oblasti nemal nejakú väčšiu možnosť sa zamestnať. Bola to práca nárazová a väčšinou to bola za niekoho, na striedanie. Nepodarilo sa mu v tejto oblasti zamestnať natrvalo, zrejme preto, že viac sú preferované ženy, ako muži. 15. Matka vo svojom podrobnom písomnom vyjadrení uviedla, že nič nevlastní, okrem bytu, ktorý má 35 rokov a nie je rekonštruovaný. Je zamestnaná a má pravidelný mesačný príjem. Je zamestnaná, ako upratovačka a na výdaji jedál v materskej škole, a ďalší príjem má ako asistentka pedagóga. Túto pracovnú pozíciu bude vykonávať iba do 30.06.2017. Pretože nemá od 01.09.2017 požadované vzdelanie, a to maturitu, preto jej pracovná zmluva nebude predĺžená. Iné zdroje príjmov nemá a nevykonáva ani podnikateľskú činnosť. Je rozvedená a s maloletou dcérou žije sama. Žiadne iné záväzky nemá. Na maloletú má bežné výdavky, ako na oblečenie, na topánky, šaty, keďže so školou pôjde do divadla, lyžiarsky výcvik, hygienické potreby, lieky v prípade bežných chorôb. Iné aktivity mimo školy dcéra zatiaľ nemá. Učí sa, píše referáty, a ako koníček maľuje. Matka ďalej uviedla, že iné vyživovacie povinnosti nemá. Okrem výdavkov na dcéru má výdavky spojené s nájomným a poplatkami za byt v sume 5.024,- Kč. Priemerná výška príjmu z obidvoch pracovných pozícii bola za obdobie od januára do marca 2017 vo výške 17.750,30 Kč. Navrhla určiť výšku zníženého výživného na sumu 1.500,- Kč až 2.000,- Kč. Podľa žákovského zápisníku a omluvního listu maloletej výdavky na školské pomôcky a školské aktivity boli za september 2016 vo výške 1.959,- Kč, október 2016 vo výške 540,- Kč, november 2016 vo výške 100,- Kč, december 2016 vo výške 2.000,- Kč, január 2017 vo výške 32,- Kč a marec 2017 vo výške 740,- Kč.
16. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že naposledy bolo o výživnom na maloletú R. I. rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Kladne, Česká republika, sp. zn. 14Nc/36/2010-22 zo dňa 15.12.2010, právoplatným dňa 05.01.2011, ktorým bola maloletá R. I. zverená do osobnej starostlivosti matky a o po dobu pred a po rozvodu manželstva rodičov a otec maloletého dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 3.000,- Kč mesačne, počnúc dňom 01.01.2011, vopred vždy do 15. dňa toto ktorého mesiaca k rukám matky s tým, že táto úprava je platná i po dobu po rozvodu manželstva rodičov. Žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Súd vychádzal zo skutočností, že rodičia spolu nežili a dohodli sa na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu i na výživnom v sume 3.000,- Kč mesačne. Maloletá v tom čase mala 7 rokov, a navštevovala 1. ročník základnej školy. Matka pracovala na čiastočný úväzok, sociálne dávky nepoberala. Matka v tom čase žila s maloletou a svojím synom, ktorý bol zamestnaný, v jej byte. Mesačné náklady na byt boli 6.500,- Kč, poplatok za obedy maloletej v škole 300,- Kč a matka mala aj ďalšie výdavky súvisiace s potrebami do školy a družinou. Dcére sporila sumu 300,- Kč. Otec bol od 16.11.2009 do 15.11.2010 práceneschopný. Prvých 14 dní mu bola vyplácaná náhrada mzdy, následne poberal nemocenské dávky vo výške približne 9.000,- Kč mesačne. V čase rozhodovania českého súdu bol otec nezamestnaný, odcestoval na Slovensko, kde mal možnosť bývania v dome, ktorého bol podielovým spoluvlastníkom a hľadal si prácu. S maloletou mal dobrý vzťah a na jej výživu pravidelne prispieval.
17. V súčasnej dobe má matka uzavreté dve pracovné zmluvy, z toho jednu na dobu určitú a druhú na dobu neurčitú. Do 30.06.2017 bude zamestnaná ako asistent pedagóga a na dobu neurčitú ako upratovačka a na výdaji jedál v materskej škole u zamestnávateľa - Špeciálna základná škola a Mateřská škola Kladno, Pařížská 2199, příspěvková organizace, Česká republika. Je poberateľkou dvoch príjmov zo závislej činnosti, a to vo výške 11.550,- Kč za prácu asistenta pedagóga a vo výške 6.200,- Kč za prácu upratovačky a na výdaji jedál v materskej škole. S maloletou spoločne obýva byt, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Žije sama, partnera nemá. Otec je aktuálne nezamestnaný, naposledy od 29.02.2016. Od 01.03.2017 poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 96,30 eur. V období
od 02.04.2016 do 02.04.2017 bol dlhodobo práceneschopný. Písomnou žiadosťou zo dňa 07.11.2016, požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 30.05.2013. Je rozvedený, naďalej žije v dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Okrem vyživovacej povinnosti na maloletú R. I. inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemá. V priebehu mesiaca apríl 2017 splnomocnil bývalú manželku na disponovanie s peňažnými prostriedkami v sume 60.000,- Kč v Českej stavebnej sporiteľni , ktoré nasporil v prospech svojej dcéry. Otec za posledných 12 kalendárnych mesiacov nepoberal dávku v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového poistenia a dávky úrazového poistenia. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, ako ani účtovné výkazy za roky 2015 a 2016 nepodal.
18. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť z dôvodu, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
19. Podľa článku 3 ods. 1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
20. Podľa článku 4 ods. 1, 2 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť nasledujúce ustanovenia sa uplatnia v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom.
Ak oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného podľa právneho poriadku určeného podľa článku 3, uplatní sa právny poriadok štátu konajúceho súdu.
21. Podľa článku 14 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť aj keby rozhodné právo ustanovovalo inak, zohľadnia sa pri určovaní výšky výživného potreby oprávneného a možnosti povinného, ako aj akákoľvek kompenzácia priznaná oprávnenému namiesto pravidelných platieb výživného.
22. Keďže maloleté dieťa má naďalej svoj obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie o výživnom vydalo, tzn. na území Českej republiky, je v zmysle Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť namieste aplikácia hmotnoprávnych predpisov Českej republiky. Použitie právneho poriadku Českej republiky v súlade s článkom 3 uvedeného Protokolu zodpovedá všeobecnému kritériu pre určenie rozhodného práva, ktoré sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.
23. Podľa § 121 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práva a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
24. Podľa § 913 ods. 1, 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej len Občanský zákonník) pro určení rozsahu výživného jsou rozhodné odůvodněné potřeby oprávněného a jeho majetkové poměry, jakož i schopnosti, možnosti a majetkové poměry povinného.
Při hodnocení schopností, možností a majetkových poměrů povinného je třeba také zkoumat, zda se povinný nevzdal bez důležitého důvodu výhodnějšího zaměstnání či výdělečné činnosti nebo majetkového prospěchu, popřípadě zda nepodstupuje nepřiměřená majetková rizika. Dále je třeba přihlédnout k tomu, že povinný o oprávněného osobně pečuje, a k míře, v jaké tak činí; přihlédne se popřípadě i k péči o rodinnou domácnost.
25. Podľa § 915 ods. 1 Občanského zákoníka životní úroveň dítěte má být zásadně shodná s životní úrovní rodičů. Toto hledisko předchází hledisku odůvodněných potřeb dítěte.
26. Podľa § 919 Občanského zákoníka nežijí-li spolu rodiče nezletilého dítěte, které nenabylo plné svéprávnosti, a nedohodnou-li se o plnění vyživovací povinnosti k dítěti, nebo žijí-li rodiče takového dítěte spolu, ale jeden z nich vyživovací povinnost k dítěti neplní, postupuje soud podle § 915 až 918. To platí i v případě, že soud rozhoduje o péči o nezletilé dítě, které nenabylo plné svéprávnosti, pokud se rodiče nedohodnou o plnění vyživovací povinnosti k dítěti.
27. Podľa 923 ods. 1, 2 Občanského zákonníka změní-li se poměry, může soud změnit dohodu a rozhodnutí o výživném pro nezletilé dítě, které nenabylo plné svéprávnosti.
Dojde-li ke zrušení nebo snížení výživného za minulou dobu pro nezletilé dítě, které nenabylo plné svéprávnosti, spotřebované výživné se nevrací. Nevrací se ani dávka výživného, která na takové dítě byla splněna na měsíc dopředu, ale dítě před uplynutím měsíce zemřelo.
28. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel návrhu otca na zníženie výživného, lebo vykonaným dokazovaním mal preukázanú jeho dôvodnosť. Od posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov, a to predovšetkým na strane otca maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodnutia bol otec v období od 16.11.2009 do 15.11.2010 práceneschopný a poberal nemocenské dávky v sume 9.000,- Kč. Výška príjmu otca bola už v čase rozhodnutia českého súdu výrazne ovplyvnená jeho aktuálnym zdravotným stavom, keďže otec maloletého dieťaťa už v tom čase trpel vážnejším ochorením. Ešte pred rozvodom manželstva sa presťahoval na Slovensko do rodičovského domu v Revúcej a dňom 26.11.2010 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu otec bol v období od 02.04.2016 do 02.04.2017 opätovne dlhodobo práceneschopný, pričom dňa 07.11.2016 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 30.05.2013, z dôvodu chronického verózneho ochorenia dolných končatín a ďalších ochorení súvisiacich s vyšším krvným tlakom, zvýšenou hladinou cukru v krvi, a obezitou. O nároku otca na priznanie invalidného dôchodku dosiaľ rozhodnuté nebolo, pričom uvedený úkon otca súd vyhodnotil ako nevyhnutný z hľadiska posúdenia jeho ďalšej pracovnej schopnosti a možnosti zaradiť sa do pracovného procesu. Zdravotný stav otca maloletého dieťaťa a závažné ochorenie je podľa názoru súdu objektívnou prekážkou brániacou otcovi maloletého dieťaťa vykonávať zárobkovú činnosť bez akýchkoľvek obmedzení. Nasvedčuje tomu aj obsah potvrdenia ošetrujúceho lekára - špecialistu, v zmysle ktorého sa otcovi dieťaťa odporúča iba ľahšia práca, či už v mestských knižniciach, v školských zariadeniach, prípadne prácach súvisiacich s napomáhaním udržiavania poriadku v obci, naopak neodporúča sa vykonávať akúkoľvek fyzicky náročnú prácu. Od 29.02.2016 bol otec opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 01.03.2017 je mu vyplácaná dávka v hmotnej núdzi v sume 96,30 eur mesačne. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa je odkázaný na sociálne dávky z dôvodu ďalšieho a výraznejšieho zhoršenia svojho zdravotného stavu v dôsledku ktorého požiadal o priznanie invalidity. Uvedený dôvod je nevyhnutné kvalifikovať ako dôvod objektívny. Hoci je otec maloletého dieťaťa v súčasnosti vedený ako uchádzač o zamestnanie, súd mal preukázané, že dňom 02.04.2017 mu bola opätovne ukončená dlhodobá, a to ročná práceneschopnosť. V regióne s vyššou mierou nezamestnanosti, akým je aj okres Revúca, sú možnosti otca maloletého dieťaťa uplatniť sa na trhu práce aj vzhľadom na jeho zdravotný stav a progredujúce ochorenie výrazne obmedzené. Výrazný pokles príjmu otca sa za posledný rok nepochybne odzrkadlil aj na jeho životnej úrovni. Ako uviedol finančne mu vypomáha najmä jeho sestra, bez ktorej by to nezvládol, keďže už minul všetky úspory a predal cennosti. V súčasnosti jediným príjmom otca je dávka v hmotnej núdzi vo výške 96,30 eur mesačne. S prihliadnutím na zdravotný stav otca maloletého dieťaťa, ako výživou povinného rodiča a obmedzenie možnosti vykonávať prácu, nie je v možnostiach otca maloletých detí zadovážiť si iný príjem zo zamestnania.
29. Od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili pomery aj na strane matky maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodnutia matka pracovala na čiastočný úväzok s mesačnou odmenou 5.768,- Kč. V súčasnosti je zamestnaná v pracovnom pomere na dve pracovné zmluvy, a to na dobu určitú do 30.06.2017 a na dobu neurčitú u toho istého zamestnávateľa, spolu dosahuje príjem v sume 17.750,- Kč. V porovnaní s predchádzajúcim príjmom matky maloletého dieťaťa z pracovnoprávneho vzťahu, v súčasnosti matka dosahuje vyšší príjem zo zamestnania o takmer 12.000,- Kč. Náklady súvisiace s vlastníctvom a užívaním bytu sú pritom približne rovnaké, prípadne ešte nižšie, ako v čase posledného rozhodnutia súdu.
30. Od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie, v dôsledku čoho sa nepochybne zvýšili aj výdavky na uspokojenie jeho základných existenčných potrieb, ako strava, oblečenie, či obuv. Zmenili sa aj niektoré výdavky súvisiace s plneným si školských povinností, čo priamo súvisí s nástupom maloletej na druhý stupeň základnej školy, najmä zakúpením kníh na výučbu cudzieho jazyka, absolvovanie lyžiarskeho výcviku, či návštevami výstav
a účasťou maloletej na výletoch v rámci školou organizovaných podujatí, keďže aktivity mimo školu maloletá podľa vyjadrenia matky zatiaľ nemá.
31. Je zrejmé, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa si vyžadujú výživné aspoň vo výške určenej súdom, súčasne však súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a im zodpovedajúci rozsah vyživovacej povinnosti rodičov je vždy limitovaný, a obmedzený možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi výživou povinnej osoby. Otec maloletého dieťaťa sa z objektívnych, zdravotných dôvodov, a bez svojho zavinenia ocitol v nepriaznivej, ťaživej sociálnej situácii, ktorá mu nedovoľuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa vyšším výživným, ako je súdom určená výška zníženého výživného v sume 800,- Kč. V zmysle aplikovanej českej právnej úpravy totiž životná úroveň dieťaťa má byť zásadne zhodná so životnou úrovňou jeho rodičov s tým, že toto hľadisko predchádza hľadisku odôvodnených potrieb dieťaťa. S prihliadnutím na uvedené mal súd za to, že priznanie vyššej, ako uvedenej výšky výživného by malo za následok, že životná úroveň maloletého dieťaťa by v danom prípade bola vyššia, ako životná úroveň výživou povinného otca. V súlade s aplikovaným Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť súd taktiež nemohol prehliadnuť ani skutočnosť, že otec v priebehu konania splnomocnil matku maloletého dieťaťa na disponovanie s peňažnými prostriedkami v sume 60.000,- Kč v prospech svojej maloletej dcéry.
32. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec si od septembra minulého roka nebol schopný plniť vyživovaciu povinnosť vôbec, súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa zníženým výživným počnúc dňom podania návrhu na súd, a to od 30.11.2016, lebo k zmene pomerov na jeho strane došlo ešte v priebehu roku 2016, keď od 02.04.2016 bol uznaný práceneschopným, ktorá práceneschopnosť trvala až do 02.04.2017.
33. Súčasne dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Kladne, Česká republika zo dňa 15.12.2010, č. konania 14Nc/36/2010 - 22 v časti, v ktorej bola otcovi dieťaťa uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej R. I., W.. XX.XX.XXXX výživným v sume 3.000,- Kč mesačne.
34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali, t.j. otec. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.