Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-43-2015.pdf
PDF · 123.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3T/43/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudcom JUDr. René Štepánikom na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2017 v Bratislave
rozhodol:
I. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z. súd zrušuje výrok o vine trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T 200/2014 z 24.09.2014, právoplatného 24.09.2014, ktorým bol R. X., nar. XX.XX.XXXX v U., bytom H. č. 8, U. uznaný vinným prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa 22.09.2014 v čase o 04,45 hod. v Bratislave na Jiráskovej ulici, na chodníku pri križovatke Jiráskova -Prokofievova, prechovával pre vlastnú potrebu 1 ks zatavenú injekčnú striekačku s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 21 mg, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, 1 ks papierovú skladačku s obsahom heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 90 mg, čo zodpovedá pravdepodobne 1 jednorazovej dávke drogy a 1 ks papierovú skladačku s obsahom heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 93 mg, čo zodpovedá pravdepodobne 1 jednorazovej dávke drogy, pričom bol kontrolovaný hliadkou Policajného zboru a uvedené veci následne dobrovoľne vydal. Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, výrok o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
II. Obžalovaný R. X., nar. XX.XX.XXXX v U., r. č. XX-XX-XX/XXXX, bytom H. č. 8, U.,
sa uznáva vinným, že
1/
- dňa 04.09.2014 v čase o 02,10 hodine v Bratislave na Panónskej ulici pri predajni vozidiel zn. FIAT smerom do centra mesta na zastávke MHD, pri kontrole hliadkou KR PZ PMJ mu z ľavého rukáva bundy vypadol 1 ks inzulínovej striekačky, s obsahom kryštalického materiálu o hmotnosti 53 mg, s obsahom viac ako 10 mg účinnej látky metamfetamínu, čo podľa vyjadrenia KEU PZ zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke drogy. Metamfetamín je v zmysle Z. č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Na steroch z jeho rúk bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu a tetrahydrokanabinolu
2/
- dňa 22.09.2014 v čase o 04,45 hod. v Bratislave na Jiráskovej ulici, na chodníku pri križovatke Jiráskova -Prokofievova, prechovával pre vlastnú potrebu 1 ks zatavenú injekčnú striekačku s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 21 mg, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, 1 ks papierovú skladačku s obsahom heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 90 mg, čo zodpovedá pravdepodobne 1 jednorazovej dávke drogy a 1 ks papierovú skladačku s obsahom heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 93 mg, čo zodpovedá pravdepodobne 1 jednorazovej dávke drogy, pričom bol kontrolovaný hliadkou Policajného zboru a uvedené veci následne dobrovoľne vydal. Metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,
teda
v bodoch 1/, 2/
- neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
čím spáchal
v bodoch 1/, 2/
- pokračovací prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z. Za to sa
odsudzuje
Podľa § 171 ods. 1 s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zák. č. 1/2014 Z. z k spoločnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zák. č. 1/2014 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd v tejto veci rozhodol rozsudkom 3T 43/2015 z 23.08.2016 zhodne ako rozsudkom 3T 43/2015 z 09.05.2017, pričom svoje pôvodné rozhodnutie odôvodnil nasledovne: Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R. X., svedkov G. U., H. D., W. M., H. F., spravovateľa znaleckého posudku za znalecký ústav Z.. Z. X., prečítaním a oboznámením spisového materiálu.
Obžalovaný R. X. spáchanie skutku poprel. Tvrdil, že striekačka s drogou nebola jeho. Striekačku chytil do ruky, lebo ho o to požiadali policajti, ktorí chceli dokázať, že je jeho. Pokiaľ sa našli na jeho rukách stopy THC a metamfeteamínu, môže to byť podľa vyjadrenia obžalovaného z toho, ako držal tú inzulínovú ihlu.
Svedok G. U., príslušník policajného zboru na hlavnom pojednávaní vypovedal, že drogy sa nachádzali v inzulínovej striekačke, ktorú zahodil obžalovaný. Na podrobnosti sa pre odstup času nepamätal. Z prečítanej výpovede svedka z prípravného konania (24.08.2015 č. l. 29) nevyplývajú podrobnosti k zahodeniu striekačky obžalovaným, len odkaz na jeho predchádzajúcu výpoveď z 08.09.2014, ktorú výpoveď však súd, vzhľadom na jej učinenie pred uznesením obvinenia R. X., ako dôkaz použiť nemôže. Svedok na hlavnom pojednávaní odkázal na obsah ním podpísaného úradného záznamu, ktorý bol prečítaný a pravdivosť ktorého svedok potvrdil. Zo záznamu vyplýva, že svedok (policajti) sa rozhodli
skontrolovať obžalovaného keďže v lokalite, kde sa nachádzal, dochádza k užívaniu drog a k páchaniu rôznej trestnej činnosti. Po vyzvaní k predloženiu dokladov sa obžalovaný zohol pre nôž pod ním, pričom mu z rukáva bundy vypadla inzulínová striekačka. Po poučení o možnosti vec dobrovoľne vydať alebo to odmietnuť pre možnosť privodenia si trestného stíhania, obžalovaný uviedol, že striekačka nie je jeho.
Svedok H. N. sa na hlavnom pojednávaní na zákrok voči obžalovanému, pre množstvo obdobných, nepamätal. Uviedol, že i jeho (prečítaná) výpoveď z prípravného konania (z 27.08.2015) bola učinená s odstupom času, takže ani vtedy sa na podrobnosti nemohol pamätať. Odkázal na úradný záznam spísaný ihneď po skutku, po prečítaní ktorého svedok jeho obsah potvrdil ako pravdivý. Na otázku, či on alebo jeho kolega kázali obžalovanému, aby sa danou striekačkou manipuloval, svedok odpovedal záporne s tým, že na to nemal dôvod.
Zo znaleckého posudku KEU PZ Bratislava, prezentovaného na hlavnom pojednávaní jeho spracovateľom Z.. Z. X. vyplýva, že za použitia metód schválených inštrukciami zistili, že predložená látka vykazovala viac ako 10 mg účinnej látky metamfetamínu, teda čistej látky, čo podľa odbornej literatúry vo všeobecnosti ovplyvňuje psychiku človeka. Za hranicu množstva takejto látky nepovažujúcu za schopnosť ovplyvniť psychiku človeka podľa odbornej literatúry možno považovať menej ako 5 mg. Na steroch rúk R. X. bola získaná prítomnosť stôp metamfetamínu a tetrahydrokanabinolu.
Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel súd k týmto záverom: Už desaťročia súdy riešia a vysvetľujú pravidlá hodnotenia drogovej scény zákonodarcom, ktoré zákonodarca jednoznačne neurčil, pričom schéma je v princípe veľmi jednoduchá. Ak pri alkohole je hranica stanovená (bohužiaľ i tu veľmi dlho ustálenou súdnou praxou a nie právnym predpisom) nezávisle na veličinách osoby konzumenta, nič nebráni, ak právnym podpisom existuje identifikácia jednotlivých „drog“, ktorých užívanie (či vzťah k nim) je rozporný s trestným zákonom, aby pre jednotlivé právne kvalifikácie bolo objektívne množstvo drogy kvantifikované. Pre miernejšiu právnu kvalifikáciu podľa § 171 ods. 1, resp. ods. 2 Tr. zák. je to upravené klauzulou „pre vlastnú potrebu“, čo sa odvíja od daností konkrétneho konzumenta absurdne podľa kľúča - dlhodobý narkoman (pre spoločnosť zjavne nebezpečnejší) tolerujúci vyššie dávky, je pri rovnakom množstve menej (alebo vôbec) trestný ako prvoužívateľ, ktorého ovplyvní psychicky aj menšie množstvo látky. Aj táto absurdnosť sa však aplikuje vtedy, ak sa jedná o látku, ktorá slúži (má slúžiť) na osobnú spotrebu páchateľa. Ak osobnú spotrebu však páchateľ poprie, čo je i prípad konkrétnej trestnej veci obžalovaného R. X., možno vychádzať len zo všeobecných hodnôt, kedy na psychiku človeka kvalitatívne, nie kvantitatívne - vplýva určité odbornou literatúrou potvrdené a v rámci Slovenska či nadnárodne tak vžité, množstvo látky, ktoré pre metamfetamín predstavuje 10 mg čistej látky ako jednu dávku (priemerne), čo i v konkrétnom prípade bolo prekročené a to viac ako dvojnásobok hranice (5 mg čistej látky), ktoré množstvo na psychiku jedinca nepôsobí relevantne a teda sa nepovažuje za škodlivé z hľadiska spoločenského a zdravotného, postihované trestným právom. Preto ak obžalovaný popiera, že droga bola určená pre jeho potrebu (spotrebu - požitie), znalecké dokazovanie znalcami psychiatriami v tomto smere je neaktuálne, naviac by výsledok mohol byť oným paradoxom narkoman nepostihnutý (či menej trestne postihnutý), začínajúci konzument prísnejšie postihnutý. V danom prípade sa však jednalo o otázku, či je dané množstvo dávky kvantitatívne „drogou“ alebo nie je, čo hodnoty viac ako 10 mg čistej látky za jednu dávku (množstve vôbec ovplyvňujúce psychiku človek) považujú.
Preukaznosť skutku pri jeho popieraní obžalovaným R. X., mal súd za evidentnú svedkami G. U. a H. D., ktorí si síce na hlavnom pojednávaní na podrobnosti nepamätali (výsluchu 2 roky po skutku), rovnako si podrobnosti nepamätali pre procesne použiteľných výpovediach týchto svedkov prípravnom konaní (rok po skutku), ktorí však potvrdili obsah nimi písaného úradného záznamu, ktorý preukazuje zásah policajtov voči R. X. opisom priebehu deja zákroku, poučením zo strany polície, vzťahu striekačky s látkou k osobe obžalovaného (vypadnutie z jeho rukáva).
Súd tak majúc za preukázané, že R. X. mal pri sebe látky, neskôr identifikované ako najmenej jednu dávku metamfetamínu, nie pre vlastnú potrebu (spotrebu) - nepriznanie obžalovaného, v pochybnostiach však majúc za to, že bola určená pre neho, čo je z hľadiska právnej kvalifikácie pre páchateľa priaznivejšie (§ 171 Tr. zák.) ako majúc za to, že s ňou bolo (malo byť) nakladané spôsobom uvedeným v § 172 Tr. zák. s nepriaznivejšou právnou kvalifikáciou pre páchateľa, skutok vo vzžťahu ku skutku uvedenom v zrušenom výroku o vine vo veci trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V 0T 200/2014 z 29.09.2014, právoplatného 24.09.2014, posúdil ako pokračovací prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. čo našlo odozvu v procesnom postupe podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. k citovanému trestnému rozkazu, uznania („spoločnej“) viny (pokračujúci prečin) v oboch trestných veciach a uložení spoločného trestu (za použitia priťažujúcich okolností - § 37 písm. m) Tr. zák. - predchádzajúce odsúdenie) odňatia slobody v trvaní jeden rok so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže v predchádzajúcich desiatich rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe podaného odvolania obž. R. X. Krajský súd v Bratislave uznesením 4To 132/2016 z 08.02.2017 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Vo svojom rozhodnutí odvolací súd poukázal najmä na to, že: V prvom rade treba zdôrazniť, že určenie obvykle jednorazovej dávky psychotropnej látky na použitie pre osobnú spotrebu, je otázkou právnou. Všeobecne túto dávku orgány činné v trestnom konaní a súd zisťujú podľa množstva, ktoré sa priemerne používa ako obvyklá jednorazová dávka schopná dosiahnuť svoje účinky. Ďalším kritériom je koncentrácia účinnej látky, určujúca nielen intenzitu intoxikácie, a tým aj ovplyvnenie správania užívateľa, ale tiež riziko poškodenia jeho zdravia. Pojem obvykle jednorazová dávka drogy je pritom potrebné vykladať ako objektívne kritérium a je bez významu, či páchateľom je pravidelný konzument drog, ako aj to, v akom štádiu v závislosti od drog sa nachádza a akú veľkú dávku drogy považuje subjektívne (pre seba) za jednu dávku drogy, resp. či páchateľom je osoba, ktorá si chce drogu aplikovať prvýkrát. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2014 sp. zn. 2Tdo 56/2014, ktorý uviedol, že obvykle jednorazovou dávkou sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer. Len pre úplnosť možno dodať, že tzv. objektívne kritérium sa využíva bežne aj pri iných trestných činoch, napr. pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. a súdna prax dlhodobo vychádza z objektívneho kritéria, teda z toho, že stav vylučujúci spôsobilosť je pri alkohole na úrovni jedného promile a viac. Toto kritérium sa pritom vykladá jednotne pri všetkých osobách a to bez ohľadu na to, či niekto subjektívne znesie aj vyššie množstvo alkoholu a necíti sa byť v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať činnosť, pri ktorej by mohol vážne ohroziť život a zdravie ľudí. Právny pojem obvykle jednorazová dávka sa odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej priemernej hmotnosti. Pojem omamná látka, resp. psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka, sú znakmi objektívne stránky trestného činu podľa § 171 Tr. zák. a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napr. páchateľ, ktorý kupuje drogy, má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje, je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve t.j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením). Hmotnostné kritérium je preto prvoradé a to bez ohľadu na to, ako budú v konkrétnom prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia §130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky), nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. S poukazom na uvedené, je nevyhnutné vždy skúmať aj množstvo účinnej látky v zaistenej droge. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, nakoľko sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach (napr. skúmanie znalcom) a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh ide a v akom množstve sa predáva alebo kupuje, resp. prechováva a to bez toho, aby poznali presné zloženie drogy z hľadiska účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy (tak ako pri určovaní obvykle jednorazovej dávke drogy nesprávne postupuje Kriminalistický a expertízny ústav PZ), pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavineným páchateľa, čo vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe (primerane pozri uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/65/2010 zo dňa 13.05.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Tdo 66/2015 zo dňa 30.03.2016). Splnenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstvo účinnej látky je nutné aplikovať aj na psychotropnú látku metamfetamín s tým, že je potrebné vychádzať primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie účinnej látky v nej má význam len pre zistenie, či skutočne ide o
psychotropnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák., pretože ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo účinnej látky schopnej ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie metamfetamínu nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky, pretože nejde o návykovú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák. a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku. Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Zo/11/2014 zo dňa 23.01.2014) vychádza z toho, že pojem obvyklej jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvyklej jednorazovej dávky drogy v zmysle § 135 Tr. zák. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy (trestný postih totiž hrozí za prechovávanie minimálne jednej obvykle jednorazovej dávky drogy a nie aj za menšie množstvá, ktoré množstvo jednej obvykle jednorazovej dávky drogy nedosahujú). Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo sa rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, je nevyhnutné, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou. Zhodne postupoval Krajský súd v Bratislave aj pri stanovení obvykle jednorazovej dávky marihuany (uznesenie sp. zn. 4To/11/2014 zo dňa 23.01.2014). Senát krajského súdu vo svojom uznesení sp. zn. 4To/44/2016 zo dňa 05.05.2016 vyslovil, že vzhľadom na pretrvávajúcu nejednotnú prax okresných súdov nachádzajúcich sa v obvode tohto krajského súdu, bolo by potrebné, aby pre účely výkladu trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 Tr. zák. v spojení s ustanovením § 135 Tr. zák. došlo k vymedzeniu obvykle jednorazovej dávky psychotropnej látky metamfetamínu a to tak z hľadiska hmotnostného (t.j. celkovej minimálnej hmotnosti tejto psychotropnej látky, ako aj z hľadiska minimálneho množstva účinnej látky, ktorá v ňom musí byť obsiahnutá). Krajský súd v uznesení sp. zn. 4To/44/2016 zo dňa 05.05.2014 dodal, že zo správy Národného monitorovacieho centra pre drogy o stave drogovej problematiky na Slovensku z roky 2006 až 2008 možno vyvodiť, že za jednu dávku metamfetamínu sa považuje dávka na úrovni 100 mg až 200 mg (0,1 g až 0,2 g). Túto informáciu obsahuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo 32/2012 zo dňa 27.11.2012. Podobne tak správa českého Národného monitorovacieho strediska pre drogy a drogové závislosti (roky 2003 - 2006) uvádza, že obvyklá dávka metamfetamínu je 100 mg (dostupné na www.drogy-info.cz <http://www.drogy-info.cz>). Pokiaľ ide o množstvo účinnej látky, ktoré musí byť prítomné v zaistenej látke, aby bolo schopné obvykle ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta, tak možno vychádzať z doterajšej praxe kriminalistického a expertízneho ústavu, že zaistené množstvo drogy musí obsahovať účinnú látku v množstve minimálne 10 mg. Krajský súd v Bratislave aj v tomto posudzovanom prípade uzatvára, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál, ktorá dosahuje minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej bázy). Od celkovej hmotnosti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V prípade, ak celkové zaistené množstvo drogy (psychotropnej látky metamfetamín) nedosiahne hmotnosť minimálne 100 mg, nepôjde o trestnoprávnu problematiku, nakoľko takéto nižšie množstvo drogy nebude napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka predmetnej psychotropnej látky a to ani v takom prípade, ak by obsah účinnej látky bol vyšší ako 10 mg. Tento záver platí aj opačne, t.j. ak zaistené množstvo drogy bude mať väčšiu hmotnosť ako 100 mg, avšak obsah účinnej látky bude nižší ako 10 mg. Vzhľadom k tomu, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), krajský súd zrušil tento rozsudok ohľadom bodu I./ vo výroku o vine a treste a zároveň v tejto časti vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. V konaní po zrušení napadnutej časti rozsudku bude povinnosťou súdu I. stupňa vo veci znova konať a rozhodnúť s tým, že podľa § 327 Tr. por. bude viazaný právnym názorom, ktorý mal vo veci vysloviť odvolací súd. Vychádzajúc z uvedeného uznesenia odvolacieho súdu, podľa ktorého nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, súd znovu rozhodujúc vo veci dospel k týmto záverom:
Ak dospel odvolací súd k záveru, že pri skutku z 04.09.2014 neboli splnené kritéria pre jednu dávky drogy - celková hmotnosť materiálu 53 mg a účinná látka viac ako 10 mg, teda, že skutok nie je trestným činom - dôvod na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., pričom vo veci
netreba učiniť žiadne ďalšie dokazovanie, rozhodnutie odvolacieho súdu po zrušení rozsudku súdu I. stupňa v časti, v ktorej vrátil vec súdu 1. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, sa prieči ust. § 322 ods. 1 Tr. por., pretože vo veci nemá byť doplnené dokazovanie. Odvolací súd pri správnom dodržaní zákona mal postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por., keďže tomu nebráni ust. § 322 ods. 4 Tr. por., sám vo veci rozhodnúť.
Súd I. stupňa súc si vedomý viazanosťou právnym názorom odvolacieho súdu konštatujem: Problematika stanovenia jednej dávky drogy a aplikácia na konkrétny prípad, je omnoho zložitejšia, než to rozobral odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí.
Už po x tý krát súd konštatuje, že štát - zákonodarca desiatky rokov nerieši kvantifikovanie jednotlivých látok vymenovaných v zákone č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ako jednotlivá dávka drogy, čím nestanovuje jednoznačné pravidlá jednak pre vedomosť páchateľov, jednak pre následné trestno právne posúdenie. Toto posúdenie je potom založené na viac či menej akceptovaných judikátoch, ktoré sú nezáväzným názorom bez sily jednoznačnosti.
Vo všeobecnosti množstvo tej ktorej látky je uznávané, a aj to v určitom rozpätí, závermi odbornej obce - psychiatria, na účinné ovplyvnenie ľudského organizmu. Konkrétne pre metamfetamín je všeobecne uznávanou dávkou na ovplyvnenie ľudského organizmu hodnota 10 mg čistej látky, pričom nehrá rolu, či je tento poznatok z priameho zdroja - napr. konkrétna vedecká publikácia, znalecký psychiatrický posudok, alebo sprostredkovaný napr. v konštatovaní znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ktorý na priamy zdroj odkazuje. Naviac ak hodnotu dávky neformuluje štát všeobecne záväzným predpisom, preberá túto úlohu drogová scéna, ktorá presne odráža záujmy klientov na svoje ovplyvnenie drogami a závery Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ o množstve jednotlivých dávok, súd tak nepopierajúc všeobecne uznávané hodnoty vedeckého kvantifikovania, prelínaním teórie (vedeckého kvantifikovania) a praxe (reálne užívanie drog konzumentmi) - na vzorke mnohopočetnej skupiny konzumentov za aktuálne časové obdobie, čím takto uvádzané hodnoty sú aktuálnym a relevantným podkladom pre kvantifikovanie tej ktorej látky pre jednotlivú dávku, čím sa slepo nepreberá riešenie tejto právnej otázky zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ale ak súd uváži, že takáto kvantifikácia práve tohto ústavu v tom ktorom znaleckom posudku, je právne použiteľná, niet dôvodu tento záver nepoužiť ako hodnotu pre jednotlivú dávku v rámci riešenia právneho problému dávky drogy. Bol to aj konkrétny prípad prebratia záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v trestnej veci obž. R. X., kedy sa súd stotožnil so záverom posudku, že účinná látka viac ako 10 mg, je jednou dávkou drogy.
Záver odvolacieho súdu, že ak „celkové zistené množstvo drogy (psychotropnej látky metamfetamín) nedosiahne hmotnosť minimálne 100 mg, nepôjde o trestno právnu problematiku, nakoľko takéto nižšie množstvo drogy nebude napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka predmetnej psychotropnej látky a to ani v prípade, ak by obsah účinnej látky bol vyšší ako 10 mg“, takýto výklad jednotlivej dávky súd v praxi nemôže akceptovať, pretože drogou (zjednodušene pre látky uvedené v zákone č. 139/98 Z. z.) je len účinná látka v zmesi inak balastu, teda látka absolútna. Celkové množstvo látky - nie drogy - nie je podstatné, pretože premietnuc na konkrétnu trestnú vec obž. R. X., len účinná látka, v danom prípade viac ako 10 mg, je drogou ovplyvňujúcou psychiku jedinca a nie x hmotnostných jednotiek prímesi neovplyvňujúcej ľudskú psychiku. Keďže jednotlivá dávka je pojem abstraktný (vývoj posudzovania prešiel od individualizácie látky pre toho ktorého jedinca až po unifikáciu), je to len matematický výpočet drogy z celkovej látky. Ináč povedané na psychiku jedinca bude mať (matematicky kvantifikované) rovnaký účinok 10 mg čistého (100%) metamfetamínu, ako 20 mg 50 % metamfetamínu, ako 100 mg 10 % metamfetamínu, ako 10 mg čistého metamfetamínu posypaného na 200 gramovom punčovom zákusku. Konzument si zaobstaráva drogu práve pre jej účinnú látku a očakáva, že v danom celkovom množstve látky (spolu s balastom) bude také zastúpenie účinnej látky (metamfetamín) ktoré ovplyvní jeho psychiku, teda počíta s tým, že kupuje dávku účinnej látky plus určitý balast ako jednu dávky drogy.
Drogová scéna veľmi citlivo vníma názory súdov na právnu kvalifikáciu drogových trestných činov a prispôsobuje sa týmto názorom (pri absencii jednoznačných zákonom stanovených kritérií). Ak je návodom na použitie a I. stupňový súd dôrazne upozorňuje na zneužitie názor, že ak celkové množstvo látky nepresiahne 100 mg, hoci podiel metamfetamínu je viac ako 10 mg čistej látky, potom drogová scéna sa prispôsobí, bude distribuovať množstvo celkovej látky nepresahujúce 99 mg, hoci koncentrácia bude 70-80 %, teda 70-80 mg účinnej látky (teda 7-8 dávok), teda temer čistý metamfetamín, čo bude
- pri tomto závere Krajského súdu v Bratislave - znamenať beztrestnosť predávajúcich i kupujúcich (dílerov i konzumentov) až nastane situácia, že ak si niekto kúpi 99 mg 80 % metamfetamínu (teda 80 mg čistej účinnej látky) požije ju naraz a toto množstvo bude mať za následok jeho smrť, právne sa bude vyvodzovať, že sa nejednalo ani o jednu dávku drogy?!. Pre posúdenie a rozhodnutie súdu I. stupňa nie je rozhodujúce kto určitý („právny“) záver učinil, ale aká je sila takéto argumentu. Neobstojí tvrdenie, že konzument pri zaobstarávaní látky nepozná jej hmotnostné zloženie a teda ani zastúpenie účinnej látky, tak isto ako neobstojí ani tvrdenie, že konzument si v krčme objedná rum a nenechá si potvrdiť koľko % rum si objednal, aby si vedel vypočítať, či napr. pre jazdu vozidlom a kedy dosiahne hranicu 1 promile pre prípadnú kvalifikáciu ako trestný čin. Ani zlodej, ktorý chce odcudziť určitú vec, si na ňu nepôjde najskôr nechať vyhotoviť znalecký posudok, aby oznal jej presnú hodnotu, aby vedel pre prípad jeho dopadnutia, ako bude jeho skutok právne kvalifikovaný. Na to slúži v trestnom práve inštitút nepriameho úmyslu - § 4 písm. b) Tr. zák. - „páchateľ vedel že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený“. Inými slovami premietnuc na konzumenta (ale v konečnom dôsledku i na dílera, či inú osobu), nadobúda (predáva, prechováva....) látku, súc si vedomý, že sa jedná o drogu a je si i pre prípad neznalosti jej presného kvantitatívneho zastúpenia účinnej látky vedomý, že také (i nad rámec zamýšľaného) množstva látky (zmes) účinnej látky môže obsahovať teoreticky (ba aj prakticky) až do úrovne 100 % hmotnosti (u látok nerastlinného pôvodu).
Vychádzajúc z uvedeného pre konkrétny skutok z 04.09.2014 nie je rozhodujúca celková hmotnosť látky, v danom prípade 53 mg, ale len účinnej látky, v danom prípade nad 10 mg - teda jedna dávka. Ešte jeden analogický prípad: pre ovplyvnenie človeka alkoholom nie je rozhodujúce, či požije množstvo alkoholu x samotného, alebo to isté množstvo x zapíja džúsom (balastom pre drogu). Ovplyvnený je človek len účinnou látkou - alkohol. Vychádza sa pri drogách totiž zo základnej myšlienky, že pre jednu dávku (x dávok ako násobky jednej dávky) sa napočítava tá účinná látka, ktorá ovplyvňuje psychiku človeka všeobecne, ale nie na koľko krát ju človek požije. A to je veľký rozdiel, pre ktorý sa počíta len účinná látka schopná ovplyvniť psychiku človeka, nie ktorá ju aj reálne ovplyvňuje.
Uvedený výklad I. stupňového súdu je podstatný aj pre ďalší rozmer konkrétnej prejednávanej trestnej veci R. X., ktorým sa odvolací súd vôbec nezaoberal. Tým je skutočnosť, že u obž. R. X. sa jedná o pokračovací drogový trestný čin z dôsledkom jeho potrestania uložením spoločného trestu. Obž. R. X. spáchal dva skutky: prvý 04.09.2014, celková látka 53 mg, z toho viac ako 10 mg účinnej látky metamfetamín a druhý 22.09.2014 - 21 mg metamfetamínu a 90 mg heroínu s prímesou kofeínu a 93 mg heroínu s prímesou kofeínu - pričom sa jedná o pokračovací trestný čin - jednotiaci úmysel páchateľa, časovú súvislosť, nepredelenie dielčich skutkov vznesením obvinením. Dostávame sa tak do situácie spočítania celkového množstva drog (účinných látok), pričom nie je rozhodujúce, či sa jedná o dve odlišné látky (drogy) - metamfetamín zo 04.09.2014 a metamfetamín zo 22.09.2014 a heroín z 22.09.2014 a heroín z 22.09.2014. Pre účely posúdenia látok ovplyvniteľných ľudskú psychiku, je treba počítať s celkovým množstvom účinných látok, teda metamfetamín zo 04.09.2014 plus metamfetamín z 22.09.2014 plus heroín (90 mg s paracetamolom) z 22.09.2014 plus heroín (93 mg s paracetamolom) z 22.09.2014. Pri týchto súčtoch treba použiť len matematický vzorec súčtu jednotlivých hodnôt pre výpočet počtu násobkov jednorazovej dávky (hocijakej zákonom za drogu označenej látky), pričom sa nemožno zaoberať filozofiou, aké konkrétne účinky (vysoko pravdepodobne znásobené) by malo kombinované požitie týchto látok, či v akom časovom či množstvom režime by boli požité. To nie je rozhodujúce, pretože pre určenie dávok sa nehodnotí konkrétna (časová, množstevná, kombinačná) aplikácia drog u jednotlivca, ale „len“ báza násobku (hoci i jedno násobku) drog pre ovplyvnenie psychiky človeka.
V posudzovanej trestnej veci obžalovaného R. X. nastala situácia, kedy súd ukladal spoločný trest pri súbehu dielčich skutkov pokračovacieho trestného činu, z ktorých o jednom dielčom skutku (z 22.09.2014) už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T 200/2014 z 24.09.2014, právoplatného dňa 24.09.2014, ktorého výrok o vine a naň nadväzujúci výrok o treste a súvisiace výroky súd (vo veci 3T 43/2015) zrušil. Zrušením výroku o vine súd pri ukladaní spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. je viazaný skutkovými okolnosťami pôvodného rozhodnutia, teda musí preberať skutok v danom prípade z 22.09.2014, ktorý sám o sebe bol trestným činom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., teda ak k dávkam drog v tomto skutku uvedeným pripočítame dávku drogy nad 10 mg metamfetamínu za skutok z 04.09.2014, ak by aj tento dielči skutok nebol sám o sebe prechovávaním jednej dávky drogy, ak by bola správna filozofia odvolacieho súdu
pre jednu dávky drogy a nie filozofia I. stupňového súdu v odôvodnení tohto rozsudku - určité množstvo drogy, hoci teoreticky nedosahujúce jednu dávky drogy, spolu s aspoň jednou dávkou drogy - dielčí skutok z 22.09.2014 vo svojom súčte opäť musí znamenať aspoň jednu dávky drogy, takže pri súčte množstva drogy za oba skutky sa jedná o trestný čin uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku - matematicky vzaté niečo (dávka drogy) plus čo i len zlomok niečoho (dávky drogy), nemôže byť v súčte menej ako základné niečo (základná dávka drogy). Za uvedených okolností je potom opodstatnené právne kvalifikovanie skutkov obžalovaného minimálne ako drogový prečin uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku s uloženým trestnom odôvodneným v pôvodnom rozsudku, pričom pri priťažujúcej okolnosti § 37 písm. m) Tr. zák. - predchádzajúce odsúdenia, sa základná trestná sadzba trestu odňatia slobody až na 3 roky zvyšuje na sadzbu 1 až 3 roky, a uložený trest v trvaní 1 rok je tak na spodnej hranici trestnej sadzby. Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu, bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Bratislava V k sp. zn. 3T 43/2015. V Bratislave dňa 09.05.2017