Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-22-2017.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Subarea
17CoP/22/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletú: A. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky P.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., T. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, a otca L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX J. U. M. XX, B. SW XXXHD, A., R. T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou OREA Consulting s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 10, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. októbra 2016, č. k. 1P/94/2014-140, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý piatok v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod., každú nasledujúcu sobotu po prvom piatku v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každú nasledujúcu nedeľu po prvom piatku v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky, na území Slovenskej republiky, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matku zaviazal maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a stretnutia sa osobne zúčastniť s tým, že otec je oprávnený maloletú v súdom určenom čase a v mieste bydliska matky prevziať, je povinný zabezpečiť sústavnú účasť matky počas jeho stretnutia s maloletou a je povinný maloletú odovzdať po skončení stretnutia matke v mieste jej bydliska. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa návrhom vo veci samej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. V priebehu konania otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny mesiac v trvaní jedného kalendárneho týždňa, a to v prvý párny týždeň v mesiaci s tým, že si maloletú o 11.00 hod. vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a v posledný deň prvého párneho týždňa v mesiaci v čase o 17.00 hod. odovzdá maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska. Tiež sa domáhal osobitnej úpravy styku počas letných prázdnin, vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej sú v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej. Dňa 02.04.2014 sa matka maloletej odsťahovala zo spoločnej domácnosti v Anglicku spolu s maloletou do Slovenskej republiky. Nakoľko otec žije v Anglicku, snaží sa s dcérou spojiť hlavne telefonicky alebo prostredníctvom internetu; matka maloletej zabraňuje ich kontaktu. Keďže konanie vo veci rozvodu nie je právoplatne skončené a nakoľko nie je možné predvídať, ako dlho bude konanie trvať, otec vyslovil obavy o kontakt s dcérou, keďže matka mu bráni v styku a otec sa bojí, že maloletá sa naňho nebude pamätať a bude pre ňu cudzí človek. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný sčasti. Konštatoval, že úprava styku maloletého dieťaťa s tým z rodičov, s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti a ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti je právom tohto rodiča, ale aj právom maloletého dieťaťa, na ktoré je potrebné prihliadať v prvom rade. V danej veci otec prejavil záujem o úpravu styku s maloletou, pričom
poukazuje na skutočnosť, že matka mu v pravidelnom kontakte s maloletou bráni. Matka vo vyjadrení k návrhu otca uviedla, že rešpektuje právo otca stretávať sa s maloletou a v tomto otcovi nebráni a ani brániť nebude, avšak s ohľadom na najlepší záujem maloletej, ako aj na skutočnosť, že táto má rôzne zdravotné problémy, a to i psychologického a psychiatrického charakteru, trvá na tom, aby styk otca s maloletou prebiehal za jej prítomnosti, v menšom rozsahu ako požaduje otec a výlučne na území Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností, keď matka v podstate súhlasila s úpravou styku otca s maloletou, avšak v inom rozsahu, súd upravil styk otca s maloletou na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci tak, aby aj počas prebiehajúceho konania bolo zachované nielen právo otca na kontakt s maloletou, ale najmä právo dieťaťa na zachovanie si kontaktu so svojim otcom a vytvorenie priestoru pre to, aby si otec mohol svoj vzťah s maloletou postupne budovať, keďže v súčasnosti s maloletou je v nepravidelnom občasnom kontakte. Pri určení rozsahu styku otca s maloletou prihliadol na vek maloletej, ktorá má štyri roky, navštevuje materskú školu v H., má zdravotné problémy, často býva chorá, navštevuje psychologickú a pedopsychiatrickú ambulanciu. Prihliadol tiež na to, že odkedy matka s maloletou opustila Veľkú Britániu, maloletá nebola s otcom sama a tiež sama u neho neprespala, podľa správy detskej psychiatričky maloletá vyhľadáva prítomnosť matky. Taktiež súd prihliadol k tomu, že maloletá už žije na Slovensku viac ako dva roky (pričom mala dva roky, keď odišla z Veľkej Británie), slovenský jazyk je jej prirodzeným jazykom a nakoľko otec slovenský jazyk neovláda, mohol by nastať medzi ním a maloletou komunikačný problém. Za týchto okolností súd považoval za potrebné určiť, aby styk otca s maloletou prebiehal len za prítomnosti matky, ktorá je pre maloletú osobou dôverne známou, ktorá bude pre maloletú znamenať i pocit bezpečia, ktorá napomôže tomu, aby otec mohol s maloletou svoj styk realizovať plnohodnotne a ktorá môže redukovať jazykovú bariéru medzi otcom a dieťaťom. Pri frekvencii styku súd zohľadnil požiadavku otca, aby mal možnosť sa s maloletou stretávať každý mesiac, avšak nie v tom rozsahu, ako si predstavoval otec. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti upravil styk otca s maloletou tak, aby sa príliš nenarušil režim maloletého dieťaťa a zároveň umožnil kontakt otca s maloletou kontinuálne počas troch dní tak, aby otec mohol aj tento pomerne krátky čas tráviť s maloletou plnohodnotne. Zároveň určil, aby sa styk otca s maloletou za prítomnosti matky realizoval len na území Slovenskej republiky. Upravil tiež práva a povinnosti jednotlivých rodičov pri realizácii styku s maloletou. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku s maloletou okrem bežného roka aj špeciálne počas letných prázdnin, vianočných či veľkonočných sviatkov zamietol s tým, že takáto úprava nespadá do rozhodnutia v rámci neodkladného opatrenia, kedy sa má poskytnúť len dočasná ochrana ohrozeným záujmom, pričom v danej veci pre rozhodnutie o tom, či je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa jeho styk s otcom realizoval v rámci špeciálnej úpravy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, prekračujúce rámec predpokladaný pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení.
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci od piatka do nedele tak, že v piatok o 10.00 hod. si maloletú vyzdvihne a o 18.00 hod. vráti maloletú matke, v sobotu o 10.00 hod. si otec maloletú vyzdvihne a o 18.00 hod. vráti maloletú matke a v nedeľu o 10.00 hod. si otec maloletú vyzdvihne a o 18.00 hod. vráti maloletú matke, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť, otec je oprávnený maloletú v určenom čase a v mieste bydliska matky prevziať a je povinný maloletú odovzdať po skončení stretnutia matke v mieste jej bydliska. V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré videl v tom, že uznesenie súdu prvej inštancie nerešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, garantované § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Vyslovil názor, že súdom určená úprava styku otca s maloletým dieťaťom na 9 hodín do mesiaca nezohľadňuje uvedené práva; nie je v možnostiach ani v schopnostiach otca za 9 hodín do mesiaca maloletú vychovávať a starať sa o ňu tak, aby sa naplnil záujem dieťaťa na výchove a starostlivosti zo strany oboch rodičov. Za účelom riadneho výkonu základných práv otca a samotnej dcéry sa maloletá potrebuje častejšie stretávať s otcom, než iba 9 hodín do mesiaca, pre upevnenie vzájomných vzťahov je potrebné rozširovanie styku tak, aby si maloletá vybudovala čo najväčšiu citovú väzbu na otca a aby aj otec mal možnosť spoznávať maloletú a podieľať sa aspoň čiastočne na jej výchove a súčasne aj kontrole výchovy matkou. Uviedol, že ho veľmi mrzí, že maloletá má zdravotné problémy aj psychického charakteru a užíva lieky, ale táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre obmedzenie styku otca s dieťaťom na 9 hodín do mesiaca, pričom s usmernením matky je pripravený a schopný zabezpečiť maloletej stravovanie aké potrebuje a podávanie liekov tak, ako je predpísané. Rovnako ani skutočnosť, že otec hovorí po anglicky nemôže byť relevantným dôvodom pre
obmedzenie styku otca s maloletou na 9 hodín do mesiaca, keď je nezvratné, že otec maloletej je cudzí štátny príslušník, preto je žiaduce, aby si maloletá začala privykať na to, že otec s ňou komunikuje v inom ako v slovenskom jazyku, pričom častejším pobytom s otcom získa maloletá príležitosť privyknúť si na uvedenú skutočnosť, spoznať aj kultúru a zvyky otca a navyše nadobudne základné jazykové zručnosti v anglickom jazyku. S tým, aby styk s maloletou prebiehal iba na území Slovenskej republiky, súhlasil; nesúhlasil však s účasťou matky počas styku s maloletou. Poukázal na to, že matka nie je prítomná pri maloletej ani v čase, keď sa dieťa nachádza v škôlke; pokiaľ matka poukazuje na naviazanosť maloletej na ňu, je podľa neho nevyhnutné, aby si maloletá postupne zvykala na prítomnosť otca vo svojom živote za účelom vytvorenia hlbšieho rodinného života a tiež je dôležité, aby sa postupne učila samostatnosti zodpovedajúcej jej veku a nelipla až príliš na matke. Čo sa týka jazykovej bariéry táto nie je neprekonateľná, nakoľko otec má takú slovnú zásobu v slovenskom jazyku, aby sa o podstatných otázkach týkajúcich sa potrieb maloletej s ňou dohovoril, aj keď za pomoci neverbálnej komunikácie, a aby sa s ňou zahral. Vyslovil presvedčenie, že správnym prístupom z jeho strany si maloletá rýchlo privykne na spôsob komunikácie s ním a nebude jej problém mu porozumieť. 3. Matka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasila s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení, ktoré má spočívať v tom, že prvoinštančný súd nerešpektuje právo oboch rodičov na rovnakú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom poukázala na to, že nie zohľadnenie práv rodičov je určujúcim pri úprave ich styku s maloletým dieťaťom, ale práve najlepší záujem dieťaťa je a aj musí byť určujúcim kritériom pri každom rozhodovaní vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Prvoinštančný súd správne zohľadnil najlepší záujem dieťaťa a v rámci neho najmä právo dieťaťa na zdravie a právo dieťaťa na najvyššiu možnú úroveň zdravotného stavu. Zopakovala, že maloletá A. má vážne zdravotné problémy psychologického i psychiatrického charakteru, lieči sa u psychológa, ako aj u detskej psychiatričky. Viacjazyčné prostredie, v ktorom bola A. pôvodne vychovávaná viedlo k závažným komunikačným problémom, ktoré sa oslabili až po presťahovaní na Slovensko, kde je A. vychovávaná výlučne v slovenskom jazykovom prostredí. Argument otca, ktorý v odvolaní poukazuje na to, že skutočnosť, že otec a maloletá A. nehovoria rovnakým jazykom nemôže byť relevantným dôvodom pre obmedzenie jeho styku s maloletou nemôže obstáť, pretože skutočnosť, že otec nehovorí rovnakým jazykom ako A., nebol dôvodom, pre ktorý súd upravil styk s A. inak, než tomu malo byť podľa názoru otca. Dôvodom na inú úpravu styku boli zdravotné problémy maloletej spočívajúce napr. aj v oneskorenom vývoji reči, pre ktorého zmiernenie je podľa odborných lekárskych nálezov nutné, aby A. vyrastala v slovenskom jazykovom prostredí, ktorému rozumie, v ktorom vie vyjadriť svoje pocity, v ktorom vie vyjadriť čo jej chutí a čo nie (čo je nesmierne dôležité vzhľadom na jej závažné stravovacie problémy) čo ju bolí a nie a podobne. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na fakt, že sám otec vo svojom odvolaní priznáva, že sa vie dohovoriť s maloletou o podstatných otázkach len za pomoci neverbálnej komunikácie a súčasne že jeho slovná zásada postačuje len na to, aby sa s maloletou zahral. Vzhľadom na preukázané osobitné potreby A. vyplývajúce z jej nepriaznivého zdravotného stavu takáto úroveň komunikácie v žiadnom prípade nestačí. Taktiež v prípade, ak by sa maloletá A. stýkala s otcom bez prítomnosti matky, naviac so zreteľom na v konaní preukázané silné citové väzby s matkou, bez ktorej prítomnosti nezaspí, neustále ju vyhľadáva a neznesie odlúčenie s ňou, malo by to závažné nepriaznivé zdravotné dôsledky na maloletú.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
6. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
9. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v nevyhnutnosti úpravu styku otca s maloletou, keď odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že v prípade nerealizovania akéhokoľvek styku maloletej s otcom by sa ich vzťahy mohli dostať až na takú úroveň, že v dôsledku plynutia času by sa dieťa celkom odmietlo s otcom stretávať a ich vzájomné väzby by už nebolo možné obnoviť. Pokiaľ ide o rozsah úpravy styku otca s maloletou A., odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom k veku maloletej, ktorá má len štyri roky a ktorá má zdravotné problémy, navštevuje psychologickú i pedopsychiatrickú ambulanciu, ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že odkedy sa maloletá spolu s matkou presťahovala na územie Slovenskej republiky, nebola s otcom sama, prihliadnuc k preukázanej naviazanosti maloletej na matku, ako aj ku skutočnosti, že maloletá sa s otcom nevie dohovoriť, je potrebné realizovať styk otca s maloletou za prítomnosti matky, ktorá, tak ako uviedol súd prvej inštancie, je pre maloletú osobou dôverne známou a ktorá pre maloletú bude vytvárať pocit bezpečia a zároveň aj redukovať jazykovú bariéru medzi otcom a dieťaťom.
10. Odvolací súd bol toho názoru, že frekvencia styku tak, ako ho upravil súd prvej inštancie je postačujúca, treba pritom vychádzať z toho, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej, upravuje len dočasne pomery medzi účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej a nariaďuje sa len v nevyhnutných prípadoch, keď je buď ohrozený zdravý psychický alebo fyzický vývoj maloletého dieťaťa, alebo keď hrozí taký stav (ako je tomu aj v danej veci), že by mohlo dôjsť k pretrhnutiu vzájomných citových väzieb medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Bol toho názoru, že úprava styku otca s maloletou tak, ako ho nariadil súd prvej inštancie postačuje na zachovanie citových väzieb medzi otcom a maloletou do rozhodnutia vo veci samej, pričom v rozhodnutí vo veci samej nie je vylúčené, aby sa styk otca s maloletou na základe podkladov, ktoré vyplynú z rozsiahlejšieho dokazovania, upravil aj v širšom rozsahu, príp. iným spôsobom.
11. Z uvedených dôvodov, keďže súd o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol správne, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd považoval za správne, v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).