Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/22/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletú: A. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky P.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., T. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, a otca L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX J. U. M. XX, B. SW XXXHD, A., R. T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou OREA Consulting s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 10, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. októbra 2016, č. k. 1P/94/2014-140, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý piatok v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod., každú nasledujúcu sobotu po prvom piatku v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každú nasledujúcu nedeľu po prvom piatku v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky, na území Slovenskej republiky, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matku zaviazal maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a stretnutia sa osobne zúčastniť s tým, že otec je oprávnený maloletú v súdom určenom čase a v mieste bydliska matky prevziať, je povinný zabezpečiť sústavnú účasť matky počas jeho stretnutia s maloletou a je povinný maloletú odovzdať po skončení stretnutia matke v mieste jej bydliska. V rozhodnutí konštatoval, že matka sa návrhom vo veci samej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. V priebehu konania otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny mesiac v trvaní jedného kalendárneho týždňa, a to v prvý párny týždeň v mesiaci s tým, že si maloletú o 11.00 hod. vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a v posledný deň prvého párneho týždňa v mesiaci v čase o 17.00 hod. odovzdá maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska. Tiež sa domáhal osobitnej úpravy styku počas letných prázdnin, vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej sú v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej. Dňa 02.04.2014 sa matka maloletej odsťahovala zo spoločnej domácnosti v Anglicku spolu s maloletou do Slovenskej republiky. Nakoľko otec žije v Anglicku, snaží sa s dcérou spojiť hlavne telefonicky alebo prostredníctvom internetu; matka maloletej zabraňuje ich kontaktu. Keďže konanie vo veci rozvodu nie je právoplatne skončené a nakoľko nie je možné predvídať, ako dlho bude konanie trvať, otec vyslovil obavy o kontakt s dcérou, keďže matka mu bráni v styku a otec sa bojí, že maloletá sa naňho nebude pamätať a bude pre ňu cudzí človek. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný sčasti. Konštatoval, že úprava styku maloletého dieťaťa s tým z rodičov, s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti a ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti je právom tohto rodiča, ale aj právom maloletého dieťaťa, na ktoré je potrebné prihliadať v prvom rade. V danej veci otec prejavil záujem o úpravu styku s maloletou, pričom

poukazuje na skutočnosť, že matka mu v pravidelnom kontakte s maloletou bráni. Matka vo vyjadrení k návrhu otca uviedla, že rešpektuje právo otca stretávať sa s maloletou a v tomto otcovi nebráni a ani brániť nebude, avšak s ohľadom na najlepší záujem maloletej, ako aj na skutočnosť, že táto má rôzne zdravotné problémy, a to i psychologického a psychiatrického charakteru, trvá na tom, aby styk otca s maloletou prebiehal za jej prítomnosti, v menšom rozsahu ako požaduje otec a výlučne na území Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností, keď matka v podstate súhlasila s úpravou styku otca s maloletou, avšak v inom rozsahu, súd upravil styk otca s maloletou na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci tak, aby aj počas prebiehajúceho konania bolo zachované nielen právo otca na kontakt s maloletou, ale najmä právo dieťaťa na zachovanie si kontaktu so svojim otcom a vytvorenie priestoru pre to, aby si otec mohol svoj vzťah s maloletou postupne budovať, keďže v súčasnosti s maloletou je v nepravidelnom občasnom kontakte. Pri určení rozsahu styku otca s maloletou prihliadol na vek maloletej, ktorá má štyri roky, navštevuje materskú školu v H., má zdravotné problémy, často býva chorá, navštevuje psychologickú a pedopsychiatrickú ambulanciu. Prihliadol tiež na to, že odkedy matka s maloletou opustila Veľkú Britániu, maloletá nebola s otcom sama a tiež sama u neho neprespala, podľa správy detskej psychiatričky maloletá vyhľadáva prítomnosť matky. Taktiež súd prihliadol k tomu, že maloletá už žije na Slovensku viac ako dva roky (pričom mala dva roky, keď odišla z Veľkej Británie), slovenský jazyk je jej prirodzeným jazykom a nakoľko otec slovenský jazyk neovláda, mohol by nastať medzi ním a maloletou komunikačný problém. Za týchto okolností súd považoval za potrebné určiť, aby styk otca s maloletou prebiehal len za prítomnosti matky, ktorá je pre maloletú osobou dôverne známou, ktorá bude pre maloletú znamenať i pocit bezpečia, ktorá napomôže tomu, aby otec mohol s maloletou svoj styk realizovať plnohodnotne a ktorá môže redukovať jazykovú bariéru medzi otcom a dieťaťom. Pri frekvencii styku súd zohľadnil požiadavku otca, aby mal možnosť sa s maloletou stretávať každý mesiac, avšak nie v tom rozsahu, ako si predstavoval otec. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti upravil styk otca s maloletou tak, aby sa príliš nenarušil režim maloletého dieťaťa a zároveň umožnil kontakt otca s maloletou kontinuálne počas troch dní tak, aby otec mohol aj tento pomerne krátky čas tráviť s maloletou plnohodnotne. Zároveň určil, aby sa styk otca s maloletou za prítomnosti matky realizoval len na území Slovenskej republiky. Upravil tiež práva a povinnosti jednotlivých rodičov pri realizácii styku s maloletou. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku s maloletou okrem bežného roka aj špeciálne počas letných prázdnin, vianočných či veľkonočných sviatkov zamietol s tým, že takáto úprava nespadá do rozhodnutia v rámci neodkladného opatrenia, kedy sa má poskytnúť len dočasná ochrana ohrozeným záujmom, pričom v danej veci pre rozhodnutie o tom, či je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa jeho styk s otcom realizoval v rámci špeciálnej úpravy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, prekračujúce rámec predpokladaný pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení.

2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci od piatka do nedele tak, že v piatok o 10.00 hod. si maloletú vyzdvihne a o 18.00 hod. vráti maloletú matke, v sobotu o 10.00 hod. si otec maloletú vyzdvihne a o 18.00 hod. vráti maloletú matke a v nedeľu o 10.00 hod. si otec maloletú vyzdvihne a o 18.00 hod. vráti maloletú matke, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť, otec je oprávnený maloletú v určenom čase a v mieste bydliska matky prevziať a je povinný maloletú odovzdať po skončení stretnutia matke v mieste jej bydliska. V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré videl v tom, že uznesenie súdu prvej inštancie nerešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, garantované § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Vyslovil názor, že súdom určená úprava styku otca s maloletým dieťaťom na 9 hodín do mesiaca nezohľadňuje uvedené práva; nie je v možnostiach ani v schopnostiach otca za 9 hodín do mesiaca maloletú vychovávať a starať sa o ňu tak, aby sa naplnil záujem dieťaťa na výchove a starostlivosti zo strany oboch rodičov. Za účelom riadneho výkonu základných práv otca a samotnej dcéry sa maloletá potrebuje častejšie stretávať s otcom, než iba 9 hodín do mesiaca, pre upevnenie vzájomných vzťahov je potrebné rozširovanie styku tak, aby si maloletá vybudovala čo najväčšiu citovú väzbu na otca a aby aj otec mal možnosť spoznávať maloletú a podieľať sa aspoň čiastočne na jej výchove a súčasne aj kontrole výchovy matkou. Uviedol, že ho veľmi mrzí, že maloletá má zdravotné problémy aj psychického charakteru a užíva lieky, ale táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre obmedzenie styku otca s dieťaťom na 9 hodín do mesiaca, pričom s usmernením matky je pripravený a schopný zabezpečiť maloletej stravovanie aké potrebuje a podávanie liekov tak, ako je predpísané. Rovnako ani skutočnosť, že otec hovorí po anglicky nemôže byť relevantným dôvodom pre

obmedzenie styku otca s maloletou na 9 hodín do mesiaca, keď je nezvratné, že otec maloletej je cudzí štátny príslušník, preto je žiaduce, aby si maloletá začala privykať na to, že otec s ňou komunikuje v inom ako v slovenskom jazyku, pričom častejším pobytom s otcom získa maloletá príležitosť privyknúť si na uvedenú skutočnosť, spoznať aj kultúru a zvyky otca a navyše nadobudne základné jazykové zručnosti v anglickom jazyku. S tým, aby styk s maloletou prebiehal iba na území Slovenskej republiky, súhlasil; nesúhlasil však s účasťou matky počas styku s maloletou. Poukázal na to, že matka nie je prítomná pri maloletej ani v čase, keď sa dieťa nachádza v škôlke; pokiaľ matka poukazuje na naviazanosť maloletej na ňu, je podľa neho nevyhnutné, aby si maloletá postupne zvykala na prítomnosť otca vo svojom živote za účelom vytvorenia hlbšieho rodinného života a tiež je dôležité, aby sa postupne učila samostatnosti zodpovedajúcej jej veku a nelipla až príliš na matke. Čo sa týka jazykovej bariéry táto nie je neprekonateľná, nakoľko otec má takú slovnú zásobu v slovenskom jazyku, aby sa o podstatných otázkach týkajúcich sa potrieb maloletej s ňou dohovoril, aj keď za pomoci neverbálnej komunikácie, a aby sa s ňou zahral. Vyslovil presvedčenie, že správnym prístupom z jeho strany si maloletá rýchlo privykne na spôsob komunikácie s ním a nebude jej problém mu porozumieť. 3. Matka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasila s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení, ktoré má spočívať v tom, že prvoinštančný súd nerešpektuje právo oboch rodičov na rovnakú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom poukázala na to, že nie zohľadnenie práv rodičov je určujúcim pri úprave ich styku s maloletým dieťaťom, ale práve najlepší záujem dieťaťa je a aj musí byť určujúcim kritériom pri každom rozhodovaní vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Prvoinštančný súd správne zohľadnil najlepší záujem dieťaťa a v rámci neho najmä právo dieťaťa na zdravie a právo dieťaťa na najvyššiu možnú úroveň zdravotného stavu. Zopakovala, že maloletá A. má vážne zdravotné problémy psychologického i psychiatrického charakteru, lieči sa u psychológa, ako aj u detskej psychiatričky. Viacjazyčné prostredie, v ktorom bola A. pôvodne vychovávaná viedlo k závažným komunikačným problémom, ktoré sa oslabili až po presťahovaní na Slovensko, kde je A. vychovávaná výlučne v slovenskom jazykovom prostredí. Argument otca, ktorý v odvolaní poukazuje na to, že skutočnosť, že otec a maloletá A. nehovoria rovnakým jazykom nemôže byť relevantným dôvodom pre obmedzenie jeho styku s maloletou nemôže obstáť, pretože skutočnosť, že otec nehovorí rovnakým jazykom ako A., nebol dôvodom, pre ktorý súd upravil styk s A. inak, než tomu malo byť podľa názoru otca. Dôvodom na inú úpravu styku boli zdravotné problémy maloletej spočívajúce napr. aj v oneskorenom vývoji reči, pre ktorého zmiernenie je podľa odborných lekárskych nálezov nutné, aby A. vyrastala v slovenskom jazykovom prostredí, ktorému rozumie, v ktorom vie vyjadriť svoje pocity, v ktorom vie vyjadriť čo jej chutí a čo nie (čo je nesmierne dôležité vzhľadom na jej závažné stravovacie problémy) čo ju bolí a nie a podobne. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na fakt, že sám otec vo svojom odvolaní priznáva, že sa vie dohovoriť s maloletou o podstatných otázkach len za pomoci neverbálnej komunikácie a súčasne že jeho slovná zásada postačuje len na to, aby sa s maloletou zahral. Vzhľadom na preukázané osobitné potreby A. vyplývajúce z jej nepriaznivého zdravotného stavu takáto úroveň komunikácie v žiadnom prípade nestačí. Taktiež v prípade, ak by sa maloletá A. stýkala s otcom bez prítomnosti matky, naviac so zreteľom na v konaní preukázané silné citové väzby s matkou, bez ktorej prítomnosti nezaspí, neustále ju vyhľadáva a neznesie odlúčenie s ňou, malo by to závažné nepriaznivé zdravotné dôsledky na maloletú.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len , potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 360 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

9. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v nevyhnutnosti úpravu styku otca s maloletou, keď odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že v prípade nerealizovania akéhokoľvek styku maloletej s otcom by sa ich vzťahy mohli dostať až na takú úroveň, že v dôsledku plynutia času by sa dieťa celkom odmietlo s otcom stretávať a ich vzájomné väzby by už nebolo možné obnoviť. Pokiaľ ide o rozsah úpravy styku otca s maloletou A., odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom k veku maloletej, ktorá má len štyri roky a ktorá má zdravotné problémy, navštevuje psychologickú i pedopsychiatrickú ambulanciu, ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že odkedy sa maloletá spolu s matkou presťahovala na územie Slovenskej republiky, nebola s otcom sama, prihliadnuc k preukázanej naviazanosti maloletej na matku, ako aj ku skutočnosti, že maloletá sa s otcom nevie dohovoriť, je potrebné realizovať styk otca s maloletou za prítomnosti matky, ktorá, tak ako uviedol súd prvej inštancie, je pre maloletú osobou dôverne známou a ktorá pre maloletú bude vytvárať pocit bezpečia a zároveň aj redukovať jazykovú bariéru medzi otcom a dieťaťom.

10. Odvolací súd bol toho názoru, že frekvencia styku tak, ako ho upravil súd prvej inštancie je postačujúca, treba pritom vychádzať z toho, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej, upravuje len dočasne pomery medzi účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej a nariaďuje sa len v nevyhnutných prípadoch, keď je buď ohrozený zdravý psychický alebo fyzický vývoj maloletého dieťaťa, alebo keď hrozí taký stav (ako je tomu aj v danej veci), že by mohlo dôjsť k pretrhnutiu vzájomných citových väzieb medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Bol toho názoru, že úprava styku otca s maloletou tak, ako ho nariadil súd prvej inštancie postačuje na zachovanie citových väzieb medzi otcom a maloletou do rozhodnutia vo veci samej, pričom v rozhodnutí vo veci samej nie je vylúčené, aby sa styk otca s maloletou na základe podkladov, ktoré vyplynú z rozsiahlejšieho dokazovania, upravil aj v širšom rozsahu, príp. iným spôsobom.

11. Z uvedených dôvodov, keďže súd o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol správne, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd považoval za správne, v zmysle ust. § 387 ods. 2 odkazuje.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .