Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/147/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: JO., zastúpená: JUDr. Daniel Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o zaplatenie 456,39 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 56,86 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti sumy 255,20 eur z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 12 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.03.2016, doručenou súdu dňa 09.03.2016, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 456,39 eur pozostávajúcej z nezaplatených úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti, pokuty vo výške 33 eur a príslušenstva (t.j. poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur) a taktiež sa domáhal náhrady trov konania titulom súdneho poplatku.

2. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s mesačnou periodicitou platenia úhrad v zmysle § 7 zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu v zmysle zákona za obdobie podľa Prehľadu predpisov z databázy žalobcu. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 13.04.2016 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie písomností vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaná povinná v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 23Cb/147/2016-9 zo dňa 28.11.2016, voči ktorému podala žalovaná odpor.

4. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že vzhľadom k tomu, že žalobca žiada uhradenie poplatkov od roku 2008, vznáša voči nároku žalobcu námietku premlčania.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (t.j. replike) uviedol, že vzťah strán sporu je podľa jeho názoru potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka, a to podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva žiadal súd, aby rozhodol o námietke premlčania v zmysle režimu Obchodného zákonníka.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k replike žalobcu (t.j. duplike) uviedla, že vymáhaná suma predstavuje koncesionárske poplatky za obdobie od apríla 2008 do apríla 2016. Vymáhanú sumu za obdobie od apríla 2008 do júla 2013 vo výške 296,96 eur za 64 mesiacov x 4,64 eur/mesiac považuje za premlčanú, pretože uvedenú čiastku žalobca začal vymáhať žalobou podanou dňa 18.11.2016, t.j. po uplynutí 3- ročnej premlčacej lehoty. Žalovaná uznáva v zmysle prehľadu predpisov a platieb svoj dlh za obdobie od februára 2014 do apríla 2016 vo výške 127,83 eur, t.j. 27 mesiacov x 4,64 eur/mesiac. Dlžnú sumu 127,83 eur spolu s náhradou súdneho poplatku 16,50 eur dňa 28.04.2017 žalobkyňa uhradila bankovým prevodom na účet žalobcu. V rozsahu premlčanej sumy, ktorú žalobca vymáha žiadala, aby súd žalobu zamietol.

7. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal konať v jeho neprítomnosti.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s Výzvou na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti zo dňa 13.04.2016, Podacím hárkom č. E Prehľadom predpisov a platieb, s výpisom z účtu žalovanej, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalovanej v konaní uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáha úhrady koncesionárskych poplatkov od žalovanej na základe toho, že zamestnávala pracovníkov v kategórii od 3 do 9. Žaloba bola podaná o zaplatenie sumy 456,36 eur, čo predstavuje koncesionársky poplatok od apríla 2008 do apríla 2016. Vzhľadom na to, že ten poplatok sa vymáha za obdobie 8 rokov, vzniesla žalovaná námietku premlčania, s tým, že premlčacia doba je 3-ročná v zmysle Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žalovaná uznala svoj dlh za obdobie od februára 2014 do apríla 2016 vo výške 127,83 eur, čo predstavuje 27 mesiacov x 4,64 eur/mesiac. Zároveň žalovaná zaplatila žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur. Poukazujeme na to, že podľa toho vyčíslenia nedoplatku sa vymáhalo do júla 2013, potom je tam „preluka“ vo vyčíslení, potom od júla do februára 2014 nie je nič, a potom od februára 2014 znova pokračujú vo vyčíslení poplatku, z toho dôvodu žalovaná uznáva dlh za tých 27 mesiacov. Ohľadne ostatných poplatkov bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej 3- ročnej lehoty. Na základe uvedeného žiadal, aby súd konanie zastavil v tej časti, ktorá nebola premlčaná, ktorú žalovaná uznala a vo zvyšnej časti vymáhanej sumy, ktorá je premlčaná, aby žalobu zamietol. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou nie je vzťah, ktorý vyplýva z predmetu podnikania žalovanej, je to vzťah, z ktorého by vznikali medzi účastníkmi právne vzťahy v súlade s Občianskym zákonníkom. Je to všeobecná povinnosť pre každého odberateľa elektrickej energie, vzťahuje sa aj na fyzické osoby ako aj právnické osoby, táto povinnosť u právnických osôb je viazaná na počet zamestnancov a premlčacia lehota by sa mala riadiť podľa Občianskeho zákonníka, mala by byť 3-ročná.

10. Z Výzvy na zaplatenie nedoplatku za úhrady za služby verejnosti zo dňa 13.04.2016 vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 30.04.2016 predstavovala sumu 424,79 eur.

11. Z Podacieho hárka č. E vyplýva, že žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu nedoplatku dňa 20.04.2016.

12. Z Prehľadu predpisov a platieb vyplýva výška nedoplatku žalovanej vo výške 424,79 eur a to za obdobie apríl 2008 až apríl 2016.

13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“), touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úhrade za služby verejnosti“) platiteľ úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

15. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

16. Podľa ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

17. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

18. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

19. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.

20. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

21. Podľa ustanovenia § 10 ods. 4 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti, ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a).

22. Podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

23. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

24. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

25. Podľa § 392 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

26. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovanej ako zamestnávateľovi, ktorá v pracovnom pomere zamestnávala aspoň troch zamestnancov vznikla povinnosť platiť úhrady žalobcovi a to v zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti v období od apríla 2008 do apríla 2016. Tiež mal preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch, pričom táto svoj dlh neuhradila. Medzi stranami tieto skutočnosti neboli sporné. Žalovaná taktiež uznala svoj dlh vo výške 127,83 eur za obdobie od februára 2014 do apríla 2016. Taktiež žalovaná nerozporovala jej povinnosť uhradiť žalobcovi pokutu vo výške 33 eur a poštovné vo výške 2,55 eur (1,15 eur + 1,40 eur), preto súd v tejto časti dokazovanie nevykonával, keďže išlo medzi stranami o nespornú skutočnosť. Žalobca nerozporoval žalovanej námietku premlčania, avšak argumentoval tým, že vzhľadom na obchodno-právny vzťah medzi stranami je premlčacia doba štvorročná, pričom podľa názoru žalovanej je premlčacia doba pri koncesionárskych poplatkoch trojročná.

28. Medzi stranami je teda sporný nárok žalobcu na zaplatenie mesačných úhrad tzv. koncesionárskych poplatkov za obdobie od apríla 2008 do februára 2013 z dôvodu jeho premlčania.

29. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania je svojou podstatou jednostranný, výslovný a adresovaný právny úkon povinnej osoby (dlžníka), ktorým je premlčanie uplatnené. Je to námietka proti uplatnenému právu. Námietku premlčania je možné vzniesť (uplatniť) len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého je právo, ktorého sa premlčanie týka. Akékoľvek vznesenie námietky premlčania mimosúdnou cestou zákon neakceptuje. Na premlčanie súd prihliada len na námietku premlčania. Vznesením námietky premlčania právo oprávnenej osoby nezaniká, iba sa premlčuje. Zaniká však nárok oprávnenej osoby na predmet plnenia, t.j. jeho súdna vymáhateľnosť.

30. Žalobca je v zmysle zákona č. 532/2010 Z.z. verejnoprávnou inštitúciou, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, pričom spadá pod definíciu subjektu verejného práva v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Žalovaná je podnikateľkou v zmysle § 2 ods. 2 písm. b), nakoľko podniká na základe živnostenského oprávnenia a jej vzťah so žalobcom vznikol na základe jej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, na plynutie a trvanie premlčacej doby sa aplikuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý v ustanovení § 397 určuje všeobecnú premlčaciu dobu 4 roky.

31. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, keď záväzok spočíva v plnení, je pre začiatok jej plynutia rozhodujúca doba splatnosti. Pri záväzkoch je možnosť uplatnenia práva na súde (actio nata) najskôr v čase splatnosti, lebo skôr ani nemožno podať žalobu na plnenie. Premlčacia doba začína plynúť, keď nastane actio nata. Doba splatnosti je určená v zmysle § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti tak, že úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. To znamená, že premlčacia doba začína pri každej mesačnej úhrade koncesionárskych poplatkov plynúť prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

32. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovanej vznikla poplatková povinnosť dňa 01.04.2008, pričom splatnosť prvej mesačnej úhrady koncesionárskych poplatkov nastala dňa 01.05.2008. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd posudzoval dôvodnosť námietky a teda nárokovateľnosť jednotlivých mesačných platieb a zistil, že právo žalobcu na platby koncesionárskych poplatkov za obdobie od apríla 2008 do októbra 2012 je premlčané, zanikol mu teda nárok na túto časť plnenia a preto mu ho súd nemôže priznať. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.11.2016, pričom splatnosť mesačnej úhrady za mesiac november 2012 nastala dňa 01.12.2016. To znamená, že od novembra 2012 do apríla 2016 jednotlivé žalobcom nárokované mesačné platby premlčané nie sú.

33. Nakoľko žalovaný si svoju zákonnú povinnosť zaplatiť úhrady za obdobie od novembra 2012 do apríla 2016 nesplnil, predstavoval jeho dlh voči žalobcovi sumu vo výške 201,19 eur pozostávajúcu z nevykonaných úhrad na koncesionárskych poplatkoch (36 mesiacov x 4,64 eur) spolu so zákonnou výškou pokuty 33 eur a výškou poštovného 1,15 eur. Taktiež súd priznal žalobcovi nepremlčaný nárok na príslušenstvo pohľadávky, a to úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur.

34. Súd pri rozhodovaní o výške nároku žalobcu zohľadnil aj čiastočnú úhradu žalovanej v priebehu súdneho konania vo výške 144,33 eur, ktorú mal súd preukázanú výpisom z účtu žalovanej, z ktorého vyplynulo, že žalovaná dňa 28.04.2017 vykonala bezhotovostnú úhradu uvedenej sumy na bankový účet č. I. pričom žalobca nerozporoval, že by nešlo o jeho bankový účet. S poukazom na čiastočnú úhradu dlhu priznal súd žalobcovi sumu 56,86 eur (201,19 eur - 144,33 eur), keďže v prevyšujúcej časti odpadol dôvod sporu.

35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 12 %, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 201,19 eur (201,19/456,39 = 44 %) a neúspešný v časti istiny vo výške 255,20 eur (255,20/456,39 = 56 %).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).