Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/271/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobkyne: L., občan SR, proti žalovanému: N., adresa na doručovanie: I., občan SR, zastúpený: JUDr. Vladimír Žiak, advokát, so sídlom: Kubínska 1104/4, Žilina, o trvalé vylúčenie odporcu z užívania bytu, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2010 domáhala, aby súd rozhodol o úplnom vylúčení žalovaného z užívania 4-izbového bytu č. XX o výmere 92,21 m2, na šiestom podlaží, vo vchode č. X a k bytu patriacej pivnici na ul. P. č. XX, v dome súp. č. XXXX v L., nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. L., obec L.. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že uzatvorila dňa 27.07.1991 so žalovaným manželstvo, z ktorého sa narodila dcéra I. K., nar. XX.XX.XXXX a syn S. K., nar. XX.XX.XXXX. Od začiatku manželstva ponižoval žalovaný žalobkyňu veľmi nevhodnými a vulgárnymi výrazmi. K výraznému zhoršovaniu správania začalo dochádzať pred štyrmi rokmi, keď začal odmietať žalobkyňu brať so sebou na spoločenské podujatia, zábavy a pod. Začal na ňu žiarliť a vulgárne jej nadávať. Neustále odchádzal z domu v nočných hodinách a tiež cez víkendy, prestal prejavovať záujem o domácnosť a deti, o žalobkyňu. Dokonca prestal s ňou komunikovať. Žalobkyňa mala 13.07.2007 autonehodu, následkom ktorej mala zlomené dva stavce a otras mozgu. Žalovaný sa jej vtedy len vysmieval, že dopadla tak, ako mala dopadnúť, keď chodí na bicykli. Neposkytol jej ani prvú pomoc, ani následnú pomoc pri rekonvalescencii. Počas posledných štyroch rokov útočí na žalobkyňu aj pred deťmi, znevažoval ju pred nimi veľmi nevyberaným spôsobom, vulgárnymi nadávkami a obviňovaním z hystérie. Na základe uvedeného správania žalovaného podala žalobkyňa na súd návrh na rozvod manželstva, v ktorom konaní sp. zn. 18C/15/2009 súd ich manželstvo rozviedol rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.06.2009. Žalobkyňa sa domnievala, že rozvod pohne žalovaného k zmene správania. Navrhla mu, aby predali byt s tým, že ona ho vyplatí. Po rozvode však k upokojeniu situácie vôbec nedošlo, práve naopak, začal sa správať ešte horšie, buď nekomunikoval, alebo žalobkyňu urážal. Žalovaný má v legálnej držbe dve pištole, ktoré si vyložil na stôl v byte, a pýtal sa jej s úsmevom, či vie, na čo to je. Utvrdzoval žalobkyňu, že vie strieľať. Začal na žalobkyňu podávať rôzne trestné oznámenia, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Aj žalobkyňa na žalovaného podala v minulosti niekoľko trestných oznámení, naposledy dňa 22.07.2010 a v danej veci bolo dňa 20.08.2010 uznesením vznesené obvinenie a zároveň začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Zároveň OS Žilina v uvedenom trestnom konaní nahradil väzbu zákazom vstupu žalovaného do spoločného bytu strán sporu až do rozhodnutia súdu o jeho vine. Žalovanému bol uložený probačný dohľad a zákaz približovať sa k jej osobe na vzdialenosť kratšiu ako 5 m a povinnosť zabezpečiť si ubytovanie na inom mieste, ako v mieste trvalého bydliska. Žalobkyňa má zo žalovaného

neprekonateľný strach. Násilnosti v rodine vážne ohrozujú nielen integritu žalobkyne, ale aj integritu jej detí, ich mravný vývoj a spôsobujú im dlhodobú traumatizáciu. Vzhľadom na opakujúce sa psychické násilie zo strany žalovaného je pre ňu s deťmi spoločné bývanie v jednom byte so žalovaným nemožné. Tiež by bolo proti dobrým mravom, keby ten, kto pácha násilie, mohol v byte ostať a ona s deťmi by musela odísť.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L., vyhotoveného dňa 20.07.2010 cez katastrálny portál, súd zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX na X.p. I., nachádzajúceho sa v obytnom dome súp.č. XXXX, postavenom na parc.č. XXXX (právny vzťah ku ktorej parcele je evidovaný na LV č. XXXX) a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 92/4039, sú vedení K. N. a L. rod. I..

4. Z rozsudku OS Žilina sp. zn. 18C/15/2009-39 zo dňa 14.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2000, súd zistil, že v právnej veci navrhovateľky L. K. proti odporcovi N. K. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom I. K., nar. XX.XX.XXXX a S. K., nar. XX.XX.XXXX, súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom, na základe ktorej maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Bola upravená vyživovacia povinnosť odporcu voči maloletým deťom, ako i jeho oprávnenie stýkať sa s maloletými deťmi. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že o rozvode manželstva účastníkov súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania konštatujúc, že manželstvo je vážne rozvrátené, svoj spoločenský účel neplní a nie je žiaduce zachovávať formálny zväzok. Súd mal nepochybne zistené, že príčinou rozvratu manželstva boli najmä rozdielne povahy účastníkov konania, iné záujmy, iné predstavy o živote a manželstve, pričom problémy sa začali prehlbovať cca pred tromi rokmi. Z vyjadrení navrhovateľky a odporcu mal súd za to, že ani jeden z manželov nie je schopný a ani ochotný obnoviť manželský vzťah, navzájom im vadí všetko, čo ten druhý robí. Navrhovateľka tvrdila, že si v manželstve s odporcom nerozumeli, ich vzájomné potreby neboli v súlade, k tomu sa pridružovalo ponižovanie zo strany odporcu veľmi vulgárnymi výrazmi. Je na všetko sama, dokonca aj na dovolenku chodí sama, odporca začal chodiť na rôzne podujatia bez nej. Následne začali problémy aj ohľadom financií, ktoré si rozdelili. Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľka je po psychickej a fyzickej stránke dosť zle, chodí skoro spať a vadia jej všetky zvuky v byte, na základe čoho odchádzal z bytu a vracal sa, až keď išiel spať. Zhoršenie problémov nastalo, keď navrhovateľka začala pracovať a začala sa schádzať s inou vrstvou ľudí, chodiť s vedúcimi na rôzne školenia, večierky a oslavy a často chodila domov v opitom stave. Prestali spolu chodiť, lebo počúval iba samé narážky, urážky, ponižovania a výsmechy. Asi pred tromi rokmi navrhovateľka zmenila svoje správanie a začala byť voči odporcovi agresívna, začala ho urážať.

5. Z uznesenia OR PZ v Žiline ČVS: ORP-800/OVK-ZA-2010 zo dňa 20.08.2010 súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie N. K. ako obvineného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

6. Zo správy OR PZ Žilina zo dňa 08.09.2011 súd zistil, že vo veci ČVS: ORP-800/OVK-ZA-2010 bolo skončené vyšetrovanie a spis bol predložený na Okresnú prokuratúru v Žiline s návrhom na postúpenie veci na priestupok. Následne v zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina bola daná trestná vec obvineného N. K. v zmysle § 214 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 31.01.2011 postúpená na priestupok na Obvodný úrad Žilina.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2011, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu, že žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, keďže predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené náhradným spôsobom a právny zástupca žalovaného sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu svojej práceneschopnosti. Pojednávanie bolo odročené na deň 09.11.2011, z neúčasti na ktorom sa žalobkyňa ospravedlnila z dôvodu svojej dlhodobej práceneschopnosti s tým, že pojednávania sa zúčastní hneď, ako to bude možné. Žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o tvrdenej práceneschopnosti, ako i oznámenie svojho ošetrujúceho lekára. Na výzvu súdu žalobkyňa súdu

oznámila, že jej práceneschopnosť trvá, ďalšiu operáciu má naplánovanú na 21.05.2012 a súdneho pojednávania sa môže zúčastniť koncom júla 2012. Pred pojednávaním nariadeným na deň 24.08.2012 požiadali strany zhodne o odročenie pojednávania za účelom mimosúdnej dohody.

8. Na pojednávaní konanom dňa 02.08.2013 žalobkyňa uviedla, že medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, strany sú síce dohodnuté na vyporiadaní BSM tak, že byt ostane žalobkyni, nedošlo však k dohode na sume, ktorou bude žalovaný vyplatený, keďže žalovaný nechcel zahrnúť do ceny bytu aj sumu 400.000,- Sk, ktorú poskytla na zakúpenie bytu krstná matka žalobkyne.

9. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že so synom S., ktorý bude mať 17 rokov, chodieva do psychologickej poradne, kde sa mu snaží psychológ vysvetliť, že si nemôže nosiť do bytu, ktorého je žalobkyňa vlastníkom, zvieratá a robiť si z bytu zoologickú záhradu. Syn má totiž v byte veľa zvierat, ktoré chová, napr. plazy, fretky, psa a mačku a iné. Žalovaný podporuje syna voči žalobkyni. Dcéra I. plače, syn S. je nervózny a žalobkyňa je na liekoch, ktoré jej predpisuje MUDr. P., psychiatrička a tieto si žalobkyňa musí nosiť so sebou. Žalovaný sa vyhráža aj rodine žalobkyne a vulgárne sa vyjadroval o konaní žalobkyne aj pred deťmi. Toto konanie pokračovalo aj po rozvode.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa snaží do bytu vôbec nechodiť, nemá o to záujem, nekomunikuje so žalobkyňou. Poukázal, že žalobkyňa už pred desiatimi rokmi chodila ku psychiatrovi a dokonca mala záchvat, kedy sa snažila spáchať samovraždu, následkom čoho bola privolaná aj sanitka, ktorá ju vzala na psychiatriu. Poprel tvrdenia žalobkyne s tým, že jej obvinenia boli len účelové. Ani vyšetrenia od psychiatra nepreukazujú žiadne týranie, ktoré tvrdí žalobkyňa. Žalovaný komunikuje s deťmi pochádzajúcimi z manželstva strán, teda dcérou I. a synom S. bežným spôsobom, nemajú medzi sebou žiadne problémy. Čo sa týka zvierat, chovaných synom S., práve žalobkyňa mala vždy nejaké zvieratá, mala štyri mačky, psa, vtáky a keď ju to prestane baviť, všetko vyhodí a práve syn S. si zvieratá zobral od nej a stará sa o ne. Podľa názoru žalovaného je syn S. komplikovaný chlapec, ale je v puberte a treba sa mu preto viac venovať. Žalobkyňa krivo obvinila žalovaného, následkom čoho mu bol odobratý jeho zbrojný preukaz, zbrane, a teraz, keď ide napr. na políciu, každý tam vidí tento záznam. Poprel, že by sa ho žalobkyňa mala báť, keďže na jednom rodinnom pohrebe ho volala ku stolu a taktiež mu priala textovou správou k narodeninám, poslala mu pesničku a písala mu, že ju mrzí, čo sa stalo.

11. Žalobkyňa uviedla, že ona sa snaží zachovať mier a pohodu a preto písala tieto textové správy, aby žalovaný pochopil, že nemôže s nimi ďalej bývať. Žalovaný má predsa priateľku s tromi deťmi, so žalobkyňou nechce fungovať. Ona každý rok chodievala stanovať s deťmi k moru a on s nimi nebol ani jedenkrát. Nechodieval s nimi ani na spoločné akcie, na turistiku, buď bol unavený, alebo mal svoje aktivity.

12. Z fotokópií textových správ (č.l. 92 - 94) súd zistil, že žalobkyňa poslala žalovanému textovú správu v znení (z textovej správy nevyplýva dátum zaslania, avšak vzhľadom na obsah správy a dátum narodenia žalovaného je zrejmé, že bola poslaná v roku 2012) N., veľa pohody, šťastné náhody, žiadne nehody, významné dohody, úžasné príhody, duchovné hody, partnerské zhody a ďalšie výhody! Ti prajem k 40. narodeninám ... a ver že to je úprimné ... i keď tie naše životy sa tak zamotali a naše žitie sa stalo peklom ver, že mi to je skutočne moc ľúto ... budem rada, ak budeš už len šťastný a spokojný, pá zasa L. I. (tvoja bejvalka ako ma oslovuješ) - toto bola tvoja obľúbená ... tak nech ťa poteší - Scorpions - Wind Of Change. Dňa 15.05.2012 poslala žalobkyňa žalobcovi nasledovnú textovú správu: Prajem Ti pekné narodeniny N., ďakujem za účasť na poslednej rozlúčke s naším Bombuľkom. Prepáč mi, ale cez to utrpenie som ani nevnímala, kto tam bol. Ďakujem (ak nie si ďaleko, tak prijmi pozvanie k stolu). Dňa 24.12.2009 poslala žalobkyňa žalovanému textovú správu - vianočný pozdrav.

13. Pojednávanie konané dňa 02.08.2013 bolo odročené na deň 06.11.2013, na ktorom strany opäť zhodne žiadali o odročenie pojednávania za účelom mimosúdnej dohody medzi stranami. Ďalšie nariadené pojednávanie bolo odročené na základe žiadosti žalobkyne z dôvodu neprítomnosti jej právneho zástupcu na pojednávaní. Ďalšie nariadené pojednávanie bolo opäť odročené na základe žiadosti žalobkyne z dôvodu, že nemá právneho zástupcu, keďže jej pôvodný právny zástupca s ňou ukončil spoluprácu, keďže z dôvodu svojich zdravotných problémov žalobkyňa a požiadala o nového právneho zástupcu z Centra právnej pomoci v Žiline, po pridelení ktorého bude súd o tom informovať.

14. Podaním doručeným súdu 17.10.2016 žalobkyňa súdu oznámila, že advokát jej Centrom právnej pomoci pridelený nebol a v konaní sa bude zastupovať sama. Navrhla doplniť dokazovanie uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. 3Pv 797/10-23 z 31.01.2011, spisovým materiálom Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, Odboru justičnej polície v Žiline, ČVS: ORP-800/OVK-ZA-2010. Poukázala na zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného I. I. zo dňa 02.09.2010, z ktorej o.i. vyplýva, že žalovaný sa k žalobkyni správal arogantne, urážal ju a nadával jej takmer celý deň, vyhrážal sa jej, viackrát búchal riadom, spieval si urážajúc žalobkyňu, púšťal si nahlas televízor. Ďalej navrhla doplniť dokazovanie dôkazom - zápisnicou o výsluchu S. I. zo dňa 13.10.2010, z ktorého výsluchu má vyplývať, že žalovaný po žalobkyni ziapal, vulgárne jej nadával, odsacával ju, čo raz riešili aj policajti. Púšťal nahlas televíziu, keď už spali, búchal s riadmi, svietil svetlom. Ďalej žalobkyňa uviedla, že neznesiteľnosť spolužitia na strane žalobkyne bolo v predmetnom trestnom konaní preukazovaná znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológia PhDr. N. Z. z 21.10.2010. Pokiaľ aj počínanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby, podľa názoru žalobkyne sa jednalo o konanie žalovaného, ktoré je možné subsumovať pod pojem „fyzické alebo psychické násilie a hrozba takéhoto násilia“. Poukázala, že domáce násilie patrí pod takú skupinu trestnej činnosti, ktorá je pred svetom skrytá a preto ťažko preukázateľná. Práve preto je potrebné na obete domáceho násilia aplikovať zvýšenú ochranu zo strany štátnych orgánov v zmysle Smernice EP a Rady č. 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, podľa ktorého bodu 19 by sa osoba mala považovať za obeť bez ohľadu na skutočnosť, či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stíhaný alebo odsúdený a bez ohľadu na rodinný vzťah medzi nimi.

15. Na pojednávaní konanom 05.05.2017 žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že po rozvode nastalo vo vzťahu strán peklo, žalovaný robil zle, a to aj ich synovi, ktorý je dyslektik a dysgrafik. Žalobkyňa vyhľadal pomoc občianskeho združenia Náruč, kde jej spísali podnet na prokuratúru a začalo sa to riešiť. Uviedla, že sa žalovaného inak nezbaví, len týmto vykázaním z bytu, pričom podstatou všetkého je, že ona aj s celou rodinou bola za žalovaným s tým, že ho z bytu vyplatí a že mu dá 20.000,- €, s čím on nesúhlasil a chcel 37.000,- €, pričom krstná mama žalobkyne, ktorú navrhuje vypočuť ako svedkyňu, má vypovedať na preukázanie skutočnosti, ako vlastne strany tento byt nadobudli. Žalobkyňa uviedla, že chce len, aby jej dal žalovaný pokoj. Následne uviedla, že žalovaný sa jej vyhýba a ona sa vyhýba jemu tiež. Správanie sa žalovaného, ktoré je opísané v žalobe a ktoré bolo príčinou podania žaloby o úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu, trvalo až dovtedy, kým ho policajti z bytu v roku 2010 nevyviedli. Toto konanie nebolo klasifikované ako týranie aj napriek tomu, že ona chodila ku psychiatrovi a so svojím synom chodila ku psychológovi. Potom sa žalovaný nesprával žiadnym obdobným spôsobom voči žalobkyni alebo ich spoločným deťom alebo rodine žalobkyne. Následne sa snažili už len medzi sebou dohodnúť. Akurát pred synom S. na žalobkyňu stále vulgárne nadáva. Od roku 2010 nedošlo teda zo strany žalovaného voči žalobkyni ku žiadnemu obdobnému konaniu opísanému v žalobe, útoky už neboli, len ohováranie. Žalovaný sa vyjadril v tom zmysle, že z nej urobí bezdomovkyňu, že psa synovi v byte nedovolí držať, na čo sa syn zosypal.

16. Navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svojej dcéry na tú skutočnosť, aký bol syn S. z toho zúfalý z toho, že sa mal žalovaný vyjadriť, že žalobkyňa a syn Matej budú bezdomovci. Navrhla tiež vykonať dokazovanie výsluchom krstnej mamy na preukázanie skutočnosti, že chceli žalovaného vyplatiť a zastaviť tak toto konanie a tiež konanie o vyporiadanie BSM.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť, keďže podľa názoru žalovaného celé toto konanie smerovalo na získanie výlučného vlastníctva bytu, ktorý je v BSM strán sporu a žalobkyni sa vlastne jedná o vyporiadanie BSM, keďže aj podľa vyjadrenia žalovaného chce žalobkyňa byt predať a takto by sa strany medzi sebou vysporiadali. Návrh na vyporiadanie BSM bol po rozvode podaný už 27.07.2012, ktoré konanie doposiaľ nie je skončené. K návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania zápisnicami o výsluchu svedkov I. I. a S. I. zo dní 02.09.2010 a 13.10.2010 uviedol, že toto považuje za bezvýznamné, pretože bolo konštatované, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu týrania a vec bola odstúpená na okresný úrad na priestupkové konanie.

18. Žalovaný uviedol, že v súčasnosti býva u matky. So synom si rozumejú veľmi dobre, až do jeho osemnástich rokov mal so žalobkyňou o syna striedavú starostlivosť. S dcérou si takisto dobre rozumie. S deťmi sa občas stretáva, pracujú s dcérou vedľa seba. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa ho bojí, toto tvrdenie nie je pravdivé, žalobkyňa sa ho nebojí, nemá problém sa s ním stretnúť, len na pojednávaní hrá takú formu, že sa ho bojí. Žalovaný sa jej vyhýba, pretože je možné, že keď sa s ňou stretne, že sa udrie sama a následne zavolá políciu, ako sa to už aj v minulosti stalo. Návrh v tomto konaní podala päť dní potom, ako ho zobrala polícia, takže toto konanie je účelové. K psychiatrovi chodila už dávno predtým, pretože je nervovo labilná, užívala lieky a na to veľa pije, preto má s tým problémy. Priznal, že raz bol v byte, je tomu asi 6 rokov dozadu, syn bol na futbale v Poľsku, a žalovaný vtedy išiel do bytu kvôli psovi postarať sa oňho. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa o syna dobre stará, podľa názoru žalovaného to nie je celkom pravda. Žalovanému boli vrátené zbrane, keďže podľa záveru psychológa je žalovaný v poriadku. Je členom Policajného streleckého klubu, venuje sa streľbe a súťaženiu. Poprel tvrdenie žalobkyne, že sa vyjadril, že bude bezdomovkyňa, pretože žalobkyňa vlastní chalupu, do ktorej dala všetky peniaze a trávi tam takmer celý rok. Do bytu vôbec nedáva peniaze. V časti bytu nejde elektrina, nesplachuje záchod, sú tam opadané omietky, teplú vodu si regulujú na stúpačkách a žalobkyňa sa vyjadrila, že keď ho pripraví o byt, tak byt predá a všetko dá do chalupy a syn pôjde pod most. Podľa názoru žalovaného dokazovanie navrhnuté žalobkyňou je zbytočné, pretože sa vzťahuje ku konaniu o vyporiadaniu BSM. Právny zástupca žalovaného poukázal, že tvrdenia žalobkyne voči žalovanému už boli predmetom skúmania v trestnom konaní, a tieto tvrdenia zo strany žalobkyne sa stále opakujú. Považuje tieto tvrdenia len za ohováranie.

19. Strany zhodne uviedli, že voči žalovanému po roku 2010 - 2011 nebolo vedené priestupkové konanie.

20. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiline ČVS: ORP-800/OVK-ZA/2010 súd zistil:

21. Dňa 10.03.2011 bolo Okresnou prokuratúrou v Žiline zaslané Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline uznesenie zo dňa 31.01.2011, ako i celý vyšetrovací spis na prejednanie priestupku.

22. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 3Pv 797/10-23 zo dňa 31.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2011 v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry Žilina 3KPt 270/10 zo dňa 07.03.2011 súd zistil, že prokurátorka okresnej prokuratúry trestnú vec N. K. obvineného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že v období od mesiaca apríl 2009 do 17.08.2010 v mieste svojho trvalého bydliska v L., na ul. P. XXXX/XX v prítomnosti svojich detí I. I. a mal. S. I. opakovane vulgárne nadával bývalej manželke L. I. spôsobom špecifikovaným v uznesení, asi 20 krát ju sotil, keď išiel okolo nej a stála mu v ceste, prípadne kopol do kresla, v ktorom sedela a mala vyložené nohy, aby sa mu uhla, po príchode domov vo večerných a nočných hodinách búchal v kuchyni, trieskal hrncami, pokrievkami, vulgárne si spieval, nahlas si púšťal televízor, tiež vulgárne nadával dcére I. I., postúpila Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline, nakoľko výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že obvinený poprel spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu a skutočnosti uvedené v uznesení o jeho stíhaní sa nezakladajú na pravde, exmanželka si všetko vymyslela, je to účelové, lebo ho chcela pripraviť o byt. Nikdy jej sám od seba nenadával, exmanželka ho provokovala a urážala celú jeho rodinu. Konfliktom s manželkou sa vždy snažil vyhnúť, vyhýbal sa jej. Práve ona mu vulgárne nadávala. Vtedy sa nechal vyprovokovať, fyzicky ju nenapadol, pretože len na to čakala, ale vtedy ju urážal slovami. Manželku nikdy nesotil, ani nekopol a taktiež doma nemanipuloval so zbraňami. Vo svojej výpovedi poprel ďalšie tvrdenia žalobkyne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané vzájomné konfliktné spolužitie obvineného N. K. a poškodenej L. I. na pozadí partnerskej krízy, kde podľa znalkyne hlavnou príčinou vzájomných nedorozumení bola odlišná hodnotová orientácia bývalých manželov a postupne sa stupňujúce vzájomné hádky. Výpoveďami poškodených L. I., I. I. a mal. S. I. bolo preukázané, že obvinený N. K. L. I. opakovane vulgárne nadával, viackrát ju sotil, keď mu stála v ceste, vo večerných a nočných hodinách

po príchode domov búchal v kuchyni, púšťal nahlas televízor, čím ich budil, opakovane sa vyhrážal L. I., že ju môže znova zraziť auto, pozoroval a fotil ju v noci. Pokiaľ ide o ostatné útoky obvineného tak, ako vyplynuli zo zápisnice o trestnom oznámení a následne z výpovede svedkyne poškodenej L. I., tieto neboli dokázané bez akýchkoľvek pochybností, pretože aj po vykonanom dokazovaní ostali v polohe tvrdenia obvineného N. K. proti tvrdeniu poškodenia L. I.. Aj keď niektoré útoky rovnako ako L. I. popisovala aj I. I. (soľ v posteli, roztrhaný pas, odcudzené doklady), tieto neboli obvinenému preukázané, nakoľko tak L. I., ako aj I. I. uvádzali len svoje domnienky, že uvedené veci mohol urobiť len obvinený N. K., pričom priamo ho pri ich realizácii ani jedna nevidela. Z vykonaného dokazovania a záveru psychologického vyšetrovania prokurátorka konštatovala, že jednotlivé útoky obvineného N. K. voči poškodeným osobám, ktoré boli preukázané vykonanými procesnými úkonmi, nemožno považovať za týranie v zmysle ustanovenia § 208 Trestného zákona. Konaním N. K., ktorého sa dopúšťal voči poškodeným osobám, nebolo poškodeným spôsobené žiadne ublíženie na zdraví, nebola preukázaná ani taká početnosť a intenzita protiprávnych útokov obvineného voči poškodeným a ani taká miera hrubosti, bezohľadnosti alebo bolestivosti, aby jeho správanie mohlo byť vyhodnotená ako týranie blízkej osoby v trestno-právnom zmysle. Prokurátorka okresnej prokuratúry mala za to, že konanie obvineného N. K. voči poškodeným osobám, najmä voči bývalej manželke L. I., nebolo v súlade so zásadami občianskeho spolunažívania a jeho konanie by bolo možné posúdiť ako priestupok.

23. Z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 09.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2011, súd zistil, že správny orgán zastavil konanie voči N. K. z podozrenia zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť tým, že mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním a schválnosťami, keď od mesiaca apríl 2009 do 17.08.2010 v mieste trvalého bydliska v Žilina na ulici P. č. XX v prítomnosti svojich detí I. I. a mal. S. I. mal nadávať bývalej manželke L. I., asi 20 krát ju mal sotiť, keď išiel okolo nej a stála mu v ceste, prípadne kopol do kresla, v ktorom sedela a mala vyložené nohy, aby sa mu uhla, po príchode domov vo večerných a nočných hodinách mal búchať v kuchyni, trieskať hrncami, pokrievkami a vulgárne si nahlas spievať, nahlas mal púšťať televízor, opakovane jej hovoriť, že sa jej taká nehoda, akú mala pred rokmi, keď ju zrazilo auto, môže stať znova. Konanie bolo zastavené podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) cit. zákona z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že obvinený jednoznačne poprel, že sa priestupku dopustil, trval na tom, že je absurdné, aby svoju manželku uvedeným spôsobom napádal. N. H. I. a I. I. sa na pojednávanie opakovane nedostavili. Správny orgán tak vychádzal z ich výpovedí učineným pred orgánom objasňujúcim priestupok. L. I. sa na pojednávanie opakovane nedostavila a na podporu svojich tvrdení uvedených v spisovom materiáli nepredložila správnemu orgánu žiadne nové dôkazy, preto správny orgán nemal relevantný dôkaz o vine obvineného. Mal preukázané, že medzi obvineným a svedkyňou I. L. boli dlhodobo narušené vzťahy, dochádzalo medzi nimi k vzájomným atakom, hádkam a nedorozumeniam rôzneho druhu.

24. Podľa ust. § 146 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

25. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh v celom rozsahu zamietol. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

26. Podľa hmotno-právnej úpravy § 146 ods. 2 predpokladmi pre použitie občiansko-právnej sankcie proti druhému manželovi buď vo forme obmedzenia užívania domu alebo vo forme úplného vylúčenia z užívacieho práva k takejto veci sú:

- existencia bezpodielového spoluvlastníctva k domu či bytu,

- existencia spolužitia oboch manželov,

- existencia fyzického alebo psychického násilia alebo ich hrozby, násilie prezentované vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe bývajúcej v spoločnom dome (byte) a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov tohto násilia.

27. Otázka zákazu alebo obmedzenia užívania bytu je riešená uvedeným zákonným ustanovením medzi manželmi alebo rozvedenými manželmi. V konaní bolo preukázané, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom OS Žilina sp. zn. 18C/15/2009-39 zo dňa 14.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2000. V čase rozhodovania súdu o vylúčení žalovaného z užívania bytu boli teda už strany sporu rozvedenými manželmi.

28. Manžel, ktorý podá na súd návrh v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, musí súdu preukázať že existujú predpoklady pre použitie tejto občiansko-právnej sankcie proti druhému manželovi, teda že existuje bezpodielové spoluvlastníctvo k domu či bytu, ktorého sa vylúčenie z užívania druhého manžela týka, resp. existuje spoločný nájom bytu, jednak tú skutočnosť, že zo strany druhého manžela došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, alebo že tu do budúcnosti hrozba takéhoto násilia existuje a jednak skutočnosť, že dôsledkom takéhoto správania druhého manžela je neznesiteľné spolužitie v jednom byte alebo v byte s manželom, jeho deťmi či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte a jeho správanie nedovoľuje týmto osobám byt užívať pokojne, bez strachu o svoju osobu, život a zdravie. V prípade obmedzenia alebo úplného vylúčenia druhého manžela z užívania bytu alebo domu ide o veľký zásah do práv spoluvlastníka, pričom však zákon uprednostňuje v prípade preukázania podmienok uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, ochranu zdravia a života manžela, ako aj členov jeho rodiny bývajúcich v spoločnom dome alebo byte pred vlastníckym, resp. spoluvlastníckym právom druhého manžela. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako vlastnícke právo násilníka či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu. Preto užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva, či spoločného nájmu, je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť. Vlastnícke právo k bytu týmto zostáva zachované, obmedzuje sa iba jedna jeho zložka.

29. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať tvrdenia zo strany žalobcu na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného žalobou a uvádzať tvrdenia zo strany žalovaného na svoju obranu je zásadne vecou strán sporu. Splnenie dôkaznej povinnosti unesením dôkazného bremena vedie k úspechu v spore. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok konania pre stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá súdu nepredložila také dôkazné prostriedky, ktorými by boli preukázané ním tvrdené skutočnosti.

30. V konaní bolo nesporné, že strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na X.p. vo vchode 1, nachádzajúceho sa v obytnom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc.č. XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 92/4039, čo vyplynulo z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L..

31. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v čase rozhodovania súdu spolužitie žalobkyne a žalovaného neexistovalo. Bolo nesporne preukázané, že v čase rozhodovania súdu žalovaný v predmetnom byte nebýva, tento byt spoločne so žalobkyňou a deťmi pochádzajúcimi z manželstva strán neužíva, a to od 17.08.2010. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia býva u svojej matky.

32. Súd nemal preukázané, že existuje predpoklad pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu, a to fyzické alebo psychické násilie alebo hrozba takýmto násilím. V konaní nebolo ani preukázané, že žalovaný sa v minulosti dopustil takého konania, ktoré by zakladalo jeho vylúčenie z užívania bytu.

33. Žalobkyňa na odôvodnenie podanej žaloby uvádzala, že ju žalovaný od začiatku manželstva ponižoval nevhodnými a vulgárnymi výrazmi, odmietať ju brať so sebou na spoločenské podujatia, žiarlil na ňu. Preto podala návrh na rozvod manželstva. Po rozvode sa však situácia medzi stranami zhoršila a žalovaný sa správal ešte horšie, buď nekomunikoval, alebo žalobkyňu urážal. V byte demonštroval držbu strelných zbraní. Na základe tohto správania žalovaného podala žalobkyňa trestné oznámenie dňa 22.07.2010, na základe ktorého bolo žalovanému vznesené obvinenie a zároveň začaté trestné

stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Súd mal preukázané, že uvedená trestná vec bola uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 3Pv 797/10-23 zo dňa 31.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2011, postúpená v rozsahu špecifikovanom v uznesení Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline, nakoľko výsledky vyšetrovania preukázali, že sa nejednalo o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, keďže konanie obvineného N. K. voči poškodeným osobám, najmä voči bývalej manželke L. I., nebolo v súlade so zásadami občianskeho spolunažívania a jeho konanie by bolo možné posúdiť ako priestupok.

34. Súd mal z uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 3Pv 797/10-23 zo dňa 31.01.2011 a z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 09.06.2011 preukázané, že trestná vec obvineného N. K. bola postúpená na priestupkové konania pre podozrenie zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa obvinený mal dopustiť tým, že od mesiaca apríl 2009 do 17.08.2010 v mieste trvalého bydliska v Žilina na ulici P. č. XX v prítomnosti svojich detí I. I. a mal. S. I. mal nadávať bývalej manželke L. I., asi 20 krát ju mal sotiť, keď išiel okolo nej a stála mu v ceste, prípadne kopol do kresla, v ktorom sedela a mala vyložené nohy, aby sa mu uhla, po príchode domov vo večerných a nočných hodinách mal búchať v kuchyni, trieskať hrncami, pokrievkami a vulgárne si nahlas spievať, nahlas mal púšťať televízor, opakovane jej hovoriť, že sa jej taká nehoda, akú mala pred rokmi, keď ju zrazilo auto, môže stať znova. Priestupkové konanie bolo hore uvedeným rozhodnutím Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 09.06.2011 zastavené podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) cit. zákona z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Súd mal z odôvodnenia rozhodnutia obvodného úradu preukázané, že svedkyne L. I., H. I. a I. I. sa na pojednávanie opakovane nedostavili, pričom L. I. na podporu svojich tvrdení nepredložila správnemu orgánu žiadne nové dôkazy, z ktorého dôvodu nemal správny orgán relevantný dôkaz o vine obvineného. Obvinený pritom v priestupkovom konaní jednoznačne poprel, že sa priestupku dopustil s tým, že je absurdné, aby svoju manželku uvedeným spôsobom napádal.

35. Pokiaľ žalovaný v konaní na svoju obranu uvádzal, že tvrdenia žalobkyne sú účelové a nepravdivé, táto argumentácia žalovaného sa potvrdila, a to výsledkom priestupkového konania, ktoré bolo rozhodnutím Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 09.06.2011 zastavené podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) cit. zákona z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Teda ani v trestnom konaní a následne po postúpení veci na Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy ani v priestupkovom konaní sa nepreukázalo konanie žalovaného, pre ktoré podala žalobkyňa trestné oznámenie, na základe ktorého bolo voči žalovanému začaté trestné konanie, a ktoré konanie žalovaného uviedla žalobkyňa na odôvodnenie podanej žaloby na vylúčenie žalovaného z užívania bytu.

36. Účelovosť tvrdení žalobkyne mal súd preukázanú i zo samotného vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní, keď žalobkyňa uviedla, že podstatou všetkého je, že ona aj s celou rodinou bola za žalovaným s tým, že ho z bytu vyplatí a že mu dá 20.000,- €, s čím on nesúhlasil a chcel 37.000,- €, pričom krstná mama žalobkyne, ktorú navrhuje vypočuť ako svedkyňu, má vypovedať na preukázanie skutočnosti, ako vlastne strany tento byt nadobudli. Z uvedeného vyplýva, že zásadný problém medzi stranami spočíva v nevysporiadanom BSM.

37. Súd nemal preukázané, že zo strany žalovaného došlo v minulosti (v období od mesiaca apríl 2009 do 17.08.2010, ktoré bolo predmetom skúmania v trestnom i priestupkovom konaní) voči žalobkyni k takému psychickému alebo fyzickému násiliu takej intenzity, ktorá by zakladala dôvod pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Súd nemal ani preukázané, že potom, ako žalovaný prestal užívať byt dňa 17.08.2010 , došlo k akémukoľvek fyzickému alebo psychickému násiliu žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa si protirečila svojimi vyjadreniami, keď najprv uviedla, že len chce, aby jej dal žalovaný pokoj, ale následne uviedla, že žalovaný sa jej vyhýba.

38. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že predmetný byt nenavštevuje a len jeden krát sa stalo, že bol nútený do bytu prísť z dôvodu starostlivosti o psa, ktorého choval jeho syn, keďže syn sa v tom čase nachádzal v zahraničí.

39. Súd mal preukázané, že v období od odchodu žalovaného zo spoločnej domácnosti so žalobkyňou dňa 17.08.2010 došlo len k slovným výmenám názorov medzi stranami, týkajúcim sa starostlivosti o deti pochádzajúce z manželstva strán, názorových rozdielov na výchovu detí a starostlivosť o ne, a týkajúcich sa vyporiadania BSM.

40. V konaní nebolo preukázané, že dôsledkom správania sa žalovaného by bolo neznesiteľné spolužitie v byte, ktoré správanie nedovoľovalo žalobkyni a deťom strán byt užívať pokojne, bez strachu o svoju osobu, život a zdravie, aj z dôvodu, že žalovaný byt od 17.08.2010 neužíva. Nebolo ani preukázané, či žalobkyňa vôbec byt užíva, keďže žalovaný tvrdil, že žalovaná býva na chalupe v jej výlučnom vlastníctve a v byte nevykonáva ani základnú údržbu, ktoré tvrdenia žalobkyňa nepoprela.

41. Súd nemal ani preukázané, že hrozba takého násilia, ktorá by zakladala dôvod pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu, do budúcnosti existuje. Skutočnosť, že žalobkyňa nemá strach zo žalovaného, mal súd preukázanú i zo spôsobu komunikácie žalobkyne, akým sa obracala na žalovaného v textových správach poslaných v roku 2012 (č.l. 92 - 94). Z textových správ písaných v roku 2012, teda dva roky po podaní žaloby v tomto konaní, nevyplýva akýkoľvek konfliktný vzťah žalobkyne voči žalovanému.

42. Pokiaľ v minulosti dochádzalo ku konfliktom medzi stranami, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nevhodné správanie sa strán voči sebe je vzájomné a vyplýva z matrimoniálnych konfliktov, príčinou ktorých sú rozdielne povahy a rozdielne záujmy manželov, ako to konštatoval súd v konaní sp. zn. 18C/15/2009 vo veci rozvodu manželstva strán sporu. Uvedené je podrobne odôvodnené v rozsudku OS Žilina sp. zn. 18C/15/2009-39 zo dňa 14.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2000, ktorým bolo manželstvo strán rozvedené (odsek 4. tohto rozsudku).

43. Tento záver vyplýva i:

- z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 3Pv 797/10-23 zo dňa 31.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2011, v ktorom je konštatované preukázané vzájomné konfliktné spolužitie obvineného N. K. a poškodenej L. I. na pozadí partnerskej krízy, pričom hlavnou príčinou vzájomných nedorozumení podľa záveru znalkyne bola odlišná hodnotová orientácia bývalých manželov a postupne sa stupňujúce vzájomné hádky,

- z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 09.06.2011, v ktorom sú tiež konštatované preukázané dlhodobo narušené vzťahy medzi obvineným a svedkyňou I. L., dochádzalo medzi nimi k vzájomným atakom, hádkam a nedorozumeniam rôzneho druhu.

44. Podľa ust. § 217 ods. 1, prvej vety pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže navrhovateľka nepreukázala základné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. XX o výmere 92,21 m2, na I., vo I. a k bytu patriacej pivnici na ul. P. č. XX, v dome súp. č. XXXX v L., súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. Pokiaľ žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie zápisnicami o výsluchu svedkov zo dňa 02.09.2010, 13.10.2010 zo spisu Žiline ČVS: ORP-800/OVK-ZA/2010, súd tento návrh ako nadbytočný nepripustil, keďže z výsledku trestného ako i priestupkového konania mal preukázané, že žalovaný sa skutkov, pre ktoré sa trestné a priestupkové konanie začalo, nedopustil. Dokazovanie výsluchom krstnej matky žalobkyne na okolnosť nadobudnutia bytu do BSM súd taktiež ako nadbytočný nepripustil, keďže uvedené dokazovanie by bolo dôvodné v konaní o vyporiadanie BSM, ale nie v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania bytu.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).