Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-60-2016.pdf
PDF · 94.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: Z. G., Z.. XX.H. XXXX, B. G. XXX/XX, XXX XX V. F., o zaplatenie 250,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 142,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 142,46 eur od 30.januára 2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 13,54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.augusta 2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 150,96 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu č. T., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty, ktorá umožnila žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, porušila zmluvné povinnosti. Žalobca zaslal žalovanej dňa 20.januára 2015 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaná nezaplatila nič. Preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 30.januára 2015 vo výške 5,05 % ročne. Žalobca sa tiež domáha nároku vo výške škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Q. U. K. X. N. vo výške 108,50 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Pričom výška vyčíslenej škody je spolu 108,50 eur k čomu si uplatnil príslušenstvo v podobe úroku z omeškania.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 23.decembra 2016 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná však ostala pasívna, k žalobe sa nevyjadrila. 3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. T. z 5.septembra 2014 (č.l. 7 - 9) aj s dodatkom z tohto dátumu (č.l. 10 - 15), pokusom o pokonávku (č.l. 16), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.októbra 2014 v sume 41,46 eur (č.l. 18 - 19), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.septembra 2014 v sume 51,68 eur (č.l. 21), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.novembra 2014 v sume 49,32 eur (č.l. 23 - 24), všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, a zistil tento skutkový a právny stav: 4. Dňa 5.septembra 2014 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. T., predmetom ktorej bolo poskytnutie účastníckeho programu Kengura 25 eur so službami Bonusová služba: Poistenie faktúr, TV v mobile s Archívom, CLIP, Prístup k internetu s pridelením SIM karty a zariadenia typu Q. U. K. X. N.. Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dátumu bola stranami zmluvy dohodnutá kúpna cena 1 euro za uvedené poskytnuté zariadenie. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. 5. Faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX bola žalovanej vyúčtovaná suma za poskytnuté služby v súhrne vo výške 142,46 eur, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 142,46 eur. 6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 7. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 10. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2015), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. 11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanej dohodnutý druh služieb a žalovaná bol povinná platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanej poskytoval. Žalovaná však svoju povinnosť nesplnila, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradila riadne a včas, v dôsledku čoho dlžná suma žalovanej predstavovala sumu 142,46 eur na poskytnutých telekomunikačných službách, a preto súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi túto sumu aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.januára 2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti v zmysle pokusu o pokonávku. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
13. Súd sa tiež zaoberal aj s nárokom žalobcu uplatneným v sume 108,50 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho, že žalobca má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako doba viazanosti a porušila ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu žalobca vypočítal tak, že pri zariadení značky Q. U. K. X. N., ktorej predajná cena bola vo výške 125 eur, akciová cena bola vo výške 1 eur, (ktorú žalovaná aj zaplatila) a teda poskytnutá zľava bola vo výške 124 eur a tak si uplatnil škodu vo výške 108,50 eur. Pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou so zohľadnením 15,50 eur, ktorú mala žalovaná spôsobiť tým, že získala zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa zaviazala používať služby po dobu viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. 14. Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. 15. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy a z Dodatku k zmluve a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Žalobca bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby resp. oboje. Sám žalobca stanovil vo Všeobecných podmienkach v čl. 4, bod 4.1. ustanovenie, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d) smrťou alebo zánikom účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi žalobcom a žalovanou existovala v rámci zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmluvy, že zmluva so žalovanou bola uzavretá na dobu neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 Všeobecných podmienok, pričom ak by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť právneho úkonu písomná forma a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v priebehu 24 mesiacov zanikla. 16. Odpojenie žalovanej z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy a nie je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 Všeobecných podmienok. Súd z týchto zistení vyvodil, že žalovaná neporušila dobu viazanosti a nemohla sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. 17. Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že okrem doby viazanosti mala žalovaná porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom porušenia povinností účastníka (žalovanej) tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože zmluvná pokuta má podľa § 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam, odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikla a nesplnenie povinnosti žalovaného platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by žalobcovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení žalobcu ako rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné zariadenie v uvádzanej výške, navyše ani jednoduchým matematickým výpočtom nie je možné dospieť k tomuto záveru. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu voči poškodenému. 18. Žalobca spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového plnenia. Vznik škody a jej výšku žalobca odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej,
zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak žalobca v rámci svojej marketingovej politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenie so zľavou. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za následok porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale len ako následok vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nemôže byť následkom žalobcom tvrdeného, ale žalobcom nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale je výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovaného o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie, resp. mobilné zariadenie; išlo o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (žalobcovi) vznikla povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (žalovanému) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Žalovaný nadobudol telekomunikačné zariadenie do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 OZ) a v konaní nebola tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (žalovaného), že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny charakter a neobsahuje žiadny záväzok žalovaného v prípade porušenia akejkoľvek jeho povinnosti zo zmluvných vzťahov so žalobcom uhradiť žalobcovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku alebo Všeobecných podmienok vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny zariadenia/telefónu. 19. Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. 20. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v tejto časti zamietol. 21. Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy. 22. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 13,54%, a to podľa pomeru úspechu v spore (56,77% : 43,23%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).