Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Pc-3-2016.pdf
PDF · 96.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky - matky: Q. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O., M. R. Z. XXX/XX-X, adresa na doručovanie: O., E. ulica X/XXX, maloletej: E. B., narodenej X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. Z., nar. X.X.XXXX, bytom V. Z., C. XXX/XX, o návrhu matky na určenie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Určuje, že otcom maloletej E. B., narodenej X.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, pochádzajúcej z matky Q. B., narodenej X.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, zapísanej v Knihe narodení matričného úradu Bojnice vo zväzku 59, ročník 2013, strana 198, pod poradovým číslom 446 je E. Z. rodený Z., narodený X.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX.
II. Zveruje maloletú E. B., narodenú X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
III. Otec je povinný s účinnosťou od 3.8.2016 platiť výživné na maloletú E. B., narodenú 3.7.2013 vo výške 100,- EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke vopred, vždy do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
IV. Zameškané výživné za obdobie od 3.8.2016 do 9.5.2017 vo výške 922,50 EUR súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 51,25 EUR, pričom prvá splátka je splatná k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. B., narodenou X.X.XXXX každý párny týždeň v nedeľu v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod. v prítomnosti matky.
VI. Matka je povinná otcovi styk s maloletou umožniť, maloletú na styk pripraviť a odovzdať ju otcovi v čase stanovenom ako začiatok styku v mieste bydliska matky, kde je otec povinný v čase v stanovenom ako koniec styku maloletú matke vrátiť. V prípade, že maloletá sa zo zdravotných dôvodov nebude môcť s otcom v určenom čase stretnúť, je matka povinná uvedenú skutočnosť otcovi včas vopred oznámiť a poskytnúť otcovi náhradný termín na stretnutie s maloletou.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VIII. Otec je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume 250,04 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde 3.8.2016 dňa sa navrhovateľka, matka maloletej E. B., narodenej X.X.XXXX domáhala, aby súd určil, že E. Z., narodený XX.X.XXXX je biologickým otcom maloletej a zaviazal otca na výživné v sume 120,-EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že E. Z. pozná už odmalička a nejako sa dali dokopy. Po čase ostala navrhovateľka tehotná a s E. Z. bývali v podnájme. Neskôr nastal konflikt a navrhovateľka sa vrátila naspäť. S označeným otcom nekomunikuje, mal sa trikrát zataviť za maloletou ale neprišiel a o maloletú neprejavuje záujem. S maloletou nemá žiadny vzťah a maloletá ho vôbec nepozná. Maloletá už nastupuje do materskej školy a navrhovateľka do práce. Navrhovateľka má ešte dve maloleté deti. Mesačné náklady na maloletú E. sú: hygiena a kozmetika 20,-EUR, materská škola 50,-EUR, oblečenie okolo 100,-EUR, keďže maloletá rýchlo rastie.
2. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že s navrhovateľkou si začali byť blízki a jedného dňa sa rozhodli pre spoločné bývanie aj s jej dvoma maloletými synmi, ktorí nie sú jeho deťmi. Napriek tomu ich bral ako svojich. Neskôr mal však konflikt s druhom navrhovateľky V. E. a s navrhovateľkou sa rozišiel. Po rozchode si našiel novú známosť. G. mu navrhovateľka oznámila, že je tehotná, a že on je otcom jej dieťaťa. Keďže však vedel, že sa stretávala aj s inými mužmi, navrhol aby si dali spraviť testy DNA, ona s tým nesúhlasila. So súčasnou partnerkou sa pokúšajú o dieťa, no bez úspechu. Podrobili sa preto lekárskym vyšetreniam. Na jednom z nich zistil, že je neplodný. E. preto nemôže byť jeho dcérou. Momentálne je nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce.
3. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené predložil súdu aj lekárske správy, z ktorých vyplývalo, že je pravdepodobne neplodný resp. jeho plnosť je znížená. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na stanovisku, že je otcom maloletej.
4. Na výzvu súdu, aby sa vyjadrili k plodnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené Sanatórium Helios SK, s.r.o. (pracovisko asistovanej reprodukcie) uviedlo, že u nich absolvoval dňa 15.3.2016 vyšetrenie spermiogramu so záverom Theratozoospermia. Pri tomto výsledku je možné splodiť potomka prirodzenou cestou pohlavným stykom so zníženou šancou. Zároveň nie je možné sa vyjadriť k jeho plodnosti v roku 2013.
5. Súd vo veci nariadil dokazovanie z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA a ustanovil znalca, doc. Ing. Radoslava Žideka, PhD. Vypracovaný znalecký posudok bol súdu doručený dňa 6.4.2017.
6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi.
7. Navrhovateľka - matka maloletej na pojednávaní zotrvala svojom návrhu a ďalej uviedla, že náklady na maloletú sú nasledovné: materská škola 30,- EUR, príspevok mestu 20,- EUR. Maloletá trpí alergiami, najmä na peľ, preto býva aj často chorá a často berie antibiotiká. Je objednaná do alergiologickej ambulancie na vyšetrenie. Mesačne na lieky pre maloletú vynaloží matka okolo 30,- EUR. V škôlke platí matka do triedneho fondu 8,- EUR každé dva mesiace. Mesačne platí 10,- EUR na výlety a podobné akcie v škôlke. Strava a oblečenie pre maloletú vychádzajú okolo 60-70 EUR mesačne. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke kvôli maloletému E.. V júli čaká narodenia ďalšieho dieťaťa, preto pôjde na riadnu rodičovskú dovolenku. Jediným príjmom matky je rodičovský príspevok. Býva s priateľom, ktorý je invalidný dôchodca, ale zároveň pracuje. Aj on má vyživovaciu povinnosť. Matka zo svojho príjmu platí škôlku, z príjmu jej priateľa platia bývanie. Matka sa stará o dve maloleté deti a na syna maloletého A. platí výživné v sume 27,13 EUR. Súhlasí, aby sa otec s maloletou stretával, avšak len na dve hodiny a v jej prítomnosti.
8. Muž, ktorého otcovstvo sa navrhuje na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením maloletej matke. Chcel by sa však s maloletou stretávať, najlepšie počas víkendov, a to každý druhý víkend, v nedeľu medzi 14.00 až 16.00 hod., s tým, že by si po maloletú prišiel k matke. Nesúhlasil s návrhom matky na výživné v sume 120,- EUR. V jeho možnostiach je výživné 60,- EUR. Donedávna pracoval v SBS. Teraz rozbieha živnosť ako vodič rozvozu. Doteraz mal príjem okolo 300 ,-EUR mesačne. Jeho náklady mesačné sú nájomné 205,- EUR, strava cca 150,- EUR, platí aj pôžičky cca 150,- EUR mesačne. Býva s priateľkou a jej synom, priateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok. Muž, ktorého otcovstvo sa navrhuje momentálne zarába 600 až 700 EUR mesačne. Trpí astmou, na lieky vynaloží okolo 50,- EUR mesačne.
9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zverením maloletej do starostlivosti matky. Vzhľadom na oprávnené potreby maloletej súhlasila s navrhovaným výživným v sume 120,- EUR a aj s navrhovanou úpravou styku otca s maloletou.
10. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: spis 14C/160/2014, lekárske správy č.l. 27-30, odpoveď sanatória Helios č.l. 41, znalecký posudok 14/2017, výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: M. E. B. sa narodila počas spolužitia navrhovateľky a jej vtedajšieho druha V. E., s ktorým žila v spoločnej domácnosti bez uzavretia manželstva. Otcovstvo V. E. k maloletej E. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. N. pred narodením maloletej žila navrhovateľka určitý čas v spoločnej domácnosti s E. Z., narodeným X.X.XXXX, s ktorým sa aj intímne stýkali. Tunajší súd rozsudkom č.k. 14C/160/2014-66 zo dňa 21.8.20156, právoplatným dňa 5.11.2015 určil, že V. E., narodený XX.X.XXXX nie je otcom maloletej E.. Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že miera pravdepodobnosti určenia E. Z., narodeného X.X.XXXX, ako biologického otca maloletej E. B. , narodenej X.X.XXXX je viac ako 99,999 %.
12. Maloletá E. je v starostlivosti matky od svojho narodenia. V súčasnosti býva matka v spoločnej domácnosti spolu s maloletou, synom E., narodeným 21.3.2012 a priateľom matky. Matka je na predlženej rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, ktorý je popri prídavku na dve deti jej jediným príjmom. V júli 2017 očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Podľa vyjadrenia matky sú mesačné náklady na maloletú nasledovné: materská škola 30,- EUR, príspevok mestu 20,- EUR, platby na výlety a podobné akcie v materskej škole 10,- EUR, strava a oblečenie približne 60-70 EUR, lieky 30,- EUR. Maloletá trpí alergiami. Do triedneho fondu v materskej škole matka prispieva sumou 8,- EUR každé dva mesiace. Na svojho maloletého syna A. ktorý je zverený otcovi platí matka výživné v sume 27,13 EUR mesačne. Priateľ matky je invalidný dôchodca, ale je aj zamestnaný. Aj on má vyživovaciu povinnosť
13. Muž, ktorého otcovstvo sa navrhuje momentálne rozbieha živnosť. Jeho mesačný príjem je 600 až 700 EUR mesačne Jeho mesačné náklady sú: nájomné 205,- EUR, strava cca 150,- EUR, splátky pôžičiek cca 150,- EUR mesačne. Trpí astmou, na lieky vynaloží okolo 50,- EUR mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej synom, priateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
14. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
15. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
16. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
17. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že matkou označený muž E. Z., narodený X.X.XXXX je otcom maloletej E. B.. Z výpovedí matky a označeného muža vyplynulo, že sa intímne stýkali v období rozhodnom pre počatie maloletej. J. na základe analýzy DNA maloletej, označeného muža a matky maloletej dospel k záveru, že otcovstvo označeného muža je pravdepodobné v miere 99,999%. Na základe uvedeného považoval súd otcovstvo E. Z. k maloletej za jednoznačne preukázané.
29. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Keďže súd dospel k záveru, že matkou označený muž je otcom maloletej, bolo potrebné rozsudkom upraviť aj práva a povinnosti rodičov k maloletej.
30. Otec maloletej súhlasil s návrhom matky v časti, v ktorej sa domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti. Aj súd uvedené riešenie považuje za najlepšie a zodpovedajúce záujmu maloletej, keďže matka sa o ňu osobne stará už od jej narodenia, preto návrhu matky v tejto časti vyhovel.
31. Ďalej bolo potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca k maloletej, keďže rodičia k dohode nedospeli. Podľa citovaných zákonných ustanovení, pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Matka požadovala výživné v sume 120,-EUR. Mesačné náklady na maloletú vyčíslila na sumu 164,- EUR. Otec uviedol, že jeho príjem je 600-700 EUR mesačne, svoje mesačné výdavky vyčíslil v sume 555,-EUR. Medzi svojimi výdavkami uviedol aj splátky pôžičiek 150,-EUR mesačne. Súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto nie je možné platiť splátku pôžičky na úkor výživného. S ohľadom na vyčíslené
výdavky na maloletú a na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva matka, považoval súd za primerané výživné v sume 100,-EUR mesačne.
32. Súd určil výživné odo dňa podania návrhu na súde, t.j. od 3.8.2016. Zameškané výživné za obdobie od 3.8.2016 do vyhlásenia rozsudku dňa 9.5.2017 je v sume 922,50 EUR. Ide o výživné za 29 dní mesiaca august 2016 (100 EUR/31 x 29 = 93,50 EUR), výživné za mesiace september 2016 až apríl 2017 800,- EUR (8 x 100,-EUR) a výživné za 9 dní mesiaca máj 2017 (100 EUR/31 x 9 = 29,- EUR). Súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 51,25 EUR (18 splátok), splatných spolu s bežným výživným.
33. Otec navrhol, aby súd upravil jeho styk s maloletou tak, že sa s ňou bude stretávať každý párny týždeň v nedeľu, v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod.. Matka žiadala, aby bola prítomná pri styku otca s maloletou, keďže maloletá sa s otcom doteraz nestretávala. Otec s prítomnosťou matky súhlasil. Súd upravil styk otca s maloletou v súlade s návrhom rodičov.
34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
36. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
37. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Súd dospel že nie je dôvod priznať účastníkom náhradu trov konania podľa ustanovenia § 53 CMP a preto v zmysle ustanovenia § 52 žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
40. Slovenská republika v konaní vynaložila prostriedky zo štátneho rozpočtu na odmenu vyplatenú znalcovi v sume 250,04 EUR. Slovenská republika má preto nárok na náhradu tejto sumy proti účastníkovi, ktorý v konaní nebol úspešný, t.j. proti otcovi maloletej. Z uvedených dôvodov súd zaviazal otca maloletej aby Slovenskej republike nahradil vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať v prípade rozhodnutia o starostlivosti o maloleté deti návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, a v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti, návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.