Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-5-2015.pdf
PDF · 139.01 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-9Cb/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu: DOKA Slovakia, Debniaca technika, s.r.o., Ivanská cesta 28, 821 04 Bratislava, IČO: 31 354 335, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Právny dom - advokáti, s.r.o., Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: ELITE Buildings, s.r.o., Revolučná 2270/5, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 46 636 951, zastúpeného Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina v konaní o zaplatenie 1.885,33 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 885,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 500,05 € od 3. 12. 2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 618,62 € do 16. 12. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 766,66 € od 29. 12. 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40,-- € z titulu náhrady paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 11.2.2015, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 1.885,33 € spolu s úrokom z omeškania, náhrady paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili medzi sebou kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka v ústnej forme, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný prevzal, pričom nenamietal žiadne vady. Žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté plnenia a dodávku tovaru nasledovnými faktúrami, a to: faktúrou č. 546004195 zo dňa 18.10.2013 splatnou dňa 2.12.2013 v sume 500,05 €, faktúrou č. 546004333 zo dňa 31.10.2013 splatnou dňa 15.12.2013 v sume 618,62 € a faktúrou č. 546004346 zo dňa 13.11.2013 splatnou dňa 28.12.2013 v sume 766,66 €. Keďže sa žalovaný s úhradou uvedených faktúr dostal do omeškania, žalobca ako veriteľ vyzval žalovaného ako dlžníka prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu N.. B. T., Z., M.Ž. S. XX, H. k úhrade záväzku, a to listinou označenou ako posledný pokus o zmier zo dňa 17.6.2014. Žalovaný neuhradil záväzok ani na základe výzvy žalobcu. Pohľadávka žalobcu preto ku dňu podania žaloby predstavuje čo do istiny sumu 1.885,33 €. Žalobca a žalovaný si nedohodli výšku úrokov z omeškania pre prípad neuhradenia záväzku riadne a včas, preto si žalobca uplatňuje zákonný úrok vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500,05 € od 3.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 618,62 € od 16.12.2013 do zaplatenia a zo sumy 766,66 € od 29.12.2013 do zaplatenia. Okrem uvedeného si žalobca uplatňuje voči žalovanému aj paušálne náklady v sume 40,- € spojené s uplatnením pohľadávky na súde, ako aj náhradu trov konania.
2) Okresný súd Čadca platobným rozkazom, č. k. 9Cb 5/2015-19 zo dňa 23.2.2015 uložil žalovanému v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1.885,33 € spolu s úrokom z omeškania, ako aj nahradiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a trovy konania.
3) Uznesením, č. k. 9Cb 5/2015-37 zo dňa 16.12.2015 súd zrušil platobný rozkaz sp. zn. 9Cb 5/2015 zo dňa 23.2.2015 z dôvodu jeho nemožnosti doručenia do vlastných rúk žalovanému.
4) Súd konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, vo vzťahu ku ktorým právni zástupcovia pojednávanie odročiť nežiadali, neoznámili žiadne objektívne prekážky brániace žalobcovi a žalovanému v účasti na pojednávaní. Preto súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
5) Vykonaným dokazovaním, a to vyjadrením právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli stranám sporu navzájom doručené, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
6) Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalobca ako predávajúci odovzdal žalovanému ako kupujúcemu tovar na základe niekoľkých zmlúv, ktoré boli robené v ústnej forme. Boli to faktúry číslo 546004195 zo dňa 18.10.2013 na sumu 500,05 €, číslo 54600433 zo dňa 31.10.2013 na sumu 618,62 € a číslo 546004346 zo dňa 13.11.2013 na sumu 766,66 €. Žalobca žalovaného vyzýval ešte prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu N.. B. T. k úhrade jeho záväzku listinou označenou ako posledný pokus o zmier zo dňa 17.6.2014. Žalovaný svoj záväzok aj napriek tejto výzve neuhradil. Právna zástupkyňa žalobcu tiež predložila inventarizáciu záväzku, podľa ktorej žalovaný potvrdil svoje záväzky, ktoré boli navzájom odsúhlasené, výška nebola nereklamovaná.
7) Právna zástupkyňa žalovaného tvrdenia žalobcu uvedené v podanej žalobe rozporovala. Uviedla, že žalovaný predmetné faktúry niekoľkokrát reklamoval, či už išlo o telefonické reklamácie alebo emailovú komunikáciu, čoho dôkazom je, že predmetné faktúry boli v štádiu riešenia. Predmetné faktúry neboli odsúhlasené. Vo vzťahu k faktúre číslo 546004195 znejúcej na sumu 500,05 € zo dňa 18.10.2013 žalovaný namieta, že z predmetnej fakturovanej sumy nebola odpočítaná suma za vrátený materiál vo výške 298,19 €, ktorý bol vrátený z dôvodu, že bol dodaný naviac. Túto skutočnosť riešil v tom čase konateľ žalovaného N. I. G. V.. C. I.. Fakturovaná cena predmetnej faktúry doposiaľ upravená nebola. Pokiaľ ide o faktúru č. 546004333 zo dňa 31.10.2013 a číslo 546004346 zo dňa 13.11.2013, tieto faktúry žalovaný neuznáva z dôvodu nedodržania ceny. Cena za dopravu bola dohodnutá v sume 1,30 € za 1 kilometer bez DPH. Z predmetným faktúr nie je zrejmé, z akej ceny za dopravu žalobca vychádzal, a teda koľko kilometrov bolo skutočne zrealizovaných. Preto z dôvodu nezrovnalosti a neurčitosti žalovaný rozporuje všetky tri faktúry. Riešenie sporných faktúr doposiaľ neprebehlo. Inventarizáciu záväzkov k 31.12.2014 žalovaný neuznáva ako uznanie záväzku s účinkami v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Žalovaný má zato, že predmetnou inventarizáciou mohol iba odsúhlasiť evidenciu záväzku v zmysle účtovnej evidencie, ale nevyjadril sa k spornosti alebo nespornosti prípadných faktúr a z obsahu listiny nevyplýva ani bezvýhradné uznanie predmetných záväzkov ako nesporných a nevyplýva z tejto listiny ani jednoznačný prejav vôle žalovaného uznať záväzok s účinkami v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Obdo 15/2008, podľa ktorého uznanie záväzku zo strany žalovaného musí mať splnené určité náležitosti a musí z neho vyplývať jednoznačný prejav vôle žalovaného uznať svoj záväzok. V tomto prípade sa však jedná iba o inventarizáciu.
8) Svedok N. I. uviedol, že spoločnosť J. H. je jeho bývalá firma, kde bol konateľom spolu s Z. U.. Konateľom bol od 21.4.2012 do 16.12.2014. Spoločnosť žalobcu pozná iba z pracovných dôvodov. V čase, keď bol konateľom v spoločnosti žalovaného, so spoločnosťou žalobcu spolupracovali na jednej stavbe. So spoločnosťou žalobcu spolupracovali iba ten jeden jediný krát. Spolupráca medzi nimi bola bezproblémová, až keď prišiel materiál a bol odovzdávaný, tak došlo k roztržke medzi pracovníkmi, ktorí pracovali na stavbe a firmou, ktorú mal žalobca prenajatú ako dopravcu. Pracovníci pracujúci na stavbe obvinili dopravcu, že ich mal podviesť na nejakej inej zákazke. Inak spolupráca so žalobcom bola bezproblémová až na túto reklamáciu. Od žalobcu mali zapožičané debnenie, ktoré sa následne vrátilo, a tak isto bol vrátený aj prebytočný materiál, pretože debnenie sa skladá z prvkov, ktoré sa vracajú a z prvkov, ktoré sa spotrebujú a tie prvky, ktoré sa nespotrebujú, tie sa následne vracajú. Toto aj spravili.
Debnenie sa vrátilo a vrátili sa aj prvky, ktoré neboli zabudované na stavbe. Následne boli vystavené faktúry zo strany žalobcu. Tie, ktoré boli v poriadku, boli uhradené a sporné faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania, boli reklamované. Boli to tri faktúry. Dve boli za dovoz a odvoz a jedna bola za materiál. Vo faktúre, ktorá bola za dodaný materiál, neboli odpočítané prvky, ktoré vrátili. Pri ďalších dvoch faktúrach reklamovali celkovú výšku fakturácie, pretože na tých faktúrach nebolo rozpísané, z čoho sa faktúra skladá, na faktúre bola uvedená iba jedna suma. V prílohe faktúry bola stazka od dopravcu, ktorú si prenajímala spoločnosť žalobcu. Kilometre mohli byť odsúhlasené, ale nebola použitá jednotková cena za kilometer, ktorá bola dohodnutá. Preto tieto dve faktúry boli neprehľadné a nesprávne. Z faktúry číslo 546004195 nie je odpočítaný materiál, ktorý bol vrátený. Ak by bola táto faktúra dobropisovaná, mohlo to byť uhradené. Na faktúre číslo 546004333 je uvedená jedna položka, a to štandardná dodávka 515,52 €, kde v prílohe vôbec nie je uvedené, z čoho sa táto položka skladá. Je iba pripojená stazka od prepravcu, ktorého mal objednaného ako prepravcu žalobca, kde je napísané iba toľko, akým autom išiel, odkiaľ a kam a sú uvedené kilometre. Vôbec nie je uvedená jednotková cena, na ktorej sa dohodli. Po prepočítaní kilometrov a tejto ceny to vôbec nesúhlasí s cenou, ktorá bola dojednaná pôvodne. Z toho dôvodu túto faktúru reklamovali. Vo vzťahu k tretej faktúre je to to isté, pretože aj tam je len jedna položka a v prílohe je uvedený iba počet kilometrov, ale nie je uvedená jednotková cena a táto tiež nie je po prepočítaní dodržaná podľa dohody. Z toho dôvodu ich aj reklamovali, a to spolu s treťou faktúrou, kde mali odpočet materiálu po odsúhlasení. Svedok ďalej uviedol, že napísal list, aby sa reklamácia vybavila a faktúry sa opravili, aby mohli zvyšok zaplatiť. Spoločnosť žalobcu mohla tieto faktúry opraviť a mohli byť zaplatené.
9) K inventarizácii predloženej právnou zástupkyňou žalobcu svedok N. I. uviedol, že takýto doklad posiela každá firma na konci roka ku inventarizácii došlých faktúr. Brali to, že tieto faktúry sú ešte v reklamačnom konaní, nakoľko zo strany žalobcu im neprišla žiadna odpoveď na ich reklamáciu. Inventarizácia zo strany žalobcu im bola doručená, akurát je tam formulka, ktorú hovoril už na začiatku, že túto inventarizáciu posiela na konci roka každá firma a je tam uvedené, že v prípade, ak nevrátia potvrdenú kópiu, tak budú považovať uvedené zostatky za správne. Oni to stále brali ako reklamačnú, neuzatvorenú vec, nie ako odsúhlasenie záväzkov, ale odsúhlasenie, že majú faktúry žalobcu, evidujú ich, ale je to v štádiu reklamácie, v štádiu riešenia. Tento stav reklamácie je absolútne nedoriešený. Tovar, ktorý im bol fakturovaný, im dodaný bol. Tento tovar vadám, na základe ktorého by ho mohli reklamovať, nepodliehal. Dôvod, pre ktorý bol tovar vrátený, bolo to, že spoločnosť žalobcu prenajíma debnenie, ktoré prenajíma jednak celé a potom sú tam časti, ako je napríklad odformovací olej alebo chráničky na oceľové tyče, ktoré zostávajú v betóne. Robí sa to tak, že sa na stavbu pošle viac, aby toho nechýbalo pri betonáži, a keď sa uzatvorí betonáž, tak tie prvky, ktoré neboli spotrebované, tie sa vracajú a tieto prvky boli vyčíslené a boli odsúhlasené s pánom I.. Preto sa tento materiál vrátil, pretože nebol spotrebovaný. On nebol vrátený preto, že by bol chybný, ale preto, že nebol spotrebovaný, čo je bežná prax. V bežnej praxi sa robí tak, že sa objedná viac a potom po ukončení diela sa vracajú vratné veci, ktoré sa dajú vrátiť. Medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dohoda, že nespotrebovaný materiál vrátia. Je to vlastne celá tá dohoda, kde sa dohodli na celom diele. Bola to ústna dohoda, ktorá je aj potvrdená v jeho reklamácii, kde udával výšku za vrátený materiál, čo spoločnosť žalobcu nijakým spôsobom nerozporovala.
10) Svedok tiež uviedol, že komunikoval s pánom I. zo spoločnosti žalobcu a s pánom, ktorý bol u žalobcu obchodným riaditeľom. Pokiaľ ide o reklamáciu faktúr, nepozeral si, aká dlhá doba prebehla od toho, ako boli faktúry doručené a ako bola písomná reklamácia, pretože tam prebiehali aj nejaké telefonické rozhovory, kde riešili tieto reklamácie. Uviedol tiež, že k faktúre sa dá vyhotoviť určitá odpočítateľná položka alebo storno položka. Tento materiál oni nemohli žalobcovi spätne vyfakturovať, pretože takýto materiál v predmete svojej činnosti nemali. Vo vzťahu k otázke právnej zástupkyne žalobcu, či v predmete činnosti v obchodnom registri mali uvedenú aj kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, teda maloobchod a aj prevádzkovanie živnosti, teda veľkoobchod, svedok uviedol, že mali. Z právneho oddelenia alebo od účtovníčok im však bolo povedané, že takúto faktúru oni vystaviť nemôžu. V podstate možnosť zo strany žalobcu, ako vyriešiť tento materiál, im ponúknutá bola, ale nemohli túto možnosť využiť, pretože to nemohli fakturovať a nemohli tento nespotrebovaný materiál použiť ani na inej ďalšej stavbe, pretože nemali vo výhľade takúto stavbu, kde by tento materiál mohli použiť a ten materiál bol už vrátený u žalobcu. Tento tovar oni naložili na auto a bol daný do spoločnosti žalobcu a riešili sa faktúry za tento materiál. Vtedy už bol materiál u spoločnosti žalobcu. Pokiaľ ide o dopravu, so žalobcom bola dohoda, že bude refakturovaná skutočná doprava. Kilometre refakturované boli. Dohoda a ani objednávka v písomnej forme spisované neboli, bolo to na základe ústnej dohody. Ústne sa dohodli na cene, dohodli sa s pánom I. a nerozumie, na základe čoho, akej
dohody žalobca fakturoval inú cenu, než aká bola dohodnutá. O tom, že bol tovar vrátený do skladu, určite existuje nejaký záznam, pretože to spolu odsúhlasovali s pánom dopravcom, a tak isto aj s pánom I., ktorý odsúhlasoval cenu za vrátený tovar.
11) Svedok G. K., zamestnanec žalobcu, uviedol, že si pamätá na to, že spoločnosť žalovaného poslala reklamáciu ohľadom výšky faktúr za prepravu a reklamovali aj to, že vrátili späť nejaký materiál, ktorý kúpili. V tejto veci on kontaktoval V.. I., ktorý je vedúcim pobočky v H. H. a zároveň v tom čase bol aj obchodným zástupcom pre stredné Slovensko, a teda aj spoločnosť žalovaného pod neho spadala. Túto reklamáciu odovzdal pánovi I., ktorý sa následne spojil s konateľom žalovaného a jemu dal vyrozumenie, na čom sa vzájomne dohodli. Dohoda bola taká, že konateľ žalovaného žiadal vydokladovať podklady k fakturácii za dopravu, na čo mu V.. I. dal príslušné stazky od príslušných prepravcov a zároveň ohľadom vráteného spotrebného materiálu sa dohodli tak, že tento materiál vystavia na faktúru, nakoľko už nebolo možné vystaviť dobropis k tejto ich faktúre, pretože táto bola z roku 2013 a reklamácia bola z roku 2014. V tomto zmysle aj na reklamáciu odpovedal, že vydokladuje stazky a faktúru za spotrebný materiál nebudú dobropisovať, ale žalovaný vystaví faktúru a potom si to vzájomne započítajú. Ďalej sa už s týmto prípadom potom nezaoberal. So žalovaným v priamom kontakte nebol, iba odpovedal na reklamáciu. Svedok ďalej uviedol, že nevie uviesť, či bol žalovanému dodaný celý tovar, ktorý bol zo strany žalovaného objednaný, pretože cenovú ponuku a výpis materiálu spracováva technické oddelenie. Nevie uviesť, či bola za prepravu dojednaná iná cena, než bola fakturovaná, pretože to dohadoval obchodný zástupca. Na základe tejto dojednanej ceny potom následne fakturovali, ale konkrétnu sumu teraz uviesť nevie. Obchodné oddelenie vystavovalo iba faktúry a k týmto faktúram ako podklady slúžili stazky od prepravcov. Pokiaľ ide o reklamáciu, z jeho pohľadu má zato, že bola uzavretá, pretože V.. I. dodal žalovanému stazky, a tak isto aj v odpovedi na reklamáciu bol navrhnutý spôsob vysporiadania reklamácie k spotrebnému materiálu. K inventarizácii pohľadávok svedok uviedol, že vo všeobecnosti vždy raz ročne, býva to ku koncu septembra, zasielajú všetkým zákazníkom inventarizáciu pohľadávok, pretože to vyplýva zo zákona. Nevie uviesť, či bola táto inventarizácia zo strany žalovaného akceptovaná a vrátená, nakoľko inventarizáciu spracováva ekonomické oddelenie, prípadne oddelenie kreditného manažmentu zákazníctva. Pokiaľ ide o vrátený materiál, tento bol u nich uskladnený a mal by tam byť uskladnený doposiaľ. Nie je si vedomý, či bol oboznámený s písomným listom, reklamáciou vystavených faktúr - odpoveď z 26.5.2014.
12) Svedok V.. C. I., zamestnanec žalobcu, uviedol, že spolupráca so žalovaným prebehla štandardne. Pripravilo sa riešenie, žalovaný akceptoval cenu, bola tu objednávka a po skončení zákazky nebola žiadna reklamácia. Ak by tu bola nejaká reklamácia, nebol by žalovaný uhrádzal nájom. Reklamácia technického riešenia nebola. Ďalej svedok uviedol, že spoločnosť žalovaného si od nich prenajala debnenie na základe odsúhlasenej cenovej ponuky a odsúhlaseného technického riešenia. Jednalo sa o objekt, ktorý sa mal realizovať postupne. Najskôr sa mala urobiť prvá časť a potom s odstupom 2-3 týždňov sa mala robiť ďalšia časť. Žalobca navrhol určité množstvo debnenia + mali tam ísť prvky, ktoré nazývajú spotrebný materiál, ktoré sa zabudovávajú do betónu a tento materiál sa kupuje. Žalobca vypočítal, koľko toho bude stačiť na celý objekt. Časť materiálu bola v nájme, v nájme bolo zhruba 95 % a zvyšok bol kúpený. Žalovanému bol dodaný celý tovar, ktorý si objednal. Bola tu tiež špeciálna požiadavka, aby žalobca zabezpečil aj dopravu, čo štandardne nerobia, ale obvolali niekoľkých prevádzkarov, zabezpečili nákladné auto, ktoré doviezlo materiál na stavbu, a keď bola ukončená tá prvá časť, bola požiadavka, aby zabezpečili nákladné auto, ktoré odvezie materiál do skladu žalobcu. Táto doprava sa potom realizovala na základe dojednanej ceny. Cenu posunuli pánovi I., ktorá mu bola oznámená pánom I. a táto cena nespočíva iba z kilometrovného, ale aj z ďalších položiek, ako je nakládka, vykládka a rôzne prestoje. Keď im tento materiál vrátili, zložili ho u žalobcu na firme. Žalobca tento tovar skontroloval, bol v poriadku a vyúčtovali nájom. Z nejakého dôvodu vrátili aj spotrebný materiál s tým, že keď budú realizovať ďalšiu etapu, že si ho zoberú. Po 2-3 týždňoch sa neudialo nič. Z akého dôvodu firma žalovaného ďalej na tomto objekte nepokračovala, nevie. Žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu nájomného, za dopravu a spotrebný materiál.
13) K otázke, či vo vzťahu k spotrebnému materiálu bola medzi žalobcom a žalovaným nejaká dohoda, svedok uviedol, že stavba sa realizovala na etapy. Tá dohoda bola v tom zmysle, že spotrebný materiál sa naloží na ďalšie auto, ktoré bude viezť materiál pre druhú etapu. To bola jediná dohoda. Potom sa však tá zákazka alebo pokračovanie nerealizovalo a materiál zostal u nich, ale nikto už zo strany žalovaného neriešil, že vráťte nám materiál alebo necháme ho u vás. Už sa nikto neozval, až potom o 4 mesiace, keď on kontaktoval pána I., prišla reklamácia. Prax je taká, že sa spraví presné technické riešenie, čiže oni
presne vedia, koľko spotrebného materiálu je potrebné na jeden záber alebo jeden úsek, a keďže firma deklarovala, že tých úsekov bude robiť viac, tak to napočítali na všetky úseky, čiže spotrebný materiál dali dopredu naraz, aby sa potom náhodou na to nepozabudlo, resp. ak by bolo málo, tak by to bola ďalšia doprava navyše, pretože ten materiál je treba dopraviť na stavbu.
14) Svedok tiež uviedol, že v marci roku 2015 kontaktoval pána I.. Mal za úlohu zistiť, prečo faktúry nie sú uhradené. Nájomné faktúry uhradil a prisľúbil uhradiť aj ďalšie. Keď sa však do týždňa nič neudialo, opätovne pána I. kontaktoval, načo mu povedal, že mu chýbajú doklady od dopravcu. Keďže žalobca túto dopravu refakturoval, tak tie doklady mohli dostať od žalobcu. Zaslal im fotokópie týchto dokladov, načo to potom on odsúhlasil a povedal, že to uhradí. Táto komunikácia bola medzi nimi telefonická. Následne pán I. podal písomne reklamáciu, že doprava je predsa len sporná. Avšak na týchto dokladoch bol podpis jeho zamestnanca, že tovar preberajú, že tam vozidlo fakticky bolo a že tam bolo to auto tak dlho. Tak isto medzi nimi prebehla aj komunikácia, čo sa týka spotrebného materiálu. Keďže však od októbra, ako bol tovar vrátený, to reklamovali až nasledujúci rok, tak jediná cesta bola to, aby to refakturovali. Nespotrebovaného spotrebného materiálu bolo približne v sume 300,-- € a pozostával z 3-4 komponentov - plastových rúrok, plastových komisov a odformovacieho oleja. Tento vrátený spotrebný materiál sa nachádza u nich na sklade. V ďalšom telefonáte pán I. mu hovoril, že to nemôže refakturovať, pretože to nemá v predmete činnosti a oni to zasa nemohli reklamovať, pretože to nebola chyba z ich strany. Ak by to bol býval riešil skôr, boli tam iné možnosti, ale tu už bola účtovná závierka. Pán I. tiež namietal, že aj cena za dopravu mala byť 1,30 € za kilometer, čo chce doložiť aj nejakou písomnou komunikáciou, písomným mailom, čo ale nikdy neexistovalo. Reklamácia vznikla tak, že on začal komunikovať so žalovaným a reklamácia vznikla až na základe tejto komunikácie. Keď sa ozval žalovanému, že im dlží, prišla reklamácia za spotrebný tovar a následne potom už túto reklamáciu ďalej riešil pán K.. Spoločnosť žalobcu považuje túto reklamáciu už za ukončenú a riadne vybavenú. Dohoda o tom, že tento tovar môže byť u žalobcu uskladnený, nebola. 95 % materiálu sa najíma a ten mali vrátiť a to, čo kúpili, to bolo ich, aj keď to vtedy ešte zaplatené nebolo a tento spotrebný materiál sa vôbec vracať nemal. Pokiaľ ide o cenu za dopravu, táto bola podľa dohody. Keď si dávali potvrdiť ponuku, tak dopravca im povedal cenu a táto cena sedí s dodacím listom. Cena je vyššia, pretože auto tam na stavbe stálo 2-3 hodiny, pretože nebol pripravený materiál. Preto vzhľadom ku kilometrom sa cena javí vyššia, avšak jednotlivé položky boli odsúhlasené. Cenu mali od dopravcu, aká je sadzba za kilometer, nakládku, vykládku, stojné, ktoré sa počítalo ako nakládka, vykládka. Tieto ceny následne oznámili pánovi I., či má záujem alebo nie. Táto komunikácia mohla byť telefonicky, pretože ak by to bolo písomne, bol by to dokladoval, že bola iná dohoda. Túto cenu pán I. akceptoval a až na základe potom toho sa doprava objednávala, pretože doprava nie je ich služba. Doprava bola dojednaná za kilometer 1,44 € a nakládka, vykládka a stojné 12,- € za štvrť hodiny.
15) Vo vzťahu k otázke právnej zástupkyne žalovaného, z čoho pozostáva tzv. štandardná dodávka, svedok uviedol, že s vystavovaním faktúr neprichádza do styku, ale tento údaj štandardná dodávka vyplýva z ich účtovnej evidencie. Ide o položku, ktorú štandardne nemajú v ponuke, ale je poskytovaná poskytovateľom z tretej strany. Napríklad ak ide o položku, ktorú nemajú, kúpia ju a túto následne predajú. To je štandardná položka. Je to označenie niečoho, čo má byť dokladované dodacím listom alebo v tomto prípade stazkou, ktorá má byť prílohou faktúry. Táto štandardná dodávka zahŕňa dopravu, to znamená jazdu auta zo stanoviska do ich skladu, z ich skladu na stavenisko, vykládka, potom koľko auto bolo na stavbe a jazda späť, to znamená zo staveniska na stanovisko. K otázke právnej zástupkyne žalovaného, či vie položku štandardná dodávka rozdeliť, koľko je to na kilometre, koľko nakládka, vykládka a koľko je prestoje alebo z čoho sa to dá vyvodiť, svedok uviedol, že to vie vypočítať a aj pán I. to vie vypočítať, pretože odsúhlasili sumu za položku a ak by mu to bolo nejasné, mal sa ozvať, už v tom čase to mohol reklamovať. Oni ako spoločnosť vedia vyjsť v ústrety. Spolupráca so žalovaným bola prvýkrát, chceli si ho ako zákazníka získať, čiže mohlo tu dôjsť aj k odrátaniu nejakej časti, napríklad vo forme nájomného. Išlo iba o to, aby pán I. reagoval. Nereagoval 4 mesiace, preto túto záležitosť považovali za uzavretú. Svedok ďalej uviedol, že týmto nechcel spochybniť výšku faktúry, ale bola by to taká možnosť z ich strany, aby zákazník bol spokojný, ak by ešte niekedy v budúcnosti zákazník od nich niečo bral, aby zákazníkovi vyšli v ústrety. Ďalej svedok uviedol, že na faktúre číslo 5464333 je uvedený súhrnný počet kilometrov 308, stanovený čas 3 hodiny nakládka a vykládka, čas pri nakladaní u nich v sklade a z tejto faktúry alebo prílohy sa dá vyčítať celková doba jazdy, čiže celková suma by mala pozostávať z vynásobenia jednotlivých položiek, a to 308 x 1,44 + 3 hodiny, čiže 4 celky po 12,- € x 3, to je celková suma. K údaju 515,52 PL na faktúre s koncovým číslom 333 svedok uviedol, že je to jednotková cena. Keďže to nie je prvok, ktorý majú v cenníku, tak sa fakturuje jednotková cena.
Jednotková cena vo výške 1,44 € bola použitá z toho dôvodu, že je to cena od dopravcu + marža, t.j. určité navýšenie ceny spojené so spracovaním tejto služby. Táto cena je bez DPH.
16) Faktúrou č. 546004195 žalobca fakturoval žalovanému za dodaný tovar sumu s DPH vo výške 500,05 € s dátumom splatnosti faktúry 45 dní od vystavenia. Faktúra bola vystavená dňa 18. 10. 2013.
17) Faktúrou č. 546004333 žalobca fakturoval žalovanému položku štandardná dodávka v sume s DPH 618,62 € so splatnosťou faktúry 45 dní od jej vystavenia. Faktúra bola vystavená 31.10.2013. Podľa pripojenej stazky bolo motorovým vozidlom H. XXX S. najazdených celkom 308 km, z toho s nákladom 151 km a nakládka a vykládka bola v rozsahu 3 hodiny.
18) Faktúrou č. 546004346 žalobca fakturoval žalovanému dopravu na trase Trenčín - Banská Bystrica dňa 28.10.2013 vykonanú vozidlom H. XXX S. v celkovej sume vrátane DPH 766,66 € so splatnosťou faktúry 45 dní od vystavenia. Faktúra bola vystavená 13.11.2013. Podľa pripojenej stazky bolo motorovým vozidlom H. XXX S. najazdených celkom 302 km, z toho s nákladom 152 km a nakládka a vykládka bola v rozsahu 4 hodiny, 45 minút.
19) Posledným pokusom o zmier zo dňa 17.6.2014 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu faktúr č. 546004195, 546004333 a 546004346.
20) Podľa inventarizácie záväzkov k 31.12.2014 žalobca žiadal žalovaného o odsúhlasenie záväzkov a spätné zaslanie vo vzťahu k faktúram variabilný symbol 546004333, 546004346 a 546004195.
21) Podľa predloženej emailovej komunikácie emailová komunikácia ohľadom reklamácie faktúr medzi žalobcom a žalovaným prebehla v dňoch 6.5.2014, 16.5.2014, 29.5.2014, 28.7.2014 a 8.9.2014.
22) Listom zo dňa 9.4.2014 označený ako „Reklamácia vystavených faktúr“ žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe došlých faktúr a porovnania ich príloh zistilo oddelenie žalovaného nezrovnalosti vo vyfakturovaných cenách. Túto skutočnosť sa už pokúšali riešiť aj s pánom I., s ktorým sa im túto záležitosť nepodarilo doriešiť, nakoľko v spoločnosti žalobcu už nepracuje. Preto je táto nezrovnalosť riešená s takým časovým odstupom. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k faktúram za spotrebný materiál, kde vracali zo stavby časť materiálu a dopravu za presun doka dielcov zo skladov na stavbu. V prílohe faktúry nie je totiž odpočet za vrátený materiál a v druhom prípade nie je podpísaná príloha a tým pádom ani odsúhlasené strojhodiny.
23) Podľa listu „Reklamácia faktúr - odpoveď“ zo dňa 16.5.2014 adresovaná žalobcom žalovanému žalobca uviedol, že dňa 6.5.2014 a mu dostala do ruky reklamácia faktúry za dopravu a spätne vrátený spotrebný materiál. Na základe telefonického rozhovoru zo dňa 7.5.2014 medzi pánom I. Z. I. bolo dohodnuté, že faktúry za dopravu sú v poriadku, pretože k nim boli doložené potvrdené doklady o výkone prepravy a faktúry za spotrebný materiál ostanú tiež nezmenené. Na vrátený spotrebný tovar, ktorý bol nepoužitý a vrátený v pôvodnom stave, spoločnosť žalovaného vystaví faktúru, ktorá potom bude započítaná s pôvodnou faktúrou žalobcu.
24) Podľa reklamácie žalovaného adresovanej žalobcovia označenej ako „Reklamácia vystavených faktúr - odpoveď“ zo dňa 26.5.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe upomienky zo dňa 28.4.2014, kde sú uvedené faktúry po splatnosti č. 546004195, 546004333 a 546004346 po preverení podkladov k týmto faktúram zistili chyby, ktoré boli riešené s obchodným zástupcom pánom I.. Neboli však doriešené z dôvodu odchodu pána I. zo spoločnosti žalobcu, a preto nedošlo k úhrade týchto faktúr. Ostatné faktúry za prenájom debnenia boli uhradené. Čo sa týka faktúry č. 546004195 za dodaný materiál v sume 500,05 € s DPH, nebola odpočítaná suma za vrátený materiál vo výške 298,19 € s DPH, ktorá bola odsúhlasená s V.. C. I.. Túto sumu požaduje žalovaný riešiť dobropisom, nakoľko nemá v predmete podnikania činnosť, ktorá oprávňuje fakturovať túto sumu. Ďalej faktúry č. 546004343 a 546004346 žalovaný neuznáva z dôvodu nedodržania dohody, ktorá bola uzatvorená s obchodným zástupcom na dopravu, a to doprava 1,33 € za 1 kilometer bez DPH. Z Banskej Bystrice na stavenisko je to 136 kilometrov a zo stavby do Banskej Bystrice 126 kilometrov. Vo faktúre je uvedené neprehľadne 1 PL = 638,88 € bez DPH a 1 PL = 515,52 €. Chýba k tomu podklad. Podklady, ktoré boli prílohou týchto faktúr, nie sú podkladom spoločnosti žalobcu, ale dopravcu, ktorý ich pri podpise pravdepodobne úmyselne uviedol do omylu, že sú to len jeho interné doklady a nie podklady pre faktúru spoločnosti
žalobcu. Zároveň na stavbe sa stal aj incident, kde iní pracovníci inej spoločnosti, ktorá pracovala na stavebnom diele, sa slovne s dopravcom napádali za vyfakturované výkony, ktoré boli vymyslené. Žalovaný má zato, že maximálna suma za dopravu na základe dohody má byť počítaná zo skutočnej vzdialenosti, násobená dohodnutou sumou za kilometer, a to 136 kilometrov x 1,3 x 2 = 353,60 € bez DPH. Čo sa týka dokladov za vykládku a nakládku materiálu, na stavbe sa nachádzal žeriav na tieto práce dohodnutý na určitú hodinu. Dopravca sa na stavbe v dohodnutú dobu ešte nenachádzal. Tým spôsobil odchod strojníka na iné pracovisko a prestoj, ktorý sa nachádza v dokladoch dopravcu. Spoločnosť žalovaného neobjednávala ani nijako zmluvne nepotvrdzovala dohodu na tento druh prác a nebola dohodnutá ani cena za tieto práce.
25) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 443 ods. 2 Obchodného zákonníka pred odovzdaním nadobúda kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou.
Podľa § 445 Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 1. 2. 2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369c Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26) Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žiadna zo strán sporu existenciu tohto ich vzájomného záväzkového vzťahu nespochybňovala, netvrdila, ani nepreukázala žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o vzájomnom záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Preto súd vzal za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným záväzkový vzťah vznikol. Zároveň so zreteľom na okolnosti daného súdneho konania, v ktorom si žalobca uplatňuje jednak nárok na zaplatenie
ceny za tovar (medzi stranami sporu zhodne označovaný ako spotrebný materiál) a jednak nárok na zaplatenie ceny za dodanú dopravu, súd tento záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorého je nárok žalobcu na zaplatenie za dodaný spotrebný tovar vyhodnotil ako záväzkový vzťah založený titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej v ústnej, nie písomnej forme a záväzkový vzťah, predmetom ktorého bolo dodanie dopravy žalobcom žalovanému prostredníctvom tretej osoby, súd vyhodnotil ako záväzkový vzťah z titulu ústne uzatvorenej nepomenovanej zmluvy v zmysle vyššie citovaného § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú súd vyhodnotil ako platnú, keďže predmet záväzku - dodanie dopravy žalobcom žalovanému prostredníctvom tretej osoby v konaní žalovaným rozporovaný nebol. Na základe takto založeného záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť dodať žalovanému dojednaný druh spotrebného materiálu, v dojednanej kvalite, množstve a za dojednanú jednotkovú cenu, ako aj dodať dojednanú dopravu a žalovanému vznikla povinnosť za dodaný tovar a dopravu žalobcovi zaplatiť.
27) Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobca žalovanému tovar, ktorý bol fakturovaný faktúrou číslo 546004195, ktorej zaplatenia sa žalobca v danom súdnom konaní domáha, dodal. Dodanie tovaru v rozsahu, ako bol fakturovaný predmetnou faktúrou, žalovaný nerozporoval. Na svoju obranu však uvádzal, že časť uvedeného tovaru fakturovaného uvedenou faktúrou v sume 298,19 € žalobcovi vrátil a táto suma zodpovedajúca hodnote vráteného materiálu nebola vo faktúre číslo 546004195 zohľadnená. Faktúra preto podľa žalovaného nebola vystavená správne. Na preukázanie týchto svojich tvrdení žalovaný poukázal na ním vykonanú reklamáciu predmetnej faktúry, ako aj na výpoveď v konaní vypočutého svedka N. I., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že vo vzťahu k spotrebnému materiálu bola medzi žalobcom a žalovaným dohoda o tom, že nespotrebovaný spotrebný materiál bude žalobcovi vrátený. Žalobca vo vzťahu k uvedenej obrane žalovaného uviedol, že takáto dohoda o vrátení nespotrebovaného spotrebného materiálu žiadna nebola. Toto tvrdenie žalobcu o neexistencii dohody o vrátení nespotrebovaného spotrebného materiálu v konaní potvrdzoval vo svojej výpovedi svedok V.. C. I., ktorý uviedol, že spotrebný materiál k ním žalovaný vrátil s tým, že keď budú realizovať ďalšiu etapu stavby, tento materiál si žalovaný zoberie. Tento spotrebný materiál sa vôbec vracať nemal. Nebola ani dohoda o tom, že si to môže u nich žalovaný uskladniť. To, čo žalovaný kúpil, bolo jeho, aj keď to vtedy ešte zaplatené nebolo. Rovnako vo vzťahu k otázke súdu, či medzi žalobcom a žalovaným bola nejaká dohoda ohľadom spotrebného materiálu a ak áno aká, svedok V.. C. I. uviedol, že dohoda bola v tom zmysle, že spotrebný materiál sa naloží na ďalšie auto, ktoré bude viesť materiál pre druhú etapu. Dohoda o vrátení nespotrebovaného spotrebného materiálu nevyplynula ani z výpovede svedka G. K..
28) Uvedenou svedeckou výpoveďou svedka N. I. tým, že táto výpoveď bola v priamom rozpore so svedeckými výpoveďami svedkov V.. C. I. Z. G. K., tak žalovaný bez pochybností existenciu dohody o vrátení nespotrebovaného spotrebného materiálu nepreukázal a jej existenciu nepreukázal ani v konaní písomnou, resp. emailovou komunikáciou so žalobcom, predmetom ktorej bola reklamácia uvedenej faktúry číslo 546004195. Zo žiadnej v konaní predloženej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bola reklamácia predmetnej faktúry číslo 546004195, nevyplýva žiaden údaj, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o možnosti žalovaného vrátiť po skončení prác nespotrebovaný spotrebný materiál žalobcovi. Pochybnosti o existencii takejto žalovaným tvrdenej dohody o možnosti vrátenia nespotrebovaného spotrebného materiálu napokon podľa názoru súdu vyvoláva i to, že podľa vyjadrenia svedka N. I. bol nespotrebovaný spotrebný materiál vrátený do skladu žalobcu a až následne boli vystavené faktúry. Ak by takáto dohoda o možnosti vrátenia nespotrebovaného spotrebného materiálu existovala, nič žalovanému nebránilo, aby túto skutočnosť namietal už v čase, kedy mu bola faktúra číslo 546004195 doručená a túto faktúru z týchto dôvodov ako nesprávnu žalobcovi vrátil. Takéto konanie zo strany žalovaného preukázané nebolo. Preto súd pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie ceny spotrebného tovaru vyfakturovaného faktúrou číslo 546004195 prihliadal na to, že spotrebný materiál fakturovaný faktúrou číslo 546004195 bol žalovanému dodaný v celom fakturovanom rozsahu, teda aj v ním rozporovanej sume 298,19 € a aj tento materiál žalovaný prevzal, nielen zvyšný materiál vyfakturovaný predmetnou faktúrou, ktorý žalovaný nerozporoval. Dodanie tovaru aj v uvedenej sume 298,19 € a jeho prevzatie žalovaný v konaní nerozporoval. Bránil sa tým, ako už bolo vyššie uvedené, že spotrebný tovar v uvedenej sume vrátil žalobcovi. Prevzatím spotrebného tovaru vyfakturovaného faktúrou číslo 546004195 nielen v časti, ktorá bola nesporná, a to v časti zodpovedajúcej sume 201,86 € (500,05 € vyfakturovaná suma za dodaný spotrebný tovar mínus suma 298,19 €, ktorá bola žalovaným v konaní rozporovaná), ale aj v spornej časti zodpovedajúcej cene 298,19 €, preto podľa názoru súdu v zmysle vyššie citovaného § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka prešlo na žalovaného vlastnícke právo aj
k tomuto spornému spotrebnému materiálu, ktorý žalovaný vrátil do skladu žalobcu, nakoľko iná dohoda o vlastníckom práve k tomuto spotrebnému materiálu preukázaná nebola. Je preto povinný za aj za tento spotrebný materiál v spornej sume 298,19 € zaplatiť, a to bez ohľadu, ako ďalej s týmto spotrebným materiálom nakladal. Preto súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za spotrebný tovar vyfakturovaný faktúrou číslo 546004195 vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodný.
29) Žalobca si ďalej voči žalovanému v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie ceny za ním dodanú dopravu fakturovanú faktúrami číslo 546004333 v sume 618,62 € a číslo 546004346 v sume 766,66 €. Žalovaný aj uvedený nárok žalobcu v konaní rozporoval. V rámci svojej obrany namietal, že uvedené faktúry sú nezrozumiteľné, nebola dodržaná dojednaná cena a na preukázanie svojich tvrdení predložil písomné reklamácie. Súd túto obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú. Prílohou predmetných faktúr sú stazky od dopravcu, z ktorých vyplývajú jednotlivé zložky fakturovanej sumy, a to tak počet najazdených kilometrov, ako aj čas vynaložený na nakládku a vykládku. Z tohto dôvodu sa preto nemožno stotožniť s obranou žalovaného, že faktúry boli nezrozumiteľné, keď žalovanému tieto stazky doručené boli, ako vyplýva z jeho reklamácie zo dňa 26. 5. 2014, v ktorej odkazuje práve na poklady dopravcu. Zároveň sa nemožno stotožniť ani s obranou žalovaného, že nebola dodržaná jednotková cena a s ním vykonaným prepočtom ceny za vykonanú prepravu v uvedenej reklamácii zo dňa 26. 5. 2014, v ktorom žalovaný prepočítaval iba kilometre a cenu 1,33 € bez DPH, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, zo stazky dopravcu nesporne vyplýva, že fakturované neboli iba odjazdené kilometre, ale aj stojné pri nakládke a vykládke. Napokon účelovosti uvedenej reklamácie a obrany žalovaného podľa názoru súdu svedčí i to, že žalovaný napriek tomu, že mu aj faktúry za dopravu boli doručené, tieto faktúry, ak bol toho názoru, že nie sú správne, žalobcovi nevrátil, resp. nepreukázal ich reklamáciu bezprostredne po ich prevzatí, ale prvá preukázaná reklamácia je až z mesiaca apríl 2014, hoci faktúra číslo 546004333 bola vystavená dňa 31. 10. 2013 a faktúra číslo 546004346 bola vystavená dňa 13. 11. 2013. Preto súd aj uvedený žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dopravy, ktorú žalobca zabezpečil prostredníctvom tretej osoby, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
30) Preto zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako v celom rozsahu dôvodný, a preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 885,33 €, ako aj náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- €.
31) Zároveň, keďže žalovaný sa s plnením svojho záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania prináleží žalobcovi v nadväznosti na vyššie citovaný § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka nárok na úrok z omeškania podľa vyššie citovaného § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže nebola preukázaná dohoda žalobcu a žalovaného o výške úrokov z omeškania, súd preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 500,05 € od 3. 12. 2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti faktúry číslo 546004195 počítanej 45 dní odo dňa vystavenia faktúry dňa 18. 10. 2013, do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 618,62 € od 16. 12. 2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti faktúry číslo 546004195 počítanej 45 dní odo dňa vystavania faktúry dňa 18. 10. 2013, do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 766,66 € od 29. 12. 2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry číslo o546004346, počítanej 45 dní odo dňa vystavenia faktúry dňa 13. 11. 2013, do zaplatenia.
32) Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Prináleží mu preto plná náhrada trov konania. Preto súd v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 1 CSP žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.