Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Pc-3-2016.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
25Pc/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., I. XX, zast. G.. L. S., bytom X. XXX/XX, A., proti domnelému otcovi: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., U. XX, zast. JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Fr. Mojtu 43, za účasti maloletého dieťaťa: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky , zastúpený R. práce, sociálnych vecí a rodiny, SPODaSK Nitra, o určenie otcovstva a úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že P. P., nar. XX.X.XXXX, je otcom maloletého T. S., nar. XX.XX.XXXX, z matky O. S., nar. XX.X.XXXX.
II. Maloletý T. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mesačne sumou 120 eur, ktoré je povinný platiť od 1.8.2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
III. Zročné výživné za obdobie od 1.8.2016 do 31.5.2017 v sume 1.200 eur je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky s tým, že súd mu dlžnú sumu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50 eur, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným.
IV. Otcovi sa po právoplatnosti tohto rozhodnutia vracia preddavok na vykonanie dôkazu v sume 32,18 eura, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Navrhovateľke súd priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 20.07.2016 domáhala určenia otcovstva domnelého otca voči mal. T. S. a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. S domnelým otcom sa zoznámila v roku 2004, mali dlhší vzťah. Otcovstvo nepopieral nechcel z dôvodu, že bol ženatý aby ho uvádzala ako biologického otca. Sporadicky maloletého navštevoval a kupoval mu rôzne dary do konca roku 2015. Odvtedy sa vyhýbal dohode o jeho účasti na výchove. Výživné od domnelého otca požadovala vo výške 120 eur mesačne od 01.08.2016.
2. Zástupca navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť, priznať náhradu trov konania za zaplatený SP a cestovné vo výške 29,99 eura za cestovanie navrhovateľky a syna za účelom vypracovania ZP.
3. Navrhovateľka sa pridržiavala podaného návrhu. S domnelým otcom sa zoznámili v r. 2004, po mesiaci sa začali intímne stýkať, orientačne v januári 2005 otehotnela a v r. 2005 sa narodil syn. V tom čase sa s nikým iným intímne nestýkala, len s domnelým otcom, kontakt trval do r. 2014, keď sa stretávali
1 až 2-krát týždenne. Sporadicky domnelý otec navštevoval aj syna, ten ho aj bral ako otca. Sporadicky znamená 2 až 3 -krát ročne. Keď už bol syn väčší sa na to aj pýtal. Finančne jej nijak neprispieval. Niekedy kúpil drobné veci, ovocie, či sladkosť. Keď sa narodil maloletý kúpil mu žalovaný vetrovku. Ona žila v tom čase s rodičmi, ktorí vedeli o vzťahu s domnelým otcom, nestretávali sa však, možno dvakrát. V súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok má príjem 200 -250 eur mesačne. Žije s priateľom, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Domnelý otec celý čas tvrdil, že zostane žiť s nimi, čo sa však nestalo, preto vlastne prišlo aj k rozchodu. Keď sa stretávali 1-2krát do týždňa, boli to intímne stretnutia potajomky, aby o tom nevedela manželka domnelého otca. Ona pritom stále chcela riešiť aj syna, aby platil na neho. Chcela ísť na injekciu , na ktorú jej nedal peniaze domnelý otec, avšak doktor jej už povedal, že je neskoro. S priateľom žije asi 1,5 roka v podnájme, priateľ pracuje, nevie koľko má príjem. On platí podnájom a zväčša aj náklady spojené s bývaním a živobytím, aj keď aj ona občas kupuje veci. Syn má zvýšené náklady z dôvodu, že je astmatik, hrával hokej, teraz chodí už len raz týždenne. V spoločnej domácnosti žije s dieťaťom a priateľom, priateľ má okolo 600 eur v čistom. Vyjadrenie do TV bolo v tom zmysle, že nemám žiadne výhody, teda robím kedykoľvek.
4.Právna zástupkyňa domnelého otca uvádzala, že navrhujú platiť výživné 70 eur mesačne, keď poukazuje na náklady domnelého otca na byt a ďalšie drobné úvery, ktoré boli zlúčené do jedného úveru v Sl. sporiteľni, za byt platí mesačne 120 eur ako splátku. Domnelý otec má k dispozícii videonahrávku, kde sa do TV navrhovateľka vyjadrovala, že robí 13 rokov, od pondelku do nedele, od rána do večera, teda jej príjem by mal byť vyšší ako deklaruje. Zročné výživné navrhovala splácať po 50 eur. Právna zástupkyňa domnelého otca na záver uvádzala, že navrhuje určiť domnelého otca za otca dieťaťa, toto zveriť matke, výživné určiť vo výške 70 eur mesačne a zročné výživné vo výške 50 eur mesačne, trovy konania nežiadala.
5. Domnelý otec uviedol, že už si presne nepamätá, spoznali sa niekedy v r. 2004-2006. Matka poznala celú jej rodinu. Začali sa intímne stýkať. Nechcel, aby otehotnela. V čase, keď sa to asi stalo ho matka zakliesnila nohami, kvôli čomu sa aj potom pochytili a stretávali sa menej. Potom zase kontakt obnovili. Keď mu povedala, že jej mešká menzes, povedal jej aby išla na injekciu, na čo jej dal aj peniaze, na čo ona tvrdila, že bola na injekcii, keď čakala dvojičky a jedno potratila. Aj po narodení dieťaťa sa intímne stýkali, keď v podstate to od neho matka vyžadovala, lebo inak hovorila, že všetko povie manželke, pričom jemu sa veľakrát aj nechcelo. S dieťaťom sa stretával častejšie ako uvádzala matka, kupoval mu rôzne veci. Približne od r. 2012 - 2014 sa intímne nestýkajú. Pred asi 4-5 rokmi sa o tomto dozvedela aj manželka, i keď sa na nič nepýtala. Bolo to vtedy, keď bol s manželkou a rodinou na Agrokomplexe, prišlo k nemu dieťa a povedalo: " Ahoj tato". Za posledné tri roky dal na dieťa asi 200 eur. 100 eur mu dal na narodeniny a za 100 eur mu kúpil napr. rukavice na hokej. Dôchodok poberá od apríla 2016. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, dcérou a zaťom. Manželka má v čistom príjem priemerne 430 eur, ide však na operáciu, dcéra je na materskej, poberá 230 eur mesačne, žije s nimi aj 1,5 ročné dieťa - vnuk. Zať bol rok až 2 nezamestnaný, teraz sa pred 2 týždňami zamestnal, ešte nevie príjem. On finančne podporoval navrhovateľku, keď jej platil telefóny, auto, platil 3-krát za to, aby neprišla o zamestnanie. Podľa neho má žalobkyňa vyšší príjem, keď to hovorila v TV, že robí soboty aj nedele, robí tam aj jej partner.
6.Obe strany uvádzajú, že od 1.8.2016 nebolo uhradené žiadne výživné.
7. Kolízna opatrovníčka uviedla, že navrhuje určiť domnelého otca za otca mal. dieťaťa, výšku výživného určiť vo výške 120 eur mesačne, a akceptuje aj výšku splátok.
8.Súd počas konania oboznámil tieto listinné dôkazy: výplatné pásky matky z č.l. 3-5, RL dieťaťa z č.l. 6, vyjadrenie žalovaného z č.l. 14-16, rozhodnutie Soc. poisťovne z č.l. 18-20, poistenie zodpovednosti z č.l. 21-23, poistenie majetku z č.l. 24, výpis pôžičiek z č.l. 25, rozhodnutie mesta z č.l. 26-27, šek Skylink z č.l. 28, rozhodnutie vojenského úradu a úverová zmluva (druhá strana) z č.l. 29, preddavkové platby elektrární z č.l. 30, rozhodnutie Soc. poisťovne z č.l. 31, pracovná zmluva z č.l. 32-35, SIPO doklad z č.l. 36, výpis z účtu TESCO z č.l. 39-40, osobný účet v Slov. sporiteľni z č.l. 41-44, zmluva o spotrebiteľskom úvere z č.l. 45-46, pracovná zmluva manželky domnelého otca z č.l. 47-52, príjem matky z č.l. 62, znalecký posudok z č.l. 84-91, uznesenie súdu č.l. 93 a zistil tento skutkový a právny stav :
9.Navrhovateľka sa s domnelým otcom zoznámila v roku 2004. Dlhšie obdobie mali intímny vzťah, cca do 2014 roku. Do roku 2015 na základe toho, že ich domnelý otec navštevoval a podľa dohody
sa zúčastňoval na výchove dieťaťa navrhovateľka vec neriešila. Dňa 20.07.2016 podala návrh na súd na určenie otcovstva. Domnelý otec otcovstvo popieral. Bol vypracovaný znalecký posudok ktorí určil pravdepodobnosť otcovstva domnelého otca na 99,9999999%. Strany na tomto základe akceptovali otcovstvo domnelého otca, navrhovali zveriť maloleté dieťa navrhovateľke s ktorou aj žije. Navrhovateľka žiadala výživné od 01.08.2016 vo výške 120 eur. Pracuje na polovičný úväzok Má príjem od augusta 2016 priemerne vo výške 126,71 eura, vo výpovedi uvádzala okolo 200-250 eur mesačne, priateľ s ktorým žije má 600 eur mesačne. Domnelý otec navrhoval výživné v sume 70 eur mesačne, poberá výsluhový dôchodok 710,08 eur mesačne, starobný dôchodok 222,70 eur mesačne a od augusta nemocenské dávky v zamestnaní vo výške 254,06 eura mesačne. Žije s manželkou ktorá má príjem 430 eur mesačne, plnoletou dcérou na materskej s príspevkom 230 eur mesačne, jej manželom, ktorí sa len zamestnal, pričom bol nezamestnaný a ich, jeho vnukom 1,5 ročným. Domnelý otec uvádzal, že má vysoké náklady pre ktoré nemôže platiť vyššie výživné. na domácnosť má výdavky 1.055,67 eura mesačne bez stravy a ošatenia. Z toho na spláca kúpu bytu v sume 120 eur mesačne a má ďalšie pôžičky a pomáha dcére so zaťom. Podľa domnelého otca má navrhovateľka vyšší príjem, nedokladoval to. Navrhovateľka je zamestnankyňa a potvrdenie o príjme jej vystavil zamestnávateľ. mimoriadne náklady u dieťaťa zistené neboli.
10.Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
11.Podľa § 28 ods.1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
12.Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
13.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15.Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16.Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18.Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
19.Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
20.Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
21.V zmysle citované zákonné ustanovenia vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil, že domnelý otec je otcom maloletého T. S., keďže v rozhodnom období pre počatie sa navrhovateľka a domnelý otec intímne stretávali, do začatia konania domnelý otec otcovstvo nepopieral a podľa znaleckého posudku bolo otcovstvo domnelého otca prakticky dokázané. Domnelý otec po vypracovaní znaleckého posudku otcovstvo uznal. Keďže o dieťa sa stará navrhovateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, zveril súd maloleté dieťa navrhovateľke s čím súhlasil aj otec a otca zaviazal na platenie výživného 120 eur mesačne, od 01.08.2016 ako požadovala navrhovateľka. Toto výživné súd považoval za absolútne primerané možnostiam a schopnostiam otca. Priemerný mesačný príjem otca je 1.186,84 eura. Z tohto príjmu by bol otec schopný platiť aj vyššie výživné. Súd zohľadnil vek dieťaťa a to, že až postupom času budú náklady dieťaťa vyššie a v súčasnosti nebol dôvod pre vyššie výživné. Zároveň na druhej strane súd nemohol v plnej miere zohľadniť náklady otca, rovnako ako on má náklady na bývanie aj navrhovateľka, tiež na stravu či oblečenie. Na zabezpečenie bývania kúpou bytu, čo možno akceptovať, má otec mesačné náklady 120 eur ďalšie pôžičky resp. ich použitie ( nie výška) nebolo otcom špecifikované. Prioritná je vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa. Otec uvádzal, že pomáha plnoletej zaopatrenej dcére so zaťom, tu je prioritne vyživovacia povinnosť na manželovi dcéry. Ak teda otec má finančné prostriedky na takého prispievanie musí mať aj na maloleté dieťa. Otec si bude musieť upraviť svoje hospodárenie na budúce zvyšovanie výživného, ktoré má zákonnú prednosť. Príjem matky bol dokladovaný zamestnávateľom, objektívne otec nespochybnil tento príjem. Zročné výživné za obdobie od 01.08.2016 do 31.05.2017 v sume 1.200 eur súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 232 CSP pod hrozbou straty výhody splátok. Súd zohľadnil, že otec nemá možnosť jednorázovo dlh uhradiť. Bude si musieť svoje súčasné náklady a výdavky upraviť. Úpravu styku účastníci nežiadali upraviť.
22.Na vypracovanie znaleckého posudku otec zaplatil 500 eur, náklady boli v sume 467,82 eura. Súd otcovi zvyšok sumy 32,18 eura vrátil.
23.O trovách konania súd rozhodol podľa § 53 CMP tak, že priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania. Jej trovy prestavujú súdny poplatok v sume 66 eur a náklady na cestovné pre ňu a dieťa na vykonanie znaleckého posudku v sume 29,99 eur ( pohonné hmoty 19,99 eura a známka na diaľnicu 10 eur za najnižšiu sumu). Táto výška cestovných nákladov je pre dve osoby osobným vozidlom primeraná. nemožno stranu nútiť ísť autobusom, motorové vozidlo je bežný dopravný prostriedok a jeho použitie sa bežne pri nákladoch akceptuje. Tieto trovy by nevznikli ak by v podstate nedôvodne domnelý otec nepopieral otcovstvo. Na výšku trov bude domnelý otec zaviazaný v samostatnom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.