Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1307-2011.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/1307/2011
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: mal. Sophia Oravcová, nar. 15.04.2008, bydliskom Dr. Clementisa 16, 909 01 Skalica, štátny občan SR, zastúpená matkou Líviou Šimkovou, nar. 18.11.1989, bydliskom Dr. Clementisa 16, 909 01 Skalica, štátny občan SR, proti povinnému: Q. Q. nar. XX.XX.XXXX, W. M. XXX, XXX XX W. M., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad v Skalici so sídlom Blahova 13, 909 01 Skalica, pre vymoženie uloženej povinnosti zročné výživné vo výške 2.420,95 eur (za obdobie od 15.04.2008 - 31.3.2011), dlžné bežné výživné vo výške 260 eur (za obdobie 4/2011, 5/200, 6/2011, 7/2011), bežné výživné vo výške 70 eur mesačne od 01.08.2011 naďalej s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd na návrh povinného exekúciu z a s t a v u j e.
II. Zákonná zástupkyňa oprávnenej je p o v i n n á zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 766,08 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 011815 * zo dňa 25.08.2011 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad v Skalici so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 1C/33/2010 - 95 zo dňa 05.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2011 a stal sa vykonateľným dňa 16.06.2011. Exekučné konanie sa začalo dňa 12.08.2011 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
2. Súdny exekútor dňa 20.09.2016 predložila tunajšiemu súdu podanie povinného zo dňa 09.09.2016, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom podaní uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie č. EX 2276/2011 z dôvodu uhradenia celkovej dlžnej sumy. Ďalej uviedol, že bežné výživné platí mesačne poštovou poukážkou priamo zákonnej zástupkyni oprávnenej.
3. Súd vyzval povinného, aby doložil doklady, ktoré preukazujú jeho tvrdenia o úhradách výživného a súd zároveň vyzval oprávnenú, aby sa vyjadrila k tvrdeniam povinného. Napriek tomu, že si výzvu súdu obaja prevzali dňa 14.11.2016, zákonná zástupkyňa oprávnenej na výzvu v súdom stanovenej lehote nijako nereagovala.
4. Povinný svojim podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2016 doplnil svoj návrh na zastavenie exekúcie tak, že poslal kópie poštovných šekov, ktorými uskutočňoval platby výživného povinnej. K šekom povinný priložil aj kópiu elektronickej komunikácie medzi ním a kanceláriou súdneho exekútora, v ktorej mu bolo oznámené, aby už žiadne úhrady na výživné nerealizoval, nakoľko sa bude pokračovať už len v uvedenom rozsahu zrážkami zo mzdy u zamestnávateľa na výživné počnúc dňom 01.05.2016 v sume 70 Eur mesačne a na úhradu neuhradeného zostatku trov exekúcie v sume 238,19 Eur. Zároveň, kancelária súdneho exekútora povinnému uviedla, že zákonná zástupkyňa oprávnenej bola vyzvaná na preúčtovanie sumy, ktorú mala naviac vyplatenú na výživnom (766,08 Eur), aby ju poukázala na úhradu trov exekúcie. Povinný zároveň k tomu doplneniu návrhu pripojil aj fotokópie poštových podacích lístkov, ktoré preukázali oprávnenosť jeho tvrdení, že pravidelne platil zákonnej zástupkyni oprávnenej bežné výživné.
5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrení súdneho exekútora dospel k záveru, že je dôvodný a preto exekúciu zastavil.
9. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri skúmaní súdneho spisu zistil, že povinný aj napriek tomu, že mu bolo oznámené, že na platenie bežného výživného a trov exekúcie mu budú vykonávané zrážky zo mzdy u zamestnávateľa povinného, naďalej poukazoval zákonnej zástupkyni oprávnenej finančné prostriedky prostredníctvom poštových poukážok v mesiacoch 6/2016, 7/2016, 8/2016, 9/2016, 10/2016 a 11/2016. V súvislosti s tým tunajší súd vyzval súdneho exekútora, aby sa k danej veci vyjadrila, nakoľko súdu nebolo jasné, prečo povinný vykonával platby na bežné výživné poštovými šekmi priamo zákonnej zástupkyni oprávnenej a zároveň aj zrážkami zo mzdy. Súdny exekútor vo svojej odpovedi zo dňa 18.01.2017 súdu uviedol, že v predchádzajúcich obdobiach bola zákonnej zástupkyni oprávnenej naviac vyplatená suma, o čom však táto v rozpore s ust. § 36 ods. 11 Exekučného poriadku súdneho exekútora neinformovala a o prijímaní platieb na bežné výživné od povinného neinformuje doteraz. Úhrady povinného vykonávané poštovou poukážkou dokladuje pravidelne povinný. Súdny exekútor ďalej uviedol, že v súvislosti s uvedeným postupom zákonnej zástupkyne oprávnenej nastala okolnosť, že táto má na výživnom naviac vyplatenú sumu 766,08 Eur, ktorá však nie je preplatkom na výživnom, ale je nárokom súdneho exekútora, ktorý zákonnej zástupkyni oprávnenej nepatrí, pretože výživné na maloletú oprávnenú má v celom rozsahu uhradené. Súdny exekútor preto navrhol, aby súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúciu tak, že prikáže zákonnej zástupkyni oprávnenej, aby uhradila zostatok trov exekúcie v sume 766,08 Eur súdnemu exekútorovi, nakoľko vedome prijala toto plnenie od súdneho exekútora napriek vedomosti, že výživné má uhradené povinným v celom rozsahu. Súd preto vyzval súdneho exekútora, aby na podporu svojich tvrdení a návrhu predložil príslušný exekučný spis spolu s podrobným vyúčtovaním na sumu 766,08 Eur.
10. Vo svojom doplnenom podaní zo dňa 06.04.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu 18.04.2017 súdny exekútor uviedla a exekučný spisom doložila, že povinnému boli vykonávané zrážky zo mzdy od zamestnávateľa povinného od 04.12.2014, pričom súdny exekútor vypísal jednotlivé zrážky, ich výšku a ich príslušné dátumy. Zároveň však pred termínom začatia uspokojovania vymáhaného nároku zo zrážok zo mzdy povinného plnil povinný vymáhaný nárok prostredníctvom poštových poukážok, a to priamo na adresu zákonnej zástupkyne oprávnenej. V tomto spôsobe plnenia povinný pokračoval aj v období, kedy mu zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy a realizoval ich na základe Exekučného príkazu na účet súdneho exekútora. Povinný realizoval plnenia prostredníctvom poštových poukážok priamo na adresu zákonnej zástupkyne oprávnenej v období od 12/2011 o čom sa však súdny exekútor dozvedel až v júni 2014, kedy túto skutočnosť spolu s prehľadom takto vykonávaných úrad oznámil povinný. Zákonná zástupkyňa následne až na výzvu súdneho exekútora oznámila, že týmito úhradami povinného disponuje a zároveň oznámila úhrady povinného v sume 2.420,95 Eur a v sume 470 Eur (ode zo dňa 25.10.2011), pričom ďalšie úhrady neoznámila aj napriek tomu, že jej povinný poukazoval každý mesiac poštou poukážkou bežné výživné. Predpis výživného k 30.11.2016 predstavoval zročné výživné 2.420,95 Eur (za obdobie od 15.04.2008 do 31.03.2011), dlžné bežné výživné 260 Eur (za obdobie od 01.04.2011 do 31.07.2011) a bežné výživné 4.480 Eur (za obdobie od 01.08.2011 do 30.11.2016) t. j. spolu 7.160,95 Eur. Prostriedky zaplatené na výživné k 30.11.2016 (zo zrážok zo mzdy povinného a priamym plnení povinného poštovými poukážkami) predstavuje sumu 7,927,03 Eur. Predpis trov exekúcie bol v sume 1.328,27 Eur pričom z tejto sumu bolo doposiaľ uhradených 562,19 Eur a neuhradený zostatok trov exekúcie s DPH je vo výške 766,08 Eur. Navyše povinný dňa 23.08.2016 uhradil sumu 38,19 Eur, ktorou vyrovnal celý stav vymáhaného nároku tak, že k tomuto dátumu mal uhradenú celkom sumu zodpovedajúcu súčtu predpisu výživného a trov exekúcie s DPH. Súdny exekútor napokon uviedol, že zákonná zástupkyňa oprávnenej prijala jednak plnenie od povinného a jednak vymožené prostriedky zo mzdy povinného nad rámec vymáhané výživného, pričom súdny exekútor poukazoval prostriedky zákonnej zástupkyni oprávnenej na úhradu výživného na úkor neuhradenia trov exekúcie. Týmto postupom teda nastala skutočnosť, že zákonná zástupkyňa prijala na úhradu výživného o 766,08 Eur viac, teda o sumu, ktorá chýba súdnemu exekútorovi na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Súd po preskúmaní priloženého exekučného spisu, tvrdení povinného ako aj tvrdení súdneho exekútora náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 766,08 Eur priznal, nakoľko súd z predložených dôkazov nemá pochybnosti o pravdivosti tvrdení súdneho exekútora.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.