Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-168-2016.pdf
PDF · 111.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/168/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného JUDr. Barborou Korencovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: J. X., nar. XX.XX.XXXX, nap. bytom XXX XX F. Č.. XXX, o zaplatenie 2 748,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 01.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 748,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.02.2011 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. 102300574 zo dňa 09.09.2010 poskytol ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 1 400,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatok v sume 1 348,- eur, t.j. spolu v sume 2 748,- eur a to v 12. mesačných splátkach po 229,- eur, počnúc dňom 28.09.2010. Žalobca zaslal žalovanému viaceré upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, pričom žalovaný na tieto upozornenia nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas, stratil výhodu splátok a dňa 11.02.2011 sa stal dlh splatný. Žalobca podal dňa 28.02.2011 trestné oznámenie o podozrení zo spáchania úverového podvodu, pretože žalovaný odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere nepoukázal ku dňu podania trestného oznámenia v prospech žalobcu žiadnu splátku úveru. Okresný súd Bratislava III trestným rozkazom č.k. 3T 113/2011-55 zo dňa 29.07.2011 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie. Trestný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 27.09.2011.
3. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
6. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o
a) možnosti zastúpenia,
b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
7. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
8. Podľa § 106 ods. 3 C.s.p. ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
9. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p. ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
10. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p. ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
11. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného, nakoľko ten nemala v registri obyvateľov SR evidovanú žiadnu adresu a to prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ZVJS, zdravotnej poisťovne, telekomunikačných operátov a príslušného OO PZ SR, avšak s negatívnym výsledkom. Preto súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 22.02.2017 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.
12. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
13. Podľa § 182 C.s.p. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
14. Podľa § 219 ods. 2 C.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo.
15. Súd nariadil na deň 09.05.2017 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca sa ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, súd podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil tento rozsudok.
16. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: všeobecných obchodných podmienok, trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č.k. 3T 113/2011-55 zo dňa 29.07.2011, zmluvy o úvere zo dňa 08.09.2010, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
17. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania (spotrebiteľských) úverov z vlastných zdrojov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvoril dňa 08.09.2010 v písomnej forme zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 1 400,- eur a záväzok žalovaného úver poskytnutý žalobcom vrátiť a zaplatiť poplatok a to v pravidelných mesačných splátkach.
18. Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:
- výška úveru bola 1 400,- eur;
- poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 1 348,- eur;
- celkom dlžná suma žalovaného predstavovala 2 748,- eur;
- žalovaný bol povinný celkom dlžnú čiastku splatiť v pravidelných 12 mesačných splátkach po 229,- eur, počnúc dňom 28.09.2010.
19. Zo zmluvy však nevyplýval údaj o:
- druhu spotrebiteľského úveru;
- úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru;
- konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru;
- ročnej percentuálnej miere nákladov;
- výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže výška splátka bola uvedená bez špecifikácie, aká časť splátky tvorí splátku istiny, úrokov a iných poplatkov;
- priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver.
20. Žalovaný z titulu zmluvy neuhradil žalobcovi ani jednu splátku, na základe čoho sa žalobca zosplatnil úveru a to ku dňu 11.02.2011.
21. V zmysle uvedeného žalobca podal voči žalovanému trestného oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu úverového podvodu, pričom Okresný súd Bratislava III trestným rozkazom č.k. 3T 113/2011-55 zo dňa 29.07.2011 uznal žalovaného vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu pretože, žalovaný vylákal od žalobcú úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenie podmienok na poskytnutie úveru (t.j. v informácii o mesačnom príjme) a úver nesplatil, pričom žalobcu ako poškodeného odkázal so svojím nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie. Predmetný trestný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 27.09.2011, pričom žalobca si náhradu škody uplatnil v civilnom súdnom konaní žalobou zo dňa 01.07.2017.
22. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
23. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
24. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
25. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere ( § 497).
27. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
36. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
37. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
40. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
41. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
42. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
43. Podľa § 392 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
44. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
45. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
46. Predmetom konania bol peňažný nárok žalobcu uplatnený (1) jednak na tom skutkovom základe, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky spolu s poplatkom z titulu zmluvy o úvere riadne a včas, teda v zmluve dojednanom čase (12 mesačných splátkach), na základe čoho došlo dňa 11.02.2011 k zosplatneniu celého úveru, teda k strate výhody žalovaného vrátiť žalobcom poskytnuté prostriedky s poplatkom v splátkach, čím vznikla žalovanému povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky z titulu zmluvy o úvere vo svojej celosti, a (2) jednak na tom skutkovom základe, že žalovaný pri žiadaní úveru uviedol žalobcu do omylu tým, že uviedol nepravdivé informácie o svojej bonite, čiže v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, za čo bol Okresným súdom Bratislava III trestným rozkazom 3T 113/2011-55 zo dňa 29.07.2011, právoplatným toho istého dňa, uznaným za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu, ktorým mal žalobcovi spáchať malú škodu.
47. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti povinným subjektom (žalovaným), spôsobená škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou a napokon zavinenie povinného subjektu (žalovaného). Splnenie všetkých uvedených predpokladov je nevyhnutnou hmotno-právnou podmienkou vzniku nároku poškodeného na škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vzniku povinnosti škodcu (povinného subjektu), spôsobenú škodu uhradiť. Osobou zaťaženou preukázaním prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je práve poškodený, teda v tomto prípade žalobca, pričom ak čo i len jeden z týchto predpokladov nepreukáže, súd už ďalšie predpoklady neskúma, čoho dôsledkom mu súd ani nemôže uplatnený nárok na náhradu škody úspešne priznať.
48. Súd preto skúmal naplnenie a preukázanie všetkých vyššie uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
49. Nesporné bolo, že žalobcom tvrdená škoda spočívala v úbytku jeho majetku zodpovedajúcemu výške poskytnutých peňažných prostriedkov a v nedostavení sa prírastku jeho majetku zodpovedajúcemu výške poplatku za poskytnutý úver a žalobcom tvrdený protiprávny úkon žalovaného spočíval v uvedení žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru.
50. O vzťah príčinnej súvislosti týchto dvoch predpokladov zodpovednosti za škodu ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania, teda ak protiprávne konanie a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Ak príčinou škody bol aj iná skutočnosť, nemožno konštatovať vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. V každom konkrétnom prípade treba vždy skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná len vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu, pričom musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nevznikla. Musí ísť o priamu príčinu.
51. Vzhľadom na vyššie načrtnuté chápanie vzťahu škody a protiprávneho úkonu, musel súd konštatovať, že k majetkovej ujme žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného spočívajúcim v uvedení žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ale v príčinnej súvislosti s plnením si povinností žalovaného zo zmluvy o úvere, teda riadnym a včasným (ne)vrátením žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov. Inak povedané, len samotným uvedením nesprávnych informácii žalovaným o jeho bonite, škoda žalobcovi nevznikla a nikdy by ani nevznikla, pretože všetko sa následne odvíjalo od plnenia si povinností žalovaného zo zmluvy o úvere.
52. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že neboli naplnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za žalobcom tvrdenú škodu a preto tento skutkový základ (náhrada škody) po jeho právnom posúdení, nebol spôsobilý na to, aby súd žalobcovi uplatnený peňažný nárok priznal.
53. Žalobcom uplatnený nárok bolo potrebné posúdiť ako nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere, uzavretím ktorej došlo medzi stranami sporu k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva o úvere predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka (napr. právna úprava premlčania), okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.
54. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi a aj preto súd podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. skúmal, či sa žalobcom poskytnutý úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov.
55. Jednou z náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorej absencia má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). To znamená, že zmluva musela obsahovať informácie o tom, koľko dlžník pri každej splátke zaplatí na istinu úveru, na úroky, prípadne ďalšie poplatky dohodnuté v zmluve. Zo zmluvy však takýto údaj nevyplýval, keďže žalobca poskytol žalovanému len údaj o celkovej mesačnej splátke, ktorá nekonkretizovala, výšku splátky istiny úveru, úrokov, prípadne iných poplatkov.
56. Zmluva taktiež neobsahovala ani údaje (náležitosti) o druhu úvere, úrokovej sadzbe, konečnej splatnosti úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote RPMN, pričom absencia týchto údajov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. rovnako spôsobuje, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkov.
57. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery mal súd za to, že žalobcom poskytnutý úver treba považovať podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa žalobca mohol úspešne domáhať len vrátenia istiny úveru a úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru.
58. Premlčanie, na ktoré pri spotrebiteľských sporoch ako je tento musí prihliadať súd podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ex offo, sa definuje ako uplynie času ustanoveného v zákone na vykonanie určitého práva, pričom uplynutím tohto času predmetné právo nezaniká, len sa nemôže v súdnom konaní priznať, pretože už je ďalej nevynutiteľné. Všeobecná premlčacia doba pri právach vyplývajúcich z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov vzťahov je podľa § 397 Obchodného zákonníka štvorročná. To znamená, že ak veriteľ uplatní svoje právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v dobe do uplynutia štyroch rokov odkedy sa jeho právo na zaplatenie (t.j. pohľadávka) stalo podľa § 392 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka splatné, jeho právo nie je premlčané a môže byť súdom priznané.
59. V danom prípade si žalobca svoju pohľadávku z titulu zmluvy o úvere, ktorá sa stala splatná dňa 11.02.2011 (t.j. deň zosplatnenia celého úveru) uplatnil žalobou na súde až dňa 01.07.2016, teda po márnom uplynutí premlčacej doby štyroch rokov podľa § 397 Občianskeho zákonníka, čo malo za následok, že súd mu takéto právo s odkazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nemohol priznal a preto jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko však žalovanému ako úspešnej strane sporu žiadne trovy konania nevznikli, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému tento nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.