Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cpr-3-2015.pdf
PDF · 91.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci žalobcu: Y. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpený advokátom JUDr. Miroslav Krajňák, so sídlom Liptovská 2/A, P.O.Box 67, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: ABAS CiT Management s.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 35 801 425, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548 o zaplatenie 1.036,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý je 518,15 eur, to je spolu 1.036,30 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.08.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.10.2015, ktorá bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 25.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.036,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.08.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu nevyplatenia priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že ako zamestnancom uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 01.07.2005 písomnú zmluvu na výkon práce od 01.02.2016. V marci 2008 po ukončení pracovnej neschopnosti nastúpil do práce a dožadoval sa prideľovania práce zamestnávateľom. Žalovaný mu neprideľoval prácu, vzhľadom k tomu , že žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Okresný súd Bratislava II č.k. 13C/17/2009 Rozsudkom zo dňa 01.07.2014 určil, že pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou so žalovaným zo dňa 01.07.2005 trvá. Rozsudok č.k. 13C/17/2009 zo dňa 01.07.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/715/2014 zo dňa 25.06.2015. Žalovaný nevyplácal žalobcovi mzdu od jeho nástupu, resp. prihlásenia sa do práce po ukončení jeho pracovnej neschopnosti až do okamžitého skončenia pracovného pomeru. Priemerný zárobok žalobcu za štvrtý kvartál 2007 bol po prerátaní 518,15 eur, ako dôkaz predložil potvrdenie o príjmoch a zrážkach za posledný štvrťrok 2007. Žalobca si u žalovaného žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava II uplatnil náhradu mzdy (sp.zn. 8Cpr/5/2015 ). Žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil žalovanému osobne dňa 30.07.2015. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce má žalobca nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov .
2.Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že žalobu považuje za predčasne podanú, nakoľko žalobca v súčasnosti vedie proti žalovanému na Okresnom súde Bratislava II konanie o náhradu mzdy, vedený pod sp.zn. 8Cpr/5/2015. Namietal výpočet uplatňovaného 9% ročného úroku z omeškania od 01.08.2015, nakoľko žalovaný sa mohol dostať do omeškania až dňa 01.09.2015 a taktiež výšky-sadzby úroku z omeškania.
3.Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia mzdy v súlade s ust. § 69 ods. 1 písm. b) a ods. 4 . Poukázal, že žalovaný účelovo deklaruje záujem dohodnúť sa so žalobcom, ale žiaden konkrétny záujem s protistranou neprejavil.
4.Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie v zmysle § 177 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP).
5.Súd na pojednávaní dňa 21.03.2017 zmenu žaloby pokiaľ ide o požadované úroky z omeškania pripustil.
6.Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu.
Pracovnou zmluvou zo dňa 01.07.2015 medzi sporovými stranami došlo k založenie pracovného pomeru vo funkcii bezpečnostný pracovník. Mzdovým výmerom, ako príloha č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 18.09.2007 bola žalobcovi priznaná s účinnosťou od 18.09.2007 hrubá mzda: základná hodinová mzda vo výške 55,00 Sk/ hod., prémie vrátane mzdových príplatkov podľa ZP vo výške 0-6,00 Sk/ hod. a paušálna náhrada na údržbu odevov vo výške 0-1.500,- Sk . Žalovaný uzatvoril so žalobcom Dohodu o vykonaní práce dňa 01.03.2007, s dohodnutou pracovnou úlohou upratovacie práce s dohodnutou odmenou vo výške 60-300 Sk/hod. na dobu vykonania pracovnej úlohy od 01.03. 2007 do 31.12.2007. Dňa 01.05.2007 uzatvorili Dohodu o vykonaní práce a dohodnutou pracovnou úlohou „pomocné práce „ , s dohodnutou odmenou vo výške 80-300 Sk/hod. s dobou, v ktorej sa má pracovná úloha vykonal od 01.05.2007 do 31.12.2007. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/17/2009 zo dňa 01.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 715/2014 zo dňa 25.06.2015, ktorým súd určuje, že pracovný pomer žalobcu (žalobca v tomto konaní) založený pracovnou zmluvou so žalovaným (žalovaný v tomto konaní) zo dňa 01.07.2005 trvá. Žalobca žalovanému dňa 30.07.2015 osobne doručil písomné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm b) Zákonníka práce z dôvodov nevyplatenia náhrady mzdy za mesiac máj 2015 a to ani do 15 dní po uplynutí jej splatnosti . Okamžitým skončením pracovného pomer žalobcom, pracovný pomer žalobcu so žalovaným skončil dňa 30.07.2015. Z potvrdenia o príjmoch a zrážkach za obdobie marec 2007 až december 2007 žalobcovi bola vyplácaná mesačná mzda a mzda na základe dohody o vykonaní práce a Dohody o vykonaní práce 1, vo výške hodinovej sadzby zhodnej ako hodinovej sadzby podľa mzdového výmeru , ktorý tvorí prílohu k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2005.
6.Z výpovede žalovaného súd mal preukázané, že žalovaný nepopiera čo do dôvodu, ale čo do výšky. Nevie presne identifikovať určenú , stanovenú výšku nároku, nakoľko z predložených listinných dôkazov je jasné, že ide o odplatu, kde je zahrnutá aj odmena na základe dohody, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami. Žiadal žalobcu aby presne špecifikoval uplatnené nároky. Žalovaný namieta položku 631( odplata z dohody) na výplatných páskach, kedy žalobcovi mala byť vyplatená odmena za vykonanie prác podľa dohody o vykonaní prác.
7. Žalobca sa vyjadril k námietkam žalovaného, a to k príjmom ako odmena v rámci dohody o vykonaní práce, kde poukázal že za mesiac október, november, december 2007 t.j. obdobie troch mesiacov mal žalobca na základe dohody o vykonaní práce pri určenom hodinovom zárobku podľa mzdových dekrétov, resp. údajov na „ Potvrdeniach o príjmoch odpracovať 299,21 hod., a to za október 2007 mal príjem 6.593,00 Sk pri sadzbe 55,00 Sk , čo predstavuje 119,87 hod., za november mal príjem 5.292,00 Sk pri sadzbe 55,00 Sk , čo predstavuje 96,29 hod. a za december mal príjem 4.568,00 Sk pri sadzbe 55,00 Sk, čo predstavuje 83,05 hodín.
Z predchádzajúcich mesiacov január až september 2007 pri hodinovej sadzbe podľa potvrdení odpracoval žalobca na základe Dohody o vykonaní práce 333,89 hodín. Žalobca v roku 2007 odpracoval 633,10 hod. na základe údajných Dohôd o vykonaní práce. Poukázal, že v zmysle Zákonníka práce je prípustných len 350 hodín v kalendárnom roku. Dohody o vykonaní práce vykazujú znaky predstieraného právneho úkonu a majú simulovať riadnu pracovnú dohodu. Preto je potrebné považovať všetky príjmy za vykonané práce žalobcom uvedené v predložených Potvrdeniach o príjmoch za príjmy z pracovného pomeru. Najzávažnejšou skutočnosťou, ktorá svedčí o absolútnej neplatnosti Dohôd o vykonaní práce a nedostatok vôle je fakt, že žalobca v dohodách bližšie nešpecifikované práce, nikdy nevykonával ani ich vykonávanie žalovaný od neho nepožadoval.
8. Z písomných prehlásení svedkov N.. P. J., N. V., I. V. H. G. V., súd zistil, že pracovníci strážnej služby uzatvárali pracovné zmluvy so žalovaným a okrem toho im dávali podpisovať aj dohody o výkone práce v ktorých bola uvedená hodinová mzda a druh práce t.j. upratovacie a iné práce. Dohody im dával podpisovať regionálna vedúca alebo pán T. z Bratislavy. Čestne prehlásili, že nikdy sa nijako nepodieľali na upratovacích prácach, tieto práce vykonávali určení pracovníci upratovacieho servisu. Pracovná činnosť zamestnanca strážnej služby bola strážiť a ochraňovať majetok OD BAUMAX. Svedkovia svoje písomné prehlásenia jednoznačne potvrdili aj vo svojich výpovediach pred súdom.
9.Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne :
Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak.
Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny.
Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovné úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvorila, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce . Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.
Podľa § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len priemerný zárobok) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodnom období . Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie
poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
10. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že návrh je dôvodný
11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2005 vo funkcii samostatný bezpečnostný pracovník s miestom výkonu práce odo dňa nástupu do práce ( 01.02.2006) objekty, na ktorých poskytuje žalovaný bezpečnostné služby. Žalovaný so žalovaným skončil pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) a ods.4 Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy. Okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 30.07.2015. Žalovaný nesporoval platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru k 30.07.2015. Žalobcovi vznikol nárok z nevyplatenej mzdy vo výške dvojnásobku mesačného zárobku vyplývajúce z ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Súd vykonal dokazovanie z listín, ktorými disponoval t.j. predložených Potvrdení o príjmoch a zrážkach (výplatných pások), ktoré vyhodnotil za dostatočné pre posúdenie výšky žalovaného nároku. Vyčíslené nároky žalobcom plne zodpovedajú výške tak, ako sú špecifikované v predložených výplatných páskach za obdobie október, november, december 2007 .
12. Súd obranu žalovaného, že žalobca pracoval u žalovaného aj na dohody o vykonaní práce a mzda za tieto práce sú započítané v jednotlivých mesiacoch do náhrady mzdy čo vyplýva aj z predložených potvrdení o mzde a zrážkach. Súd má za to, že tieto dohody o vykonaní práce boli účelové , nakoľko žalobca nikdy tieto práce nevykonával, ktoré boli dohodnuté ako pracovné úlohy, čo bolo v tomto konaní preukázané aj svedkami (zamestnancami žalovaného). Súd poukazuje, že odmena v zmysle Dohôd o vykonávaní práce bola žalobcovi vyplácaná v rovnakej výške, zhodná ako bola dohodnutá hodinová sadzba v zmysle Pracovnej zmluvy a prílohy „ Mzdový výmer“ (viď potvrdenie o príjme a zrážkach č.l. 17-19, 81-84). Súd má za to, že žalovaný dohodami simuloval pracovnú zmluvu v článku VI. „Mzda“. V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a v zmysle ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd má za to, že Dohody o vykonaní práce vykazujú simulovaný právny úkon a zatretý právny úkon nie je platný, keďže tu chýba vôľa účastníka (žalobcu). Žalovaný svoje tvrdenia žiadnym dôkazom súdu nepredložil, nevyvrátil tvrdenia, že zamestnanci podpisovali po uzatvorení pracovnej zmluvy aj dohody o vykonaní práce. Nepreukázal preberanie týchto vykonaných prác a počet odpracovaných hodín v zmysle dohody o vykonaní práce.
13. Na základe vyššie uvedeného súd považoval všetky príjmy za vykonanú prácu žalobcom v zmysle predložených potvrdeniach o príjme a zrážkach - výplatných páskach za príjmy z pracovného pomeru a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
14.Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16.Súd priznal popri istine žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 OZ a nar. Vl. SR č. 87/1995 Z.z. a žalovaného zaviazal k zaplateniu príslušenstva nevyplatenej mzdy od nasledujúceho dňa po jej splatnosti, t.j. od 01.08.2015 do zaplatenia.
17.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.