Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27P-254-2015.pdf
PDF · 113.24 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/254/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci manželov L. L., P.. F.Á., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom O.-A., L. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom v Prešove, Jarková 63 a T. L., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom O.-A., L. XX, t.č. bytom A., M. X, zastúpeného v konaní Advokátskou kanceláriou JUDr. Maroš Zima, s.r.o., Stará Ľubovňa, Vsetínska 19, pobočka Kežmarok, Hradné námestie 29, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. T. L., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom O.-A., L. XX, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., odbor sociálnych vecí, takto
rozhodol:
r o z v á d z a manželstvo účastníkov L. L., P.. F., G.. XX.X.XXXX a T. L., G.. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., zväzok X ročník XXXX strana XXX pod por. číslom X,
z v e r u j e mal. T. L.Q., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
u p r a v u j e styk otca s mal. T. tak, že:
otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. T.:
počas bežného roka:
každý párny týždeň v roku v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
počas prázdnin a sviatkov:
počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý nepárny rok od 24.12. toho ktorého roka od 9.00 hod. do 29.12. toho ktorého roka do 18.00 hod. a každý párny rok od 30.12. toho ktorého roka od 6.30 hod. do 4.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
počas letných prázdnin:
každý rok od 1.7. od 6.30 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 6.30 hod. do 15.8. do 19.00 hod.,
počas Veľkonočných sviatkov: každý párny rok od Zeleného štvrtka od 18.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.
s tým, že otec je p o v i n n ý mal. T. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdať,
matka je p o v i n n á mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.6.2015 žiadala rozviesť manželstvo so svojím manželom. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v trojtýždňových intervaloch, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že maloletý bude odovzdaný druhému rodičovu do osobnej starostlivosti vždy tretiu nedeľu v mesiaci o 18.00 hod.. Výživné na maloletého sa neurčuje.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že problémy v manželstve nastali po roku vzťahu z dôvodu, že manžel často cestoval za prácou do zahraničia, ich vzájomné city ochladli, navzájom sa odcudzili. Po vzájomnom odcudzení si obaja našli nových partnerov, s ktorými plánujú svoju budúcnosť. Aj keď sa manželia pokúšali o zblíženie kvôli spoločnému synovi, došlo k prudkej výmene názorov, pričom obaja usúdili, že hádky majú negatívny vplyv na vývin maloletého, že nedokážu vzájomne komunikovať a keďže sa manželské problémy nepodarilo vyriešiť, žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol.
3. Na pojednávaní dňa 10.2.2016 manželka pozmenila svoj návrh v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností k maloletému T. tak, že ho žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletým tak, že sa s ním bude stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú nepárnu stredu v mesiaci od 16.00 hod. do 19.00 hod..
4. Na pojednávaní dňa 9.5.2017 manželka navrhla úpravu styku otca s maloletým tak, že sa s ním bude stretávať každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok v poobedňajších hodinách a každý nepárny týždeň od piatka do nedele. Počas letných prázdnin súhlasila, aby otec trávil s maloletým prvé 2 týždne v mesiaci júl, ako aj prvé 2 týždne v mesiaci august. Rovnako súhlasila, aby došlo k striedaniu maloletého počas Vianočných sviatkov s tým, že polovicu prázdnin by bol maloletý s ňou a polovicu s otcom. Rovnako by mohlo dôjsť k striedaniu aj počas Veľkonočných sviatkov.
5. Manžel súhlasil s návrhom na rozvod manželstva. Žiadal, aby maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v súlade s pôvodným návrhom podaným matkou. Zároveň trval na doplnení znaleckého dokazovania s tým, aby pojednávanie bolo odročené na dobu šiestich mesiacov a následne by bolo prehodnotené, či je vhodné pre maloletého, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
6. Opatrovník sa pridržiaval záverov znaleckého posudku s tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebná dohoda rodičov a je potrebné, aby dieťa navštevovalo jednu materskú školu, čo v závere pojednávania nebolo možné, keďže maloletý s matkou nebýva v tej istej obci, ako býva otec maloletého.
7. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého T., dohodou o mediácii zo dňa 24.6.2015, potvrdením o príjme manželky, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby manžela za rok 2014, 2015, rámcovou zmluvou o dielo zo dňa 27.12.2010, dodatkom č. 1 k rámcovej zmluve o dielo, zmluvou o nájme bytu zo dňa 1.5.2015, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 3.11.2015, správou M.. Z. I. zo dňa 16.5.2016, správou O. R.N. A..P..U.. zo dňa 5.8.2016, správou M.. M. P., ambulancia pre deti a dorast o zdravotnom stave maloletého T. zo dňa 30.8.2016, lekárskou správou O.. M. I. zo dňa 10.6.2016, správou M.. O. Š., detská neurologická ambulancia zo dňa 12.6.2014, 16.10.2013, 14.1.2014, prehľadom výdavkov maloletého T., znaleckým posudkom č. X/XXXX O.. B. Č. zo dňa 3.2.2017, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Manželia uzatvorili manželstvo po 7-ročnej známosti dňa X.X.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., zväzok X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom X. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania a posledné spoločné bydlisko mali v O.-A., L. XX.
9. Z manželstva pochádza maloletý T. L., G.. XX.X.XXXX. Manželia sa zoznámili v lete roku 2006, 3 a pol roka spolu chodili, následne sa rozišli. Opäť začali chodiť v roku 2013, kedy manželka otehotnela a následne došlo k uzatvoreniu manželstva. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, k hádkam dochádzalo najmä preto, že manželia žili v byte manželky, manžel do domácnosti ničím neprispieval, celá domácnosť bola na jej pleciach. Po narodení maloletého syna bol manžel často v zahraničí, kde pracoval. Mal rôzne nedoplatky a exekúcie, v dôsledku čoho dochádzalo k hádkam, preto k nemu manželka citovo ochladla. Zlom v manželstve nastal na Vianoce v roku 2014, kedy ju manžel fyzicky napadol, v dôsledku čoho odišla k svojim rodičom. Hneď na druhý deň ju vyhľadal, ospravedlnil sa jej s tým, že sa to už nezopakuje, pričom došlo k obnoveniu spolužitia, avšak v marci 2015 na dovolenke došlo k opätovnému fyzickému napadnutiu manželky manželom. Následne sa manželia dohodli, že nebudú žiť v spoločnej domácnosti, pričom v apríli 2015 si manžel našiel podnájom v A.. Z dôvodu jeho rekonštrukcie spočiatku býval u rodičov, neskôr požiadal manželku, aby mohol bývať spolu s ňou do doby, kým sa neosamostatní. Aj v tomto období došlo opäť k fyzickému napadnutiu zo strany manžela, pričom k poslednému fyzickému útoku došlo v júli 2015, kedy manželka túto skutočnosť ohlásila polícii a vec bola ukončená v priestupkovom konaní.
10. Podľa manžela bolo manželstvo harmonické. Po narodení syna pracoval v zahraničí, pričom chodil do práce na 2 až 2 a pol týždňové turnusy, rovnakú dobu potom býval spolu s manželkou a synom, o ktorého sa staral od jeho úplného narodenia. Rok po svadbe začali vznikať problémy, keďže mal pocit, že sa manželka zmenila a po roku a pol sa dozvedel, že ho manželka podvádza, z tohto dôvodu dal manželke facku. Odmietol, že by ju pravidelne fyzicky napádal, skôr ona napádala jeho, bola voči nemu agresívna. Následne našiel v počítači komunikáciu manželky s jej priateľmi, kedy sa priznala, že ho podvádza, avšak manželstvo nechcela ukončiť. Manželia sa pokúsili obnoviť manželské spolužitie tým, že išli v marci 2015 spolu na dovolenku, kde sa však manželka nevenovala rodine, písomne komunikovala so svojím priateľom a podľa tvrdenia manžela ho ona fyzicky napadla, keďže jej zobral mobilný telefón, pretože jej neustále chodili SMS správy. Do mája 2015 žili v spoločnej domácnosti, následne si našiel podnájom, ktorý začal opravovať, definitívne sa odsťahoval v júli 2015.
11. V súčasnej dobe manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Spočiatku bývala manželka sama so synom v byte, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve a za ktorý platila mesačne 200 Eur poplatky spojené s bývaním a inkaso. V závere konania manželka žila s maloletým T. v obci V., pričom túto skutočnosť súdu neoznámila, avšak ju ani na poslednom pojednávaní nevyvrátila.
12. Manželka je zamestnaná vo firme N., kde jej priemerný čistý mesačný príjem je od XXX do XXX Eur mesačne. Do E. rokov veku maloletého T. poberala rodičovský príspevok aj s rodinnými prídavkami v sume XXX Eur mesačne.
13. Manžel od júla 2015 žije v prenajatom byte sám, za ktorý platí nájom a inkaso v sume 275 Eur mesačne. V predmetnom byte má zakúpený nový nábytok, maloletému T. vymaľoval detskú izbu, pričom on prespáva v kuchyni, ktorá je spojená s obývačkou. Neplatí žiadne pôžičky, ani poistky.
14. Manžel je živnostník. V priebehu konania poberal len nemocenskú dávku z dôvodu pracovného úrazu, ktorý mal, pričom dávku poberal v sume XXX,XX Eur mesačne. Aj keď pôvodne pracoval v zahraničí, kvôli starostlivosti a snahe podieľať sa na výchove maloletého T. sa rozhodol zmeniť zamestnanie a pracovať už iba na Slovensku. V závere konania však uviedol, že aj v súčasnej dobe pracuje v zahraničí, prácu si však vie prispôsobiť starostlivosti o maloletého T..
15. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 bol základ dane manžela vo výške X XXX,XX Eur a za rok 2015 bol základ dane vo výške X XXX,XX Eur. Za rok 2016 daňové priznanie nepodal z dôvodu, že má povolený odklad daňového priznania až do septembra 2017.
16. Maloletý T. v úvode konania bol v starostlivosti oboch rodičov, pričom k striedaniu dochádzalo v trojtýždňových intervaloch, keďže v tom čase otec pracoval v zahraničí 3 týždne, následne 3 týždne bol na Slovensku. V tom čase navštevoval detské jasle, keďže matka bývala v O. a v čase, keď bol v starostlivosti otca, navštevoval materskú školu v A..
17. V novembri 2015 navštívila matka s maloletým psychológa, ktorý neodporúčal trojtýždňové intervaly striedania. Boli odporúčané kratšie doby striedania, pričom otec uviedol, že by súhlasil aj s týždňovým striedaním, s čím však manželka a matka maloletého nesúhlasila a žiadala ho zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Maloletý T. je zdravým dieťaťom, prekonáva bežné detské ochorenia. Jeho výdavky sú bežné a primerané veku. Mesačné výdavky na stravu a oblečenie vyčíslila matka na sumu 150 Eur.
18. Maloletý T. spolu s rodičmi navštívil O. R. A..P..U.., kde podľa podanej správy zo dňa 5.8.2016 prebehli konzultácie s rodičmi maloletého na podnet matky maloletého, ktoré sa konali na individuálnej báze, neskôr pri opakovaných sedeniach aj spoločne s oboma rodičmi. Z konzultácie vyplynulo, že dieťa má dobrý citový vzťah k obom rodičom, obaja rodičia sú pripravení zodpovedne a starostlivo sa starať o maloletého T. v cykloch určených pre striedavú starostlivosť. Je potrebné, aby obaja rodičia v záujme dieťaťa našli kompromis, spoločnú komunikáciu a cestu pri jeho výchove.
19. Zo správy M.. M. P., ambulancia pre deti a dorast L. zo dňa 30.8.2016 bolo zistené, že maloletý bol v starostlivosti lekárky v čase od 23.9.2013 do 31.10.2015, kedy bola zdravotná starostlivosť ukončená na žiadosť matky. Poradne absolvoval maloletý v doprovode oboch rodičov a v čase, kedy bol otec pracovne preč, tak v doprovode matky. Po nástupe do jaslí dieťa prekonávalo respiračné infekty v zmysle nachladení, zápalov priedušiek, ktoré boli niekedy doprevádzané aj teplotami.
20. Zo správy M.. Z. I. zo dňa 16.5.2016 bolo zistené, že lekárka prevzala starostlivosť o maloletého 3.11.2015. Za toto obdobie bolo dieťa opakovane choré, vyšetrené alergológom, ORL lekárom, aj kožným lekárom. Bolo doprevádzané striedavo matkou a otcom, podľa informácie od rodičov sú títo dohodnutí na striedavej starostlivosti. Za krátke obdobie môže konštatovať, že starostlivosť rodičov je adekvátna.
21. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne O.. B. Č. zo dňa 3.2.2017 bolo zistené, že: „Vzťah maloletého T. k matke je pozitívny a emočne sýtený. Maloletý sa k matke vzťahuje ako k blízkej vzťahovej osobe. Vzťah matky k synovi je rovnako pozitívny a intenzívny, matka vývinovo vhodne podnecuje syna a citlivo na neho reaguje. Vzťah maloletého T. k otcovi je rovnako pozitívny a emočne sýtený, jeho správanie odráža vzájomnú blízkosť a dôvernosť. V otcovej prítomnosti sa maloletý správa uvoľnene, rešpektuje otca. Vzťah otca k synovi je pozitívny a intenzívny, otec jemnocitne reaguje na syna, dokáže sa prispôsobovať jeho potrebám.“ Na otázku súdu, či je vhodné, aby bol maloletý T. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. či je vhodnejšie ho zveriť do starostlivosti jednému z rodičov, znalkyňa uviedla, že v súčasnej dobe nie je vhodné zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale javí sa byť vhodnejšie ponechať ho v osobnej starostlivosti matky a styk s otcom upraviť v rozšírenej podobe. Takáto úprava sa javí byť vhodnejšia z dôvodu príliš včasného odlúčenia maloletého od matky, nástupom do kolektívu jaslí v XX. mesiacoch veku, začiatok striedavej starostlivosti rodičov od X Q. O. P. veku maloletého s intervalmi 2 a pol až 3 týždne, pričom následne dochádzalo k nežiaducim prejavom v správaní maloletého po odovzdaní matke pozorovaných materskou školou, rovnako aj z dôvodu správania maloletého počas znaleckého vyšetrenia. Znalkyňa uviedla, že je dôležité posilniť vzťahovú väzbu na osobu matky, čo je dôležité pre ďalší zdravý psychický vývin maloletého. Znalkyňa zároveň odporučila do budúcna striedavú osobnú starostlivosť s rovnocenným pomerom starostlivosti oboch rodičov, so striedaním pobytu u rodičov po jednom týždni. Na otázku súdu, od ktorého roku veku maloletého odporúča znalkyňa zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, táto uviedla, že striedavú osobnú starostlivosť nie je vhodné ohraničiť len fyzickým vekom maloletého, je to len jedno z psychologických kritérií. Dôležitú úlohu zohráva tiež emočná zrelosť dieťaťa, ktorá nemusí kopírovať fyzický vek. Tiež sú podstatné zdravé väzby na oboch rodičov, ich zázemie, výchovné štýly, pričom po nadobudnutí väčšej istoty vo vzťahu k matke uviedla, že orientačne je to 6 mesiacov, by bolo možné maloletého T. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním po jednom týždni. Zároveň však znalkyňa nedoporučila striedať viaceré materské školy a dieťa ponechať v jednom kolektíve. Okrem toho odporučila rozšírený styk otca s maloletým tak, že by sa s ním mohol stretávať v nepárnom týždni každý štvrtok od 15.30 hod. do pondelka rána a v párnom týždni každý štvrtok od 15.30 hod. do piatka rána alebo aj v iný pracovný deň podľa dohody rodičov. Čas prázdnin a sviatkov
doporučila rozdeliť striedavou formou u oboch rodičov v rovnocennom pomere. V závere uviedla, že rodičia majú ťažkosti v efektívnej komunikácii. U otca zistila väčšiu ochotu k spolupráci, väčšiu snahu o nájdenie konsenzu. Obaja rodičia však akceptujú fakt dôležitosti druhého rodiča v živote maloletého a nespochybňujú sa vzájomne ako rodičia.
22. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
23. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
24. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
25. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
26. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti definitívne od júla 2015 po tom, čo došlo k viacerým fyzickým útokom zo strany manžela voči manželke, čo táto považovala za príčinu rozvratu manželstva, ako aj odlúčenie z dôvodu pracovných povinností manžela v zahraničí. Zo strany manžela boli uvádzané iné dôvody rozpadu manželstva, a to najmä nevera zo strany manželky, v dôsledku ktorej dochádzalo medzi nimi k pravidelným hádkam a odcudzeniu sa, čo prirodzene vyústilo do vzájomnej dohody, že takéto napäté prostredie negatívne vplýva na zdravý vývin maloletého T., preto sa dohodli, že toto manželstvo ukončia. Keďže bolo preukázané, že v súčasnom období manželstvo neplní svoj účel, obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva, pretože ich vzťahy sú vážne narušené a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia ani jednou zo strán, súd toto manželstvo rozviedol.
27. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
28. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
29. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
30. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
32. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
33. Konanie o rozvod manželstva je spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, pričom pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému súd v prvom rade zohľadnil záujem maloletého tak, aby bol zabezpečený jeho harmonický psychický a fyzický vývin. V úvode konania rodičia predložili rodičovskú dohodu uzatvorenú v rámci mediačného konania, kde sa dohodli, že maloletý bude v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v trojtýždňových intervaloch, čo korešpondovalo pracovným povinnostiam otca v zahraničí, keďže tento bolo 3 týždne v zahraničí a následne 3 týždne na Slovensku, kedy zabezpečoval starostlivosť maloletému. V priebehu konania však matka požiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, nakoľko striedavá osobná starostlivosť nie je v prospech maloletého, pretože začal mať psychické problémy, po návrate od otca býval agresívny, hádzal sa, utekal od nej a trvalo dlhšiu dobu než ho dokázala ukľudniť. Z tohto dôvodu s ním navštívila psychológa, ktorý odporúčal, že sú vhodnejšie kratšie doby stretnutia, v dôsledku čoho sa rodičia dohodli, že každý zo svojich troch týždňov, kedy mal maloletého v starostlivosti, dal druhému rodičovi 2 dni po sebe maloletého, pričom sa však stávalo, že počas troch týždňov, keď bol maloletý u otca, matka dieťa vôbec nevidela alebo ho bola iba u otca navštíviť.
34. Keďže otec trval na striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd pribral do konania znalkyňu z odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých, ktorá v závere znaleckého posudku neodporúčala striedavú osobnú starostlivosť, resp. ju odporúčala po určitom časovom intervale, napríklad obdobie 6. mesiacov s tým, že je momentálne dôležité pre zdravý psychický vývin maloletého, aby bola posilnená jeho vzťahová väzba na osobu matky, keďže veľmi skoro bol od matky odlúčený jednak tým, že bol umiestnený v jasliach, ako aj tým, že od X Q. O. P. začala striedavá osobná starostlivosť v dlhších časových intervaloch, 2 a pol až 3 týždne.
35. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do starostlivosti rodičov po rozvode manželstva sa v plnej miere stotožnil zo závermi znaleckého posudku, kde znalkyňa podrobným spôsobom analyzovala výsledky psychologického vyšetrenia, podrobným spôsobom popísala vzájomné vzťahy maloletého k obom rodičom, ako aj rodičov k maloletému a pri zohľadnení ďalších skutkových okolností zistených v rámci konania dospel súd jednoznačne k záveru, že v súčasnom období je vhodnejšie maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky. Takáto forma starostlivosti o maloletého sa javí vhodnejšia z dôvodu, že v súčasnej dobe rodičia nebývajú v takej vzdialenosti, že by bolo možné, aby maloletý navštevoval jednu materskú školu, čo znalkyňa jednoznačne odporúčala v záveroch znaleckého posudku. Rovnako je veľmi dôležité pre zdravý vývin maloletého, aby bola posilnená jeho väzba k matke, ktorá bola narušená, keďže veľmi skoro dochádzalo k striedaniu maloletého rodičmi, čo je veľmi dôležitým kritériom pre jeho zdravý psychický vývin.
36. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje rodičovskú zodpovednosť a starostlivosť zo strany otca, čo jednoznačne vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku. Otec má všetky osobnostné predpoklady, ako aj rodičovské zručnosti na zabezpečenie riadnej starostlivosti svojho syna, avšak v súčasnej dobe sa javí vhodnejšie, aby sa so svojím synom iba pravidelne stretával v čo najširšom rozsahu, pričom až po upevnení väzby maloletého na matku bude možné uvažovať a rozmýšľať o striedavej osobnej starostlivosti. Súd považuje za najvhodnejšie zastabilizovať rodinné prostredie maloletému s tým, že bude žiť s matkou v jej domácnosti, pričom sa bude so svojím otcom pravidelne stretávať v čo najširšom rozsahu.
37. Aj keď otec žiadal odročiť pojednávanie o 6 mesiacov a následne doplniť znalecké dokazovanie s tým, že do tejto doby by maloletý bol v striedavej starostlivosti oboch rodičov, avšak nie v rovnakej dĺžke (u matky by bol 3 týždne a u neho 1 týždeň v mesiaci), súd nepovažoval v súčasnom období za vhodnú takúto formu striedavej osobnej starostlivosti, jednak preto, že maloletý by nenavštevoval tú istú materskú školu, jednak preto, že by opäť nebol v jednom stabilnom rodinnom prostredí, keďže by opäť dochádzalo k striedaniu v dvoch domácnostiach a takto by bola narušená vzťahová väzba na osobu matky. Je preto potrebné zastabilizovať rodinné vzťahy, rodinné zázemie maloletému, je potrebné, aby rodičia efektívnejšie komunikovali ohľadom starostlivosti o maloletého a po uplynutí určitého obdobia, najmä po tom, čo maloletý bude emočnejšie zrelejší, čo vedia obaja rodičia vycítiť u svojho syna (napr.
nebude mať agresívne správanie voči matke), bude možné následne požiadať súd pri takejto zmene pomerov aj o zmenu osobnej starostlivosti u maloletého.
38. Vzhľadom na to, že súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, u ktorej súd do budúcna zohľadňuje pri určovaní výšky výživného jej osobnú starostlivosť, určil povinnosť otcovi prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne. Pri určení výšky výživného zohľadnil vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, ale aj možnosti a schopnosti na strane oboch rodičov. Otec je v súčasnej dobe samostatne zárobkovo činnou osobou, pracuje aj v zahraničí, pričom sám navrhol výživné v uvedenej výške v prípade, ak by mal maloletého v starostlivosti 1 týždeň v mesiaci. Keďže aj matka súhlasila s výživným v sume 100 Eur mesačne, súd považoval takúto výšku výživného za primeranú a takú, ktorú je schopný otec platiť.
39. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým v čo najširšom rozsahu v súlade so závermi a odporúčaniami znalkyne v znaleckom posudku, nakoľko vzťah medzi otcom a maloletým je veľmi pozitívny, intenzívny, je potrebné ho udržiavať a prehlbovať. Preto súd počas bežného roka upravil styk tak, že sa s ním otec bude stretávať každý párny týždeň v roku v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod. a následne každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Zároveň súd upravil styk počas prázdnin a sviatkov tak, že maloletý bude s otcom každý nepárny rok od Štedrého dňa od 9.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 6.30 hod. do 4.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.. S takouto úpravou styku obaja rodičia súhlasili, pričom maloletý bude jeden rok s otcom dlhšie obdobie počas Vianočných sviatkov a následne ďalší rok počas Silvestra, Nového roka a ďalších dní. Pri úprave letných prázdnin súd vychádzal z návrhu matky s tým, že maloletý bude 2 týždne v mesiaci júl a 2 týždne v mesiaci august tráviť u otca, pričom súd upravil prvé 2 júlové týždne a prvé 2 augustové týždne a zároveň tiež upravil Veľkonočné sviatky s tým, že maloletý bude každý párny rok od Zeleného štvrtka od 18.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod. spolu s otcom, následne v nepárny rok s ním bude tráviť Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.. Otec je povinný maloletého prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky ho v určený deň a čas matke riadne odovzdať. Matka je povinná na styk maloletého s otcom riadne pripraviť, najmä po psychickej stránke, aby sa maloletý na svojho otca tešil, aby ho stretnutie obohatilo po všetkých stránkach a aby sa ich vzájomný vzťah prehlboval v pozitívnom slova zmysle.
40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.