Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-349-2016.pdf
PDF · 72.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/349/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť, so sídlom Varšava, Senatorska 18, IČO: KRS 0000025237,na území SR konajúca prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, Bratislava, IČO:36 819 638, právne zastúpený: Bartošík Šváby, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: G. W., nar. X.X.XXXX, bytom V., Y. XXX/X o zaplatenie 1167,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.167,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.167,18 € od 1.8.2013 do zaplatenia , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1167,18 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o vedení bankových a sporiacich účtov zo dňa 16.4.2013, na základe ktorej mal žalobca zriadiť účet pre žalovaného. Žalovaný mal vytvoriť na účte záporný zostatok vyplývajúci z prekročenia dostupných zostatkov na účte. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu vytvorení účtu, výpis z OR, výpis z účtu, odstúpenie od zmluvy.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Na pojednávanie dňa 9.5.2017 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, ďalej sa nedostavil žalovaný, predvolanie mal vykázané podľa § 106 ods. 3 CSP. Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.
4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje vytváranie účtov a ich spravovanie. Žalovaný je fyzická osoba. Žalobca zriadil a viedol pre žalovaného účet MKONTO, ktorý účet bol vedený na menu euro. Následne žalovaný pri používaní účtu a platobnej karty k nemu vystavenej vytvoril nedovoleným prečerpaním peňažných prostriedkov dlh vo výške 1167,18 €, pričom podľa všeobecných obchodných podmienok bod 2.5.2. mal takto vzniknutý dlh ihneď uhradiť. (zmluva, potvrdenie o zriadení účtu, história operácií). Nakoľko žalovaný si takto nepočínal a dlh, ktorý voči žalobcovi mal neuhradil, žalobca v zmysle bodu 4.3.4. všeobecných obchodných podmienok odstúpil od zmluvy a požadoval uhradenie celého dlhu.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 708 ods. 1 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj obchodný zákonník) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
7. V danom prípade súd zmluvu o bežnom účte posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o zriadení účtu v banke, ktorú zmluvu súd hodnotí ako platne uzavretú a na ktorej základe vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkovo právny vzťah. Na základe tohto právneho vzťahu žalobca zriadil a viedol pre žalované ho účet, t.j. umožnil mu ním disponovať a vkladať naň peňažné prostriedky. (zmluva, potvrdenie o zriadení zmluvy). Ďalej bolo v konaní preukázané a súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v tom smere, že žalovaný riadne disponoval účtom, vykonával operácie platobné, a to i napriek tej skutočnosti, že na účte nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov, teda išiel do nepovoleného prečerpania a bez ohľadu na všetky skutočnosti, takto získané peňažné prostriedky na účet nedorovnal, čím vznikol dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 1167,18 €. (História operácií na účte) Po odstúpení od zmluvy, bol žalovaný povinný vrátiť celý dlh, ktorý vznikol voči žalobcovi. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru, t.j. odo dňa účinkov odstúpenia od zmluvy.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.