Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/58/2017

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobkyne: Z.. A. C., nar. XX.X. XXXX, bytom C., N. XXX/XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 7212666209 zo dňa 19.5. 2009, ktorú uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890.

II. Súčasný zamestnávateľ žalobkyne: Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Bakalárska 2, 971 01 Prievidza, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 7212666209 zo dňa 19.5. 2009, ktorú uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 7212666209 zo dňa 19.5. 2009, ktorú uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou Poštová banka a.s.. Súčasne sa žalobkyňa domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil súčasnému zamestnávateľovi žalobkyne, Centru pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Prievidza, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 7212666209. Alternatívne, pre prípad, ak súd dospeje k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, navrhli, aby súd uložil žalobkyni povinnosť v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

2. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že spol. PRO CIVITAS, s.r.o. doručila zamestnávateľovi žalobkyne „Predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 1.3. 2013 v súvislosti so „Zmluvou o úvere č. 7212666209“ ktorú uzavrela dňa 19.5. 2009 žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Poštová banka a.s. so sídlom v Bratislave. Výzva na výkon zrážok odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere, konkrétne článku 3. bod 5. Zamestnávateľovi žalobkyne už v marci 2013 zaslal žalovaný výzvu na výkon zrážok,

na základe ktorej došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy, keďže zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky vyplýva priamo z § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zrážky zo mzdy prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy začal realizovať zamestnávateľ žalobkyne v mesiaci apríl 2013 a trvajú doposiaľ, pričom bola už vyzrážaná suma 2.682,63 eur. Jediným riešením pre žalobkyňu ako zabrániť neustálym zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy (článok III.) je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné práva veriteľa nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je potrebné podľa § 52 a nasl. považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Práva veriteľa nariadením neodkladného opatrenia nebudú dotknuté, pretože mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Poukázal takisto na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho žalovaný nemá nárok na úroky a poplatky a tým zvyšuje riziko že dôjde k zrážkam nad rámec platného právneho titulu. Je možné dovodiť neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy na základe posúdenia predmetnej dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Majú za to, že i Dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oznámením spotrebiteľa s dohodou o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko- právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach bola vopred predformulovaná v texte zmluvy o úvere drobným takmer nečitateľným písmom v článku 3 bod 4 Zmluvy o úvere, pričom jej obsah nie je ne mieste bližšie špecifikovaný, ale iba odkazuje na článok 4 bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver. Dohoda je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, keďže ide o zmluvnú podmienku ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to i napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné v zmysle § 336 dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený resp. nemá na výber, uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážky zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť tak vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, tak, ako je tomu i v tomto prípade. Dohoda nezohľadňuje základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázala tiež na to, že po doručení žiadosti zamestnávateľovi v priebehu mesiaca marec 2013, zamestnávateľ začal zrážky realizovať a to na základe neplatnej dohody a práva žalobkyne boli mimoriadne negatívne dotknuté, čo je potvrdené jednak tým, že žalovaným požadovaná suma je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu a súčasne tým, že v samotnej žiadosti o zrážky zo mzdy nie je uvedená konečná výsledná suma, ktorú má zamestnávateľ vyzrážať. Na základe vyššie uvedeného má za to, že existuje dôvodná obava, že vykonanými zrážkami zo mzdy resp. ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobkyni uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia.

3. Alternatívne, pre prípad, ak súd dospeje k záveru, že nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, navrhla, aby súd uložil žalobkyni povinnosť v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Aby mohlo byť dôvodne vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia byť splnené určité zákonom ustanovené predpoklady, a to predovšetkým musia byť preukázané podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana súčasne s odôvodnením bezprostredne hroziacej ujmy. Podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.

10. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán, ktorou nedôjde v právnych vzťahoch strán sporu k vytvoreniu nenávratného stavu a touto právnou úpravou sa neprimeraným spôsobom do ich právnych vzťahov nezasiahne.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela dňa 19.5. 2009 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 7212888209 so žalovaným ako veriteľom, na základe ktorej jej mala byť poskytnutá čiastka úveru 2.000 eur, ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v 70 mesačných splátkach po 57,29 Eur, s RPMN za úver 28,82 % , ročnou úrokovou sadzbou 24 %, priemernou RPMN 17,73 %. Celkovú čiastku, ktorú má žalobkyňa zaplatiť v zmluve uvedená nie je. V zmluve je uvedená len celková výška nákladov 1.697,44 eur. Z toho vyplýva, že žalobkyňa by mala na úhradu plnenia z úverovej zmluvy veriteľovi zaplatiť spolu sumu 3.697,44 eur, no súčinom počtu splátok a výšky úverovej splátky vyjde suma vyššia (4.010,30 eur). Zmluvu žalobkyňa podpísala ešte pred jej podpísaním veriteľom, pričom je pravdepodobné, že v čase podpisu zmluvy žalobkyňou ešte neboli vyplnené kolonky bodu 3 zmluvy o úvere (vyplnila ich až po žiadosti žalobkyne o úver banka). V bode 3.5 Zmluvy o úvere zo dňa 19.5. 2009 sa strany mali dohodnúť, že podpisom tejto zmluvy strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4 bod 4.4 Obchodných podmienok pre úver.

12. Zamestnávateľovi žalobkyne dňa 1.3. 2013 zaslal žalovaný (právny nástupca po pôvodnom veriteľovi) výzvu na výkon zrážok, na základe ktorej došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy, keďže zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky vyplýva priamo z § 551 OZ. Zrážky zo mzdy prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy začal realizovať zamestnávateľ žalobkyne v mesiaci apríl 2013 a trvajú doposiaľ, pričom bola už žalobkyni zrazená suma 2.682,63 eur.

13. Súd žalobkyni v celom rozsahu vyhovel, pretože mal za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami, osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá spočíva v konaní žalovaného, ktorý pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, predložil ju zamestnávateľovi žalobkyne, ktorý na základe nej i zrážky zo mzdy žalobkyni vykonáva, pričom žalobkyňa už poskytnuté jej peniaze právnym predchodcom žalovaného vrátila a nárok na úroky a ďalšie príslušenstvo úveru je vzhľadom na tvrdenia žalobkyne a obsah predloženej zmluvy sporný. Dohoda o zrážkach bola vopred predformulovaná v texte zmluvy o úvere drobným, ťažko čitateľným písmom, pričom jej obsah nie je takmer vôbec špecifikovaný, a viac menej odkazuje len na článok 4 bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver. Tým, že zamestnávateľ žalobkyne už od marca 2013 zrážky z príjmu žalobkyne realizuje a v skutočnosti jej zrazil už vyššiu sumu, než jej úverom bola poskytnutá, práva žalobkyne môžu byť veľmi negatívne dotknuté. Žalovaným požadovaná suma je totiž sporná a zrážky zo mzdy žalobkyne sa vykonávajú na základe nejudikovaného titulu. Navyše, v samotnej žiadosti o zrážky zo mzdy nie je uvedená ani konečná výsledná suma, ktorú má zamestnávateľ zo mzdy žalobkyne zraziť. Na základe vyššie uvedeného mal súd dostatočne osvedčené, že existuje dôvodná obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy žalobkyne by zo strany žalovaného mohlo dôjsť k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.

14. Rovnako, ako aj právny zástupca žalobkyne, je súd toho názoru, že v danej situácii je jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné v zmysle § 336 dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia súd rozhoduje bez vykonania riadneho dokazovania a nemôže sa zaoberať otázkami, týkajúcimi sa veci samej. Jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo, je v tejto veci daný. V priebehu konania bolo totiž osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne výzvu na vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy. Na úhradu dlžnej sumy boli žalobkyni až do nariadenia neodkladného opatrenia realizované jej zamestnávateľom zrážky zo mzdy, čím žalobkyňa osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jej majetku len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu a bez jej súhlasu.

15. Pretože vo výroku uvedeného neodkladného opatrenia podľa právneho názoru súdu možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd týmto uznesením neuložil súčasne žalobkyni podať aj žalobu vo veci samej.

16. Žalobkyňa preukázala, z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a bola preukázaná i existencia bezprostredne hroziacej ujmy na majetku žalobkyne.

17. Záverom súd dodáva, že pri výklade akejkoľvek problematiky, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a aj v tejto súvislosti, v rámci ukladania neodkladného opatrenia, je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa.

18. Vzhľadom na uvedené súd považoval za dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnom vzťahu strán. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. Žalobkyňa preukázala podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k inej osobe ako k strane sporu a preukázala, že takúto povinnosť možno od inej osoby ako od strany sporu spravodlivo požadovať. S poukazom na uvedené, súd bol toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

19. V prípade, že by veriteľ zo zmluvy o úvere, resp. jeho právny nástupca (žalovaný) bol toho názoru, že žalobkyňa si všetky svoje povinnosti zo zmluvy o úvere nesplnila, nič mu nebráni domáhať sa svojich práv na súde žalobou vo veci samej.

20. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodol súd podľa § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel a položky č. 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí súčasť vyššie citovaného zákona. Žalobkyňa bola od povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená.

Poučenie:

Proti výroku IV tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné /§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP/.

Proti ostatným výrokom tohto rozhodnutia je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu/ obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.