Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-133-2015.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/133/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu R. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. U. X, zastúpeného JUDr. Tatiana Pribylincová, advokátska kancelária, Okružná 739/16, 058 01 Poprad proti žalovaným X. Y. F., C.. H., W.. XX.X.XXXX M. F. J. Š. XXX/XX, XXX XX V., zastúpenej Mgr. Róbert Liška, Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad.a 2. Mesto Kežmarok v zast. PhDr. Mgr. Jánom Ferenčákom, IČO:32628, o určenie vlastníckeho práva k bytu a o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 192,30 eur a na jeho vrátenie u p r a v u j e Slovenskú poštu, a.s., so sídlom Thurzova 1, Košice.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd 16.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že : a) zmluva o prevode vlastníctva k bytu uzavretá 18.11.1998 medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade do katastra nehnuteľností 16.12.1998 pod č. V 1499/98, a ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k bytu č. X nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX v V., V.. V. XX, a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. č.XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 465 m2, o veľkosti 10063/290654, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Ľ. je neplatná, b) žalobca a žalovaná v 1.rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX v V., V.. V. XX, a pozemku v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 10063/290654, a to každý vo výške ? v pomere k celku.
2. Zástupkyňa žalobcu žalobu odôvodnila tvrdeniami, že žalobca žil so žalovanou v 1. rade od roku 1986 ako druh a družka v spoločnej domácnosti v byte nachádzajúcom sa v V. na ul. N. C. XX/XX, pričom obaja boli nájomníkmi uvedeného bytu. 7.9.1990 sa žalobca a žalovaná v 1.rade dohodli so Š. T. E. T. T. na výmene bytov s tým, že táto dohoda bola schválená rozhodnutím Mestského národného výboru v Kežmarku pod č. j. MHOaD/703 z 7. 9. 1990. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca a žalovaná v 1.rade si s vyššie uvedenými osobami vymenili byt a stali spoločnými nájomcami bytu nachádzajúceho sa v V. na ul. V. XXXX/XX (pred zmenou názvu ulíc - ul. I. XX/X). Žalovaná v 1. rade ako kupujúca uzavrela 18.11.1998 so žalovaným v 2. rade ako predávajúcim zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu. Vlastníctvo k bytu žalovaná v 1. rade nadobudla povolením
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru, z 16.12.1998 č. V 1499/98. Kúpnu cenu za byt vo výške 43.461,- Sk žalovaná v 1.rade zaplatila zo spoločných peňažných prostriedkov aj žalobcu. Po dvadsiatich siedmych rokoch partnerského vzťahu ako druh a družka žalobca so žalovanou v 1. rade uzavreli 15.11.2013 manželstvo. Po celú dobu ich spolužitia najprv ako druh a družka, neskôr ako manželia, spoločne hospodárili, viedli spoločnú domácnosť, a mali spoločný trvalý pobyt najprv na adrese bytu, ktorý je predmetom tejto žaloby, a od roku 2013 na adrese V., J.. Š. XXX/XX. Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je vzhľadom na znenie ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neplatná od počiatku, nakoľko zmluva mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade ako spoločnými nájomcami bytu na strane jednej a žalovaným v 2. rade ako vlastníkom bytu na strane druhej, a žalobca sa na jej základe mal stať podielovým spoluvlastníkom bytu v ? v pomere k celku.
3. Zástupca žalovanej v 1. rade v svojom vyjadrení k žalobe z 18.4.2016 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zamietnutie odôvodnil tvrdením, že žalobca sa domáha práv, ktoré nikdy nemal, nakoľko žalobcovi nikdy nesvedčilo právo spoločného nájmu k predmetnému bytu. Nájomcom bytu vždy bola iba žalovaná v 1. rade. S poukazom na dobu 17 rokov, ktorá uplynula od uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k bytu do podania žaloby, namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe. Uviedol tiež, že pokiaľ žalobca sa domnieva, že je spoločným nájomcom bytu, čo však nateraz žiadnym spôsobom nepreukázal, relatívnej neplatnosti zmluvy sa mal domáhať do 3 rokov od jej uzavretia. Podanie žaloby po 17 rokov považuje za oneskorené.
4. Žalovaný v 2. rade v svojom vyjadrení k žalobe z 4.4.2016 navrhol taktiež žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zamietnutie odôvodnil procesnou neprípustnosťou žaloby a premlčaním práva dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Argumentoval, že žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia a dôkazy, z ktorých by vyplýval naliehavý právny záujem žalobcu na žalobe. Žalobou sa žalobca dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Toto právo podlieha premlčaniu a dovolať sa ho možno iba vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V danej veci premlčacia doba začala plynúť dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, tzn. 18.11.1998, a uplynula 18.11.2001. Žalobca žalobu podal dňa 16.12.2015.
5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 13.9.2016, ktoré v súlade s § 148 Civilného sporového poriadku na žiadosť strán odročil za účelom jednania strán o mimosúdnom vyriešení sporu.
6. Písomným podaním z 4.5.2017 zástupkyňa žalobcu zobrala žalobu v celom rozsahu späť a požiadala o zastavenie konania. Späťvzatie žaloby neodôvodnila.
7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. V prejednávanom spore žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť pred začatím prvého pojednávania. Súd preto rešpektoval tento jej dispozitívny úkon so žalobou a konanie celkom zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Žalobkyňa žalobu proti žalovanému vzala v celom rozsahu späť bez akéhokoľvek odôvodnenia. Zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti nasvedčujúce správaniu žalovaných, ktoré by bolo dôvodom tohto späťvzatia. Preto súd prijal záver, že žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila, že konanie voči žalovaným muselo byť zastavené, a obom žalovaným tak prislúcha voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Súd vo veci nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce iné rozhodnutie o trovách konania ako rozhodnutie vychádzajúce z princípu úspechu v konaní. Zástupkyňa žalobkyne v podaní z 4.5.2015, ktorým s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku navrhla, aby súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, uviedla, že za dôvody hodné osobitného zreteľa je v danej veci dôvodné považovať skutočnosť, že žalobca a žalovaná v 1. rade žili spolu ako druh a družka, a že iba z neznámych dôvodov žalobca nebol v nájomnej zmluve uvedený ako spoločný nájomca bytu, a tiež že finančné prostriedky na kúpu bytu žalovanej v 1. rade poslal žalobca, ktorý pracoval v zahraničí. Súd zastáva názor, že skutočnosti, že žalobca a žalovaná v 1. rade spolu dlhodobo žili ako druh a družka (manželstvo uzavreli 15.11.2013, teda až po uzavretí napadnutej zmluvy 18.11.1998), a tiež že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky na kúpu bytu, nie sú skutočnosťami, s ktorými by právo spájalo vznik práva spoločného nájmu bytu žalobcu. Preto argumentácia zástupkyne žalobcu, že žalobca iba z neznámych dôvodov nebol v nájomnej zmluve uvedený ako spoločný nájomca, nemá svoju oporu ani v tvrdených skutočnostiach. Naviac, žalobca právny záver, o ktorý opieral žalobu, tzn. že v čase uzavretia napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu z 18.11.1998 bol spoločným nájomcom bytu, a ani právny záver, že bol nájomcom pôvodného vymeneného bytu v V., G.. N. C. Č.. XX/XX, neosvedčil žiadnym dôkazom, z ktorého by sa tieto závery javili aspoň pravdepodobnými. Žalobca tiež ničím nepodložil tvrdenie, že žalovanej poskytol na kúpu bytu finančné prostriedky. O výške trov žalovaných po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne vyšší súdny úradník súdu samostatným uznesením.
12. Podľa § 11 ods. 3. prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch") poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok a jeho časť vracia krátený o 1%, najmenej 6,70 eura. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch súd zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov zašle bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku.
13. V prejednávanom spore súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou pred prvým pojednávaním. Preto súčasne s rozhodnutím o zastavení konania v súlade s citovanou právnou úpravou rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou za podanú žalobu vo výške 199 eur po jeho krátení o 6,70 eura. Na vrátenie tejto časti súdneho poplatku súd upravil prevádzkovateľa poplatkového systému Slovenskú poštu a.s..
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie a to písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok (§ 357 ods. 1 písm. a) a písm. m) Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného úroku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku).