Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobkyne: JUDr. Nikoleta Gallová, LL.M., so sídlom Hlavná ul. 45, 931 01 Šamorín, správca úpadcu HYDINÁR a.s., v konkurze, so sídlom ČSLA 1403, 908 45 Gbely, IČO: 31 421 792, právne zastúpená: JUDr. Štefan Dedák, advokát, Carton Savoy Courtyard, Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: DEMALIA, s.r.o., so sídlom Žilinská 16, 811 05 Bratislava, IČO: 45 296 057, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že právny úkon úpadcu HYDINÁR a.s., IČO: 31 421 792, uzavretie zmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok dňa 30.9.2015 medzi úpadcom a žalovaným DEMALIA, s. r. o., IČO: 45 296 057, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávok úpadcu a žalovaného, je voči všetkým účastníkom konkurzného konania Úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 23K/9/2016 právne neúčinný.

II. Žalovaný je povinný poskytnúť do konkurznej podstaty Úpadcu peňažnú náhradu vo výške 44.496,62 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na bankový účet: L. III. Určuje sa, že právny úkon úpadcu HYDINÁR a.s., IČO: 31 421 792, uzavretie zmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok dňa 12.11.2015 medzi úpadcom a žalovaným DEMALIA, s. r. o., IČO: 45 296 057, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávok Úpadcu a Žalovaného, je voči všetkým účastníkom konkurzného konania Úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 23K/9/2016 právne neúčinný.

IV. Žalovaný je povinný poskytnúť do konkurznej podstaty Úpadcu peňažnú náhradu vo výške 13.606,30 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na bankový účet: L. V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.2.2017 doručenou súdu dňa 22.2.2017 domáhala určenia, že právne úkony úpadcu HYDINÁR a.s., uzavretie zmlúv o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 30.9.2015 a 12.11.2015 medzi úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávok úpadcu a žalovaného, sú voči všetkým účastníkom konkurzného konania úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 23K/9/2016 právne neúčinné a zároveň, že žalovaný je povinný poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 44.496,62 eur a 13.606,30 eur. V žalobe uviedla, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2016, spis. zn.: 23R/3/2015 (v súčasnosti 23K/9/2016), zverejneným v Obchodnom vestníku č. 32/2016 dňa 17.2.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a žalobkyňa bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. V súlade s ustanoveniami § 73 ods. 1 a § § 86 ods. 2 správca pri zisťovaní majetku na základe úpadcom predložených dokladov, vlastných šetrení a pri preskúmavaní právnych úkonov úpadcu zistil, že dňa 30.9.2015 a 12.11.2015 boli uzavreté

Zmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným, ktoré napĺňajú predpoklady neúčinného právneho úkonu, sú teda odporovateľným právnym úkonom. Úpadca je osobou, ktorá bola účastníkom odporovateľného právneho úkonu, a kto mal zo žalovaného právneho úkonu prospech, preto je pasívne vecne legitimovaný. Dňa 30.9.2015 a 12.11.2015 úpadca so žalovaným uzavreli Zmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok v dôsledku ktorej došlo k vyrovnaniu vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným a ukrátenie ostatných veriteľov. Žalobkyňa v bode IV. žaloby špecifikovala jednotlivé započítavané pohľadávky úpadcu a žalovaného (právny titul, výška, splatnosť). Žalobkyňa pri preskúmavaní právnych úkonov úpadcu zistila, že obe Zmluvy o započítaní pohľadávok spĺňajú všetky zákonné predpoklady na uplatnenie neúčinného právneho úkonu, nakoľko je preukázateľné, že nimi došlo k uprednosneniu uspokojenia pohľadávok spriazneného veriteľa úpadcu a zároveň k ukráteniu a poškodeniu záujmov ostatných veriteľov, ktorí v rozhodnom čase evidovali voči úpadcovi taktiež splatné a neuhradené pohľadávky. Žalobkyňa preto odporuje v súlade s ust. § 62 ods. 1 ZKR. v spojení s ust. § 59 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zmluve, ktorá má povahu ukracujúceho právneho úkonu. V zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 „Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.“ Žalobkyňa považuje uzatvorené Zmluvy za ukracujúce právne úkony v zmysle ust. § 60 ZKR, nakoľko vykonaním týchto právnych úkonov boli splnené zákonné podmienky odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu: včasné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, úmysel a vedomosť druhej strany, čas vykonania právneho úkonu, včasné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu. Ustanovenie § 57 ods. 2 zakotvuje jednoročnú prekluzívnu lehotu na uplatnenie odporovacieho práva na súde, plynúcu od vyhlásenia konkurzu. Na majetok Úpadcu bol vyhlásený konkurz dňa 18.2.2016, prekluzívna jednoročná lehota teda uplynie dňa 18.2.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa včas uplatnila svoje právo odporovať právnemu úkonu. Všeobecná podmienka úspešného uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu úpadcu, vzťahujúca sa na všetky štyri kategórie odporovateľných právnych úkonov (právne úkony bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúce právne úkony, ukracujúce právne úkony a právne úkony urobené po zrušení konkurzu), je uvedená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v ktorom je stanovené, že „odporovať podľa tohto zákona (podľa ZKR, pozn.) možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka“. Žalovaným odporovateľným právnym úkonom, došlo k ukráteniu minimálne dvoch konkurzných veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu a ktorých splatné pohľadávky existovali v rozhodnom čase vzniku zmluvy. Úmysel ukrátiť veriteľa ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 predpokladá. Úpadca a žalovaný sú spriaznenými osobami s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, ktorý ustanovuje, že „spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie: štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby.“ Funkciu štatutárneho orgánu žalovaného a úpadcu v rovnakom čase zastávala tá istá osoba O. G.. Obe spoločnosti sú spoločnosťami ktoré ovládal InB.k, ktorý v týchto spoločnostiach taktiž vystupoval. Z toho dôvodu je možno vyvodiť záver, že úpadca a žalovaný sú spriaznené osoby, ktoré Zmluvy uzavreli s účelom zhoršiť vymáhateľnosť pohľadávok ostatných veriteľov. V zmysle ustanovenia § 60 ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, „ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“ Zmluvy ako ukracujúce právne úkony boli vykonané v prospech spriaznenej osoby dňa 30.9.2015 a 12.11.2015, pričom konkurz bol vyhlásený na základe Uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2016, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 17.2.2016, s účinkami dňa 18.2.2016. Z uvedeného vyplýva, že je splnená aj časová podmienka uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu počas piatich rokov predchádzajúcim dňu začatiu konkurzného konania/vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Žalobkyňa preukázala splnenia všetkých nevyhnutných podmienok pre úspešné odporovanie ukracujúceho právneho úkonu. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR, „ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“ V dôsledku Zmluvy došlo k zmenšeniu majetku podliehajúceho konkurzu úpadcu, pričom v priamej nadväznosti na toto zmenšenie majetku klesá aj výška miery uspokojenia konkurzných veriteľov. Žalobca žiada, aby žalovaný vydal

do konkurznej podstaty peňažné plnenie vo výške 69.579,76 eur, ktoré zodpovedá výške vykonaného odporovaného právneho úkonu a výške, v ktorej boli ostatní veritelia uzavretím zmluvy ukrátení.

2. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 v neprítomnosti žalovaného, keď v zmysle § 111 ods. 3 súd považoval vrátenú nedoručenú zásielku (písomnosť

- predvolanie) za doručenú dňom 22.3.2017, nakoľko na adrese sídla žalovaného zapísaného v obchodnom registri: Žilinská 16, Bratislava 811 05 zásielku nebolo možné doručiť a v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom advokáta žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 30.6.2015a zo dňa 12.11.2015, prihláškami, zoznamom záväzkov úpadcu, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

4. Advokát žalobkyne v konaní uviedol, že zotrváva na obsahu žaloby v plnom rozsahu.

5. Zo Zmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 30.9.2015 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli úpadca a žalovaný zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok, ktorej predmetom bol zápočet pohľadávok zmluvných strán špecifikovaných v zmluve spolu vo výške 44.469,62 eur.

6. Zo Zmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 12.11.2015 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli úpadca a žalovaný zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok, ktorej predmetom bol zápočet pohľadávok zmluvných strán špecifikovaných v zmluve spolu vo výške 13.606,59 eur.

7. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len spriaznenou osobou právnickej osoby je okrem iného aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť.

8. Podľa ust. § 57 ods.1 prvá veta právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

9. Podľa ust. § 57 ods. 2 Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

10. Podľa ust. § 57 ods.4. odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

11. Podľa ust. § 59 ods. 1 zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

12. Podľa ust. § 59 ods. 3 zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

13. Podľa ust. § 59 ods. 4 odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

14. Podľa ust. § 60 ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

15. Podľa ust. § 60 ods. 2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

16. Podľa ust. § 60 ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

18. Podľa § 62 ods. 5 právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

19. Podľa ust. § 63 ods. 1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

20. Podľa ust. § 63 ods. 3 ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

21. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

23. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

25. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu,

právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

26. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 30.9.2015 a 12.11.2015 úpadca so žalovaným uzavreli Zmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok v dôsledku ktorých došlo k vyrovnaniu vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným a tým k zvýhodneniu žalovaného a zároveň ukráteniu ostatných veriteľov. Súd mal preukázané, že Zmluvy o započítaní pohľadávok spĺňajú všetky zákonné predpoklady na uplatnenie neúčinného právneho úkonu, nakoľko je preukázateľné, že nimi došlo k uprednostneniu uspokojenia pohľadávok spriazneného veriteľa úpadcu a zároveň k ukráteniu a poškodeniu záujmov ostatných veriteľov, ktorí v rozhodnom čase evidovali voči úpadcovi taktiež splatné a neuhradené pohľadávky. Žalobkyňa preukázala splnenie všetkých nevyhnutných a zákonných podmienok pre úspešné odporovanie zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 50 a ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR, preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Žalovaný v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobkyne a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym (vigilantibus iura scripta sunt - práva patria len bdelým, starostlivým). Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, prípadne hodnoverne spochybnil tvrdenia žalobkyne, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.

27. Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu, na základe ktorého bola z majetku dlžníka prevedená vec, právo alebo iná majetková hodnota je právo na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Výška peňažnej náhrady zodpovedá výške vykonaného odporovaného právneho úkonu a výške, v ktorej boli ostatní veritelia uzavretím zmluvy ukrátení, t.j. sume 44.496,62 eur a 13.606,30 eur.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobkyni zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).