Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-14-2017.pdf
PDF · 112.69 KB
Case nature
Subarea
24C/14/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: T.. C. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., G. XX, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Lukič, advokát, so sídlom v Košiciach, Krivá 21 proti žalovanému v 1. rade: Spoločenstvo vlastníkov bytov HELIOS - 1820 Košice, so sídlom v Košiciach, Němcovej 20, IČO: 35532378, v 2. rade: Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 21, IČO: 36583936, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 13.4.2017 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
- bytu č. XX na X. poschodí vo vchode XX bytového domu na ul. K..G. XX,XX so súp.č. XX, ktorý je postavený na parcele č.XXXX a č.XXXX registra „C“ KN a k spoluvlastníckemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 110/10000, zapísaných na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, okres C. T., obec C.-A., kat. územie A. M., na uspokojenie pohľadávky, na ktorú sa vzťahuje oznámenie o začatí výkonu záložného práva sp.zn. PDS-150/1-2016-IV zo dňa 20.12.2016.
2. Zároveň sa domáhal, aby súd vo výroku uznesenia uložil, že žalovaný v 1. rade je oprávnený podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej o zaplatenie pohľadávky vo výške 6.715,88 EUR s tým, že ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie sa bude považovať za trvalú úpravu pomerov vo vzťahu k spornej pohľadávke a ak žaloba podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej.
3. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že spolu s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie citovanej nehnuteľnosti. Žalobcovi bolo listom zo dňa 20.12.2016 zo strany žalovaného v 2. rade oznámené začatie výkonu záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť z dôvodu, že žalobca nesplnil riadne a včas zabezpečovanú pohľadávku, ktorá vznikla žalovanému v 1. rade ako prednostnému záložnému veriteľovi z titulu neuhradených dlhov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých služieb. Ku dňu 19.10.2016 v tomto oznámení žalovaný v 2. rade vyčíslil vymáhaný nárok v celkovej výške 7.197,65 EUR. Pohľadávka však nebola nijako bližšie špecifikovaná, t.j. z oznámenia nevyplývalo, za aké obdobie je vymáhaná istina, kedy nastala jej splatnosť, za aké obdobie sú vyčíslené úroky z omeškania a z akej istiny, ako aj výška a právny titul pre vymáhanie zmluvnej pokuty a pod. Žalobca poukázal na ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je navrhovateľ dražby povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť a ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva. Žalovaný v 2. rade vydal Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 28.3.2017, pričom dátum konania dražby na nehnuteľnosť bol stanovený na 9.5.2015. Žalobca uviedol, že z vyúčtovaní za roky 2013-2015 vyplýva, že dlh na istine sa za tieto roky nezvyšoval a pohyboval sa vo výške okolo 3.000 EUR, pričom tento dlh je ešte dlhom z rokov spred roku 2013. Mal za to, že uvedená pohľadávka je čo do istiny premlčaná. Z vyúčtovaní taktiež vyplýva, že úroky z omeškania spolu so zmluvnou pokutou rástli iba mierne a v poslednom vyúčtovaní za rok 2015 boli vo výške 190,93 EUR. Následne však už v oznámení o začatí výkonu záložného práva boli vyčíslené spolu vo výške 3.860,56 EUR. Takéto ničím neodôvodnené vyčíslenie pokladal žalobca za nesprávne, nakoľko nárast úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty o 3.669,63 EUR za tak krátke obdobie je v rozpore so skutočnosťou a s platnými právnymi predpismi. Výška dlhu uvádzaná žalovaným v 2. rade teda absolútne nekorešponduje s doručenými vyúčtovaniami. Žalobcovi nebola doručená žiadna bližšia špecifikácia pohľadávok. Žalobca taktiež poukázal na ust. § 7c ods. 2 písm. i/ ako aj § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorých na schválenie vykonania dobrovoľnej dražby bytu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov na schôdzi. Žalobca poukázal na to, že mu nebolo doručené žiadne oznámenie, resp. pozvánka na zhromaždenie vlastníkov bytov v bytovom dome, predmetom ktorého by malo byť schvaľovanie vykonania dobrovoľnej dražby bytu v jeho vlastníctve. Mal preto vážne pochybnosti o tom, či proces zvolania zhromaždenia vlastníkov bytov, následne hlasovanie ako aj oznámenie o výsledku hlasovania, prebehlo zákonným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že mu bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, mal žalobca za to, že mu hrozí, že jeho majetok príklepom na dražbe nadobudne do vlastníctva iná osoba a to bez možnosti preukázania zákonnosti krokov žalovaných podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Zákona o dobrovoľných dražbách. Napokon poukázal na to, že dňa 11.4.2017 požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení podľa zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. e/ Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz, alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby.
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 13.4.2017 súd zistil, že žalobca a jeho manželka C. C. sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie cit. nehnuteľnosti, na základe kúpnej zmluvy z roku 2001. Na liste vlastníctva je okrem zákonného záložného práva v prospech žalovaného v 1.rade podľa § 15 zákona č.182/1993 Z.z., evidovaných viacero poznámok a tiarch, spočívajúcich v začatí exekučných konaní (vrátane daňového), ako aj rozhodnutí o zriadení záložného práva, exekučných príkazov na zriadenie exekučného záložného práva.
5. Z listu žalovaného v 2. rade zo dňa 20.12.2016 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ zo zákonného záložného práva podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a žalovaný v 2. rade ako dražobník na základe splnomocnenia zo dňa 20.12.2016 oznamujú začatie výkonu záložného práva, predmetom ktorého je súbor nehnuteľností (vyššie špecifikovaných). Dôvodom začatia výkonu záložného práva je skutočnosť, že žalobca a jeho manželka ako dlžníci nesplnili riadne a včas zabezpečovanú pohľadávku, ktorá vznikla prednostnému záložnému veriteľovi - žalovanému v 1. rade z titulu neuhradených dlhov súvisiacich s výkonom správy prevádzky údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vrátane poskytnutých služieb. Z tohto dôvodu sa žalovaný v 1. rade bude domáhať uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva. Vymáhaný nárok ku dňu 19.12.2016 je vo výške 7.197,65 EUR a pozostáva z istiny vo výške 2.855,32 EUR, úrokov z omeškania vo výške 1.240,34 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 2.620,22 EUR a nákladov spojených s výkonom záložného práva s DPH 481,77 EUR. Uvedeným listom bol žalobca zároveň vyzvaný, aby uhradil pohľadávku do 30 dní odo dňa doručenia výzvy do pokladne alebo na účet dražobníka.
6. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. PDS 150/8-2016 zo dňa 28.3.2017 obsahuje informácie o tom, že navrhovateľom dražby je žalovaný v 1. rade a dražobníkom je žalovaný v 2. rade, dátum konania dražby je 9.5.2017 o 10,00 hod., ide o prvú dražbu (I.kolo). Ďalej obsahuje špecifikáciu predmetu dražby (nehnuteľnosť), opis predmetu dražby, stavu predmetu dražby, práva a záväzky viaznuce na predmete dražby v zmysle listu vlastníctva (poznámky a ťarchy), ohodnotenie predmetu dražby podľa znaleckého posudku č. 21/2017 vyhotoveného znalcom T..B. M. dňa 13.2.2007 na
sumu 76.200 EUR, výšku najnižšieho podania 76.200 EUR, výšku minimálneho prihodenia 200 EUR, výšku dražobnej zábezpeky 20.000 EUR, spôsob zloženia dražobnej zábezpeky, doklady preukazujúce zloženie dražobnej zábezpeky, lehotu na zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob vrátenia dražobnej zábezpeky, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením. Ďalej informuje, že obhliadka predmetu dražby sa uskutoční 18.4.2017 (prvá) a 19.4.2017 (druhá), ako aj meno notára, ktorý osvedčí priebeh dražby notárskou zápisnicou. V oznámení je obsiahnuté aj poučenie, podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby v stanovenej lehote.
7. Z vyúčtovania za rok 2013 zo dňa 19.5.2014 súd zistil, že čo sa týka pevných platieb, zálohy boli zaplatené vo výške 947,92 EUR, náklady boli vyúčtované v rovnakej výške. Čo sa týka plnení spojených s užívaním bytu (vykurovanie, teplá voda, studená voda atď.), zálohy boli zaplatené vo výške 829,36 EUR a náklady boli vyúčtované vo výške 797,45 EUR. Vznikol tak preplatok vo výške 31,91 EUR. Dlh z vyúčtovania za predchádzajúce obdobie predstavoval sumu 2.753,86 EUR. Úroky z omeškania a zmluvné pokuty boli vyúčtované vo výške 175,72 EUR. Spolu bol nedoplatok ku dňu 19.5.2014 vo výške 2.897,67 EUR.
8. Z vyúčtovania za rok 2014 zo dňa 28.5.2015 súd zistil, že čo sa týka pevných platieb (fond opráv a údržby, majetok SVB a preddavky na merače), zálohy boli zaplatené spolu vo výške 711,54 EUR, náklady boli vyúčtované vo výške 948,72 EUR. Rozdiel teda predstavoval 237,18 EUR. Čo sa týka plnení spojených s užívaním bytu (vykurovanie, teplá voda, studená voda atď.), zálohy boli zaplatené vo výške 630,72 EUR, náklady boli vyúčtované vo výške 791,91 EUR a teda, rozdiel predstavoval 161,19 EUR. Spolu bol nedoplatok za rok 2014 vyúčtovaný vo výške 398,37 EUR. Dlh za predchádzajúce obdobie predstavoval 2.897,67 EUR, z čoho bolo zaplatených 149,14 EUR; dlh teda ostal vo výške 2.748,53 EUR. Úroky z omeškania a zmluvné pokuty boli vyúčtované vo výške 195,51 EUR. Spolu nedoplatok ku dňu 28.5.2015 predstavoval 3.342,41 EUR.
9. Z vyúčtovania za rok 2015 zo dňa 18.5.2016 súd zistil, čo sa týka pevných platieb, zálohy boli zaplatené vo výške 948,72 EUR, náklady boli vyúčtované v rovnakej výške. Čo sa týka plnení spojených s užívaním bytu, zálohy boli zaplatené vo výške 869,46 EUR a náklady boli vyúčtované vo výške 786,49 EUR. Vznikol teda preplatok vo výške 82,97 EUR. Dlh z predchádzajúceho obdobia predstavoval sumu 3.342,41 EUR, z čoho bolo zaplatených 200 EUR a teda, ostal dlh vo výške 3.142,41 EUR. Úroky z omeškania a zmluvné pokuty predstavovali 190,93 EUR. Celkový dlh ku dňu 15.5.2016 predstavoval 3.250,37 EUR.
10. Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení súd zistil, že dňa 13.4.2017 žalobca na formulári označenom ako Príloha č. 5 k vyhláške č. 544/2005 Z.z. požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení Centrum právnej pomoci, kanceláriu v Košiciach.
11. Podľa ust. § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa ust. § 325 ods.2 písm.d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 CSP).
17. Podľa ust. § 15 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.
18. Podľa ust. § 7c ods.2 citovaného zákona, predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva. Predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie: i) vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.
19. Podľa ust. § 7c ods.9 citovaného zákona, zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
20. Podľa ust. § 14 ods.3 citovaného zákona, schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
21. Podľa ust. § 14 ods.8 citovaného zákona, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.
22. Podľa ust. § 14 ods.9 citovaného zákona, ustanovenia odsekov 1 až 7 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia.
23. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
24. Podľa ust. § 151b ods.1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
25. Podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (odkaz na zákon č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
26. Podľa ust. § 151j ods.2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
27. Podľa ust. § 151l ods.1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
28. Podľa ust. § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
29. Podľa ust. § 151mb ods.1 Občianskeho zákonníka, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
30. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom v čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva, tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len "dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.
31. Podľa ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
32. Podľa ust. § 17 ods.9 citovaného zákona, dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.
33. Podľa ust. § 13a ods.2 citovaného zákona, veriteľ je povinný na žiadosť dražobníka poskytnúť potrebnú súčinnosť na zistenie pravosti a výšky pohľadávky.
34. V predmetnej veci je nesporné, že žalobca a jeho manželka sú bezpodielovými vlastníkmi bytu a podielu na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu a pozemku, žalovaný v 1.rade vykonáva správu bytového domu a žalovaný v 2.rade je dražobníkom. Je nesporné, že v prospech žalovaného ako spoločenstva vzniklo zo zákona, podľa ust. § 15 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov záložné právo na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome.
35. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný v 1.rade začal výkon záložného práva predajom zálohu ( t.j. bytu s príslušenstvom) na dražbe podľa osobitného zákona, k čomu ho oprávňuje ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. Týmto osobitným zákonom je zákon č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
36. Z oznámenia žalovaného v 2. rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.12.2016 je zrejmé, že pohľadávka, na ktorú sa vedie výkon záložného práva, je vo výške 7.197,65 EUR a pozostáva z istiny vo výške 2.855,32 EUR, úrokov z omeškania vo výške 1.240,34 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 2.620,22 EUR a nákladov spojených s výkonom záložného práva s DPH 481,77 EUR. Ide o pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv bytového domu, vrátane poskytnutých služieb. Podľa ust. § 151mb ods.1 Občianskeho zákonníka, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
37. Žalobca v návrhu namietal, že pohľadávka záložného veriteľa nebola bližšie špecifikovaná, t.j. z oznámenia nevyplýva, za aké obdobie je vymáhaná istina, kedy nastala jej splatnosť, za aké obdobie sú vyčíslené úroky z omeškania a z akej istiny, ako aj výška a právny titul pre vymáhanie zmluvnej pokuty. Žalobca mal za to, že jeho dlh z vyúčtovaní za roky 2013 až 2015 sa na istine nezvyšoval - pohyboval sa vo výške okolo 3.000 EUR, pričom ide o dlh, ktorý vznikol ešte pred rokom 2013, preto je premlčaný. Úroky z omeškania spolu so zmluvnou pokutou rástli iba mierne a v poslednom vyúčtovaní za rok 2015 boli len vo výške 190,93 EUR.
38. K vyššie uvedenej námietke súd uvádza, že ani Občiansky zákonník ani zákon č.527/2002 Z.z. neukladajú povinnosť uviesť v oznámení o začatí výkonu záložného práva alebo v oznámení o dobrovoľnej dražbe takúto špecifikáciu pohľadávky. Peňažná pohľadávka musí byť identifikovaná len určením jej výšky. Záložný veriteľ je povinný len písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva; toto vyhlásenie tvorí prílohu zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzatvára navrhovateľ dražby (záložný veriteľ) s dražobníkom.
39. V danej veci je v oznámení o začatí výkonu záložného práva presne určená nielen výška pohľadávky, pre ktorú sa vedie výkon záložného práva, ale aj z čoho pozostáva (istina, úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náklady spojené s uplatnením záložného práva).
40. Je pravdou, že v zmysle posledného vyúčtovania zo dňa 18.5.2016 bol k tomuto dňu vyčíslený dlh žalobcu vo výške 3.250,37 EUR, z čoho suma 2.668,21 EUR predstavovala istinu a suma 562,16 EUR úroky z omeškania a zmluvné pokuty (t.j. 175,72 EUR za rok 2013, 195,51 EUR za rok 2014 a 190,93 EUR za rok 2015). Z porovnania s výškou pohľadávky, pre ktorú bol navrhnutý výkon záložného práva, uvedenou v oznámení o začatí výkonu záložného práva je zrejmé, že dlh v časti istiny ku dňu 20.12.2016, t.j. o 7 mesiacov vzrástol v časti istiny o 167,11 EUR (t.j. zo sumy 2.688,21 EUR na 2.855,32 EUR) a v časti úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty o sumu 3.298,40 EUR (t.j. zo sumy 562,16 EUR na 3.860,56 EUR). Žalovaný v 1.rade teda začal výkon záložného práva na pohľadávku, ktorá za 7 mesiacov vzrástla o 3.466,51 EUR.
41. Podstata tvrdení žalobcu teda spočíva v tom, že namieta výšku pohľadávky, pre ktorú sa vedie výkon záložného práva. Súd však tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by dôvodnosť a výšku dlhu, vyčísleného v jednotlivých vyúčtovaniach, niekedy namietal. Netvrdil a ani nepreukázal, že by dlh hoci len čiastočne zanikol splnením. Voči vyúčtovaniam mal právo uplatniť reklamáciu, čo zrejme neučinil. Zároveň, žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by v tomto smere učinil relevantné kroky po tom, čo mu bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva (20.12.2016). Nečinný teda ostal 4 mesiace a prvý krát uplatnil svoju obranu až na súde, podaním návrhu na neodkladné opatrenie, po tom, čo mu už hrozí reálne uskutočnenie dražby. Súd v tomto smere prízvukuje, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by využil právo podľa ust. § 17 ods.9 zákona o dobrovoľných dražbách a teda, že by požiadal dražobníka, aby mu oznámil výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Žalobca mohol svoje pochybnosti oznámiť dražobníkovi, ktorému by záložný veriteľ musel podľa ust. § 13a ods.2 citovaného zákona poskytnúť potrebnú súčinnosť na zistenie pravosti a výšky pohľadávky.
42. Vo vzťahu k námietke premlčania súd uvádza, že táto nie je dôvodná, pretože podľa ust. § 151j ods.2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
43. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu súd uvádza, že je pravdou, že podľa ust. § 7c ods.2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predseda spoločenstva má vykonanie dobrovoľnej dražby bytu na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 navrhnúť na schválenie zhromaždeniu vlastníkov a podľa ust. § 14 ods.3 a 9 cit.zákona má potom zhromaždenie rozhodnúť o schválení na schôdzi vlastníkov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nemá vedomosť o zachovaní tohto postupu, podľa ust. § 14 ods.8 citovaného zákona mal potom právo obrátiť sa na súd. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by tak od doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva do podania návrhu na neodkladné opatrenie učinil.
44. Súd má za to, že by bolo v rozpore s účelom inštitútu záložného práva, keby za takejto situácie, pri evidentnej nečinnosti dlžníka, zasiahol do výkonu práva záložného veriteľa a uložil mu, aby sa tohto výkonu zdržal.
45. Podľa ust. § 19 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia
a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby, b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené, c) ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu vykonať, d) ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17, e) ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby, f) ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, g) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať, i) ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka, j) ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, k) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.
46. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade ako dražobníkovi by súd do začatia dražby mohol uložiť, aby upustil od dražby. V danom prípade však žalobca nepreukázal, že by bol naplnený niektorý z dôvodov, predpokladaných v ust. § 19 ods.1 písm.a/ až k/ zákona o dobrovoľných dražbách, pre ktoré je dražobník povinný upustiť od dražby.
47. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že bol naplnený dôvod pre upustenie od dražby podľa ust. § 19 ods.1 písm.e) cit.zákona, t.j. že na majetok žalobcu ako vlastníka predmetu dražby bol vyhlásený konkurz alebo bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom žalobcu ako vlastníka predmetu dražby, súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že by v čase rozhodovania bol na jeho majetok vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia. Skutočnosť, že dňa 13.4.2017, t.j. v deň podania návrhu na neodkladné opatrenie požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení, je nepostačujúca.
48. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nepreukázal skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana a teda, ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto návrh zamietol.
49. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vydanom pred konaním vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí (§ 262 ods.1 CSP). Žalobca v tomto konaní úspech nemal a žalovanému žiadne trovy nevznikli. Preto súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.