Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2Csr/1/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobkyne Z. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXX/X, Ž., zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenéhmu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, vydaným rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. zo dňa 10.05.2016 sp.zn. SRSAspA 02192/16.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok č.k. SRSAspA 02192/16 zo dňa 10.05.2016 Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava a aby jej priznal náhradu trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že s právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Bratislava uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX dňa 21.10.2005. Na základe tejto zmluvy jej právny predchodca žalovaného poskytol spotrebiteľský úver. Dňa 07.03.2013 právny predchodca žalovaného postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky záväzky z tejto zmluvy na žalovaného. Žalovaný za použitia nekalej obchodnej praktiky dňa 14.07.2014 jej nechal podpísať Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach súčasťou, ktorej bola aj Rozhodcovská doložka, ktorá napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný jej tak nechal uznať čo do dôvodu a výšky dlh, ktorý bol dávno premlčaný, pričom ona pri podpise Dohody o uznaní záväzku o jeho premlčaní nemala vedomosť. Následne si žalovaný túto pohľadávku dňa 14.12.2015 žalobou uplatnil na Rozhodcovskom súde. Dňa 10.05.2016 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok č.k. SRSAspA 02192/16, ktorým ju zaviazal zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 187,97 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Ďalej uviedla, že ona sa domáha zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku a to predovšetkým z dôvodu, že tento nemal právomoc vydať tento rozsudok, nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie tejto veci ,predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je na základe Občianskeho zákonníka ex lege neplatná. Jedná sa o typickú formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná a vytvára nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Predmetná dohoda má podobu štandardnej formulárovej zmluvy ,ktorá je typická tým, že sa uzatvára

vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Je teda zrejmé, že spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy ,ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro). Ďalším prejavom nepriateľskej rozhodcovskej zmluvy je podľa jeho aj takzvaná geografická neprijateľnosť miesta konania prejavujúca sa v tom, že sídlom rozhodcovského súdu od jej bydliska je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že rozhodcovskú súd nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom konania, pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že v rámci rozhodcovského konania sa rozhodcovský súd absolútne nezaoberal otázkou platnosti Zmluvy o úvere, ani otázkou platnosti Dohody o uznaní záväzku a o uzavretí splátkového kalendára. Rovnaká Dohoda o uznaní záväzku a o uzavretí splátkového kalendára sa stala predmetom viacerých konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré zaujali stanovisko, že takáto dohoda predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Právny vzťah, ktorý existuje medzi ňou a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Poukázala na rozhodnutia súdov vydaných v obdobných veciach napríklad rozhodnutie Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 02.07.2013 sp.zn. 10C/404/2012 ako aj Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.06.2012 č.k. 11Co/37/2012-88. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom ju zaviazal na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Zároveň zdôraznila tú skutočnosť, že rozhodcovský súd zmluvu o úvere vôbec neskúmal z hľadiska či obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pričom očividne neobsahuje rozpis výšky, počtu, termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a rovnako neobsahuje výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje úver poskytnutý zmluvou ktorá nemá podstatné obsahové náležitosti bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal voči nej len nárok na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ktorej výšku uhradila pred tým ako si žalovaný uplatnil právo na rozhodcovskom súde. Ďalej uviedla, že rozhodcovský súd sa taktiež nezaoberal otázkou, či v čase uznania dlhu mala vedomosť o premlčaní tohto dlhu. Žalovaný v rozhodcovskom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože žiadnym dôkazom nepreukázal jej vedomosť o premlčaní dlhu v čase jeho uznania a napriek tomu posúdil právny úkon uznania dlhu za platný a priznal žalovanému nárok na plnenie z tohto právneho úkonu. Z tohto vyplýva, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Ďalej poukázala na to, že zmluva uzavretá so žalovaným je absolútne nepltná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

2. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridržiavala podanej písomnej žaloby a ďalej uviedla, že je pravdou to, že s právnym predchodcom žalovaného uzavrela predmetnú zmluvu. Priznala tú skutočnosť, že spočiatku dohodnuté splátky platila, avšak potom prišla o zamestnanie, nastali u nej zdravotné problémy, preto nemala finančné prostriedky na platenie týchto splátok. Po niekoľkých rokoch prišiel do miesta jej bydliska jeden pán, ktorý jej povedal, že prišiel, aby potvrdila, že má dlh. Opýtala sa o akú spoločnosť sa jedná, pretože mala dlhy aj vo viacerých spoločnostiach ,na čo jej on povedal, že musí veľmi dobre vedieť o čo sa jedná, aby mu podpísala papiere. Zdôraznila tú skutočnosť, že chcela, aby jej tieto listinné doklady nechal, že si ich dá pozrieť právnikovi a potom mu ich vráti, ale s týmto nesúhlasil. Priznala tú skutočnosť, že tieto listinné doklady podpísala s tým, že vlastne ani nevie uviesť čo podpísala, pamätá si len, že sa jednalo asi o štyri listinné doklady. Žiadala súd, aby jej žalobe vyhovel.

3. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že je toho názoru, že uzavretá Dohoda o uznaní dlhu a s tým súvisiaca rozhodcovská zmluva sú platným právnym úkonom, pretože táto zmluva bola individuálne dojednaná, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ sa s ňou mohla oboznámiť. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom všetky nedostatky tohto konania ktoré boli vytýkané zo strany žalobkyne, boli ním objasnené vo vyjadrení zo dňa 16.11.2016, preto žiadal súd, aby žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2016 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že uznanie záväzku zo strany žalobkyne v dohode a rozhodcovská zmluva predstavujú samostatné dokumenty, ktorých existencia a účinnosť nebola navzájom podmienená. Dňa 14.07.2014 žalovaný uzavrel so žalobkyňou dohodu, v ktorej žalobkyňa uznala jeho záväzok čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho splatiť. Táto dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Dňa 14.07.2014 uzavrel so žalobkyňou rozhodcovskú zmluvu ako samostatný dokument, ktorým podriadili spory vzniknuté zo záväzku vyplývajúceho z dohody pod riešenie rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že rozhodcovský súd sa riadne vysporiadal so všetkými podkladmi a okolnosťami, ktoré sa vzťahovali k danému prípadu, nárok náležite posúdil i s ohľadom na nečinnosť žalobkyne v rozhodcovskom konaní a vydal rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ ide o premlčanie nároku má za to, že pre posúdenie tejto otázky je na daný zmluvný vzťah nutné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka keďže ide o absolútny obchodnozáväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2011 sp.zn. 2 M Cdo 3/2011 a zo dňa 27.03.2013 sp. zn. 6MCdo/4/2012. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o uznanie záväzku zo strany žalobkyne, táto v danom prípade uznala záväzok v súlade s ustanovením § 323 Obchodného zákonníka čo do dôvodu a výšky, záväzok v čase uznania trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Ďalej uviedol, že ak by sa súd nestotožnil s aplikáciou Obchodného zákonníka na daný vzťah, je nutné poukázať, že aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1, druhej vety Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná rozhodcovskou zmluvou zo dňa 14.07.2014, v ktorej zmysle bodu 3 sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zánik budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zdôraznil tú skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla slobodne rozhodnúť uzavrieť so žalovaným rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať ani za neprijateľnú podmienku podľa smernice rady 93/13/EHS, pretože podľa neho správny preklad tejto smernice javí podmienky ktorých zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov. Cieľom tejto smernice nie je zakázať rozhodcovské doložky (analogicky aj rozhodcovské zmluvy) uzavreté so spotrebiteľmi, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. V námietke, že na vec sa aplikoval nesprávny právny predpis uviedol, že sa jednalo o úverový rámec, pričom podstatou takejto formy úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, ktorú mu veriteľ vydal na základe zmluvy a to až do výšky úverového rámca. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Práve s ohľadom na dané skutočnosti je predmetný úver vylúčený spod úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, to znamená, že nemožno naň aplikovať ustanovenia daného zákona a teda nie ustanovenie § 4 predmetného zákona, na aplikáciu ktorého sa v žalobe žalobkyňa odvoláva. Preto nie je možné súhlasiť s právnym posúdením žalobkyne ,v zmysle ktorého sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na článok 6, bod 36, 37 Všeobecných obchodných podmienok. Zdôraznil tú skutočnosť, že žalobkyňa svoj splatný dlh dňa 14.07.2014 uznala čo do právneho dôvodu a výšky a na základe takto prejavenej vôle došlo k založeniu vyvrátiteľnej právnej domienky o tom, že dlh v čase uznania trval.

5. Z vykonaného dokazovania, najmä zo Žiadosti /Zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty QUELLE vydávanej v spolupráci s SKK mal nesporne preukázané, že dňa 21.10.2005 uzavrela žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného žalovaným zmluvu o vydanie kreditnej platobnej karty QUELLE ,kde požiadala o úverový rámec 6 000,- Sk s mesačnou splátkou 2 000,- Sk po dobu 30 mesiacov. Z článku 5 tejto zmluvy vyplýva, že bol schválený úverový rámec 9 000,- Sk a mesačná splátka 300,- Sk. Ostatné údaje zmluva neobsahuje. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 02192/16 vyplýva, že žalobou z 14.12.2015, podanou dňa 21.01.2016 si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 187,97 Eur s príslušenstvom a náhradu trov rozhodcovského konania a to na základe Žiadosti /Zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty QUELLE zo

dňa 21.10.2005, ako aj Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 14.07.2014. Rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. z 10.05.2016 sp.zn. SRSAspA 02192/16 rozhodcovský súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 187,97 Eur, úrok z omeškania vo výške 1,91 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 146,29 Eur od 25.04.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj povinnosť nahradiť žalovanému trovy rozhodcovského konania pozostávajúceho z poplatku vo výške 19,80 Eur a trov právneho zastúpenie vo výške 63,96 Eur. Rozhodcovský súd odôvodňoval svoju právomoc na rozhodovanie sporu z Rozhodcovskej zmluvy z dňa 14.07.2014 uzavretej medzi stranami sporu, ktorú vyhodnotil ako platnú, uzavretú riadne vo forme osobitnej zmluvy, spôsobilými subjektmi a s predpísaným obsahom. Z doručenky nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise súd zistil, že rozsudok rozhodcovského súdu bol doručený žalobkyni dňa 01.06.2016 a z podanej žaloby vyplýva, že na súd ju podala žalobkyňa dňa 09.08.2016.

6. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorým účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1, 2, 3, 4 písm. r), odsek 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, ale ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa ustanovenia § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, písmena e), g), i), j), l), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že Stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy, alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami Všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1, veta prvá Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

11. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne Stály rozhodcovský súd. Rozhodca ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať:

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodného mena, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie Stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo Stáleho rozhodcovského súdu na ktorom je zverejnený rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe číslo 1.

13. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Od 01.01.2015 nadobudol účinnosť nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že v predmetnej veci išlo o rozsudok vydaný za účinnosti tohto zákona.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že predmetná zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 21.10.2005 ,je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalovaného bol od uzavretia zmluvy so žalobkyňou v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. Súd pri hodnotení žaloby žalobkyne vychádzal zo Smernice rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa, pričom článok III. odsek 3 Smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok ktoré môžu byť považované za nekalé. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený aj v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica č. 93/13/ EHS.

15. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom toto je možné posúdiť v zmysle § 45 ods. 1, písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. Zároveň žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského

rozsudku aj z dôvodu uvedenom v § 45 ods. 1 písm. g) zák.č. 335/2014 Z.z. ,že v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že Stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy, alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Ďalej, že v zmysle § 45 ods. 1, písm. i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, v zmysle § 45 ods. 1, písm. j), rozhodcovský rozsudok zaviazal účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom a v zmysle § 45 ods. 1, písm. l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Predtým ako súd skúmal, či je žaloba žalobkyne dôvodná ,zisťoval tú skutočnosť, či žalobkyňa podala žalobu na súd v zákonom určenej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Z pripojeného rozhodcovského spisu mal preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 01.06.2016, pričom žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 09.08.2016, teda v zákonom určenej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

17. Následne súd zameral dokazovanie na zistenie, či došlo pri rozhodovaní rozhodcovského súdu k žalobkyňou namietaným porušeniam. Zásadnou právnou otázkou v predmetnom spore je otázka, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc je platná. Z citovanej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že v bode 3.1 sa strany dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzkov a úhrade pohľadávky v splátky uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť výklad, alebo zrušenie budú riešené :

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Zákon č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného ustanovenia rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory medzi stranami môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak len vtedy ak by podľa rozhodcovskej zmluvy začal rozhodcovské konanie na jeho návrh. V prípade ak by rozhodcovské konanie začalo na návrh žalovaného ako dodávateľa, žalobkyňa ako spotrebiteľ je nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním, pretože spotrebiteľ musí byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

18. Podľa názoru súdu ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Preto ak dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je rozhodcovská klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie mohol zastaviť alebo odložiť. Spotrebiteľ by mal možnosť svoje práva uplatňovať nie len v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá mu v tom bráni, je v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o možnosť voľby pre spotrebiteľa ako dlžníka táto je iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje právo voči dodávateľovi, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Je otázne, či spotrebiteľ ktorý sa „rozhodne“ osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo

zmysel. Preto je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa ako spotrebiteľ by nikdy neuzavrela rozhodcovskú zmluvu, pretože ako priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že existuje rozhodcovské konanie a čo znamená. Preto by ju nenapadla ani len myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú je otázne či vôbec vedela, že uzatvára aj s prihliadnutím na jej výpoveď, že sa s ňou nemohla riadne oboznámiť.

19. Z predmetnej rozhodcovskej zmluvy nesporne vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ naformuloval zmluvné klauzuly a je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť zmluvu zmeniť. Dôkazné bremeno v danej veci je na strane žalovaného ako dodávateľa, v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, musí preukázať, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si individuálne vyjedná rozhodcovské konanie. V tomto smere žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak by si totiž žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Ako súd zistil rozhodcovská zmluva bola práve žalovaným pripravená ,do tohto tlačiva sa dopisuje len meno a osobné údaje, číslo zmluvy, miesto a dátum. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa ju nemala možnosť ovplyvniť žiadnym spôsobom ani nemala možnosť sa osobitne dohodnúť na jej obsahu. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu ,keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene im nevenujú dostatočnú pozornosť ani v tejto časti formulára, pretože jediným cieľom je obdržanie finančných prostriedkov, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.

20. Na základe horeuvedených skutočností bol súd toho názoru, že rozhodcovská zmluva, ktorú strany sporu uzavreli je neprijateľnou zmluvnou podmienkou so zreteľom na to, že nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná, vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a je potom neplatná so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dojednávanie rozhodcovskej zmluvy v danej veci možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku žalovaného s tým, že sa chce vyhnúť riešeniu sporov pred všeobecnými súdmi, pričom je zjavné, že rozhodcovské konanie je smerované skôr k tomu, aby o nároku žalovaného bolo rozhodované pred vopred určeným rozhodcom ktorého si sám vyberie. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, zároveň súd nadobudol presvedčenie, že sa tiež jedná o nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Z tohto dôvodu mal súd za to, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm. e/ zák.č. 335/2014 Z.z., . Pokiaľ ide o ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. g), § 45 ods. 1 písm. l) zák.č. 335/2014 Z.z. súd zistil, že rozhodcovský súd nepovažoval predmetný vzťah za spotrebiteľský, ale uviedol, že sa jedná o absolútny obchod, pričom vychádzal zo zmluvy o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Je nesporné, že takáto dohoda mohla byť uzavretá len v zmysle Občianskeho zákonníka keďže ide o spotrebiteľskú vec, pričom je zrejmé, že žalobkyňa nevedela o tom, že uznáva premlčaný dlh. Jednalo o tlačivo vopred pripravené žalovaným, do ktorého sa dopísali len údaje žalobkyne, výška splátok a ostatné údaje, čo svedčí o tom, že takáto dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach sa dáva podpisovať viacerým spotrebiteľom, pričom žalobkyňa jeho obsah nemohla ovplyvniť ,pričom sa s obsahom ani nemohla dostatočne oboznámiť .Okrem toho je daný aj ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. i) zák.č. 335/2014 Z.z. , nakoľko rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo malo vplyv na výsledok sporu, keďže predmetnú vec neposudzoval ako vec spotrebiteľskú, neskúmal či zmluva obsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu a to, že predmetná zmluva neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov, iných poplatkov ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. S prihliadnutím, že chýbajú tieto náležitosti ,takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom je nesporné, že žalobkyňa už istinu zaplatila. Z uvedeného je teda zrejmé, že je daný aj ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to v zmysle § 45 ods. 1 písm. j) nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu ako spotrebiteľa na plnenie ,ktoré odporuje dobrým mravom. S prihliadnutím na vyššie uvedené žalobkyňa zaplatila žalovanému viac než by mala s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

22. O náhrade trov konanie strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to na základe zásady úspechu. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na

náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník a to vzhľadom na ustanovenie § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .