Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/173/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin krádeže podľa , o odvolaní okresnej prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25.10.2023 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2024 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., okres Dunajská Streda,

u k l a d á

Podľa s použitím a , , trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre úmyselný prečin krádeže podľa na tom skutkovom základe, že

dňa 15. decembra 2022 v čase o 12:43 hod. v obci F., v rodinnom dome č. XXX, z garáže odcudzil inventorovú CO zváračku zn. Parkside, Tig-Mig s hubicou, neznámeho výrobného čísla a katalyzátor zn. Iveco, 85 mm x 150 mm x 120 mm, výr. č.: 500399042, čím poškodenému G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, spôsobil škodu vo výške 200,- EUR, hoci bol postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30,- EUR, číslo pokutového bloku A2200479221, za priestupok proti majetku podľa z. č. zo dňa 06.04.2022 uloženú Obvodným oddelením Policajného zboru Veľký Meder.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa , s použitím , s poukazom na a trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, pričom podľa mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 172-174 spisu.

Proti tomuto rozsudku ihneď, po jeho vyhlásení, zahlásila odvolanie okresná prokurátorka (č.l. 171 spisu) a to čo výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré dodatočne odôvodnila osobitným písomným podaním (č.l. 177-179 spisu).

V písomných dôvodoch odvolania po úvodnej rekapitulácie výrokovej časti napadnutého rozsudku a citovaní ustanovení a nasl. , okresná prokurátorka namietala, že s uvedeným postupom súdu, čo do uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu, sa nestotožňuje, uložený trest považuje za neprimerane mierny, vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa i v rozpore s ustanoveniami , . Mala za to, že uvedenými ustanoveniami sa súd pri dokazovaní, rozhodovaní a ukladaní trestu dostatočne neriadil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 25.10.2023 vyplýva, že súd vyhlásil uznesenie podľa , a následne podľa oboznámil listinné dôkazy, ktoré zhodnotil aj v napádanom rozsudku. Aj keď súd nevykonal výsluch obžalovaného čo do viny, z dôvodu už spomenutého postupu súdu o prijatí viny obžalovaného, bolo povinnosťou súdu vykonať dokazovanie čo do výroku o treste a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a rodinným pomerom. Samotné oboznámenie iba listinných dôkazov, tak ako ich oboznámil súd na hlavnom pojednávaní nie sú dostatočným podkladom pre konečné rozhodnutie súdu v otázke ukladania trestu, navyše ak bol zo strany prokuratúry podaný odpor a súd mal za to, že výroková časť rozsudku kopíruje výrokovú časť z trestného rozkazu (od vydania trestného rozkazu do vyhlásenia rozsudku uplynulo cca 5 mesiacov). Z výsluchu obžalovaného z prípravného konania vyplýva okrem iného, že je živnostník s čistým mesačným príjmom a to vo forme sociálnych dávok cca 1.000,- Eur a nevlastní žiadny majetok. K osobe obžalovaného sa vyjadril aj svedok H. I., ktorý uviedol, že A. berie drogy. Bolo teda namieste aby súd výsluchom obžalovaného zisťoval všetky jeho osobné a majetkové pomery ( písmeno d) ) vrátane zisťovania či je obžalovaný užívateľom alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok, či hráva hazardné hry a na automatoch, či v skutočnosti aj živnosť vykonáva, či si riadne plní ďalšie povinnosti a to odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, peňažné úspory a pod.

Bola toho názoru, že z jednotlivých listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný, čo vyplýva z odpisu registra trestov GP SR. Trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený páchal v období od roku 2006 do roku 2022 a to rôznorodú trestnú činnosť (všetky právoplatné odsúdenia za prečiny úverového podvodu, krádeže a marenia výkonu úradného rozhodnutia). V rámci týchto odsúdení mu boli ukladané iba alternatívne tresty a to podmienečný trest odňatia slobody v rokoch 2006, 2016, 2020, peňažný trest v roku 2018, trest povinnej práce v roku 2022 a trest zákazu činnosti viesť motorového vozidlá akéhokoľvek druhu v rokoch 2018 a 2020. Z podmienečne uložených trestov odňatia slobody sa osvedčil, peňažný trest zaplatil, trest povinnej práce vykonal a jeden zákaz činnosti viesť motorové vozidlá má zahladený. Konfrontáciou spáchaného skutku obžalovaným (skutok zo dňa 15.12.2022) s odpisom registra trestov vyplýva, že obžalovaný skutok spáchal nielen počas výkonu trestu povinnej práce, ale aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že pred spáchaním skutku má v evidencii 5 priestupkov za obdobie od roku 2018 do roku 2022. Z charakteru trestnej činnosti, v jeho prípade možno hovoriť ako o špeciálnom recidivistovi, keďže pre trestný čin krádeže bol v minulosti právoplatne odsúdený 2-krát z celkového počtu 5 odsúdení a teda nemožno v žiadnom prípade bagatelizovať a zľahčovať recidivujúce správanie sa obžalovaného A. B.. Napriek uvedenému počtu predchádzajúcich odsúdení a napriek skutočnosti, že obžalovanému boli v minulosti ukladané iba alternatívne tresty odňatia slobody, ktoré na neho celkom evidentne nemali absolútne žiaden výchovný ani nápravný účinok, súd túto okolnosť vyhodnotil v zásade v prospech obžalovaného, ktorému za spáchané skutky uložil opäť podmienečný trest odňatia slobody. Prokurátor týmto apriori nevylučuje ukladanie uvedeného trestu, avšak mal za to, že predmetný trest je možné ukladať práve v prípadoch, kedy sa jedná o páchateľov, ktorí nie sú špeciálni recidivisti (ako je tomu v danom prípade), u páchateľov

ktorým vzhľadom na dovtedy bezúhonný život postačuje uloženie takéhoto alternatívneho trestu (o čom v danom prípade však vzhľadom na predchádzajúcich 5 odsúdení nemožno hovoriť), avšak celkom zrejme jeho uloženie nie je namieste u obžalovaného A. B.. Obžalovaný zároveň, pred spáchaním skutku, trestnú činnosť páchal, z výnimkou roku 2006, sústavne po dobu posledných 8 rokov s tým, že medzi viacerými odsúdenia sa buď osvedčil alebo mal odsúdenie zahladené a pod., čo však bolo súdom v zásade vyhodnotené v jeho prospech, v dôsledku čoho mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom však na okolnosti prípadu, a to spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, samotné pomery páchateľa, jeho doterajší život a možnosť nápravy páchateľa, mala zato, že uvedené okolnosti v prospech páchateľa, tak ako to učinil súd byt' vyhodnotené nemôžu. O uvedených odsúdeniach mal obžalovaný počas páchania uvedenej trestnej činnosti vedomosť, pričom ani táto vedomosť ho od páchania trestnej činnosti (ďalšej) neodradila celkom žiadnym spôsobom. Povinnosť súdu individualizovať ukladaný trest tu nebola dodržaná.

Z uvedených dôvodov preto navrhla, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný A. B. sa ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdal práva na podanie sťažnosti, zároveň nesúhlasil s podaním opravného prostriedku v jeho prospech oprávnenými osobami (č. l. 171 spisu) a k sťažnosti okresnej prokurátorky sa aj napriek výzve okresného súdu do konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry a obžalovaného A. B..

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava odvolania Okresnej prokuratúry Galanta a navrhuje mu vyhovieť v celom rozsahu.

Obžalovaný v konečnom návrhu súhlasil s rozhodnutím okresného súdu a navrhol zamietnuť odvolanie okresnej prokuratúry.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že odvolanie okresnej prokurátorky je dôvodné, pretože po preskúmaní veci je možné považovať postup okresného súdu pri ukladaní trestu obžalovanému v rozpore s účelom trestu podľa a nasl. , resp. podmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému okresným súdom v napadnutom rozsudku možno považovať za neprimerane mierny.

Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný A. B. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté a teda prvostupňový súd dokazovanie, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal, a vykonal výlučne dôkazy súvisiace s výrokom o treste, eventuálne o ochrannom opatrení.

K napadnutému výroku o treste: vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. ).

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 23.6.2015).

Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste sa krajský súd plne stotožnil v podstatnom rozsahu s argumentáciou okresnej prokurátorky, uvedenou v jej odvolaní s tým, že bolo nevyhnutné a zároveň potrebné uložiť obžalovanému trest v prísnejšej forme, nakoľko podmienečný trest odňatia slobody tak, ako bol uložený okresným súdom v napadnutom rozsudku, by nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený v a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že okresný súd napadnutým rozsudkom porušil ustanovenia ohľadom účelu trestu a uložený trest bol neprimerane mierny, bolo potrebné výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. zrušiť, pričom krajský súd vo veci sám rozhodol, a to v neprospech obžalovaného na základe odvolania okresnej prokurátorky.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom

- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri určovaní druhu trestu, resp. trestov a ich výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu - . V prejednávanej veci pritom jednoznačne je preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného podstatne sťažené.

Vyplýva to z doterajšieho (kriminálneho) spôsobu života obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol pred spáchaním tohto skutku právoplatne päťkrát odsúdený, z toho dvakrát za trestné činy krádeže, pričom mu doposiaľ boli ukladané len alternatívne tresty (peňažné tresty, trest povinnej práce) alebo tresty odňatia slobody podmienečné, čo vyplýva z odpisu Registra trestov GP SR. Okrem toho obžalovaný bol od júla 2018 do decembra 2022 aj päťkrát priestupkovo prejednávaný, naposledy pred spáchaním tohto skutku bol (dňa 06.04.2022) priestupkovo postihnutý za priestupok proti majetku (pokus krádeže), za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- Eur. V prípade obžalovaného ani predchádzajúce podmienené tresty odňatia slobody, či alternatívne tresty, dokonca ani administratívne sankcie aj za obdobnú majetkovú trestnú činnosť, nemali na neho žiadny výchovný účinok k vedeniu riadneho života.

Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že u obžalovaného existovala jedna poľahčujúca okolnosť podľa písmeno l) , keďže sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a jedna priťažujúca okolnosť podľa písmeno m) , že už bol za trestný čin odsúdený, teda základná trestná sadzba podľa Trestného

zákona vo výmere 0 až 2 roky sa nemenila. Krajský súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody, ktorý druh trestu považuje z hľadiska účelu trestu za zákonný, pričom mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, s ohľadom na všetky okolnosti skutku ako aj osobu obžalovaného. Trest dlhšieho trvania nepovažoval krajský súd za dôvodný prihliadnuc na vyhlásenie viny obžalovaným ako aj na charakter spáchaného trestného činu a spôsobený následok. U obžalovaného nešlo o ojedinelý exces v jeho správaní ohľadom majetkovej trestnej činnosti, nakoľko už bol za rovnaké trestné činy potrestaný podmienečným trestom odňatia slobody, či alternatívnym trestom, preto na obžalovaného môže mať výchovný efekt k vedeniu riadneho života len trest odňatia slobody.

Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného takto uložený trest odňatia slobody pri samej spodnej hranici trestnej sadzby) zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. , , a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Na dôvažok sa krajskému súdu žiada uviesť, že obžalovaný by si mal v danej súvislosti uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od osobných pomerov obžalovanej osoby ale i charakteru trestného činu, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Obžalovaného krajský súd zaradil podľa písmeno a) na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu v danej trestnej veci vo výkone trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov, keďže okresným súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou u obžalovaného nemožno považovať za daných okolností za primeraný, preto krajský súd rozhodol o odvolaní okresnej prokurátorky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.