Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28P-84-2017.pdf
PDF · 97.77 KB
Case nature
Subarea
28P/84/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého Q. W., nar. XX.XX.XXXX, dieťa matky Q.. H. W., bytom O. X, O., zastúpenej Advokátskou kanceláriou TORA Legal, s.r.o., so sídlom Laurinská 18, Bratislava, a otca H.. V. W., bytom O. X, O., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 13.04.2017, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 300 Eur mesačne a zároveň povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu matky.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že maloletý Q. sa narodil počas trvania manželstva rodičov, pričom matka ani otec nemajú okrem neho inú vyživovaciu povinnosť. Problémy vo vzťahu rodičov sa objavili, keď sa matka dozvedela, že otec jej bol neverný so svojou podriadenou v práci. V snahe zachovať rodinu matka túto neveru otcovi odpustila. V záujme obnovy manželského spolužitia, opätovného zblíženia sa a celkového zlepšenia vzťahu rodina v auguste 2016 absolvovala 3 týždennú dovolenku pri mori, ktorá však neprispela k zlepšeniu vzťahu. Po návrate z dovolenky sa vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletého ešte viac zhoršili a situácia doma sa stala neznesiteľnejšou. Byt, v ktorom rodičia spolu s maloletým ako rodina žijú, bol vo výlučnom vlastníctve otca a bol zafinancovaný z hypotekárneho úveru, ktorý otec čerpal. V októbri 2015 sa matka stala podielovou spoluvlastníčkou tohto bytu a taktiež aj spoludlžníčkou hypotekárneho úveru. Matka a otec maloletého nikdy nemali spoločný účet a každý hospodáril samostatne so svojimi financiami. Otec zabezpečoval úhrady spojené s bývaním a hypotéku. Na tieto úhrady mu matka prispievala dohodnutou čiastkou 227,- Eur mesačne. Bežné výdavky rodiny matka následne uhrádzala zo zvyšnej časti svojho príjmu s tým, že po ich vyčerpaní na zabezpečenie chodu rodiny používala platobnú kartu otca, ktorou matka na tieto účely disponovala. V auguste 2016 matka neprispela otcovi na výdavky domácnosti dohodnutou čiastkou, pretože maloletý syn Q. mal v júni 2016 na dovolenke v Ž. úraz, následkom ktorého dostal silný otras mozgu a krvácanie do mozgu. Otec z dôvodu pracovnej a inej vyťaženosti nemohol ostať so synom doma, a preto po vzájomnej dohode s otcom to bola práve matka, ktorá takmer celý mesiac júl 2016 čerpala v práci OČR za účelom zabezpečovania celodennej starostlivosti o maloletého. Z tohto dôvodu mzda matky za mesiac júl 2016 predstavovala sumu len vo výške 97,- Eur, a preto v mesiaci august 2016 nebola matka schopná prispieť otcovi dohodnutou čiastkou 227,- Eur na úhrady spojené s bývaním. Argumenty matky o tom, že nebola z objektívnych dôvodov schopná prispieť na chod domácnosti, otec neakceptoval. Nasledujúci mesiac už matka poukázala na účet otca obvyklú sumu 227,- Eur. Napriek tomu otec už začiatkom septembra zablokoval matke platobnú kartu, ktorú predtým používala na zabezpečenie chodu rodiny. Toto svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil. Zo sumy necelých 300 eur, ktorou matka v septembri disponovala, nebolo možné zabezpečiť chod domácnosti a uhradiť všetky potrebné synove a matkine náklady. Na začiatku školského roku mal pritom maloletý zvýšené odôvodnené výdavky v súvislosti s nástupom do škôlky. Taktiež sa pokazilo auto, ktoré matka požíva a
v súvislosti s tým musela matka zaplatiť opravu vo výške 50,- Eur a aj zákonnú poistku vo výške 96,81 Eur. Od septembra 2016 síce rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, avšak každý viedol vlastný život, čo ešte viac prehlbovalo vzájomné odcudzenie a znásobovalo problémy. V záujme toho, aby maloletý nebol vystavený hádkam rodičov a stresovým situáciám, sa matka začiatkom novembra 2016 aj s maloletým presťahovala k svojej sestre do 3-izbového bytu, kde mali k dispozícii jednu samostatnú, nepriechodnú izbu. Matka maloletého prispievala svojej sestre na náklady spojené s bývaním sumou 200,- Eur. Dňa 23.12.2016 sa matka aj s maloletým nasťahovali späť do spoločnej domácnosti s otcom s tým, že sa ešte naposledy pokúsia obnoviť manželstvo. Hoci dal otec prísľub, že sa zmení, situácia v domácnosti sa nezmenila, ba naopak, táto je aktuálne neznesiteľná. Matka je, rovnako ako otec, zamestnaná, okrem toho však zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletého a celý chod spoločnej domácnosti. Napriek tomu sa otec správa k matke despoticky a takmer každý deň si nájde nezmyselnú zámienku, aby jej mohol vynadať (napr. že nestihla zvesiť bielizeň zo sušiaka a ožehliť, že po maloletom ihneď neumyla riad, a pod.). Otec maloletého neukončil ani svoje vážne známosti s inými ženami. Takéto správanie otca je pre matku ponižujúce a neakceptovateľné.
3. Vo vzťahu k dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti zo strany otca matka maloletého uviedla, že od septembra 2016 prispieva otec na výživu maloletého nepravidelne. Pôvodne sa matka maloletého ešte v septembri s otcom dohodla na striedavej starostlivosti o syna, v týždňovom intervale, s tým, že každý rodič bude hradiť bežné výdavky v týždni, kedy bude maloletý v jeho starostlivosti, avšak otec z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti nebol schopný už po prvom týždni túto dohodu napĺňať. Maloletý tak bol v starostlivosti matky aj vtedy, keď mal byť podľa dohody v osobnej starostlivosti otca s tým, že keď mal otec čas, venoval sa mu on, avšak na výživu neprispieval. Matka tak stále uhrádzala aj väčšinu bežných výdavkov maloletého. Následne v októbri otec prispel na výživu maloletého dobrovoľne vo výške 150,- Eur. Styk otca s maloletým sa realizoval po dohode s otcom, v rámci jeho časových možností. Okrem toho otec v mesiaci október maloletému uhradil škôlku za mesiac september aj október vo výške 67,- Eur mesačne a finančne sa podieľal aj na bežných výdavkoch domácnosti. Po odsťahovaní matky a maloletého zo spoločnej domácnosti v novembri 2016 sa rodičia dohodli, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky a otec bude na výživu maloletého prispievať sumou 220,- Eur mesačne (z toho 150,- Eur k rukám matky a 70,- Eur náklady na škôlku). Dňa 08.11.2016 však otec na základe svojho jednostranného rozhodnutia prispel na výživu maloletého iba sumou 30,- Eur. Napriek tomu, že od Vianoc žijú rodičia opäť v spoločnej domácnosti, každý hospodári samostatne. Keďže väčšinu času zabezpečuje starostlivosť o maloletého práve matka, matka zabezpečuje a hradí aj odôvodnené potreby maloletého. Otec aktuálne na základe vlastného uváženia hradí maloletému výdavky na škôlku v sume 70 eur a krúžok gymnastiky vo výške 40 eur mesačne. Otec tak za posledných 6 mesiacov prispieval na výživu maloletého nepravidelne, v nedostatočnej výške, na základe vlastného uváženia, pričom ťarchu osobnej starostlivosti ako aj finančného zabezpečenia maloletého preniesol otec takmer výlučne na matku. Prevažnú časť všetkých nákladov spojených so starostlivosťou o maloletého znáša matka sama, aj s finančnou pomocou svojej rodiny. Otec dňa 07.12.2016 predložil matke návrh dohody, obsahom ktorej je aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému. V zmysle tejto dohody otec navrhuje, že na maloletého bude prispievať výživným vo výške 250,- Eur mesačne. Otec však platenie výživného na maloletého podmieňuje ďalšou dohodu, podľa ktorej matka daruje otcovi svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti (o veľkosti 1/2) s tým, že otec začne platiť výživné na maloletého až po právoplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu na otca. Je neprípustné, aby otec podmieňoval platenie bežného výživného na odôvodené potreby maloletého akýmikoľvek inými dohodami, nieto ešte takými, v ktorých núti matku darovať otcovi polovicu bytu, v dôsledku čoho by matka aj s maloletým ostala bez domova, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletého.
4. Matka maloletého pracuje ako učiteľka v materskej škôlke, jej príjem je priemerne 600,- Eur netto mesačne. Na maloletého poberá prídavok na dieťa vo výške 25 Eur. V lete 2016 matka potrebovala akútny stomatologický zákrok. Keďže otec maloletého jej na zákrok neprispel potrebnou čiastkou, matka si požičala od svojej sestry sumu vo výške 2000,- Eur, ktorú spláca v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne. Okrem toho má matka výdavky na zabezpečenie svojich sociálnych potrieb (telefón, drogéria, strava, oblečenie, voľnočasové aktivity, cestovné, poistka a údržba auta, dovolenky a cestovanie). Celkové výdavky matky predstavujú sumu vo výške 729 Eur.
5. Otec maloletého je podielovým spoluvlastníkom 3 izbového bytu v Y.. Okrem toho je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu s garážou a priľahlými pozemkami v obci Z. O. v okrese W.. Otec približne 10 rokov pracuje vo funkcii obchodného riaditeľa spoločnosti Y. W..Y..R.., ktorá patrí medzi
najväčších dodávateľov reklamných predmetov na Slovensku. Mesačný príjem otca predstavuje sumu takmer 2500,- Eur. Jeho mesačná mzda je vo výške 1900,- Eur netto s tým, že každý mesiac dostáva stravné lístky v hodnote cca 66,- Eur, každého pol roka dostáva k mzde ešte odmenu vo výške 1000,- Eur (167,- Eur mesačne). Okrem toho otec využíva aj zamestnanecké benefity - má firemné auto, ktoré využíva bez obmedzenia a jeho zamestnávateľ uhrádza aj všetky náklady spojené s jeho užívaním (benzín, opravy, výmena pneumatík) v sume cca 300,- Eur mesačne, taktiež má služobný telefón, ktorý využíva bez obmedzenia aj na súkromné účely v sume cca 50,- Eur mesačne. V rámci svojich voľnočasových aktivít chodieva otec na strelnicu, turistiky a lyžovačky. Splátka hypotekárneho úveru na byt je vo výške 455,- Eur mesačne, dňa 21.07.2016 bola uhradená aj mimoriadna splátka úveru vo výške 4000,- Eur. Okrem toho má otec bežné výdavky na zabezpečenie svojich sociálnych potrieb, celkové odhadované výdavky otca predstavujú sumu vo výške 1540 Eur mesačne.
6. Maloletý Q. navštevuje materskú školu, náklady na škôlku a stravné sú vo výške 65,- Eur mesačne. Nakoľko otec je vyťažený, voľnočasové aktivity väčšinou absolvuje s maloletým matka. Maloletý navštevuje detský krúžok Z. (12 Eur/mesiac), gymnastiku v S. (40 Eur/mesiac), divadielko Q. (3 Eur/mesiac), chodí rekreačne jazdiť na kone, na kolotoče (3 Eur/jazda), do detských centier Buppy, Trampolino, Gaštanko, Kids Haus (12 Eur/mesiac), aquaparkov (9 Eur/mesiac), kina (8 Eur/mesiac), sezónne navštevujeme ZOO, Malkia Park, detské oslavy kamarátov, v zime chodí lyžovať (15 Eur/ 1 lístok), na ľadovú revue s názvom „Máša a medveď“ (40 Eur/predstavenie). Maloletý býva často chorý, preto berie výživové doplnky a vitamíny (imunoglukan 18 Eur/mesiac, multivitamíny 10 Eur/ mesiac, probiotiká macík biopron 30 Eur /mesiac, šumivý celaskon, podľa potreby antibiotiká, kvapky do nosa, ušné kvapky, sirup na kašeľ, očné kvapky, nurofen, paralenové čipky a iné podľa potreby). Za posledný rok spolu ako rodina absolvovali silvestrovskú lyžovačku v lyžiarskom stredisku Veľká Rača, jarnú turistiku v Starej Bystrici, letnú dovolenku v Bulharsku v trvaní 3 týždňov a ďalšie výlety na Slovensku. Náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého sú spolu vo výške 727 Eur mesačne.
7. Vzhľadom na predchádzajúce správanie otca a jeho autoritatívne svojvoľné rozhodnutia, ako často a v akom rozsahu bude prispievať na odôvodnené náklady maloletého, nie je možné spoliehať sa na to, že si otec svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť dobrovoľne v dostatočnej výške a v pravidelných intervaloch. Okrem toho otec zo spoločnej domácnosti zobral spoločné úspory aj úspory maloletého, ktoré maloletý dostal ku svojim sviatkom od narodenia. Podľa matky toto správanie otca predstavuje riziko pre výživu a výchovu maloletého, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi otcom a maloletým a súdnym rozhodnutím upraviť povinnosť otca plniť primerané výživné. V prípade absencie vykonateľného rozhodnutia, ktorým bude otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého, by otec opomínal plniť si vyživovaciu povinnosť pravidelne a vo výške zodpovedajúcej potrebám maloletého, čím by bol ohrozený zdravý vývoj maloletého. Vyživovacia povinnosť má spotrebný charakter, je potrebné každodenné zabezpečovanie potrieb maloletého a nie len príležitostné uhrádzanie vybraných nákladov, a preto je matka presvedčená o odôvodnenosti nároku a potrebe dočasnej úpravy pomerov do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorú nie je možné zabezpečiť inak ako neodkladným opatrením. Zároveň je v schopnostiach a možnostiach otca platiť matkou navrhované výživné v sume 300,- Eur mesačne. Túto sumu považuje matka za primeranú vzhľadom na majetkové pomery otca a predstavujúcu nevyhnutnú mieru zabezpečenia základných životných a sociálnych potrieb maloletého.
8. Vo svojom vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia otec spochybnil matkou uvádzané skutkové tvrdenia. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ak by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. Rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov, okolností a stavu v čase rozhodovania. Otec poukázal na to, že v súčasnej dobe matka a otec spolu žijú v jednej domácnosti, čo matka vo svojom návrhu úmyselne neuviedla. Tvrdenia matky maloletého o otcovej nevere a o jeho stále trvajúcom mimomanželskom pomere a známostiach s inými ženami nie sú pravdivé. Matka vo svojom návrhu neuviedla žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tieto svoje tvrdenia matka ani nevie preukázať, nakoľko otec žiadny mimomanželský pomer nemá. Matka sa snaží navodiť dojem, že otec výživné na maloletého neplatí, resp. ho platí v neprimeranej výške. Matkou vyčíslenú výšku mesačných nákladov na maloletého syna považuje otec za nadhodnotenú a nezodpovedajúcu potrebám 5-ročného dieťaťa. Tieto náklady zatiaľ matka nepreukázala. Otec pravidelne platí náklady na spoločné bývanie, teda aj na bývanie maloletého syna priemerne vo výške 660,77 Eur mesačne, úhrady na stravu maloletého a škôlku vo výške 46,66 Eur mesačne, hračky vo výške 20 Eur mesačne, rozvojové vybavenie priemerne vo výške 40-50 Eur
mesačne. Do domácnosti nakupuje otec potraviny, okrem toho otec platí aj matkine výdavky na mobil, internet v priemere 28-40 Eur mesačne. Otec prispieva na chod domácnosti, platí náklady a odôvodnené potreby maloletého syna v rovnakom rozsahu ako matka, preto nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom znení. Matkin návrh považuje otec za účelový, v záujme získania lepšieho postavenia v konaní vo veci samej. Navyše matka sa nedomáha určenia výživného v nevyhnutnej miere, ale vo výške ktorá mnohonásobne prekračuje reálnu výšku odôvodnených potrieb maloletého syna. Keďže neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia vyživovacej povinnosti k maloletému, otec žiadal súd o zamietnutie matkou podaného návrhu.
9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine .
17. Zmyslom ust. 366 CMP je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.
18. Ako vyplynulo z vyjadrení obidvoch rodičov, rodičia žijú v spoločnej domácnosti a podľa názoru súdu aj spoločne hospodária. Matka zastáva názor, že hospodária samostatne, argumentujúc tým, že nikdy nemali spoločný účet, pričom zhodne s otcom uvádzajú, že hypotéky a platby na byt platil a naďalej platí otec. Otec uvádza, že nakupuje aj potraviny, prispieva na chod domácnosti a hradí výdavky matky na telefón a internet. Uvedené spĺňa charakter spoločného hospodárenia, bez ohľadu na to, že rodičia nemajú spoločný účet, podstatné je to, že sa obidvaja podieľajú na uspokojovaní potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obidvaja rodičia sa podieľajú na výžive maloletého, samotná matka uviedla, že otec hradí maloletému poplatky v škôlke vo výške 70,- eur mesačne a poplatok za gymnastiku vo výške 40,- eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní a to nielen poplatkami, ktoré priznala aj matka a ktoré činia 110,- eur mesačne ale aj uhrádzaním platieb za byt, v ktorom býva aj maloletý. Vyššie uvedené plnenia rozhodne spĺňajú charakter výživného v nevyhnutnej miere, ktoré je možné nariadiť platiť predbežným opatrením. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorého účelom je rýchle riešenie situácie, vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, nie vytvorenie „poistky“ do budúcnosti. Vyjadrenia matky, že v prípade neexistencie vykonateľného rozhodnutia, by otec opomínal plniť vyživovaciu povinnosť sú subjektívneho charakteru, ide o hypotetické úvahy, ktoré nemajú oporu v doposiaľ zistenom stave a z ktorých nemožno vyvodiť či už naliehavosť situácie alebo záujem maloletého.
19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako základnej podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Za daných okolností teda súd nepovažoval návrh matky za dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.