Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29C-150-2016.pdf
PDF · 80.28 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/150/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Mesto Sabinov, Námestie slobody 57, 083 01 Sabinov, IČO: 00327735, zastúpeného SABYT s.r.o. so sídlom ul. Mieru 8, 083 01 Sabinov p r o t i žalovaným: 1.) E. U. J.., F.. X.X.XXXX, T. J. XX, XXX XX J., X.) E. U. E.., F.. XX.X.XXXX, T. J. XX, XXX XX J., o zaplatenie 953,87 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. žalovaní v l. a 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 953,87 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 4.5.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v l. a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 953,87 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa podania žaloby titulom neuhradeného nájomného.
2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
3. Súd na základe skutkových tvrdení strán, nájomnej zmluvy, dodatkov k nájomnej zmluve, prehľadom predpisov a úhrad, upomienkou, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
4. Žalovaní v l. a 2.rade boli spoločnými nájomcami bytu č. XX O.I. kategórie o výmere 50 m2 v bytovom dome súp. č. XXXX F. J. K. Č..XX R. J. na základe nájomnej zmluvy č. XX/XX uzatvorenej dňa 1.X.XXXX F. C. K. C. XX.X.XXXX.
5. Dňa XX.X.XXXX bol medzi sporovými stranami uzatvorený dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na základe ktorého bol nájomný pomer uzatvorený do 31.8.2013 a dňa 31.8.2013 bol uzatvorený dodatok č. 2 k zmluve, ktorým bol nájomný pomer uzatvorený na dobu určitú do XX.X.XXXX. Žalovaní v 1. a 2.rade od 1.9.2014 predmetný byt užívajú bez platnej nájomnej zmluvy.
6. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha nezaplateného nájomného za obdobie do XX.X.XXXX vo výške 953,87 Eur.
7. Z prehľadov predpisov nájomného vyplýva, že nedoplatok žalovaných v 1. a 2.rade za rok 2013 predstavoval sumu 809,38 Eur, výška nájomného za obdobie 1/2014 - 6/2014 bola v sume 65,29 Eur mesačne a od 7/2014 - 12/2014 v sume 48,17 Eur mesačne, teda v celkovej výške 680,76 Eur a po
započítaní úhrad vo výške 900 Eur a preplatku z vyúčtovania vo výške 153,02 Eur tak nedoplatok predstavoval sumu 439,72 Eur.
8. V roku 2015 boli žalovaní v 1. a 2.rade povinní platiť nájomné za obdobie 1/2015 - 7/2015 vo výške 48,17 Eur mesačne, od 8/2015 - 12/2015 vo výške 80 Eur mesačne, a preto po započítaní preplatku z vyúčtovania vo výške 31,25 Eur a úhrad vo výške 433,29 Eur vrátane zostatku z r. 2014, tak nedoplatok predstavoval sumu 713,57 Eur.
9. V roku 2016 boli žalovaní v 1. a 2.rade povinní platiť nájomné za obdobie 1 - 3/2016 vo výške 80 Eur mesačne, teda ich nedoplatok predstavoval sumu 953,87 Eur po započítaní nedoplatku za r. 2015.
10. Podľa § 685 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva. Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.
11. Podľa § 696 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 700 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom. Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
13. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2.rade boli v zmysle ust. § 700 OZ spoločnými nájomcami bytu č. XX II. kategórie o výmere 50 m2 v bytovom dome súp. č. XXXX F. J. K. Č..XX R. J. Z. X.X.XXXX C. XX.X.XXXX na základe nájomnej zmluvy č. XX/XX K. C. X.X.XXXX v znení dodatkov č. 1 zo dňa 31.8.2012 a č. 2 zo dňa XX.X.XXXX.
18. Žalovaní od 1.X.XXXX užívajú predmetný byt patriaci žalobcovi bez právneho dôvodu.
19. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným trhovým.
20. Z predložených prehľadov predpisov nájomného a úhrad za obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2016 nesporne vyplýva, že predmetom konania sú neuhradené predpisy nájomného za obdobie po zániku nájomného vzťahu.
21. Nedoplatok za r. 2013 predstavoval sumu 809,38 Eur, ktorý po započítaní predpisov za r. 2014 vo výške 680,76 Eur, úhrad vo výške 900 Eur a preplatku z vyúčtovania vo výške 153,02 Eur už predstavoval sumu iba 439,72 Eur.
22. Za r. 2015 po započítaní nedoplatku za r. 2014 vo výške 439,72 Eur, predpisov nájomného vo výške 737,19 Eur, úhrad vo výške 433,29 Eur a preplatku z vyúčtovania vo výške 31,25 Eur, tak nedoplatok predstavoval vo výške 713,57 Eur, teda vo výške predstavujúcej neuhradenú časť predpisov nájomného za r. 2015.
23. Po započítaní predpisov nájomného za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2016 v celkovej výške 240 Eur, tak nedoplatok predstavuje žalovanú sumu.
24. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca si voči žalovaným v 1. a 2.rade uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nájomného za užívanie predmetného bytu v sume obvyklého nájomného, ktoré by boli povinní platiť v prípade uzatvorenia platnej nájomnej zmluvy aj za obdobie od 1.9.2014 do 31.3.2016.
25. Na základe uvedeného, preto súd vyhovel žalobe o zaplatenie 953,87 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 4.5.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
26. Žalobcovi by nárok na zaplatenie poplatku z omeškania v zmysle ust. § 697 OZ vznikol iba za predpokladu omeškania s úhradou nájomného na základe platnej nájomnej zmluvy. Keďže žalobcovi za rozhodné obdobie vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, v zmysle ust. § 697 OZ nemá nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, ale iba úroku z omeškania v zmysle ust. § 517 OZ.
27. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný čo do istiny uplatneného nároku, bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100 %.
30. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.