Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/204/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916, právne zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému V. C., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, o zaplatenie 1614,86 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 614,86 eur, úroky z omeškania vypočítané ku dňu 18.05.2016 vo výške 41,99 eur, odo dňa 19.05.2016 úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1 614,86 eur do zaplatenia, poplatky vo výške 2,50 eur v mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.05.2016 dožadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie 1614,86 eur, úroku vypočítaného ku dňu 18.05.2016 vo výške 1696,85 eur spolu s úrokom vo výške 29,5 % ročne zo sumy 1614,86 eur od 19.05.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania ku dňu 18.05.2016 vo výške 41,99 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 1 % p.a. zo sumy istiny 1614,86 eur od 19.5.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 2,50 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 24.10.2012 uzatvoril Zmluvu o OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX T., na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa tejto zmluvy. Úrok bol poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu, v deň podpisu zmluvy o úvere v celkovej výške 29,50 %. V prípade omeškania so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu účtovať zo splatnej ale nesplatenej sumy úveru okrem bežného úroku aj úrok z omeškania vo výške max 8 % p.a. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 24.10.2014. Žalovaný pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o úvere riadne a včas neuhrádzal. Nakoľko žalovaný aj naďalej porušoval podmienky zmluvy o úvere, žalobca v zmysle čl. VII Zmluvy o úvere listom zo dňa 28.10.2013 žalovanému oznámil, že vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú a vyzval žalovaného na splatenie predmetnej pohľadávky. Žalovaný ani následne predmetnú pohľadávku neuhradil. Ku dňu 18.05.2016 voči žalovanému eviduje žalobca pohľadávku s príslušenstvom a to istina vo výške 1614,86 eur, bežné úroky 1696,85 eur, úroky z omeškania 41,99 eur, poplatky 2,50 eur. Žalobca má ďalej voči žalovanému v zmysle zmluvy o úvere okrem bežného úroku v aktuálnej výške 29,5 % p.a. aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej

sumy istiny max 8 % p.a., pričom rozhodnutím banky bola znížená sadzba úroku z omeškania na 1% p.a. ročne až do zaplatenia.

3. Žalovaný podaním doučeným súdu dňa 24.04.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 04.05.2017 z pracovných dôvodov. Súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Uviedol, že je schopný splácať svoj dlh voči žalobcovi vo výške 100 eur mesačne.

4. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby zo dňa 25.05.2016 s prílohami, a to zmluvou o OTP expres úvere zo dňa 24.10.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, výzvou na zaplatenie záväzku, vyhlásením úveru za predčasne splatný, vyjadreniami žalobcu a žalovaného, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.10.2012 zmluvu o OTP expres úvere č. XXXX XXXX XX T., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2000 eur, s mesačnou splátkou vo výške 113,82 eur v počte 24, pri ročnej úrokovej sadzbe 29,50 %, RPMN 37,04 % a priemernej RPMN 21,30 %. Celková suma ktorú mal dlžník zaplatiť bola 2731,68 eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 24.10.2014. Žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 28.10.2013 žalovanému oznámil zosplatnenie úveru.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 24.10.2012 zmluva o úvere, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a žalobca je podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. Preto na uvedený právny vzťah medzi stranami sporu súd aplikoval spotrebiteľské právo.

7. Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

9. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. V zmluve o úvere bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 29,50 % ročne.

15. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.

16. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v októbri 2012, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,57 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.10.2012 bola so splatnosťou 24 mesiacov. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 2,5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období.

17. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

18. Na základe vyššie uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaný reálne čerpal titulom úveru. Žalovaný v danej veci čerpal titulom úveru sumu 2000 eur a podľa vyjadrenia žalobcu uhradil na istinu sumu 124,30 eur. Na základe vyššie uvedeného by mal žalobca právo na zaplatenie sumy 1875,70 eur, avšak žalobca si žalobou uplatnil len nepremlčanú sumu istiny vo výške 1614,86 eur a súd mu túto sumu priznal ako rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou uhradenými sumami, zníženej o premlčané splátky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd žalobcovi priznal aj sumu poplatku 2,50 eur, ktorá predstavuje účtovný poplatok za vedenie úverového účtu za mesiac máj 2013.

19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu a preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vypočítaný ku dňu 18.05.2016 vo výške 41,99 eur a vo výške 1 % ročne zo sumy istiny od 19.05.2016 do zaplatenia.

23. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu, a preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

24. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

25. V danom prípade žalovaný žiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 100 eur mesačne. Žalobca k tomuto uviedol, že bude kontaktovať žalovaného za účelom uzavretia súdneho zmieru. Súd s poukazom na ust. § 148 Civilného sporového poriadku má za to, že zmier by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, preto pokračoval ďalej v konaní.

26. V súlade s citovaným ustanovením, vzhľadom na žiadosť žalovaného a stanovisko žalobcu, súd povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu splátkami po 100 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.

27. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalobca mal v konaní neúspech len v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.