Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/442/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: P.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R., K. XXXX/XX, práv. zast.: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany proti žalovanému: P.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. C., D. X/X, práv. zast.: K&K, advokátska kancelária, JUDr. Drahomír Kubičina, advokát so sídlom Nám. Slobody 16, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 4.550 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/420/2015-70 zo dňa 4. mája 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.550 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.550 eur od 14.01.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, čo do úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 273 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 618,22 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 663, § 671 ods. 1, § 677 ods. 1, § 679 ods. 1, § 682, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná až na uplatnený úrok z omeškania od 26.08.2015. Považoval za preukázané, že medzi stranami sporu bola podľa § 663 a nasl. dňa 30.05.2014 platne uzavretá nájomná zmluva. Podľa tejto zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi časť administratívnej budovy súp.č. XX, časť skladovej haly o rozlohe cca 200m2, samostatný vjazd s pevnou plochou 60m2, stroje na výrobu plastových okien s nástrojmi a vozidlo Ducato. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú s dohodnutou výškou nájmu 350 eur mesačne. Skutočnosť, že došlo v uvedený deň k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi stranami sporu podľa záverov súdu prvej inštancie potvrdzuje podpísanie prílohy č.1 k nájomnej zmluve zo dňa 30.05.2014 stranami sporu, na základe ktorej prílohy sa dohodli o úhrade skutočnej spotreby energií podľa článku IV. bod 3 nájomnej zmluvy s mesačnou zálohou na energie v sume 30 eur. Z tejto prílohy teda vyplýva jasný odkaz na nájomnú zmluvu a jej článok, v ktorom sa uvádza, že mesačná platba záloh za energie a služby spojené s užívaním bude upresnená v prílohe k tejto zmluve. Poukázal na to, že podpísanie prílohy č.1 k nájomnej zmluve nebola žalovaným namietaná a dohodnuté nájomné začal riadne uhrádzať a to za mesiace jún až november 2014 po 350 eur plus 30 eur mesačne. Účelom zmluvy bol výkon činností v rozsahu zodpovedajúcom činnosti odporcu. Poukázal na výpoveď žalovaného z ktorej vyplýva, že so žalobcom sa dohodli na nájme, ktorý podľa neho trval do konca decembra

2014. Podľa tvrdenia žalovaného priestory užíval do decembra 2014 i keď nejaké veci tam ešte zostali, pretože nemal možnosť si ich zobrať. Poukázal na výpoveď svedka K. T., ktorý potvrdil, že činnosť vykonávali u žalobcu do decembra 2014, pričom nájomné bolo dohodnuté 350 eur mesačne. K vyprataniu predmetných priestorov svedok uviedol, že z priestorov všetky veci , ktoré používali nevypratali. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou otázkou medzi stranami sporu bola dĺžka trvania nájomného vzťahu. Podľa tvrdenia žalobcu nájom skončil výpoveďou zo strany žalovaného dňom 31.12.2015. Odporca tvrdil, že k faktickému ukončeniu nájmu, keď predmet nájmu prestal užívať od decembra 2014. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že spôsob skončenia nájmu bol dohodnutý nájomnou zmluvou a to dohodou alebo písomnou výpoveďou danou prenajímateľom alebo nájomcom aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota bola dohodnutá v dĺžke 2 mesiacov, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane (článok VII. bod 3 nájomnej zmluvy). Z ustanovenia § 677 rovnako vyplýva, že zrušiť nájomnú zmluvu možno dohodou alebo výpoveďou. Výpoveď prichádza do úvahy, ak nedošlo k dohode medzi účastníkmi. Žalovaný podľa záveru súdu prvej inštancie v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že došlo k skončeniu nájmu dohodou uzavretou so žalobcom. Súd prvej inštancie za preukázané považoval, že ku skončeniu nájmu došlo listom právneho zástupcu žalovaného zo dňa 12.10.2015, ktorým žalovaný ukončil nájom tým, že dal žalobcovi ako prenajímateľovi výpoveď z nájmu. Výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 19.10.2015, pričom výpovedná lehota v dĺžke 2 mesiacov začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede navrhovateľovi, teda dňom 01.11.2015 a končila dňom 31.12.2015, keď došlo k ukončeniu nájmu. K uvedenému dňu si potom žalobca dôvodne uplatnil zaplatenie nájomného po dobu, odkedy prestal žalovaný uhrádzať nájomné, teda od decembra 2014 až do skončenia nájmu, t.j. 31.12.2015. Tento nárok žalobcu je dôvodný napriek tomu, že z dokazovania vyplýva, že žalovaný prestal predmet nájmu užívať skôr. Podľa svedka K. T. činnosť ukončili v decembri 2014, kedy sa ukončilo aj užívanie priestorov, aj keď k ich vyprataniu nedošlo, pretože tam zostali ešte ním uvádzané profily. Pokiaľ žalobca svoje právo odstúpiť od zmluvy nevyužil, prípadne jeho uplatnenie nepreukázal, je povinný podľa zmluvy plniť t.j. zaplatiť nájomné a to aj v prípade, že predmet nájmu neužíval. Prijal záver, že z ustanovenia o nájomnej zmluve § 663 a násl. (ale ani Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov) nevyplýva, že ak nájomca prestane predmet nájmu užívať, zaniká jeho povinnosti platiť nájom. Aj v prípade, ak nájomca prestane predmet nájmu užívať za trvania nájomnej zmluvy, je povinný platiť nájomné až do skončenia nájmu. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi titulom nájomného sumu 4.550 eur za obdobie od decembra 2014 do 31.12.2015, t.j. za 13 mesiacov po 350 eur. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa ust. § 517 a § 3 Nariadenia vlády od 14.01.2016 a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania od 26.08.2015 zo sumy 3.150 eur, žalobu zamietol, keďže prijal záver, že žalovaný sa do omeškania dostal dňa 14. 01. 2016 t.j. nasledujúcim dňom po pripustení rozšírenia návrhu na pojednávaní dňa 13.01. 2016.

2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná trovy právneho zastúpenia, alternatívne žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že medzi stranami sporu išlo o neštandardný druh spolupráce, ktorý spočíval v tom, že žalovaný vyrábal v mene žalobcu( pod hlavičkou firmy žalobcu) na strojnom zariadení a v jeho priestoroch okná a dvere. Žalobca sa so žalovaným dohodli, že uzatvoria „simulovanú Nájomnú zmluvu, pričom týmto krokom chcel žalobca a vylepšiť svoje ekonomické výsledky z podnikania. V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že v tomto prípade nájomný pomer bol pomerom simulovaným, teda došlo zo strany účastníkov k uzavretiu predstieraného - simulovaného právneho úkonu, ktorý navyše bol v rozpore s dobrými mravmi (a nielen s nimi), a ako taký nemôže slúžiť ako právny titul žalobcom uplatneného nároku. Bránil sa tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil, resp. žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu platnej písomnej nájomnej zmluvy s tým obsahom, aký uvádza v žalobe i v napadnutom rozsudku, týkajúci sa najmä dĺžky a ukončenia nájomného pomeru, a preto mal byť jeho nárok už i z tohto dôvodu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnutý. Za takéhoto stavu, že žalobca predložil len ním písomne vyhotovený a podpísaný exemplár nájomnej zmluvy s uvedeným obsahom, nie je vylúčené, že tento dokument bol vyhotovený dodatočne a bez súhlasu žalovaného. Žiadal zohľadniť, že v konaní nebolo nikým preukázané okrem tvrdenia žalobcu, že išlo o písomnú nájomnú zmluvu a najmä platnú Nájomnú zmluvu, ktorá bola podpísaná oboma účastníkmi. Preto bolo potrebné skutkový stav vyhodnotiť tak, že dňa 30.5.2014 došlo k uzavretiu ( simulovanej ) ústnej Nájomnej zmluvy.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nájomná zmluva musela byť uzavretá, pretože by reálna spolupráca medzi sporovými stranami za úplne jasných a konkrétnych podmienok nebola možná.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP") viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 04.05.2016 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. 7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nájomná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď zisťoval, či došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy ústnou formou, a či takúto zmluvu s ohľadom na podstatné náležitosti zmluvy o nájme možno považovať za platne dojednanú. Podľa názoru odvolacieho súdu závery, ktoré súd prvého stupňa v tomto smere prijal majú oporu vo vykonanom dokazovaní. V písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie 19.10.2015 (č.l. 21-22 vyplýva) žalovaný potvrdil, že mal v prenájme od žalobcu nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. Horné Štitáre, za ktoré uhrádzal dohodnuté nájomné vo výške 350 ,- eur mesačne. Skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy žalovaný potvrdil aj v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 10.02.2016 (č.l. 51 spisu), v ktorom uviedol, že nikdy nepopieral, že medzi účastníkmi tohto konania existovala Nájomná zmluva- nájomný pomer. Aj vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 13.01.2016 (č.l. 33 spisu) žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nájomná zmluva bola uzatvorená ústne. Súd prvej inštancie potom správne postupoval, keď zameral dokazovanie na to, čo došlo medzi stranami sporu k dohode o predmete nájmu a cene nájmu, pričom v konaní bolo preukázané, že strany sporu sa na podstatných náležitostiach zmluvy o nájme dohodli, aj keď v konaní žalobca nepreukázal uzatvorenie písomne zmluvy o nájme. Napokon žalovaný sa v súlade s dohodnutými podmienkami aj správal a nájomné po uzatvorení zmluvy platil tak, ako sa so žalobcom dohodli, o čom svedčí záznam založený na č.l. - 9 spisu . Keďže uzatvorenie ústnej nájomnej zmluvy nespochybňoval v konaní ani žalovaný bolo na ňom dôkazné bremeno preukázať, kedy a akým spôsobom došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Ako správne súd prvého stupňa konštatoval, faktickým ukončením užívania predmetu nájmu neskončil medzi účastníkmi nájomnej zmluvy nájomný vzťah, a pretože žalovaný nevedel preukázať skončenie nájomného vzťahu inak než písomným prejavom nazvaným „ukončenie nájmu" zo dňa 12.10.2015 (č.l. 26 spisu), správne súd prvej inštancie vychádzal z toho záveru, že až touto výpoveďou došlo k ukončeniu nájomného pomeru.

8. S ohľadom na tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že žalovaný bol v konaní ( uznesenie zo dňa 05.10.2015 č.k. 6C/420/2015-20 ) riadne podľa § 120 ods. 4 OSP poučený o tom, že účastníci musia predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia , ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v ust. § 205a OSP. Napriek tomu, že žalovaný prevzal uznesenie, ktorého obsahom bolo vyššie uvedené poučenie dňa 06.10. 2015 skutočnosť, že medzi stranami sporu malo

prísť k uzatvoreniu simulovaného právneho úkonu- simulovanej nájomnej zmluvy tak, ako to tvrdil v podanom odvolaní, pred súdom prvej inštancie neuviedol. V zmysle novej právne úpravy obsiahnutej v ust. § 366 -novoty v odvolacom konaní ( účinnej od 01.07.2016) požitie prostriedkov procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť iba v prípadoch uvedených pod písm. a/ až d/ . Pretože v tejto veci sa o takýto zákonom predpokladaný prípad nejedná, odvolací súd na nové skutočnosti uvádzané žalovaným až v písomne podanom odvolaní neprihliadol, a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového a právneho stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. 9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 10. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .