Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-88-2016.pdf
PDF · 159.01 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obžalovanej Q. P., K.. XX.XX.XXXX B. S., trestne stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaná:
Q. P., nar. XX.XX.XXXX B. S., trvale bytom Z. Č.. XXX, K. P., T..
s a u z n á v a v i n n o u , ž e
dňa 01.03.2014 v čase o 19:13 hod. v Bratislave ulici Ružinovskej ako vodička motorového vozidla zn. Y. W., EČV: F.-XXX U. nevenovala sa plne vedeniu vozidla a v situácii v cestnej premávke v ľavom jazdnom pruhu v smere do mesta za križovatku Ružinovská-Herlianska pri zastávke MHD Herlianska-OC Retro na priechode pre chodcov zrazila poškodeného chodca X. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal cez vozovku za priechodom pre chodcov z prava doľava z pohľadu vodiča, ktorý v dôsledku nárazu utrpel podľa znaleckého posudku č. 50/14 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia V.. Q.. X. J., D.. ťažkú ujmu na zdraví a to pomliaždenie mozgu v oboch čelovo-spánkových lalokoch s krvácaním pod tvrdú mozgovú plenu a so sprievodným krvácaním pod pavúčnicou, zlomeninu prednej a bočnej steny pravej čeľustnej dutiny, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti bez posunu úlomkov, pomliaždenie ľavej strany hrudníka a pomliaždenie a pomliaždenie a odreniny pravej hornej a dolnej končatiny (členok) a odreninu a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia priemerne cca 3 mesiace a dychovou skúškou u vodičky alkohol zistený nebol. Obvinená svojim konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), f) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženú jej podľa zákona,
č í m s p á c h a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona,
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, odsek 3, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 ( tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá nahradiť škodu poškodenej P. G. V.U., U.. W.., IČO: XX XXX XXX, A. XX, O. v sume 20.504,88 eura a poškodenej W. V., V. O., IČO: XX XXX XXX, G. XX, O. v sume 2.575,20 eura.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená W. V., V. O., IČO: XX XXX XXX, G. XX, O., o d k a z u j e so zvyšným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd vykonal hlavné pojednávanie výsluchom obžalovanej Q. P., výsluchom svedka poškodeného X. X., svedka poškodenej G. P., svedka splnomocneného zástupcu poškodeného Q.. A. O., svedkov Q. S., A. P., Q. Z., výsluchom znalca P.. H.. V. S., V.., prečítaním výpovede z prípravného konania splnomocneného zástupcu poškodeného Q.Y.. Q. Ž. a prečítaním znaleckých posudkov V.. Q.. X. J. D.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, H.. X. S. z odboru cestná doprava a H.. B. Z. z odboru cestná doprava, ako aj oboznámením všetkých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná Q. P. na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku a uviedla, že sa cíti byť nevinná zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku uviedla, že dňa 01.03.2014 išla svojim vozidlom Y. po Y. T. B. O. smerom von z mesta, otočila sa na električkovom priecestí k tomu určenom smerom do mesta. Keďže prechádzala cez električkové priecestie, išla pomaly a počínala si obzvlášť opatrne, pretože v blízkosti sa nachádzal priechod pre chodcov. Obžalovaná ďalej uviedla, že rýchlosť nezvyšovala, presvedčila sa, či sa na priechode pre chodcov nenachádza žiadna osoba a postupovala pomaly ďalej v ľavom jazdnom pruhu. Asi 10 metrov za priechodom pre chodcov jej narazil chodec - poškodený do pravého blatníka - do boku a následne do čelného skla. Sklo sa rozbilo, obžalovaná okamžite zabrzdila a vystúpila z auta von. Obžalovaná ďalej uviedla, že v pravom jazdnom pruhu ležal poškodený chodec, prišla k nemu a okamžite kontaktovala 112 a snažila sa mu podať prvú pomoc na základe inštrukcií. Chodec - poškodený bol v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov a pred nárazom s najväčšou pravdepodobnosťou telefonoval, nakoľko medzi chodcom ležiacim v pravom pruhu a vozidlom ležal mobilný telefón. Obžalovaná uviedla, že chodec takýmto správaním dostatočne nevenoval pozornosť sledovaniu cestnej premávky na vozovke, do ktorej vstúpil mimo priechod pre chodcov napriek tomu, že neďaleko zrážky sa tento priechod nachádzal. Obžalovaná ďalej uviedla, že zo strany došlo k porušeniu povinnosti, nakoľko sa pohyboval v tme v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov a neskontroloval si aktuálny stav na vozovke, do ktorej vstúpil mimo priechodu pre chodcov. Obžalovaná ďalej vypovedala, že v tom období bola tma a chodec pravdepodobne vyšiel spomedzi zastávok sprava doľava, pričom na zastávke MHD boli reklamné panely - svetelné, ktoré oslňovali. Na ľavej strane vozovky je zábradlie a chodec poškodený nemal ako a kadiaľ ísť ďalej. Obžalovaná ďalej uviedla, že cesta v tom úseku je rovná, bez akýchkoľvek obmedzení, preto pokiaľ by sa chodec plne venoval doprave, neprehliadol by osvetlené vozidlo, pričom keby pred vstupom na
vozovku skontroloval stav vozovky alebo použil priechod pre chodcov, tak by nedošlo k takejto udalosti. Obžalovaná uviedla, že si počínala obzvlášť opatrne, skontrolovala si priechod pre chodcov, dopravu, šla pomaly a nemohla ani tušiť, čo sa stane. Na otázku prokurátora obžalovaná uviedla, že chodca zaregistrovala až pri náraze, pričom sa nevedela vyjadriť akú vzdialenosť prešla motorovým vozidlom. To, kde sa pohyboval chodec pred nárazom obžalovaná iba predpokladá, nakoľko si nevie predstaviť ako by sa tam inak dostal. To, že obžalovaná nevidela chodca si vysvetľuje tak, že podľa jej názoru sa pohyboval rýchlo, bol v tmavom oblečení, zastávky osvetľovali a možno aj utekal, pričom ku skutočnosti, prečo ju chodec nevidel, keď došlo k stretu, obžalovaná uviedla, že si to vysvetľuje tak, že v ľavej ruke držal telefón a nevenoval sa cestnej premávke. Obžalovaná ďalej uviedla, že mala zapnuté svetlá, nakoľko sa zapínajú automaticky pri naštartovaní. Na otázku obhajcu obžalovaná uviedla, že po náraze sa na ceste nachádzal mobilný telefón, a to medzi chodcom a vozidlom. Na otázku splnomocneného zástupcu poškodeného obžalovaná uviedla, že v čase nehody bol večer, bola tma, viditeľnosť bola primeraná času a ročnému obdobiu, nepršalo.
Poškodený - svedok X. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že si k nehode nič nepamätá, predtým bol v nákupnom centre Z. a nakupoval veci. Na nič viac si nespomína. Na otázku prokurátora poškodený uviedol, že nevie riadne chodiť, riadne rozprávať, nemá stabilitu ani pamäť, stará sa o neho manželka, nakoľko je odkázaný na starostlivosť inej osoby. Bola mu priznaná invalidita, ale liečený je stále, chodí na rehabilitácie a bol aj na liečení v Kováčovej, pričom pred nehodou nemal žiadne zdravotné problémy a pracoval ako živnostník. Tiež uviedol, že cestou v mieste dopravnej nehody prechádzal často, aj niekoľkokrát za týždeň, niekedy aj niekoľko krát denne, chodieval tadiaľ ku svokre a rodinnej známej stále, tou istou trasou a vždy len cez priechod pre chodcov, nakoľko tam sú zábradlia a kríky. Poškodený tiež dodal, že nikdy nepreliezal zábradlie. Na otázku obhajcu poškodený uviedol, že reflexné prvky boli našité na bunde, ktorú mal v čase nehody na sebe oblečenú, na ceste od svokry nikdy nezvykol bežať. Mobilný telefón cestou od svokry niekedy používal, ale nie keď išiel po ceste.
Splnomocnená zástupkyňa poškodeného Q.. A. O. sa ku skutku nevedela vyjadriť, avšak na hlavnom pojednávaní uplatnila náhradu škody podľa § 238 zákona o sociálnom poistení, pričom ide o škodu, ktorá vznikla výplatou sociálnych dávok poškodeného v dôsledku protiprávneho konania obvinenej vo výške 6.625,25 eura.
Svedkyňa Q. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v mieste nehody sa dá ísť iba po priechode, nakoľko popri električkovej trati je súvislé zábradlie a chodci teda nemajú inú možnosť. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodený chodieval tou trasou 20 rokov aj s celou rodinou, vždy keď išli aj s deťmi, tak vždy zastavovali pred priechodom, poškodený učil deti kam sa majú pozrieť, na ktorú stranu, čo svedkyňa veľa krát videla. Svedkyňa ďalej uviedla, že priechod na mieste nehody je v podstate osvetlený, bola tma a sú tam aj banky, ktoré osvetľujú cestu. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že poškodený mal v deň dopravnej nehody oblečenú hráškovo
- zelenú bundu s reflexnými prvkami.
Svedok A. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal uviedol, že o nehode sa dozvedel telefonicky, volala mu manželka - obžalovaná, že jej do auta narazil nejaký chodec, ktorému podala prvú pomoc. Svedok ďalej uviedol, že bol neďaleko na Bajkalskej ulici a videl aj sanitku, tak šiel za ňou, pričom na mieste dopravnej nehody zastavil hneď za sanitkou, t.j. v pravom jazdnom pruhu s tým, že vedľa tohto jazdného pruhu bola ešte zastávka autobusu. Svedok ďalej vypovedal, že poškodený sa nachádzal v pravom jazdnom pruhu, hlavou smerom do mesta, pričom vozidlo obžalovanej sa nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu a poškodený ležal asi na úrovni kolesa. Poškodený v pravej ruke držal tašku H. a medzi poškodeným a vozidlom obžalovanej sa nachádzal na zemi rozpadnutý mobilný telefón. Svedok ďalej uviedol, že potom, ako sa poskytla poškodenému prvá pomoc, svedok sa dopytoval okoloidúcich, či niečo nevideli. Nikto okrem svedka Z. mu k dopravnej nehode nechcel nič povedať, resp. mu povedali, že dopravnú nehodu nevideli. Na zastávke stáli traja páni, ktorých sa spýtal, či niečo nevideli, a ktorý mu odpovedali, že nehodu nevideli, ale že okolo nich pomedzi prístrešky vybehol poškodený. Svedok ďalej uviedol, že poškodený bol oblečený v tmavom oblečení, nakoľko svedok pomáhal pri prvej pomoci, nemal žiadne
reflexné prvky a nakoľko poškodeného následne odviezla sanitka, policajti nezaznamenali jeho polohu, keďže poškodený nekrvácal a tak neostala na zemi žiadna stopa. Svedok na otázku prokurátora uviedol, že on zastavil za sanitkou a za ním boli ešte cca 2 metre a až tam bol pre chodcov, čo znamená, že oni byť cca 15 metrov za priechodom pre chodcov. Poškodený ležal v pravom jazdnom pruhu na úrovni vozidla obžalovanej a vozidlo obžalovanej sa nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu pri zábradlí. Medzi vozidlom obžalovanej a sanitkou prechádzali ďalšie dve vozidlá, čo znamená, že tam bola medzera a preto sa svedok postavil vedľa sanitky, aby zablokoval jazdný pruh kvôli okoloidúcim vozidlám. Svedok ďalej uviedol, že keď prišiel na miesto nehody a vyšiel z auta, tak mu obžalovaná hneď povedala, že poškodený jej vrazil do blatníka. Až neskôr mu obžalovaná povedala, že nikoho nevidela prichádzať sprava, potom len počula náraz a rozbilo sa jej čelné sklo, takže nič nevidela, pričom šla pomaly, nakoľko sa otáčala cez koľajisko. Ďalej svedok dodal, že sa na okolnosti dopravnej nehody sa pýtal aj svedka Z., ktorý mu povedal, že náraz tiež nevidel, lebo stál chrbtom a keď sa otočil tak videl ako poškodený letí vzduchom, ale že to isto nebolo na priechode pre chodcov. Svedok tiež uviedol, že bola tma, svietilo pouličné osvetlenie a zároveň aj neóny zo zastávky, ktoré trošku oslňovali, pričom bolo sucho, viditeľnosť bola klasická, ako večer. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že poškodený masívne nekrvácal, bol v bezvedomí, chrčal, ťažko dýchal, pričom pri poskytovaní prvej pomoci poškodeného nevyzliekali, odviezli ho v tom, čo mal na sebe. Na vozovke sa nachádzali v ľavom jazdnom pruhu vozidlo obžalovanej, na pravo od auta sa nachádzal rozpadnutý mobilný telefón, pričom v pravom jazdnom pruhu bol poškodený. Na otázku splnomocneného zástupcu poškodeného svedok uviedol, že dopravná nehoda sa stala v mieste, keď sa prejde cez koľajisko, odbočí sa doľava a asi po cca 15 - 20 metroch sa nachádza priechod pre chodcov. Na ľavej strane je zastávka električky, vedľa sa nachádza plot, ktorý oddeľuje zastávku a cestu, potom dva jazdné pruhy plus pruh pre zastávku, ktorá sa nachádza na pravo. Priechod pre chodcov je označený vodorovne, pričom pokiaľ ide o jazdu obžalovanej, tak ona potom ako prešla cez koľajisko, tak ostala v ľavom jazdnom pruhu, prešla cez priechod pre chodcov a ostala v tomto pruhu preto, aby jej zľava nikto neskočil do cesty, nakoľko sa tam nachádzal plot, pričom nakoniec jej do auta vrazil poškodený, ktorý prešiel cez dva jazdné pruhy. Svedok si to, že obžalovaná nevidela poškodeného ako prichádza sprava svedok, vysvetľuje tak, že poškodený bol pravdepodobne v mŕtvom uhle, resp. že ho zakrýval stĺpik na pravo a pohyboval sa veľmi rýchlo, resp. nevenoval pozornosť premávke a ani nemohol vidieť prichádzajúce auto od ruky, v ktorej držal mobilný telefón..
Svedok Q. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase okolo siedmej hodiny večer stál na zastávke v Ružinove pri Ružinovskej nemocnici smerom do mesta, telefonoval, pričom telefón si držal v ľavej ruke, takže nevidel, na ľavo od seba smerom na vozovku. Počas telefonovania začul náraz, na ktorý sa otočil a videl ako smerom k nemu letí chodec - poškodený. Svedok ďalej uviedol, že poškodený bol v bezvedomí, pričom z auta vystúpila vodička, ktorá hovorila niečo v tom zmysle, že ho nevidela, pričom to bolo auto taxislužby. Po príchode sanitky a policajtov na miesto nehody prišlo aj ďalšie vozidlo, biely W. U. a z neho vystúpil pán, ktorý dal dole magnety taxislužby z auta obžalovanej, pričom medzi tým už odišli nejakí ľudia, ktorý dopravnú nehodu videli. Na otázku prokurátora, či svedok zachytil poškodeného pred nárazom, resp. nejakého iného človeka alebo zrýchlený pohyb svedok uviedol, že nezachytil nič, otočil sa až na náraz, ktorý počul. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že na zastávke autobus stál asi sám, nevenoval tomu pozornosť, pričom na električkovej zastávke stála jedna pani, ktorá tiež volala záchranku. Po náraze pribehol k poškodenému, nevšimol si žiadne viditeľné zranenia, ale postupne, ako tam ležal sa mu pod hlavou vytvárala kaluž krvi, pričom zdravotníci poškodenému zobliekali bundu, aby mu mohli dať infúziu do ruky. Viditeľnosť bola bežná, bola tma. Svedok ďalej uviedol, že poloha auta obžalovanej vo vzťahu k priechodu pre chodcov bola dosť od priechodu pre chodcov, auto stálo v ľavom jazdnom pruhu, pričom vzdialenosť poškodeného od priechode svedok nevedel presne uviesť. Na otázku splnomocneného zástupcu poškodeného svedok uviedol, že nevie koľko metrov za priechodom pre chodcov ležal poškodený, ale dalo sa to zistiť podľa kaluže krvi. Svedok ďalej vypovedal, že viditeľnosti bola klasická, vola tma, svietili pouličné osvetlenia, nepršalo ani nesnežilo, a že v daný čas nebola zvýšená premávka, ani zo strany chodcov ani zo strany áut, pričom po nehode okrem policajtov komunikoval aj s tým pánom z tej bielej U., ktorý za ním prišiel a pýtal sa, že čo videl a ako došlo k dopravnej nehode a tiež mu povedal, aby sa pred políciou zdržal komentárov k vzdialenosti od priechodu a k rýchlosti vozidla.
Svedkyňa poškodená G. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je vlastníčkou motorového vozidla, v ktorom jazdila obžalovaná v čase dopravnej nehody. K priebehu dopravnej nehody sa vyjadriť nevedela, nebola svedkom nehody, pričom žiadnu škodu si neuplatnila.
Za súhlasu procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 115/2014 z odboru cestná doprava znalca H.. X. S.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dvoch variantov priebehu nehodového deja s tým, že prvý variant ( variant A ) vychádza z rýchlej chôdze u chodca pri prechádzaní cez vozovku Ružinovskej ulice a druhý variant ( variant B) vychádza z behu poškodeného X. pri prechádzaní cez vozovku Ružinovskej ulice, pričom obe alternatívy priebehu nehodového deja sú z technického hľadiska prijateľné a sú rovnocenné. Podľa alternatívy A nebola z technického hľadiska technika jazdy vodiča vozidla Y. ( obžalovanej ) správna - nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Y. bolo nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla - vodič vozidla jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu vozovky Ružinovskej ulice smerom do centra mesta, na chodca prechádzajúceho cez vozovku Ružinovskej ulice smerom do centra mesta, začal reagovať z technického hľadiska neskoro, pričom počiatočná rýchlosť jazdy vozidla Y. bola v rozsahu (33,1 + 36,5) km/h, t. j. nižšia, ako je maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku. Správanie sa chodca - poškodeného ( podľa tejto alternatívy ) takisto nebolo z technického hľadiska správne -nesprávnym prvkom v správaní sa chodca bola z technického hľadiska skutočnosť, že chodec prechádzal cez vozovku Ružinovskej ulice smerom do centra mesta mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, čím chodec nevytvoril vodičke - obžalovanej z technického hľadiska prekážku náhlu, pričom podľa tejto alternatívy priebehu nehodového deja nevytvoril chodec vodičke vozidla Y. kolíznu situáciu. Podľa tejto alternatívy priebehu nehodového deja mohol vodič - obžalovaná z technického hľadiska stretu s chodcom - poškodeným zabrániť za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla v rozsahu (33,1 + 36,5) km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodičky vozidla Y. na chodca v okamihu, keď sa vozidlo Y. nachádzalo vo vzdialenosti cca 22,6 m od miesta nehody a následného brzdenia vozidla Y. maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky, resp. brzdným spomalením rovnajúcim sa polovičnej hodnote maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Podľa tejto alternatívy priebehu nehodového deja mohol chodec z technického hľadiska stretu s vozidlom Y.t podľa zabrániť za predpokladu, keby prerušil svoj pohyb pri prechádzaní cez vozovku Ružinovskej ulice smerom do centra mesta skôr, ako by sa dostal do koridoru stretu s vozidlom Y.. Podľa alternatívy B nebola z technického hľadiska technika jazdy vodiča vozidla Y. správna z totožných dôvodov ako podľa alternatívy A nehodového deja. Správanie sa chodca
- poškodeného ( podľa tejto alternatívy ) takisto nebolo z technického hľadiska správne -nesprávnym prvkom v správaní sa chodca bola z technického hľadiska skutočnosť, že chodec prechádzal cez vozovku Ružinovskej ulice smerom do centra mesta mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, čím chodec nevytvoril vodičke - obžalovanej z technického hľadiska prekážku náhlu, pričom podľa tejto alternatívy priebehu nehodového deja vytvoril chodec vodičke vozidla Y. kolíznu situáciu, t. j. prinútil vodičku vozidla Y. náhle zmeniť rýchlosť jazdy vozidla Y.. Podľa tejto alternatívy priebehu nehodového deja mohol vodič - obžalovaná z technického hľadiska stretu s chodcom - poškodeným zabrániť za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla v rozsahu (33,1 + 36,5) km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodičky vozidla Y. na chodca v okamihu, keď sa vozidlo Y. nachádzalo vo vzdialenosti cca 14,2 m od miesta nehody a následného brzdenia vozidla Y. maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky, resp. brzdným spomalením rovnajúcim sa polovičnej hodnote maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Podľa tejto alternatívy priebehu nehodového deja mohol chodec z technického hľadiska stretu s vozidlom Y. podľa zabrániť za predpokladu, keby prerušil svoj pohyb pri prechádzaní cez vozovku Ružinovskej ulice smerom do centra mesta skôr, ako by sa dostal do koridoru stretu s vozidlom Y..
Za súhlasu procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 03/2015 z odboru cestná doprava znalca H.. B. Z.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že z technického hľadiska technika jazdy vodiča vozidla Y. ( obžalovanej ) nebola správna - nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Y. bola skutočnosť, že na chodca - poškodeného reagovala cca o 0,2 s neskôr, ako jej z technického hľadiska táto povinnosť vznikla. Obžalovaná mohla reagovať na chodca poškodeného najneskôr v čase zrážky, aby z rýchlosti cca 32 km/ hod. dokázala pri reakčnom čase 0,8s zastaviť v konečnej polohe zadokumentovanej políciou. Obžalovaná mala z technického hľadiska povinnosť reagovať na chodca vstupujúceho do jej jazdnej dráhy najneskôr, keď sa ten nachádzal cca 0,5m v ľavom jazdnom pruhu, čo bolo cca 0,2s pred zrážkou. Obžalovaná krátko pred zrážkou jazdila rýchlosťou cca 32 Km/ hod.. Z technického hľadiska mala povinnosť reagovať na chodca, ktorý jej vstúpil do jazdnej dráhy
mimo priechodu pre chodcov v čase, keď mohla jednoznačne rozpoznať, že nemá v úmysle zastaviť pred jej koridorom jazdy. Z technického hľadiska mohla obžalovaná najskôr rozpoznať jednoznačne úmysel chodca poškodeného vstúpiť jej do jazdnej dráhy v čas, keď sa ten nachádzal cca na hranici ľavého jazdného pruhu. Reakčná doba vodičky pri jazde v noci na prekážku prichádzajúcu z oblasti mimo ostrého zorného poľa oka z takzvanej periférnej oblasti je podľa odbornej literatúry cca 1,0s, pričom chodec sa na hranici ľavého jazdného pruhu nachádzal v čase cca 0,4s pred zrážkou a teda ku zrážke by došlo ešte počas reakčnej doby vodičky. Obžalovaná za podmienok dopravnej nehody nemala možnosť zabrániť nehode. Správanie sa chodca - poškodeného takisto nebolo z technického hľadiska správne -nesprávnym prvkom v správaní sa chodca bola z technického hľadiska skutočnosť, že cez vozovku prechádzal mimo priechodu pre chodcov, cez vozovku prechádzal šikmo a tiež skutočnosť, že nevenoval z technického hľadiska dostatočnú pozornosť dopravnej situácii. Keď vstúpil do ľavého jazdného pruhu, kde jazdilo vozidlo obžalovanej, to sa v danom čase nachádzalo od neho len cca 4m. Z technického hľadiska mal chodec - poškodený možnosť rozpoznať, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť vozidla nemôže cez vozovku bezpečne prejsť a svojím správaním sa na vozovke donútil vodičku - obžalovanú náhle meniť smer a rýchlosť jazdy. Chodec - poškodený mal možnosť zabrániť zrážke, pokiaľ by sa pred vstupom do ľavého jazdného pruhu venoval dopravnej situácii na vozovke. Prichádzajúce vozidlo Y. mal možnosť jednoznačne rozpoznať už pri vstupe na vozovku v pravom jazdnom pruhu, pričom keď vstupoval do ľavého jazdného pruhu, mal možnosť jednoznačne rozpoznať, že cez daný jazdný pruh nevie prejsť bez nebezpečenstva, nakoľko vozidlo Y. bolo od neho v danom čase len cca 4m, pričom uvedenú nesprávnu techniku správania sa chodca - poškodeného znalec vyhodnotil ako príčinu vzniku dopravnej nehody.
Znalec P.. H.. V. S., V.. ako zodpovedný riešiteľ vypracovaného odborného vyjadrenia č. 75/2015 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu nie sú známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na podané odborné vyjadrenie, preto sa ho v plnej miere pridržiava. Zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že pokiaľ ide o rozdielne závery znaleckých posudkov znalcov H.. X. S. U. H.. B. Z., tak znalecký ústav skontroloval jednotlivé výpočty, vstupné hodnoty a postupy znalcov, pričom po preverení výpočtov je možné konštatovať, že obidvaja znalci použili vo výpočtoch technicky prijateľné vstupné údaje, uviedli svoje postupy, protokoly výpočtu, t. j. znalecké postupy sú plne preskúmateľné. Najdôležitejší rozpor medzi znalcami je pri určení polohy chodca, kedy vznikla povinnosť vodičke naňho reagovať. H.. Z. mal túto polohu 0,5 m v jazdnom pruhu vozidla a H.. S. 0,8 m pred stredovou čiarou oddeľujúcou jazdné pruhy, t. j. v pravom jazdnom pruhu. Znalecký ústav dospel k názoru, že vzhľadom k okolnostiam danej dopravnej nehody mala vodička povinnosť najneskôr reagovať na chodca ešte pred jeho vstupom do jej jazdného pruhu. Podľa záveru znaleckého ústavu mala vodička povinnosť reagovať v čase, keď mohla najneskôr chodca rozpoznať, teda ešte keď sa pohyboval v pravom jazdnom pruhu. Znalec H.. S. teda určil príčinu nehody z technického hľadiska správne, naproti tomu predpoklad znalca H.. Z. o tom, že vodička mala reagovať až v okamžiku, kedy chodec vstúpil do jazdeného pruhu vodičky je jednoznačne nesprávny, z čoho vyplýva aj skutočnosť, že znalec H.. Z. určil príčinu predmetnej dopravnej nehody nesprávne. V súvislosti s určením technickej príčiny dopravnej nehody znalecký ústav konštatoval, že v tomto prípade vodička reagovala na chodca až v momente nárazu, pričom ho mala možnosť rozpoznať na vzdialenosť minimálne 29 m. Chodec vstúpil do pravého jazdného pruhu, keď sa vozidlo nachádzalo cca 33 m od neho. Z technického hľadiska je prijateľné, že vodička neprekročila rýchlosť v danom úseku maximálne dovolenú, ale jej oneskorená reakcia, bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vodičke znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Znalecký ústav zároveň uviedol, že nesprávny pohyb chodca cez vozovku bolo tým prvkom nehodového deja, ktorý jednak vyvolal kolíziu, a tiež chodcovi znemožnil zabrániť nehodovej situácii. S ohľadom na uvedené znalecký ústav záverom skonštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bol jednak nesprávny pohyb chodca cez vozovku, ktorý svojim konaním vyvolal kolíznu situáciu (tým, že neuskutočnil vstup do vozovky bez nebezpečenstva) a tiež si znemožnil zabrániť dopravnej nehode (tým, že nereagoval na prichádzajúce vozidlo pri svojom pohybe cez vozovku), a tiež oneskorená reakcia vodičky, ktorá mala dbať v blízkosti priechodu pre chodcov a autobusových zastávok zvýšenej opatrnosti a situáciu sledovať s ohľadom na to, že v danom mieste môžu prechádzať chodci, ktorým má dať prednosť. Znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na základe predložených podkladov znalecký ústav spracoval analýzu nehodového deja, pričom na mieste dopravnej nehody vykonali dodatočné meranie dohľadových pomerov, pričom bolo z hľadiska analýzy zistené, že vodička sa pohybovala rýchlosťou cca 40 km/hodinu, pričom mala technickú možnosť dopravnej nehody zabrániť skoršou reakciou ako reagovala počas nehodového deja, pričom ak by reagovala na vzdialenosť 22 m, zastavila by práve
pred miestom zrážky. Znalec ďalej uviedol, že z merania dohľadových pomerov vyplynulo, že na danom mieste je možné rozpoznať pohyb chodcov minimálne na vzdialenosť 29 metrov. Z uvedeného vyplýva, že vodička reagovala oneskorene, a v dôsledku tohto oneskorenia nedokázala tejto nehode zabrániť. Znalec ďalej uviedol, že rovnako aj chodec reagoval na danú dopravnú situáciu oneskorene, pričom mal možnosť zastaviť pred koridorom pohybu vozidla, tak rovnako aj chodec z dôsledku oneskorenej reakcie si znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Znalec ďalej vypovedal, že vodička by pri správnej technike jazdy zastavila pred miestom zrážky, a preto jej nebola vytvorená prekážka náhla. Príčinou dopravnej nehody bola súčinnosť oneskorenej reakcie vodičky a oneskorenej reakcie chodca, pričom kolízna situácia vznikla v dôsledku pohybu chodca vo vzťahu k prichádzajúcemu vozidlu, oneskorená reakcia vodičky bola prvok, ktorý jej znemožnil dopravnej nehode zabrániť. Znalec ďalej uviedol, že najväčší rozdiel medzi znaleckým posudkom H.. Z. a odborným vyjadrením znaleckého ústavu je v tom, že H.. Z. predpokladal, že vodička má povinnosť reagovať na chodca až v okamihu ako chodec vstupuje do jej jazdného pruhu, tento predpoklad však nie je správny, pretože vodička mala v danom úseku povinnosť dať prednosť chodcom a tiež mala povinnosť zabraňovať dopravnej nehode, a to od okamihu ako mala možnosť rozpoznať kolíznu situáciu. Na otázku splnomocneného zástupcu poškodeného, či poškodený prechádzal cez vozovku obvyklým spôsobom znalec uviedol, že áno, z hľadiska umiestnenia zábradlia, ako i z výrazného výškového prevýšenia v oblasti, kde sa nachádza zábradlie, vozovkou, na základe korešpondencie nárazovej rýchlosti do chodca s poškodením vozidla a konečnou polohou vozidla možno konštatovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa chodec pohyboval po priechode pre chodcov, pričom z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že sa chodec pohyboval v malej vzdialenosti za priechodom do cca jedného metra s tým, že znalec považuje pohyb chodca za priechodom za veľmi málo pravdepodobný. Na otázku obhajcu, či sa obžalovaná správala v súlade s pravidlami cestnej premávky znalec uviedol, že vodička, pokiaľ ide o rýchlosť jazdy sa správala v súlade s pravidlami, ale vzhľadom na oneskorenú reakciu a na to, že sa po priechode pre chodcov pohyboval chodec, bola jej technika jazdy nesprávna, teda v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Znalec tiež vypovedal, že keďže v čase nehody bola tma, pre zohľadnenie tejto skutočnosti boli vykonané dodatočné merania, ktorých výsledkom bolo, že v danom čase, na danom mieste a za daného osvetlenia, bolo možné spoznať pohyb chodcov na vzdialenosť 29 metrov. Znalec tiež uviedol, že v okamihu kedy chodec vstupoval do pravého jazdného pruhu, pričom vodička sa pohybovala v ľavom jazdnom pruhu, vzdialenosť vozidla od chodca bola cca 33 m s tým, že chodec už prešiel vzdialenosť cca jedného jazdného pruhu. Poškodený mohol rozpoznať prichádzajúce vozidlo z bezpečnej vzdialenosti skôr, ako mohla vodička rozpoznať chodca.
V súlade s § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítaná aj výpoveď splnomocneného zástupcu poškodeného - P. G. V.U., U..W.. Q.. Q. Ž., ktorá sa v prípravnom konaní vyjadrila k výške škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s ublížením na zdraví, ktoré bolo spôsobené poistencovi - poškodenému, pričom zmluvné zdravotnícke zariadenia si fakturovali zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému v celkovej sume 20.504,88 eura. Ku skutku sa svedkyňa vyjadriť nevedela.
Za súhlasu procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializovaná traumatológia znalca V.. Q.. X. J. D.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodený X. utrpel ťažkú ujmu na zdraví, a to pomliaždenie mozgu v oboch čelovo-spánkových lalokoch s krvácaním pod tvrdú mozgovú plenu a so sprievodným krvácaním pod pavúčnicou, zlomeninu prednej a bočnej steny pravej čeľustnej dutiny, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti bez posunu úlomkov, pomliaždenie ľavej strany hrudníka a pomliaždenie a pomliaždenie a odreniny pravej hornej a dolnej končatiny ( členok ) a odreninu a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia priemerne cca 3 mesiace. Zo súdnoznaleckého hľadiska je s vysokým stupňom pravdepodobnosti možné tvrdiť, že vyššie uvedené zranenia sú v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom poškodeného zo dňa 01.03.2014, pričom všetky zranenia na ľavej strane tela vznikli nárazom osobného motorového vozidla zn. Y. Q. W., EČV: F.-XXXAM na telo poškodeného a zranenia na pravej strane tváre, pravej hornej končatine a pravom členku vznikli sekundárnym pádom poškodeného na tvrdú podložku. Bez toho, že by znalec mienil hodnotiť zistené zdravotné skutočnosti alebo riešiť právne otázky, sa zranenie, ktoré považuje znalec za preukázané u poškodeného, považuje za závažné, priamo síce neohrozujúce život, napĺňajúce však svojou podstatou znaky ťažkej ujmy na zdraví, tak ako ich meritórne určuje § 123 ods. 3 Trestného zákona. Pre zranenie, ktoré považuje za preukázané u poškodeného je celková doba potrebného liečenia vo veku poškodeného priemerne a primerane cca 3 mesiace a viac. Práceneschopnosť je potrebná do každého pracovného zaradenia počas cca 8 týždňov a následná
rekonvalescencia môže prebiehať aj popri zamestnaní. Zranenie poškodeného pravdepodobne nemusí zanechať trvalé následky hodnotené podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v zmysle neskorších znení Vyhlášky č. 84/1967 Zb., Vyhlášky č. 78/1981 Zb., Vyhlášky č. 47/1995 Zb. a v súčasnosti platného zákona č. 437/2004 Z. z., pretože v čase vypracovania znaleckého posudku ešte nebolo možné liečenie poškodeného považovať za definitívne ukončené (pre teoretickú nepriaznivú možnosť zväčšenia sa chronického krvácania pod tvrdú plénu), pričom znalec odporučil využiť znenie vyhlášky č. 437/2004 a k existencii trvalých následkov sa vyjadriť až o rok od úrazu. Zranenie poškodeného si vyžadovalo hospitalizáciu na pozorovanie a celkové liečenie, ale žiadne operácie v čase vyšetrenia neboli potrebné. V čase vyšetrenia neexistovali žiadne objektívne markery, ktoré by mohli predpovedať aký následok bude mať poškodenie mozgu - a to môže byť rôzne - v škále od rovnakého stavu ako v období pred úrazom, cez rôzne stupne poruchy intelektu až po bdelú kómu a od tohto výsledku sa odvíja aj nevyhnutná miere opatrovania inou osobou. Čo sa týka bodového ohodnotenia zranení, v čase vypracovania znaleckého posudku nebolo možné určiť, nakoľko liečenie nebolo ukončené.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a to najmä prípad náhrady vynaložených nákladov ( č. l. 275-282 ), potvrdenie o výške vyplatených dávok ( č. l. 297-298, 437-438 ), zápisnica o obhliadke miesta činu a fotodokumentácia ( č. l. 333-337 ), záznam o dopravnej nehode ( č. l. 338 ), zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a fotodokumentácia ( č. l. 339-344 ), záznam o dychovej skúške ( č. l. 344 ), odborné stanovisko ( č. l. 346 ), lekárske potvrdenie ( č. l. 349 ), potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu ( č. l. 350 ), doklady doložené obžalovanou ( č. l. 370-377 ), evidenčná karta vozidla ( č. l. 379-382 ), lustráciou v registri obyvateľov ( č. l. 384 ), evidenčná karta vodiča ( č. l. 385-386 ), evidenciu priestupkov ( č. l. 387 ), odpis registra trestov ( č. l. 388, 463 ), fotografie založené obžalovanou ( č. l. 389 ).
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu ( dopravnej nehody ) vyplýva, že miesto činu sa nachádza v Bratislave na Ružinovskej ulici za križovatkou s ulicou Herlianskou v smere do centra mesta za prechodom pre peších cez cestu v 2. jazdnom pruhu - medzi stánkom PNS - autobusovou zastávkou MHS a zastávkou električiek.
Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 01.03.2014 vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodička - obžalovaná jazdila na motorovom vozidle F. - XXXAM v Bratislave po ulici Ružinovskej v ľavom jazdnom pruhu smerom do centra mesta, pričom sa plne nevenovala vedeniu vozidla v dôsledku čoho došlo k zrážke s chodcom - poškodeným, ktorý prechádzal vozovku sprava doľava v smere jazdy vozidla. Fotodokumentácia dokresľuje miesto dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 01.03.2014.
Z výpisu z evidenčnej karty vodiča - obžalovanej vyplýva, že obžalovanej bola uložená dňa 22.04.2005 bloková pokuta za spáchanie priestupku v cestnej premávke, a to za dopravnú nehodu, pričom v minulosti jej nebol zadržaný vodičský preukaz a ani jej nebol uložený zákaz činnosti.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje aj na tieto:
- z lekárskeho vyjadrenia D. V. R. T., K. ak. J. . P. O. vyplýva, že dňa 01.03.2014 bol v dôsledku zrazenia prijatý zranený muž - chodec vo veku cca 30 rokov,
- zo záznamu o dychovej skúške obžalovanej vyplýva, že u obžalovanej alkohol zistený nebol,
- z odborného vyjadrenia KEÚ PZ, PPZ-KEU-BA-EXP-2014/3370 vyplýva, že vo vzorke krvi poškodeného nebola zistená prítomnosť etanolu, teda vylúčila sa prítomnosť alkoholu v krvi poškodeného,
- z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu ( AA 935694) vyplýva, že obžalovanej bol vodičský preukaz zadržaný dňa 01.03.2014,
- prípad náhrady vynaložených nákladov - v dôsledku ublíženia na zdraví poistenca - poškodeného X., následky ktorého boli liečené v zdravotníckych zariadeniach, vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania vo výške 20.504,88 eura,
- potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava za obdobie 01.01.2014 do 31.03.2015 - poškodenému boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 2.575,20 eura,
- odpis registra trestov obžalovanej - obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná,
- lustráciou v evidencii priestupkov boli zistené, že obžalovaná nebola doposiaľ priestupkovo prejednávaná, okrem vyššie uvedeného dopravného deliktu.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovanej jednoznačne preukázanú. Obžalovaná v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 01.03.2014 išla svojim vozidlom po Ružinovskej ulici v Bratislave smerom von z mesta, otočila sa na električkovom priecestí k tomu určenom smerom do mesta. Keďže prechádzala cez električkové priecestie, išla pomaly a počínala si obzvlášť opatrne, pretože v blízkosti sa nachádzal priechod pre chodcov. Rýchlosť nezvyšovala, presvedčila sa, či sa na priechode pre chodcov nenachádza žiadna osoba a postupovala pomaly ďalej v ľavom jazdnom pruhu. Asi 10 metrov za priechodom pre chodcov jej narazil poškodený do pravého blatníka, do boku a následne do čelného skla. Sklo sa rozbilo, obžalovaná okamžite zabrzdila a vystúpila z auta von. Poškodený bol v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov a pred nárazom s najväčšou pravdepodobnosťou telefonoval. Poškodený sa takýmto správaním dostatočne nevenoval pozornosť sledovaniu cestnej premávky na vozovke, do ktorej vstúpil mimo priechod pre chodcov napriek tomu, že neďaleko zrážky sa tento priechod nachádzal. Zo strany poškodeného došlo k porušeniu povinnosti, nakoľko sa pohyboval v tme v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov a neskontroloval si aktuálny stav na vozovke, do ktorej vstúpil mimo priechodu pre chodcov. V čase dopravnej nehody bola tma a poškodený pravdepodobne vyšiel spomedzi zastávok sprava doľava, pričom na zastávke MHD boli reklamné panely - svetelné, ktoré oslňovali. Na ľavej strane vozovky je zábradlie a poškodený nemal ako a kadiaľ ísť ďalej. Cesta v tom úseku je rovná, bez akýchkoľvek obmedzení, preto pokiaľ by sa chodec plne venoval doprave, neprehliadol by osvetlené vozidlo, pričom keby pred vstupom na vozovku skontroloval stav vozovky, alebo použil priechod pre chodcov, tak by nedošlo k takejto udalosti. Poškodeného zaregistrovala až pri náraze. To, že nevidela chodca si obžalovaná vysvetľuje tak, že poškodený sa pohyboval rýchlo, bol v tmavom oblečení, zastávky osvetľovali a možno aj utekal, a pravdepodobne v ľavej ruke držal telefón a nevenoval sa cestnej premávke.
Obhajoba obžalovanej bola vyvrátená primárne závermi odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity k príčinám dopravnej nehody, spolu s výpoveďou P.. H.. V. S., V.., zástupcu znaleckého ústavu pred súdom, ktoré podľa názoru súdu smerujú jednoznačne k záveru o preukázaní toho, že žalovaný skutok sa stal, tento skutok je nepochybne trestným činom, a že jeho páchateľom je práve obžalovaná Q. P., ktorá svojim vyššie popísaným konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a to po stránke objektívnej i subjektívnej.
Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná dňa 01.03.2014 v Bratislave ulici Ružinovskej ako vodička motorového vozidla zn. Y. W., EČV: F.-XXX U., nevenovala sa plne vedeniu vozidla a v situácii v cestnej premávke v ľavom jazdnom pruhu v smere do mesta za križovatku Y.- Z. pri zastávke MHD Z.-R. Y. na priechode pre chodcov, zrazila poškodeného chodca X. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal cez vozovku cez priechod pre chodcov sprava doľava z pohľadu vodiča, ktorý v dôsledku nárazu utrpel podľa znaleckého posudku č. 50/14 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia V.. Q.. X. J., D.. ťažkú ujmu na zdraví a to pomliaždenie mozgu v oboch čelovo-spánkových lalokoch s krvácaním pod tvrdú mozgovú plenu a so sprievodným krvácaním pod pavúčnicou, zlomeninu prednej a bočnej steny pravej čeľustnej dutiny, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti bez posunu úlomkov, pomliaždenie ľavej strany hrudníka a pomliaždenie a pomliaždenie a odreniny pravej hornej a dolnej končatiny ( členok ) a odreninu a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia priemerne cca 3 mesiace a dychovou skúškou u vodičky alkohol zistený nebol. Obžalovaná svojim konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, tým, že nedala prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť.
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity mal k vypracovaniu odborného vyjadrenia k dispozícii celý vyšetrovací spis, obsahujúci všetky relevantné dôkazy, vrátane už skôr vypracovaných znaleckých posudkov vo veci, znalca z odboru cestnej dopravy H.. X. S. a znalca z odboru cestnej dopravy H.. B. Z.. Súd poukazuje na rozpor v záveroch znaleckých posudkov H.. S. a H.. Z., pričom znalec H.. S.Ľ., ktorého závery vyhodnotil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity ako správne, pričom ozrejmil z akých dôvodov a tak ako to vyplýva z oboznámeného znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní, sa menovaný znalec zaoberal dvomi možnosťami vzniku predmetnej nehody, ktoré vyplývali z dvojakého možného pohybu poškodeného. Pri oboch alternatívach znalec konštatoval, že z technického hľadiska mala obžalovaná možnosť nehode zabrániť tým, ak by včasne zareagovala na
rýchlu chôdzu u chodca maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením, resp. brzdným spomalením rovnajúcim sa polovičnej hodnote maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky a to v okamihu, keď sa vozidlo Y. nachádzalo vo vzdialenosti cca 22,6 m od miesta zrážky. Obžalovaná mala možnosť nehode zabrániť, ak by včasne zareagovala na beh u chodca brzdným spomalením rovnajúcim sa hodnote maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia, resp. brzdným spomalením rovnajúcim sa polovičnej hodnote maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky a to v okamihu, keď sa vozidlo Y. nachádzalo vo vzdialenosti cca 14,2 m od miesta zrážky. Naproti tomu závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy H.. B. Z. znalecký ústav z hľadiska určenia príčiny dopravnej nehody vyhodnotil ako nesprávne, pričom ako najväčší rozdiel medzi znaleckým posudkom H.. Z. a odborným vyjadrením znaleckého ústavu bol v tom, že menovaný znalec predpokladal, že vodička má povinnosť reagovať na chodca až v okamihu ako chodec vstupuje do jej jazdného pruhu. Znalecky ústav tento predpoklad nepovažoval za správny, pretože vodička mala v danom úseku povinnosť dať prednosť chodcom a tiež mala povinnosť zabraňovať dopravnej nehode, a to od okamihu ako mala možnosť rozpoznať kolíznu situáciu. Z odborného vyjadrenia ústavu súdneho inžinierstva Ž. T. vyplýva, že obžalovaná v čase nárazu do chodca neprekročila maximálnu dovolenú rýchlosť v danom úseku, ale jej oneskorená reakcia, bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vodičke - obžalovanej znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Ako technickú príčinu dopravnej nehody ústav ustálil súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča - obžalovanej vozidla Y., a to oneskorenú reakciu vodičky - obžalovanej, ktorá mala dbať v blízkosti priechodu pre chodcov a autobusových zastávok zvýšenej opatrnosti a situáciu sledovať, na ktorej sa čiastočne spolupodieľal spôsob pohybu chodca cez vozovku, ktorý bol jednak nesprávny, a ktorým vyvolal kolíznu situáciu a tiež si znemožnil zabrániť dopravnej nehode tým, že nereagoval na prichádzajúce vozidlo pri svojom pohybe cez vozovku. Tvrdenie obžalovanej o tom, že približne 10 m za priechodom pre chodcov v mieste pravého blatníka auta a následne čelného skla, narazil chodec - poškodený považuje súd za účelové, nakoľko výpoveďou znalca Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity P.. H.. V. S., V.. bolo preukázané, že chodec sa s najväčšou pravdepodobnosťou pohyboval po priechode pre chodcov, pričom z technického hľadiska nebolo možné vylúčiť, že sa chodec pohyboval v malej vzdialenosti za priechodom do cca jedného metra. Znalec zároveň uviedol, že pohyb chodca za priechodom považuje za veľmi málo pravdepodobný. Znalec zároveň vypovedal, že chodec vstúpil do vozovky na mieste priechodu pre chodcov po ľavej strane vozidla, ktoré viedla obžalovaná, v čase, kedy sa vozidlo nachádzalo 33 m od miesta zrážky, pričom vodič - obžalovaná ho mala možnosť rozpoznať na vzdialenosť minimálne 29 m, avšak jej oneskorená reakcia, ako už bolo konštatované, bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vodičke znemožnil zabrániť dopravnej nehode.
V kontexte stanovených povinností zákonom potom nemožno akceptovať záver, na ktorý poukazovala obhajoba obžalovanej a to, že pokiaľ by sa chodec správal v súlade s jeho povinnosťami v zmysle zákona o cestnej premávke a sledoval by cestu, na ktorú chce vstúpiť, cestu by prekračoval v mieste na to určenom, táto situácia by nevznikla, resp. zrážke by sa dalo zabrániť. Ide totiž o nesprávny výklad vety tretej ustanovenia § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., keďže zákon ukladá dodržať chodcovi povinnosti pri vstupe na vozovku a nie pri vstupe do koridoru pohybu vozidla, ktorým môže byť hociktorý ďalší jazdný pruh na vozovke, v ktorom sa pohybuje motorové vozidlo. Keď poškodený ako chodec vstúpil do vozovky v smere jazdy obžalovanej sprava bezpečne ( z pohľadu obžalovanej ), pretože mu žiadny iný vodič neprichádzal v pravom jazdnom pruhu zľava ( z pohľadu poškodeného ), z technického hľadiska mala obžalovaná v zmysle § 4 písm. f) uvedeného zákona reagovať na túto situáciu a počínať si tak, aby poškodenému ako chodcovi nevzniklo nebezpečenstvo. V súvislosti s posudzovaním správania sa jednotlivých účastníkov tejto dopravnej nehody, považuje súd za potrebné uviesť, že v prípadoch, ak už chodec prejde po priechode pre chodcov celý jazdný pruh, prípadne pruhy, je celkom jednoznačné, že na priechod vstúpil a prechádza cezeň, vtedy je vodič povinný dať mu prednosť. Pritom ho nesmie ohroziť. Navyše bolo v tomto prípade na podklade záverov znalcov z odboru dopravy zistené, že obžalovaná mala dostatočný čas reagovať na pohybujúceho sa chodca. Aj keď je z preventívneho hľadiska vhodné požadovať zodpovedné a predvídavé správanie aj od chodcov ako účastníkov cestnej premávky, nie je v opísanej situácii po zohľadnení znenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. možné požadovať od chodca, aby napríklad zastavením uprostred vozovky odvracal nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí z dôvodu, že sa vodič včas nepresvedčí o situácii na priechode pre chodcov.
Súd zároveň nemal za dostatočne preukázané, že poškodený v čase dopravnej nehody nevenoval pozornosť dopravnej situácii pre telefonovanie, keďže výpovede obžalovanej a svedka P. sú založené iba na domnienkach, keďže menovaný svedok nevidel priebeh dopravnej nehody, resp. bezprostredný
stret chodca s vozidlom a obžalovaná rovnako zaregistrovala poškodeného až pri náraze, a teda na základe skutočnosti, že sa rozbitý mobilný telefón nachádzal pri mieste kolízie nemožno jednoznačne preukázať a potvrdiť, či poškodený skutočne telefonoval, alebo či mu mobilný telefón len vypadol z vrecka v dôsledku zrážky. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že z výsluchu svedkyne Kráľovičovej vyplynulo, že poškodený nebol osobou, ktorá so svojim životom a zdravím hazarduje, jednalo sa podľa nej o zodpovednú osobu, ktorý chodieval danou trasou 20 rokov aj s celou rodinou. Rovnako nebolo potvrdené ani tvrdenie obžalovanej a svedka P., že poškodený vybehol pomedzi prístrešky, a teda že sa poškodený pohyboval rýchlo, a že poškodený bol oblečený v tmavom oblečení, nakoľko svedok Z. vypovedal, že poškodeného, ani iného človeka alebo zrýchlený pohyb nezachytil, otočil sa až na náraz, ktorý počul a zároveň poškodený vypovedal, že mal oblečenú bundu, na ktorej boli reflexné prvky našité. Obhajoba obžalovanej prezentovaná v tom smere, že poškodeného zbadala oneskorene z dôvodu, že sa pohyboval rýchlo a bol oblečený v tmavom oblečení resp. v priestore, kde sa výskyt chodcov nepredpokladá možno teda vyhodnotiť len ako snahu obžalovanej zmierniť následky vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti. Samotné tieto (argumenty) nie sú spôsobilé vyviniť ju primárne zo spôsobenia dopravnej nehody, v rámci ktorej poškodený utrpel zranenia kvalifikované znalcom z odboru zdravotníctva V.. Q.. X. J. D.. Jednalo sa pritom o zranenia, ktoré je potrebné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví vzhľadom na charakter týchto vzniknutých zranení.
Za daných zistení má súd za preukázaný záver, že obžalovaná sa dostatočne nevenovala vedeniu motorového vozidla, keďže nedala prednosť chodcovi na priechode pre chodcov, ktorý je správny a zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. O tom svedčí predovšetkým skutočnosť, že chodec vstúpil na vozovku v čase, keď obžalovaná bola 33 metrov pred priechodom pre chodcov a zrážke mohla zabrániť, pričom ak by na chodca- poškodeného reagovala na vzdialenosť 22 m, zastavila by práve pred miestom zrážky. Ak obžalovaná reagovala na chodca až v čase zrážky, čo vyplýva z jej výpovede, ako aj znaleckých záverov, je logické, že nevenovala náležitú pozornosť situácii na vozovke, pričom s takou situáciou má byť uzrozumená, keďže je znalá miestnych pomerov a komunikácií, nakoľko pracuje ako vodička z povolania. Obžalovaná svojím konaním tak porušila dve základné povinnosti vodiča stanovené zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v ustanovení § 4 písm. c), písm. f), čo zakladá jej zavinenie. Ide o dôležité povinnosti, pretože pokiaľ vodič v blízkosti priechodu pre chodcov nevenuje vedeniu motorového vozidla náležitú pozornosť, zvyšuje tak nebezpečenstvo pre ľudský život, či zdravie.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom možno bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že chodec - poškodený, svojím vstupom do vozovky sa síce spolupodieľal na vyvolaní kolíznej situácie, avšak je nutné skonštatovať, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola oneskorená reakcia vodiča - obžalovanej, ktorá aj napriek bežnej viditeľnosti zodpovedajúcej podmienkam pre dané ročné obdobie v danom úseku, nesledovala situáciu na ceste a to za situácie, keď sa približovala k riadne označenému priechodu pre chodcov, ktorý bol okrem iného osvetlený pouličným osvetlením a zastávkou MHD, čo vyplýva aj z výpovede obžalovanej a svedkov. Práve oneskorená reakcia obžalovanej je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a jej následkami, preto vzhľadom na ustálený skutkový stav súd konanie obžalovanej zákonným spôsobom kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže týmto svojím konaním, ako už bolo konštatované, porušila povinnosť jej vyplývajúcu z príslušného právneho predpisu, ktorým je zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, konkrétne ustanovenie § 4 ods. 1 písm. písm. c), písm. f), a to aj v súvislosti s vedomou nedbanlivosťou, keďže vedela, resp. vedieť mala a mohla, že porušením týchto pravidiel cestnej premávky bude konať takým spôsobom a za takých okolností, že môže vyvolať následok uvedený v osobitnej časti Trestného zákona, ktorým je ublíženie na zdraví s následkom ťažkej ujmy.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd skutkovú vetu upravil tak, že zmenil skutkový dej a zdôraznil, že poškodený v čase zrážky prechádzal po priechode pre chodcov pri zastávke Q. Z. - R. Y., pričom obžalovaná svojím konaním zároveň porušila aj ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Súd pri rozhodovaní o treste, majúc na zreteli základné zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Trestného zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.
Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že nebola doposiaľ súdne trestaná.
Pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Trestného zákona, súd zistil len poľahčujúcu okolnosť. Poľahčujúcou okolnosťou u obžalovanej bolo, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúce okolnosti u obžalovanej neboli zistené.
Vzhľadom na to, že u obžalovanej prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd má za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd teda nadobudol presvedčenie, že u obžalovanej bude účel trestu splnený aj uložením trestu odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 ( dva ) roky, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 (tri) roky. Súd má za to, že takto uložený trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovanej, ako aj zabezpečenie ochrany spoločnosti.
Ohľadom náhrady škody súd poškodenej W. V.Ť., V. O., priznal náhradu škody v sume 2.575,20 Eur (2.575,20 Eur t.j. 12 nemocenského dávok vyplatených poškodenému za obdobie od 03/2014 do 02/2015) a poškodenej P. G. V., U.. W.., v sume 20.504,88 eura ( potvrdenie o vynaložených nákladov ), keďže poškodení si uplatnili nárok riadne a včas a bolo preukázané spôsobenie škody v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej, ako je to podrobne vyššie uvedené pri uznaní viny obžalovanej, pričom poškodenú W. V., V. O. súd v zvyšnej uplatnenej časti odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia pomerov obžalovaného, možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.