Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-2-2017.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa H. L., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., Š. XX, proti manželke navrhovateľa Y. L., C.. Z., W.. XX. XX. XXXX, M. F. F. F., L. XX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo H. L., W.. XX. XX. XXXX E. Y. L., C.. Z., W.. XX. XX. XXXX, manželstvo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 26. 01. 2017 žiadal súd, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou vzhľadom k tomu, že toto neplní žiadnu zo svojich zákonných funkcií už dlhú dobu a on sám nemá záujem zotrvať v takomto manželstve s odporkyňou.
2. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu vyjadrila s návrhom najskôr súhlas, pričom osobne na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, pričom zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX, Y. R. A. W. Y. Ú. H. U. A. X, C.V. XXXX, W. L. XX, T. T. Č. XX. A. Y. T. H. H. G. T. H., E. M. Y. L., W.. XX. XX. XXXX E. I. L., W.. XX. XX. XXXX. G. I. L. R. I. T. Y.X. E. T. L. F. Ú. V. F. U. F. F. W. L. G. Č.. XX.
5. Navrhovateľ vo svojom návrhu a neskôr na pojednávaní osobne vo svojej výpovedi uviedol, že v manželstve si už dlhú dobu nerozumeli, pričom mali rozdielne predstavy na manželstvo a z tohto dôvodu je manželstvo dlhodobo nefunkčné, jedná sa o kvalifikovaný rozvrat, keďže spolu 15 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a taktiež 15 rokov intímne spolu nežijú.
6. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v priebehu doby pokiaľ oni v spoločnej domácnosti nežijú, sa stretal s manželkou len náhodne, pričom takýto stav pretrváva v ich manželstve už veľmi dlhú dobu. Uviedol, že v priebehu obdobia jedného a pol, resp. dva a pol roka pred 15-timi rokmi bola situácia v ich manželstve taká, že podľa jeho názoru manželka trpela psychickou poruchou, ktorá jej však nebola diagnostikovaná a on sa v manželstve necítil bezpečne. Niekoľkokrát bol z jej strany fyzicky napadnutý a mal z jej správania obavu. Uviedol, že zo vzniknutého stavu bol vyčerpaný, nemohol sa sústrediť na prácu a postoj v priebehu času zo strany jeho manželky sa nezmenil. Uviedol, že takýto stav, ktorý pretrváva už
niekoľko rokov je teda trvalý a nezmeniteľný, rozvrat považuje za tak vážny a vzťahy tak narušené, že nie je možné očakávať nejaké obnovenie spolužitia. Uviedol, že v podstate celá rodina sa rozpadla, deti sa od neho odvrátili a tieto už nevidel niekoľko rokov. Uviedol, že pokiaľ bol zo strany manželky niekoľko krát fyzicky napadnutý, stalo sa aj to, že rozbila sklenenú výplň na dverách, kedy on ležal v posteli, ona sa vrútila do izby a bila ho po hlave. Uviedol, že z takéhoto stavu mal ťažké depresie, v podstate sa zrútil a z takéhoto ochorenia sa liečil a lieči sa aj dodnes. Na základe takýchto okolností, ktoré vznikli v ich manželstve, dospel k záveru, že nemôže žiť v takejto domácnosti a pokiaľ by sa jeho manželka v minulosti liečila, boli by schopní spolu žiť, čo sa však nestalo.
7. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sama sa rozvádzať nechce, súhlas, ktorý dala písomne udelila len z dôvodu, že sa nevedela v tejto situácii zorientovať. Uviedla, že ich manželstvo počas trvania bolo vyrovnané, aj keď vznikali určité nezhody, ktoré sa podľa jej názoru dali vyriešiť. Uviedla, že striedavo bývali v dvoch bytoch s tým, že na základe vzájomnej dohody sa rozišli s tým, že tieto byty budú užívať každý zvlášť a tieto udržia tým spôsobom, aby mohli neskôr slúžiť pre ich deti. Potvrdila skutočnosť, že 15 rokov nebývajú v spoločnej domácnosti, spoločnú domácnosť nevedú, avšak sa stretávajú a stalo sa aj to, že manžel za ňou prišiel do práce. Poprela skutočnosti ohľadne jej fyzického ataku voči manželovi. Naopak on voči nej postupoval hrubým spôsobom v čase, keď ešte bývali v spoločnej domácnosti, kedy sa vyhrážal, že ju vyhodí z bytu, zavolá na ňu políciu a podobne. Uviedla, že naopak jej manžel bol liečený na psychiatrii s tým, že mal závažné ochorenie, udrel si hlavu, mal hematóm a manžel od nej žiadal, aby sa podrobila psychologickému resp. psychiatrickému vyšetreniu, čo však urobila a táto skutočnosť je zaznamenaná v jej zdravotnom zázname. Z uvedených dôvodov vyjadrila s návrhom na rozvod manželstva nesúhlas s tým, že na otázku sudcu ohľadne prípadných krokov, ktoré by viedli k zmiereniu a k náprave vzájomného vzťahu v manželstve uviedla, že od podania návrhu manžela nejakým spôsobom nevyhľadala a takýto pokus neurobila.
8. Podľa § 23 ods.1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v tomto zákonnom ustanovení je zakotvená všeobecná hmotnoprávna podmienka pre rozvod manželstva, ktorá spočíva najmä v existencii vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne aj neexistencie ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Takýto rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, teda nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita takéhoto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli to, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či tieto budú mať za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu a nie účastníkom konania, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené, čo bude mať za preukázané až vtedy, keď dospeje k záveru, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na rozvod manželstva neexistuje právny nárok a to ani vtedy, keď s tým obaja manželia nesúhlasia. Taktiež nie je možné prijať názor, že pokiaľ jeden z manželov nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, súd by mal takýto návrh zamietnuť. Základným kritériom úvahy teda je, či manželstvo účastníkov je trvale vážne rozvrátené a to z hľadiska objektívneho bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov, kedy ide predovšetkým o hľadisko morálky spoločnosti a záverov vážnosti trvalého rozvratu manželstva. Toto je možné odôvodniť len vtedy, ak sa takýto rozvrat manželstva javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu do budúcna, ktorý vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Kvalifikácia rozvratu je tiež posudzovaná aj podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje vo vzťahu k plneniu účelu manželstva a to najmä vytváraním trvalého životného spoločenstva oboch manželov.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania najmä z výsluchov účastníkov konania dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva stanovené v ustanovení § 23 ods.1 zákona o rodine sú v danom prípade splnené. Medzi manželmi existuje vážne narušenie citových vzťahov a nezhody ohľadne podstatných resp. menej podstatných okolností vzájomného života, sú resp. boli medzi manželmi neriešiteľné a tieto nie sú riešené dlhodobo niekoľko rokov spätne podľa zhodného vyjadrenia oboch
účastníkov konania 15 rokov. Počas týchto 15 rokov manželia nevedú spoločnú domácnosť, nebývajú v spoločnej domácnosti a teda nie je možné v žiadnom prípade konštatovať, že by vytvárali trvalé životné spoločenstvo muža a ženy. Manželstvo účastníkov konania najmä za situácie, kedy navrhovateľ absolútne odmieta zotrvať v manželskom zväzku pre dôvody, ktoré opísal vo svojom návrhu resp. ich uvádzal vo výpovediach, vytvorili v manželstve taký stav, že tento nemá záujem zotrvať v manželstve, manželstvo pre neho neplní svoj účel a vzťahy medzi ním a jeho manželkou považuje za tak vážne narušené, že rozvod manželstva považuje za jediné riešenie vzniknutej situácie. Za situácie, kedy manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločnú domácnosť nevedú, takmer sa nestretávajú, možno konštatovať, že stupeň rozvratu manželstva v ich prípade je kvalifikovaný, kedy takéto narušenie a trvalý rozvrat vzťahov zapríčinili jednak podstatné, ale aj menej podstatné okolnosti ich vzájomného života, na základe ktorých došlo k takémuto odcudzeniu, je zrejmé, že manželstvo vo forme tak ako je realizované v súčasnej dobe, nemôže plniť svoj účel do budúcna a nie je možné ani očakávať, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Navrhovateľ takéto obnovenie manželského spolužitia absolútne vylúčil, pričom ani z výpovede manželky navrhovateľa nemal súd za preukázané, že by táto mala skutočnú a vážnu snahu o obnovenie manželského spolužitia, čo vyplýva z toho, že vlastne nijakým spôsobom a to najmä v období od podania návrhu neurobila nič pre vzájomné zblíženie s navrhovateľom tak, aby sa vzájomné vzťahy medzi manželmi dostali do takej roviny, že by ich vzájomný vzťah bolo možno označiť za taký, ako to predpokladá zákon o rodine. Ako príčinu rozvratu manželstva súd vidí najmä v tom, že účastníci v priebehu trvania manželstva nenašli zrejme taký stupeň vzájomnej komunikácie, ktorým by boli schopní riešiť vzájomne vzniknuté problémy, ba naopak dochádzalo zrejme aj k fyzickým stretom medzi nimi.
11. Súd teda uzatvára, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo v súčasnej dobe nemôže plniť svoj účel a od postoja manželov k manželstvu nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a jeho manželstvo s jeho manželkou rozviedol.
12. Súd zároveň rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.